Problematika utečencov je v súčasnosti veľmi aktuálna a vyvoláva rozsiahle diskusie v spoločnosti. Tento diskusný príspevok sa zameriava na analýzu argumentov, ktoré sa v súvislosti s utečencami objavujú, a to s cieľom prispieť k objektívnemu pohľadu na túto komplexnú tému.
Argumenty pre prijatie utečencov
Diskusie o utečencoch sú často plné protichodných argumentov. Niektoré argumenty podporujú prijatie utečencov, pričom zdôrazňujú humanitárne aspekty a medzinárodné záväzky.
- Humanitárna povinnosť: Medzi najsilnejšie argumenty patrí morálna povinnosť pomáhať ľuďom v núdzi, ktorí utekajú pred vojnou, prenasledovaním alebo prírodnými katastrofami. Medzinárodné právo a humanitárne princípy vyžadujú, aby krajiny poskytovali ochranu tým, ktorí ju potrebujú. Veľmi relevantný je tu príbeh o Samaritánovi (L 10, 30-37), ktorý nezačal špekulovať, či by radšej nemal pomáhať vlastným chudobným, ale pomohol zranenému Židovi. Samaritáni a Židia sa, nakoľko vieme, veľmi neráčili, čo odpovedá na námietku, že utečenci sú predsa „iní ako my“.
- Ekonomický prínos: Utečenci môžu prispieť k ekonomickému rastu hostiteľskej krajiny. Môžu zaplniť nedostatok pracovnej sily v určitých sektoroch, zakladať vlastné podniky a platiť dane. Prijatie 1000 utečencov by každého z nás stálo 0,10 € (desať centov) mesačne, ak by Slovensko každému z nich dávalo 550 € mesačne.
- Kultúrne obohatenie: Príchod utečencov môže priniesť nové kultúrne perspektívy a obohatiť spoločnosť. Rozmanitosť kultúr môže viesť k inováciám a lepšiemu porozumeniu medzi ľuďmi.
- Demografický vývoj: V krajinách s nízkou pôrodnosťou a starnúcou populáciou môžu utečenci pomôcť stabilizovať demografickú situáciu a zabezpečiť pracovnú silu pre budúcnosť.
- Medzinárodné záväzky: Máme medzinárodné záväzky a morálnu zodpovednosť. Slovensko z EÚ dostáva podstatne viac, ako do nej prispieva.
Argumenty proti prijatiu utečencov
- Bezpečnostné riziká: Jedným z najčastejších argumentov proti prijatiu utečencov sú obavy o bezpečnosť. Existuje strach, že medzi utečencami sa môžu skrývať teroristi alebo kriminálnici, ktorí môžu ohroziť bezpečnosť hostiteľskej krajiny. Avšak, množstvo argumentov týkajúcich sa utečeneckej krízy má spoločnú vlastnosť preháňania, ohýbania reality alebo nerešpektovania oficiálnych štatistík. To je zvlášť v debate, ktorá je vysoko emočná, veľmi nebezpečným prvkom. Bezpečnostné zložky SR utečencov veľmi prísne preverujú. Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce spracuje informácie o krajine pôvodu žiadateľa a overuje skutočnosti uvedené žiadateľmi počas rozhovoru. Až keď sa preukáže, že spĺňa dôvody uvedené v Ženevskej konvencii, udelí sa azyl. Ak mu hrozí vážne bezprávie, ide napríklad z vojny, poskytne sa mu doplnková ochrana.
- Ekonomická záťaž: Prijatie utečencov môže predstavovať ekonomickú záťaž pre hostiteľskú krajinu. Je potrebné zabezpečiť im ubytovanie, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a sociálnu podporu, čo môže zaťažiť štátny rozpočet. Avšak, tieto peniaze k nám plynú z fondov Európskej únie. Dospelý žiadateľ o azyl počas čakania na rozhodnutie dostáva v utečeneckom tábore ubytovanie a vreckové 40 centov na deň, každý mesiac dostáva hygienický balíček. Stravné na jeden deň predstavuje sumu 3,60 eura. Ak mu je udelená medzinárodná ochrana, prvých 6 mesiacov dostáva s cieľom začlenenia sa do života v SR finančnú pomoc vo výške 300 eur mesačne.
- Sociálna integrácia: Integrácia utečencov do spoločnosti môže byť náročná a viesť k sociálnym konfliktom. Jazykové bariéry, kultúrne rozdiely a diskriminácia môžu sťažiť ich adaptáciu a začlenenie do spoločnosti.
- Kultúrne konflikty: Príchod utečencov z odlišných kultúr môže viesť ku kultúrnym konfliktom a napätiu v spoločnosti. Odlišné hodnoty, zvyky a tradície môžu byť zdrojom nedorozumení a nezhôd.
Mýty a fakty o utečencoch
Demagog.SK overil faktickú presnosť základných argumentov, ktoré v poslednom období odzneli vo verejnom priestore v súvislosti s utečeneckou krízou v Európe.
- Tvrdenie o ekonomických migrantoch: Známym argumentom, ktorý často používa predseda vlády Robert Fico, je, že ľudia, ktorí prichádzajú do Európy v súčasnej vlne, sú väčšinou ekonomickí migranti, a nie utečenci. Ten vyčíslil, že 75 percent príchodzích do Talianska a 81 percent prichádzajúcich do Grécka pochádza z krajín, ktoré väčšinou získavajú azyl. Okrem toho aj komisár OSN pre migráciu Guterres uviedol, že podstatne viac než polovica ľudí pochádza z krajín, v ktorých prebieha ozbrojený konflikt. Títo ľudia utekajú z dôvodov, ktoré ich predurčujú na získanie statusu utečenca.
- Maďarsko a ochrana hraníc: Obľúbeným argumentom je výrok o Maďarsku, ktoré je kritizované za to, že ochraňuje schengenskú hranicu. Maďarsko bolo výrazne kritizované aj za spôsoby, akými sa k utečencom správalo.
- Slovensko a utečenci: Fakticky nekorektné je rovnako tvrdenie, že Slovensko nemá problém s utečencami, keďže si svoju časť hranice stráži, a problém majú krajiny na juhu a západe Európy. Je pravdou, že Slovensko neleží na hlavnej tranzitnej trase. Navyše krajiny ako Taliansko alebo Grécko majú hranicu námornú. Podobný argument hovorí o tom, že migranti nie sú náš problém, keďže u nás ani nechcú žiť. Je faktom, že väčšina utečencov v súčasnej vlne smeruje do Nemecka, prípadne do iných krajín západnej Európy. Opäť však platí základný princíp solidarity.
- Zvýšené bezpečnostné riziko: V diskurze sa často objavuje tvrdenie o výraznom zvýšení bezpečnostného rizika pre krajinu v dôsledku príchodu utečencov. Dnes, samozrejme, nie je možné posúdiť budúci vývoj a je pravdou, že v určitých špecifických prípadoch migranti môžu ohrozovať bezpečnosť. Kriminalita (najmä majetkového charakteru) súvisí predovšetkým s možnosťami uplatniť sa na pracovnom trhu. Podľa WHO neexistuje dokonca ani systematická asociácia medzi migráciou a prinášaním infekčných chorôb.
Nové riešenia a výzvy
Hľadanie riešení v oblasti migrácie a utečenectva je komplexný proces, ktorý vyžaduje spoluprácu na medzinárodnej, národnej a lokálnej úrovni. Je potrebné zamerať sa na riešenie príčin migrácie, ako sú vojny, chudoba a klimatické zmeny. Zároveň je potrebné zabezpečiť efektívnu ochranu utečencov a podporovať ich integráciu do spoločnosti.
Migračný pakt EÚ
Európsky parlament schválil nový pakt EÚ o migrácii a azyle. Hoci niektoré vlády, vrátane Slovenska, Maďarska a Poľska, sú proti, nemôžu prijatie legislatívy zastaviť, keďže o veciach spojených s migráciou Rada EÚ rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Migračný pakt ešte bude musieť schváliť Rada Európskej únie 29. apríla. Nová legislatíva zavádza niekoľko možností, ako sa krajiny môžu zapojiť do pomoci iným štátom v rámci povinnej solidarity. Cieľom je, aby ročne mohlo v Európskej únii získať ochranu minimálne 30-tisíc ľudí, ktorý majú na ňu nárok. Počet ľudí, ktorých by si jednotlivé krajiny únie mali prebrať, sa bude odvíjať od počtu ich obyvateľov a veľkosti hrubého domáceho produktu. Krajiny však azylantov nemusia prebrať. Dostali aj iné možnosti, napríklad, že za žiadateľa by zaplatili 20-tisíc eur.
Migračný pakt EÚ | Pinch Point
Integračné programy
Integračné programy sú dôležitým nástrojom na podporu začlenenia utečencov do spoločnosti. Tieto programy by mali zahŕňať jazykové kurzy, vzdelávanie, odbornú prípravu a pomoc pri hľadaní zamestnania. Dôležitá je aj podpora kultúrnej výmeny a dialógu medzi utečencami a hostiteľskou komunitou. Najlepším riešením je, ak sa utečenci čo najrýchlejšie začlenia a zamestnajú. Pomáhame im s hľadaním práce, zamestnávateľom vysvetľujeme, kto sú títo ľudia.
Medzinárodná spolupráca
Medzinárodná spolupráca je nevyhnutná pre riešenie globálnych migračných výziev. Je potrebné posilniť spoluprácu medzi krajinami pôvodu, tranzitu a cieľa, aby sa zabezpečila ochrana utečencov a boj proti pašovaniu ľudí. Naša krajina vysiela slovenských expertov pomáhať s azylovým systémom v krajinách, ktoré sú najviac zaťažené.
Skúsenosti z praxe
Petra Achbergerová (41), riaditeľka odboru migrácie a integrácie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR, sa vo svojej práci stretáva s ľuďmi, ktorí prežili vojnové útrapy, prenasledovanie a mučenie. "Veľa Slovákov je ochotných pomôcť ľuďom v núdzi, akými sú aj utečenci. Len sú ticho. Tí, ktorí sú plní nenávisti, však kričia veľmi hlasno," hovorí.
Osobné príbehy a výzvy integrácie
V roku 2004 Slovensko evidovalo 11 395 žiadostí o azyl, prevažne od Čečencov. Dnes je už v praxi zavedený dublinský systém, podľa ktorého žiadateľ musí vyčkať na rozhodnutie v tej krajine, kde prvýkrát požiadal o azyl. Vlani Slovensko evidovalo 178 žiadostí, z toho 128 ľudí nesplnilo podmienky pre udelenie medzinárodnej ochrany. Napriek tomu sú nálady v spoločnosti veľmi negatívne, ľudia sú ovplyvnení neoverenými informáciami, boja sa slova migrant a utečenec. Svoje zohrávajú aj predsudky a neznalosť či chýbajúca osobná skúsenosť. Medzinárodnú ochranu majú teraz u nás hlavne ľudia z Afganistanu, Ukrajiny, Líbye, Eritrey.
Sú to ľudia, ktorí predtým viedli normálny život, mali peniaze, svoj životný štandard, ale museli ujsť. Niektorí majú peniaze aj teraz, ale nemajú bezpečie. Sú to ľudia s konkrétnymi osudmi. Ak bol niekto charakterovo normálny doma, tak bude normálny aj tu. Nemôžeme ich posudzovať ako skupinu.
Čečenskí chlapi boli najprv odmeraní, je to generácia veľmi tvrdých mužov, ktorí vyrastali vo vojne. Postupne som si získala deti, potom ženy a nakoniec aj mužov, ktorí potom plakali v mojej kancelárii, spomína Achbergerová.Deti často kreslia, ako ich detská duša vnímala vojnu. Prvé obrázky boli výlučne v čiernej farbe.
Problémom je ovládanie jazyka a preukázanie vzdelania. Nie je problém nájsť pre nich na Slovensku prácu, ale väčšinou iba nekvalifikovanú. Máme tu lekárov, ktorí pracujú ako robotníci.
Útoky a xenofóbia
Napriek odsúdeniahodným útokom, ktorým čelia utečenci, Achbergerová verí, že Slováci sú veľmi zvedaví a ak osobne spoznajú takéhoto človeka, rodinu, ich príbeh, pomáhajú. V roku 2015 bolo presídlených 149 irackých kresťanov z Kurdistanu do okolia Nitry. Hoci miestni obyvatelia mali spočiatku obavy, po nasťahovaní bolo všetko v poriadku. Dokonca jeden zo starostov dnes sám pomáha.
V roku 2004 sme evidovali 11 395 žiadostí, išlo prevažne o spomínaných Čečencov. Boli sme pre nich iba tranzitnou krajinou, väčšinou pokračovali do Rakúska, ani nepočkali, ako rozhodneme, konanie bolo preto zastavené. Azyl sme v tomto roku udelili len pätnástim žiadateľom. Dnes je už v praxi zavedený dublinský systém. Žiadateľ musí vyčkať na rozhodnutie v tej krajine, kde prvýkrát požiadal o azyl.
Globálny kontext
Zo svojich domovov uteká asi 25 miliónov ľudí. Nazdávame sa, že utekajú hlavne do Európy, ale nie je to tak. Na prvom mieste sú štáty v bezprostrednej blízkosti vojnových konfliktov - Turecko, Uganda, Pakistan. Taká krajina ako Jordánsko, hoci má sama problémy napríklad s pitnou vodou, prijíma utečencov zo Sýrie. V tábore Zaatari v Jordánsku žije pokope okolo 80 000 utečencov. V krajine majú vážne problémy s pitnou vodou.