Hra a terapia hrou pre deti s mentálnym postihnutím

Hra je neoddeliteľnou súčasťou života každého človeka, a to od najútlejšieho veku až po starobu. Pre deti je hra prirodzený spôsob ich komunikácie s okolitým svetom, presne tak, ako pre dospelých rozprávanie. V detskom svete sa hračky používajú ako slová a hra je rečou dieťaťa. Je chápaná ako komunikačný prostriedok, ktorým dieťa vyjadruje svoje pocity, potreby, myšlienky a túžby. Pre deti s mentálnym postihnutím to platí rovnako, avšak s prihliadnutím na ich individuálne potreby a schopnosti.

Význam hier v živote detí s mentálnym postihnutím

Edukačné hry predstavujú efektívny nástroj na rozvoj kognitívnych, sociálnych a emocionálnych zručností u detí s mentálnym postihnutím. Hra je forma činnosti, ktorá sa odlišuje od práce a učenia, no má svoje špecifické postavenie. Človek sa hrou zaoberá po celý život a prostredníctvom nej sa vyrovnáva s realitou, rozvíja svoje schopnosti a učí sa novým veciam. U mentálne postihnutých detí musíme brať ohľad na ich mentálny vek.

Pozitíva hry

• Chápanie vecí cez hru: Hra umožňuje deťom pochopiť zložité koncepty a princípy prostredníctvom praktických skúseností.
• Zažitie: Hra znamená veci zažiť, stotožniť sa s nimi, čo vedie k hlbšiemu porozumeniu a zapamätaniu.
• Rozvoj osobnosti v kolektíve: Hranie v kolektíve rozvíja osobnosť dieťaťa, učí ho spolupráci, komunikácii a riešeniu konfliktov.
• Uspokojenie a radosť: Nerušená hra uspokojuje potreby dieťaťa a prináša mu radosť, čo je efektívny spôsob spoznávania sociálnych zručností.

Hra a tvorivosť

Vlastná aktivita detí sa prejavuje v hrách tak, že dieťa zavádza do hry vlastné, novšie varianty. Dieťa si uplatní vlastnú fantáziu. V tvorivej činnosti by nemala chýbať spontánnosť. Pri hre má byť pocit voľnosti, potešenia, nezávislosti, slobody, bez ktorej by hra nebola možná. Pri spontánnej hre sa uplatňujú tak vonkajšie potreby, ako aj vnútorné potreby. Pri hre by mal byť uvoľnený pocit, tvorivá činnosť by mala byť tvorivo uspokojená. Hra citovo napĺňa a obohacuje, prejavuje sa pri nej nadšenie a entuziazmus, a znižuje napätie. V tvorivej hre sa vyjadrujú zážitky zo života, u starších detí dej dokážu rozvíjať a v tom im pomáha fantázia.

Rozdelenie hier

Existuje mnoho spôsobov, ako rozdeliť hry do kategórií. Medzi základné typy patria:

• Hry predmetové: Dieťa manipuluje s predmetom.
• Hry úlohové, námetové: Dieťa berie na seba známu sociálnu rolu, napodobňuje činnosť dospelého.
• Hry dramatizačné: Dieťa vo svojej predstave vytvára rôzne postavy a deje.

Isté je, že deti pri napodobňovaní dospelých si nájdu priestor pre individuálny prejav vlastnej tvorivosti.

Psychologické znaky hry

Psychologické znaky hry hovoria o našich pocitoch a čo nám hra prináša. Človek sa hrá pre samotnú hru, pre potešenie. Hra neprináša žiadny vonkajší materiálny úžitok, má zmysel sama v sebe. Hra nám poskytuje pocit výnimočnosti dočasného bytia v inom svete, sprevádzajú ju pocity napätia a radosti. V hre sa aktivizujú všetky stránky osobnosti.

Funkcie hry

V hre ako spontánnej činnosti si môžeme „odskúšať“ riešenie úloh skutočného života a tým hra plní svoju psychologickú (rozvojovú) funkciu:

• Spoznávame a učíme sa zvládať svoje pocity a emócie.
• Rozvíjame si fantáziu, predstavivosť a tvorivosť.
• Rozvíjame svoju vôľu, odvahu, vytrvalosť.
• Rozvíjame schopnosť cítiť a pracovať s ostatnými ľuďmi.

Hra týmto plní aj svoju spoločenskú funkciu:

• Vytvára sociálne vzťahy medzi ľuďmi.
• Dáva možnosť prejaviť sa a sebarealizovať.
• Pomáha kultivovať a pestovať medziľudské vzťahy.

Terapia hrou

Terapiu hrou považujeme za osobitú stratégiu práce s deťmi. Najlepším zdrojom informácií o sebe sú deti samotné. Pri terapii hrou sú v herni deťom poskytnuté špeciálne hračky, prostredníctvom ktorých vedia vyjadriť to, čo nedokážu vyjadriť slovami. Hra im pomáha uvoľniť napätie a frustráciu, spracovať smútok, vybiť agresiu a hnev, či zvládať emocionálne traumy alebo stresy. Terapia hrou sa zakladá na úplnej dôvere v schopnosti dieťaťa a jeho zodpovednosti za jeho vlastný vývin a osobnostný rast. Terapiu hrou je možné využiť aj u dospelých pacientov. Využíva sa individuálne aj skupinovo.

Ako prebieha terapia hrou

Herňa je využívaná ako zázračné miesto, kde môže byť dieťa samým sebou, kde sa samé rozhoduje ako a s čím sa bude hrať, samé si vyberá ako strávi svoj čas a či sa vôbec bude hrať. Herňa predstavuje v detskom svete ostrov bezpečia. Pri hrovej terapii je v herni prítomný aj terapeut, ktorý dieťa prijíma také, aké v skutočnosti je. Nehodnotí, nepoučuje, nepýta sa. Počas terapie hrou je jeho dôležitou úlohou vytvárať bezpečné prostredie, ktoré umožňuje dieťaťu slobodu hry, slobodu prejavenia vlastných emócií a potrieb. Hračky sa vyberajú tak, aby sa primerane schopnostiam a veku stimuloval senzomotorický vývin dieťaťa. Dieťa samo udáva tempo aj vyberá to, čo bude robiť. Terapeut venuje dieťaťu svoju plnú pozornosť, reflektuje jeho pocity, činnosť a prežívanie.

Pri dobre vedenej terapii dieťa dovolí dospelému zažiť svoj svet a aktívne sa podieľať na situáciách, ktoré ho priviedli do terapie. Terapeut dáva dieťaťu dôležitú spätnú väzbu o jeho prežívaní, navádza ho k slobodnému prejavu bez vsúvania vlastných interpretácií a komentárov. V herni sa deti učia zvládať reálne životné situácie. Využívajú pri tom svoje vnútorné zdroje a prirodzené danosti, učia sa sebakontrole a vnútornej sebaregulácii. Cieľom terapie hrou je vytvoriť si počas hry s dieťaťom rešpektujúci, láskavý i hlboký vzťah a hru využiť ako komunikačný nástroj s dieťaťom.

Kedy sa využíva terapia hrou

Terapia hrou je určená pre deti s poruchami pripútania, poruchami správania, deťom s ťažkosťami v sociálnom začlenení, deťom s emocionálnymi výkyvmi, s problémovým správaním, s psychosomatickými a inými problémami. Terapia hrou je vhodná metóda aj v prípadoch silného pripútania, záškoláctva, klamania, enurézy, enkomprézy, hyperaktivity, zneužívania, týrania a zanedbávania dieťaťa, pri poruchách príjmu potravy, pri niektorých poruchách reči (zajakavosť, mutizmus, elektívny mutizmus), úzkosti, impulzivite, poruchách spánku. Využíva sa pri prejavoch nezrelého správania, psychosomatických problémoch, neprimeraných emocionálnych odpovediach, výbuchoch zlosti, agresivity, neobvyklom sexuálnom správaní, pri sebapoškodzovaní, týraní zvierat alebo detí a mnohých iných ťažkostiach.

Realizácia edukačných hier pre mentálne postihnutých

Animátor pri hrách vystupuje ako ich organizátor. Na začiatku svojho profesionálneho pôsobenia je dôležité osvojiť si základnú schému „ako to celé funguje“. Postihnuté deti sa tiež radi hrajú ako každé zdravé dieťa, ale musíme brať do úvahy ich postihnutie, aby sa nezhoršil ich zdravotný stav. U mentálne postihnutých detí musíme brať ohľad na ich mentálny vek. Dôležité je do hry zapojiť celý kolektív detí, nie stále tých istých, musíme docieliť, aby sme deti zaujali a aby sa deti nezačali nudiť, pretože potom nastáva nepozornosť a vyrušovanie, rozptyľovanie ostatných žiakov. Hra by nemala trvať dlho, jedna hra maximálne 20 minút.

Príklady edukačných hier

Pri výbere edukačných hier pre mentálne postihnutých je dôležité zohľadniť ich individuálne potreby, mentálny vek a schopnosti. Hry by mali byť jednoduché, jasné a zábavné, s dôrazom na rozvoj konkrétnych zručností.

Hry na rozvoj kognitívnych zručností

• Triedenie predmetov: Rozdeľovanie predmetov podľa farby, tvaru, veľkosti alebo materiálu. Táto hra rozvíja schopnosť rozlišovať, kategorizovať a logicky myslieť.
• Pexeso: Hľadanie párov obrázkov. Pexeso rozvíja pamäť, koncentráciu a vizuálne vnímanie. Pre mentálne postihnutých je vhodné začať s menším počtom kartičiek a jednoduchšími obrázkami.
• Puzzle: Skladanie obrázkov z jednotlivých dielikov. Puzzle rozvíja priestorovú predstavivosť, jemnú motoriku a schopnosť riešiť problémy.
• Hľadanie rozdielov: Porovnávanie dvoch podobných obrázkov a hľadanie rozdielov. Táto hra rozvíja pozornosť, vizuálne vnímanie a schopnosť detailného pozorovania.

Hry na rozvoj sociálnych zručností

• Hry na napodobňovanie: Napodobňovanie pohybov, zvukov alebo výrazov tváre. Tieto hry rozvíjajú sociálnu interakciu, neverbálnu komunikáciu a schopnosť empatie.
• Hry na roly: Hranie rôznych rolí, napríklad lekára, učiteľa, predavača. Hry na roly rozvíjajú sociálne zručnosti, komunikáciu, predstavivosť a schopnosť vcítiť sa do role inej osoby.
• Spoločenské hry: Hry, ktoré vyžadujú spoluprácu, komunikáciu a dodržiavanie pravidiel. Príklady: Človeče nehnevaj sa, karty, domino. Tieto hry rozvíjajú sociálne zručnosti, učia deti rešpektovať pravidlá a spolupracovať s ostatnými.

Hry na rozvoj emocionálnych zručností

• Hry na rozpoznávanie emócií: Hádanie emócií podľa výrazu tváre, tónu hlasu alebo situácie. Tieto hry rozvíjajú emocionálnu inteligenciu, schopnosť rozpoznávať a pomenovávať emócie.
• Hry na vyjadrenie emócií: Kreslenie, maľovanie, modelovanie alebo hranie divadla. Tieto hry umožňujú deťom vyjadriť svoje emócie a pocity, rozvíjajú kreativitu a sebaexpresiu.
• Hry na zvládanie emócií: Hry, ktoré učia deti relaxačné techniky, ako napríklad dýchanie, meditácia alebo vizualizácia. Tieto hry pomáhajú deťom zvládať stres, úzkosť a iné nepríjemné emócie.

Dôležité aspekty pri výbere a realizácii hier

• Individuálny prístup: Zohľadňovať individuálne potreby, schopnosti a mentálny vek dieťaťa.
• Jednoduchosť a jasnosť: Hry by mali byť jednoduché, jasné a ľahko pochopiteľné.
• Zábava a motivácia: Hry by mali byť zábavné a motivujúce, aby deti mali chuť sa do nich zapojiť.
• Krátke trvanie: Hra by nemala trvať príliš dlho, maximálne 20 minút, aby sa deti nezačali nudiť a strácať pozornosť.
• Zapojenie celého kolektívu: Dôležité je zapojiť do hry celý kolektív detí, nie stále tých istých.
• Pozitívna atmosféra: Vytvárať pozitívnu a podporujúcu atmosféru, kde sa deti cítia bezpečne a môžu sa slobodne prejaviť.
• Prispôsobenie pravidiel: V prípade potreby prispôsobiť pravidlá hry, aby boli pre deti s mentálnym postihnutím zvládnuteľné.

Špeciálne edukačné potreby a pomôcky

Deti už od mala potrebujú pozornosť od dospelého, aby sa vo svojej fáze vyvíjania sa naučili všetko potrebné. O to viac je potrebné sa venovať deťom s mentálnym postihnutím alebo znevýhodnením, pre ktoré môžu byť všetky aktivity aj učenie ťažšie. Je potrebné, aby sa deti pri učení cítili pohodlne a nebáli sa riskovať a objavovať nové veci. Na trhu sú dostupné rôzne pomôcky pre terapiu detí s mentálnym postihnutím. Patria sem rôzne zatĺkačky, manipulačné kocky a senzorické hry a pomôcky, aby sa deti naučili logickejšie a sústredenejšie premýšľať nad rozuzlením daného problému. Okrem toho si nacvičia ostatné základné druhy zapínania ako pomocou gombíkov, zipsov a šnúrok. Taktiež sú dostupné kvalitné stavebnice z dreva - farebné, geometrické prvky, z ktorých možno poskladať veľa zaujímavých tvarov. Vzdelávacie hračky, ktoré deti učia geometrickým tvarom, stimulujú predstavivosť a tvorivosť.

S ponukou hračiek, hier a pomôcok pre deti s mentálnym postihnutím sa deti môžu naučiť počítať, napríklad s produktmi ako Drevené korálky na prevliekanie na špagát v dvoch veľkostiach, Dotykové čísla a Množiny čísla. A môžu si aj rozvíjať dôležitú senzoricko-manipulačnú schopnosť, napríklad pomocou Senzorickej húsenice, ktorá sa skladá z viacerých článkov a každý z nich sa líši. Prvý obsahuje guľôčky a druhý je vyplnený molitanom, tretí prvok je zo šušťavej fólie (príjemná na dotyk), štvrtý a piaty je z látky príjemnej na dotyk a šiesty je vyplnený hrachom. Ďalšími prvkami sú napríklad šnurovanie, čo je ďalším lákadlom pre deti. Húsenička aktívne rozvíja zmysel pre dotyk a aj vizuálne vnímanie okolia a detailov. Okrem senzoricko-manipulačných schopností toho potrebuje dieťa rozvíjať oveľa viac. Na trhu sú aj produkty, ktoré rozvíjajú grafomotoriku a zrakovo-pohybovú koordináciu, rovnako ako aj naučia dieťa počítať, chápať čas a rozvíjať svoju myseľ presne tým spôsobom, aký je najvhodnejší.

Počítačové hry a Pinf Hry

Doba prináša aj nové možnosti v podobe počítačových hier. Zakazovať deťom počítače by nebolo správne. Hry uplatňujú zručnosť, návyky a osobnostné črty. Pinf Hry sú jednoducho prispôsobiteľné a nastavené tak, aby vyhovovali potrebám dieťaťa. Pre ľudí s autizmom, detskou mozgovou obrnou, Downovým syndrómom, poruchami učenia a ostatnými mozgovými disfunkciami sú veľmi vhodné. Domácnosti môžu využívať obmedzenú verziu Pinf Hier (9 hier, bez prispôsobení, vylepšení a aktualizácií) zadarmo. Plná verzia (26+ hier, vylepšenia, aktualizácie, prispôsobenie) stojí 2 € mesačne, bez viazanosti. Inštitúcie (školy, centrá, DS, DSS, lekári, organizácie…) majú nárok na bezplatnú skúšobnú licenciu. Plná verzia pre inštitúcie je k dispozícii od 16€ za inštaláciu ročne. K Pinf Hrám sú dostupné aj bezplatné pracovné listy zamerané na abecedu, písmená, farby, matematiku, hodiny, precvičovanie si slovnej zásoby a ďalšie zručnosti či vedomosti.

Boccia ako integračný šport

Boccia je paralympijský šport, ktorý je vhodný pre ťažko telesne postihnutých, pre mentálne postihnutých, seniorov, deti, zdravých ľudí. Je vhodná aj ako integračný prvok, kedy zdravotne postihnutí hrajú spolu so zdravými, pričom rozdiely v hre medzi nimi sa vďaka jednoduchosti a iným vlastnostiam tejto hry navrhnutej pre potreby zdravotne postihnutých stierajú. Jej základným princípom je hádzanie loptičiek na cieľ. Hrá sa s koženými loptičkami naplnenými granulátom na tvrdej rovnej podlahe, či už v telocvični, v spoločenskej miestnosti, alebo na chodbe.

Cieľom prezentácie Mgr. Ondreja Baštáka Ďurána, ktorý sa bocciou zaoberá od roku 2002 na rôznych pozíciách, je oboznámiť konkrétne sociálne zariadenie, školu alebo inú inštitúciu, jeho sociálnych pracovníkov, učiteľov, zdravotníkov, a hlavne klientov, so športom boccia, aby na vlastnej koži zažili jeho prínos na rekreačnej, rehabilitačnej, sociálnej, či súťažnej úrovni.

tags: #hra #mentalne #postihnutych