Inštitút finančnej politiky (IFP) pravidelne prináša dôležité analýzy a prognózy, ktoré ovplyvňujú finančnú situáciu Slovákov. V centre pozornosti sú často mzdy a dôchodky, ktoré majú priamy dopad na životnú úroveň obyvateľstva. Podľa IFP sa očakáva, že mzdy Slovákov budú rásť aj v priebehu tohto roka, hoci pomalšie. Analytici predpokladajú približne 4,4-percentný rast.

Dôchodky a ich vývoj
Naopak, starobné dôchodky porastú podľa všetkého rýchlejšie než vlani. Tento vývoj je kľúčový pre finančné zabezpečenie seniorov a má významný vplyv na celkovú spotrebu v ekonomike. Zaujímavý kontrast ponúka pohľad na vývoj cien v eurozóne, čo ovplyvňuje aj kúpnu silu dôchodcov na Slovensku.
V minulosti, konkrétne 19. decembra 2025, vznikol masívny a v histórii bezprecedentný nápor na predčasné dôchodky. To naznačuje, že mnohí ľudia sa snažili využiť možnosti odchodu do dôchodku skôr, čo môže mať dlhodobé dôsledky pre udržateľnosť dôchodkového systému.
Reálne mzdy a kúpna sila
Úsmev mnohým zamrzne pri pohľade na reálne mzdy. Podľa mierne optimistickejšieho IFP porastú maximálne o 0,6 percenta, no podľa poslednej predikcie Národnej banky Slovenska (NBS) dokonca neporastú vôbec. Predikcia pritom ešte nepočítala s konfliktom na Blízkom východe, ktorý má všetky predpoklady situáciu viac skomplikovať. NBS plánuje svoje odhady koncom marca aktualizovať.

V praxi to bude na Slovensku vyzerať tak, že spoločnosť sa rozdelí na tých, čo si reálne prilepšia, a tých, ktorých finančná situácia sa zhorší. Ceny sa síce upokojujú, no riziko zdražovania nekončí. Podrobnejší pohľad na štruktúru cien ukazuje, že inflácia sa síce zmierňuje, no jej základ zostáva nerovnomerný.
Minimálna mzda a daňový mix
Očakáva sa zároveň výrazné, až 12-percentné zvýšenie minimálnej mzdy. Toto zvýšenie má za cieľ zlepšiť životnú úroveň nízkopríjmových skupín obyvateľstva, ale môže mať aj dopady na zamestnanosť a konkurencieschopnosť podnikov. Slovensko financujú najmä peňaženky pracujúcich ľudí. Dáta, na ktoré upozornil Inštitút finančnej politiky, ukazujú, že slovenský daňový mix sa aj naďalej opiera predovšetkým o zdanenie práce.
Ďalšie zníženie DPH prišlo v roku 2025, pri jedle klesla DPH dokonca na 5 %. Tieto daňové zmeny môžu ovplyvniť príjmy štátu, ale zároveň môžu pomôcť zmierniť dopady inflácie na spotrebiteľov.
Makroekonomické a fiškálne analýzy IFP
Inštitút finančnej politiky má niekoľko odborov, ktoré sa zameriavajú na rôzne aspekty ekonomiky:
- Odbor makroekonomických analýz a prognóz vytvára krátkodobé a strednodobé prognózy vývoja ekonomiky. Tím sa tiež sústredí na skúmanie vplyvu aktuálnych udalostí na trh práce a HDP.
- Odbor daňových analýz a prognóz sa sústredí na analýzu, hodnotenie a kvantifikáciu príjmov štátu.
- Odbor fiškálnych analýz a prognóz sa zaoberá fiškálnou politikou, verejnými financiami a ich dlhodobou udržateľnosťou. Európske rozpočty môžu v najbližších dvoch dekádach čeliť dlhovej vlne, aká v moderných dejinách nemá obdobu. Podľa aktuálnej prognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP) by daňovo-odvodové príjmy mali v roku 2026 rásť tempom 6,8 %.
- Odbor štrukturálnych a výdavkových politík sa snaží identifikovať opatrenia zabezpečujúce dlhodobý a udržateľný hospodársky rast a podporujúce zvyšovanie kvality života.

Tím IFP je zodpovedný za analýzu širokej škály ekonomických dát. Hospodárstvo na Slovensku sa nevyvíja jednotne. Utlmenie dynamiky podľa analytikov inštitútu vykázali všetky sektory. Podobný vývoj odhadujú aj v ďalšom období. Priemysel brzdí ekonomiku, čo potvrdzujú aj klesajúce tržby.
Aktuálne ekonomické výzvy
Ministerstvo financií plánuje návrat zábezpeky na DPH. Návrat tohto nástroja podľa KDH opäť zasiahne najmä poctivých podnikateľov. Problém podľa odborníčky nie je len vo výpadku samotnej dane, ale aj v jej vplyve na celú ekonomiku.
Globálny dopyt zostáva slabý a trh sa preskupuje. Dôvodom je oslabený zahraničný dopyt, najmä v dôsledku colných sporov USA, ktoré sa prenášajú na európsky obchod. Nemecko sa prebúdza, Slovensko dúfa. Obchodný prebytok Slovenska sa podľa dostupných mesačných dát zvýšil, no export rástol len mierne a import stagnoval. Odbory nepovažujú odchod Samsungu za náhodu. Odchod Samsungu nie je podľa Uhlerovej izolovaným prípadom, ale dôsledkom dlhodobo nastaveného ekonomického modelu.
Ako bude svet vyzerať v roku 2026?
Tabuľka: Prehľad rastu miezd a dôchodkov
| Ukazovateľ | Predpokladaný rast (IFP) | Predchádzajúci rok | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Mzdy (nominálne) | cca 4,4 % | Vyšší rast | Spomalenie rastu oproti minulosti |
| Reálne mzdy (IFP) | max 0,6 % | Nevykázané | NBS predikuje stagnáciu |
| Starobné dôchodky | Rýchlejšie | Pomalšie | Zvýšenie kúpnej sily dôchodcov |
| Minimálna mzda | 12 % | Nevykázané | Výrazné zvýšenie |
| Daňovo-odvodové príjmy (2026) | 6,8 % | Nevykázané | Rast príjmov štátu |