Sluchové postihnutie na Slovensku: Informácie, legislatíva a podpora

Sluchové postihnutie predstavuje závažný zdravotný problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu života jednotlivcov a ich sociálne začlenenie. Slovenská legislatíva sa snaží zmierniť dôsledky tohto postihnutia prostredníctvom rôznych foriem podpory, kompenzácií a právnych úprav. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právnych aspektoch sluchového postihnutia na Slovensku, s dôrazom na definície, posudzovanie, kompenzácie a dostupné formy pomoci.

Definícia a charakteristika sluchového postihnutia

Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sluchové postihnutie, v závislosti od stupňa poruchy, môže znamenať nedoslýchavosť, čiastočnú alebo úplnú stratu sluchu.

Pri sluchovom postihnutí ide o poruchu sluchu, ktorá sa premieta do vývinu jedinca podľa stupňa a rozsahu straty sluchovej ostrosti a obdobia sluchového postihnutia. Je postihnutý nedostatkami počutia reči. Toto postihnutie je možné vymedziť dvoma krajnými prípadmi. Nedoslýchavosť je ľahší stupeň sluchovej poruchy, keď jedinec vníma reč prevažne sluchom. Úplná hluchota je prípad, keď jedinec vôbec nepočuje. Hluchý jedinec alebo jedinec postihnutý ťažkou nedoslýchavosťou vníma reč prevažne zrakom a hmatom. Sluchovo postihnutí majú väčšinou zvyšky sluchu.

Podľa toho, ktorá časť sluchového aparátu je postihnutá, môžeme poruchy sluchu zjednodušene rozdeliť na: prevodové poruchy, percepčné poruchy a centrálne poruchy.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) určila medzinárodnú škálu stupňov sluchových porúch:

• Ľahká sluchová porucha: 26-40 dB
• Stredná sluchová porucha: 41-55 dB
• Stredne ťažká sluchová porucha: 56-70 dB
• Ťažká sluchová porucha: 71-90 dB
• Veľmi ťažká sluchová porucha: nad 91 dB
• Úplná strata sluchu

Stupeň sluchovej poruchy nie je jediným kritériom závažnosti sluchového postihnutia. Okrem neho rozhoduje funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu. Sluchovo ťažšie postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, menšie sluchové postihnutie takéto narušenie nespôsobuje. Sluchovo postihnutí jedinci vyžadujú komplexnú, t. j. lekársku, špeciálno-pedagogickú, sociálnu a technickú starostlivosť.

Integrovaná posudková činnosť a posudzovanie zdravotného postihnutia

Proces posudzovania ŤZP prešiel reformou s cieľom odstrániť nejednotnosť, zlepšiť koordináciu a zefektívniť posudzovanie. Posudzovanie zabezpečujú výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík. Dôležitou zmenou je zavedenie integrovanej posudkovej činnosti, ktorá je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. a ktorej podrobnosti výkonu sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z.

Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa vždy vykonáva ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav.

Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách.

V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Legislatívny rámec a druhy postihnutí

Slovenská legislatíva upravuje práva a povinnosti osôb so sluchovým postihnutím v rôznych oblastiach života, vrátane vzdelávania, zamestnania a prístupu k službám. Medzi kľúčové zákony patrí:

• Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Tento zákon upravuje poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
• Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Tento zákon upravuje proces posudzovania zdravotného postihnutia a zavádza integrovanú posudkovú činnosť.
• Zákon o posunkovej reči nepočujúcich osôb: Tento zákon uznáva slovenský posunkový jazyk ako prirodzený jazyk komunity nepočujúcich osôb a upravuje vzdelávanie nepočujúcich detí.

Postihnutia sa dajú rozdeliť do viacerých skupín, pričom sluchové postihnutie patrí medzi zmyslové postihnutia. Medzi ďalšie druhy postihnutí patria:

• Telesné postihnutie: Obmedzená hybnosť alebo úplná imobilita, ktorá bráni fyzickému vykonávaniu činností.
• Zdravotné postihnutie: Stavy, ktoré súvisia s inými funkciami tela, než je pohybový aparát (okrem zmyslových postihnutí).
• Mentálne postihnutie: Poškodenie mentálnych (rozumových) schopností alebo psychické problémy.
• Viacnásobné postihnutia: Rôzna kombinácia viacerých súbežných postihnutí u jednotlivca.

Kombinované zdravotné postihnutia znamenajú, že osoba má viaceré druhy postihnutia naraz. Často sa za najzávažnejšie považujú rôzne druhy telesného alebo zmyslového postihnutia v kombinácii s mentálnym postihnutím (napríklad nevidiaci s mentálnym postihnutím, nepočujúci s mentálnym postihnutím). Ale aj bez prítomnosti mentálneho postihnutia sú rôzne kombinácie postihnutí veľmi závažné z pohľadu výchovy, vzdelávania a spoločenského začlenenia: napríklad kombinácia zmyslových postihnutí (hluchoslepota), postihnutie reči v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, poruchy správania v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, telesné alebo zmyslové postihnutie v kombinácii s chronickou chorobou, alebo rôzne kombinácie telesného a zmyslového postihnutia.

Medzi diagnózy, s ktorými je možné požiadať o preukaz ŤZP, patria aj zmyslové postihnutia, napríklad bilaterálna strata sluchu nad 60 dB. Je dôležité si uvedomiť, že každý žiadateľ je posudzovaný individuálne.

Pomoc a kompenzácie pre osoby s ŤZP (vrátane sluchového postihnutia)

Štát poskytuje osobám s ŤZP pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z.

Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP

Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €.

Štát poskytuje peňažné príspevky občanom s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) na kompenzáciu zvýšených výdavkov, ktoré im vznikajú v dôsledku ich postihnutia. Tieto príspevky sú určené na:

• Kompenzáciu zvýšených výdavkov: Príspevky na diétne stravovanie, hygienu, ošatenie, obuv, bývanie, prevádzku osobného motorového vozidla a ďalšie.
• Obstaranie pomôcok: Príspevky na zakúpenie kompenzačných pomôcok, ako sú napríklad načúvacie aparáty a iné.
• Úpravu bývania: Príspevky na úpravu bytu alebo domu, aby bol prístupný a vyhovoval potrebám osoby s ŤZP.
• Prepravu: Príspevky na zabezpečenie prepravy, napríklad na nákup osobného motorového vozidla alebo na úhradu nákladov na taxislužbu.
• Osobnú asistenciu: Príspevky na zabezpečenie osobnej asistencie, ktorá pomáha osobe s ŤZP pri bežných činnostech, ako je obliekanie, hygiena, stravovanie a ďalšie.

Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.

Preukazy a parkovacie preukazy

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom).

Rozlišujeme dve formy preukazu ŤZP:

• Preukaz ŤZP: Určený pre ľudí s trvalým funkčným postihnutím, ktoré im sťažuje samostatný pohyb a orientáciu v priestore.
• Preukaz ŤZP so sprievodcom: Udeľuje sa osobám, ktoré si vyžadujú sprievod pri pohybe mimo domu. Je označený červeným pruhom.

Vydanie preukazu schvaľuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste trvalého bydliska žiadateľa. Pred jeho samotným vydaním žiadateľ absolvuje lekársku posudkovú činnosť, počas ktorej sa posudzuje jeho zdravotný stav a miera funkčnej poruchy.

Vzdelávanie a špecifické potreby detí so sluchovým postihnutím

Sluchovo postihnuté deti sa v súčasnosti vzdelávajú v materských, základných školách a učilištiach bežného typu alebo v školách pre nedoslýchavých a pre nepočujúcich. Komplexnú starostlivosť a v rámci nej špeciálnu výchovu je potrebné poskytnúť sluchovo postihnutým hneď od zistenia sluchového postihnutia, pretože raná výchova, od narodenia do troch rokov, je dôležitá pre rozvoj komunikačných zručností.

Cieľom pedagogiky sluchovo postihnutých je sociálna integrácia. Pedagogika sluchovo postihnutých je samostatným vedným odborom. Člení sa na pedagogiku nepočujúcich a na pedagogiku nedoslýchavých. Prax pedagogiky sluchovo postihnutých sa zameriava predovšetkým na rozvoj komunikačných spôsobilostí, na rozvíjanie reči vo všetkých jej formách, t. j. orálnej, písanej, na rozvoj sluchovej pozornosti od útleho veku, ale aj psychických schopností a celej osobnosti sluchovo postihnutých osôb.

Dieťa so sluchovým postihnutím sa môže vzdelávať:

• v špeciálnej škole pre deti a žiakov s poruchami sluchu (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety)
• v špeciálnej triede pre žiakov s poruchami sluchu, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú)
• v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky

Špecifiká vzdelávania vo veľkej miere závisia od stupňa rozvoja reči žiaka a od toho, v akom veku a v akej miere mu bola poskytovaná adekvátna lekárska a špeciálnopedagogická starostlivosť, ako aj od jeho individuálnych dispozícií. Vo vzdelávaní týchto detí sa do popredia dostáva najmä tréning sluchového vnímania, pozornosti, rozvoj celkových komunikačných zručností. Väčšina žiakov má ťažkosť so zvládnutím slovenského jazyka a najprv sa musí naučiť komunikovať v slovenskom jazyku. Potom sa môže učiť aj cudzí jazyk - angličtina sa začína učiť z tohto dôvodu až vo 4.ročníku, druhý cudzí jazyk je voliteľný a jeho výuka závisí od individuálnych schopností žiaka. Nepočujúci žiak má právo na výchovu a vzdelávanie v posunkovej reči nepočujúcich.

Vzdelávacia oblasť špeciálno-pedagogická podpora obsahuje u sluchovo postihnutých žiakov špecifické predmety, zaradené do dvoch základných skupín:

1. Skupina predmetov:
• Komunikačné zručnosti (KZ) - nácvik komunikácie v bežných životných situáciách a interakciách všetkými dostupnými komunikačnými formami, rozvoj receptívnej, centrálnej a expresívnej zložky reči, rozširovanie pasívnej a aktívnej slovnej zásoby, zvyšovanie jazykových kompetencií
• Individuálna logopedická intervencia (ILI) - podpora rozvoja reči a jazykových schopností, ako základu pre rozvoj čítania a písania
• Slovenský posunkový jazyk - osvojenie základných pravidiel používania slovenského posunkového jazyka, rozvíjanie vyjadrovacích a dorozumievacích schopností
2. Skupina predmetov:
• Dramatická výchova (vyučuje sa namiesto hudobnej výchovy, zameraná je najmä na rozvíjanie a formovanie osobnostných a sociálnych zručností s využitím prvkov a postupov dramatického umenia, je chápaná ako zážitkové učenie, učí vnímať život a dianie okolo seba, orientovať sa v ňom, je dôležitým prvkom socializácie)
• Rytmicko-pohybová výchova (vyučuje sa namiesto hudobnej výchovy, často sa využívajú prvky muzykoterapie)
• Môže sa vyučovať predmet Sluchová výchova (využíva sa najmä u žiakov, ktorí si musia osvojiť nové sluchové vzory a stratégie počutia - napr. po operácii v školskom veku, po zavedení kochleárneho implantátu v školskom veku a pod.)
• Namiesto telesnej výchovy (TV) môžu mať žiaci so sluchovým postihnutím zdravotnú TV (ZTV) - ak je potrebná a ak je to doporučené lekárom.

Pre dieťa s poruchou sluchu je najdôležitejšia včasná diagnostika. Poruchu je potrebné zachytiť čo najskôr, najlepšie ešte v období pred nástupom reči - teda do troch rokov veku dieťaťa. Rodičia by mali už pri najmenšom podozrení navštíviť odborného lekára - foniatra, ktorý dnes dokáže poruchu sluchu diagnostikovať aj vo veľmi ranom štádiu vývinu dieťaťa. Skríningové vyšetrenia sluchu sa dokonca u nás povinne vykonávajú pomocou špeciálnych prístrojov už v pôrodniciach, obvykle na tretí deň po narodení.

Dieťa, ktoré má identifikovanú poruchu sluchu ešte pred nástupom reči, t.j. v tzv. prelingválnom veku, má najlepšie vyhliadky na odbornú pomoc a následné osvojenie si hovoreného jazyka a komunikácie. Prvá liečebná intervencia by mala ideálne nastať už v období okolo 6.mesiaca života. Tri roky je už hranica, kedy je dieťa schopné naučiť sa ešte plnohodnotne komunikovať. Čím skôr dôjde k sluchovej stimulácii dieťaťa, tým lepšie sú jeho vyhliadky. Veľmi dobré predpoklady na rozvoj reči má dieťa, ktorému je zavedený kochleárny implantát, alebo dostane dobre nastavené načúvacie prístroje a následne s ním pracuje klinický logopéd na rozvoji reči.

Na príspevky má dieťa nárok, pokiaľ má minimálne 50% miery funkčnej poruchy, ktorá sa pri poruchách sluchu stanovuje podľa škály Fowlera. Mieru funkčnej poruchy dieťaťa stanovuje vo svojom posudku lekár. V prípade, že má dieťa aj ďalšie zdravotné problémy, je potrebné dať na posúdenie podklady od všetkých odborníkov ku všetkým zdravotným ťažkostiam. Miera funkčnej poruchy dieťaťa sa tak posúdi komplexne.

Ďalšie formy podpory a sociálne služby

Štát poskytuje osobám s ŤZP pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Okrem toho existujú aj ďalšie formy podpory.

Doprava a pracovné voľno

V železničnej doprave sú zľavy (okrem vlakov zadarmo) u osôb s poruchou sluchu nasledovné: Držiteľ preukazu s červeným pruhom (ZŤP/S) má nárok aj na bezplatnú prepravu svojho sprievodcu a invalidného vozíka v služobnom vozni. Zľavy platia aj na vlaky Regiojet (60%) a IC a EC, tam závisia aj od iných parametrov. V autobusovej doprave: väčšina dopravcov poskytuje zľavy z cestovného, ktoré sa vzťahujú aj na sprievodcu (môže byť aj oslobodený od platby). Konkrétne podmienky a výšky zliav si určuje každý dopravca individuálne, to znamená, že sa môžu líšiť v rámci jednotlivých VÚC, preto si treba tieto veci zistiť dopredu.

Rodič dieťaťa s preukazom ZŤP a ZŤP/S má taktiež nárok na ďalších 10 pracovných dní voľna, ak sprevádza svoje dieťa do špeciálnej školy, resp. zariadenia sociálnej starostlivosti (311/2001 Z. z. paragraf 141, odsek 2 písmeno C, bod 2).

Sociálne služby

S cieľom zabezpečiť komplexnú podporu a sociálne začlenenie občanov so zdravotným postihnutím, štát a samosprávy poskytujú širokú škálu sociálnych služieb. Tieto služby sú navrhnuté tak, aby reagovali na individuálne potreby každého jednotlivca a umožnili im viesť plnohodnotný život. Medzi najvýznamnejšie sociálne služby patria:

• Opatrovateľská služba: Táto služba je zameraná na pomoc a podporu jednotlivcom, ktorí majú obmedzenú schopnosť samostatne sa o seba postarať. Opatrovatelia poskytujú asistenciu pri bežných denných činnostiach, ako je hygiena, stravovanie, obliekanie a ďalšie. Cieľom je zabezpečiť, aby títo ľudia mohli zostať vo svojom domácom prostredí a zachovať si čo najväčšiu mieru nezávislosti.
• Prepravná služba: Pre osoby s obmedzenou mobilitou je prepravná služba neoceniteľnou pomocou. Umožňuje im prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, zamestnaniu a iným dôležitým aktivitám. Prepravná služba zabezpečuje bezpečnú a pohodlnú prepravu špeciálne upravenými vozidlami.
• Asistenčná služba: Táto služba je určená pre jednotlivcov, ktorí potrebujú pomoc pri rôznych činnostiach mimo svojho domova. Asistenti sprevádzajú klientov na úrady, k lekárovi, na kultúrne podujatia a iné miesta, kde potrebujú podporu a pomoc.
• Tlmočnícka služba: Pre sluchovo postihnutých je tlmočnícka služba kľúčová pre prekonávanie komunikačných bariér. Tlmočníci do posunkovej reči sprostredkúvajú komunikáciu medzi sluchovo postihnutými a počujúcimi osobami, čím im umožňujú plnohodnotne sa zapájať do spoločenského života.
• Podporované bývanie: Táto služba poskytuje jednotlivcom s rôznymi formami postihnutia možnosť bývať v prostredí, ktoré je prispôsobené ich potrebám. Podporované bývanie zahŕňa asistenciu a dohľad, aby sa zabezpečila bezpečnosť a nezávislosť klientov.
• Denné stacionáre: Denné stacionáre ponúkajú širokú škálu aktivít a programov pre osoby s postihnutím počas dňa. Klienti sa môžu zapájať do rôznych terapeutických, vzdelávacích a sociálnych aktivít, ktoré podporujú ich rozvoj a integráciu do spoločnosti.
• Špecializované poradenstvo: Pre osoby so zdravotným postihnutím a ich rodiny je k dispozícii špecializované poradenstvo, ktoré poskytuje informácie a podporu v rôznych oblastiach života.

Od roku 2014 vznikli v Slovenskej republike štyri Centrá včasnej intervencie (Bratislava, Žilina, Banská Bystrica, Košice a Prešov). Zákon o sociálnych službách (č. zákona 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov) upravuje ich činnosť ako sociálne služby včasnej intervencie, ktoré sa poskytujú dieťaťu do 7. rokov veku a jeho rodine, ak je ohrozený jeho vývoj z dôvodu zdravotného postihnutia. Ide o poskytovanie špecializovaného sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie a vykonávanie stimulácie komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím a preventívnu aktivitu. Uvedená sociálna služba sa poskytuje ambulantnou alebo terénnou formou.

Organizácie a inštitúcie

Na Slovensku pôsobí množstvo organizácií a inštitúcií, ktoré sa venujú pomoci a podpore zrakovo a sluchovo postihnutých.

• Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS): ÚNSS je najväčšia organizácia, ktorá združuje nevidiacich a slabozrakých na Slovensku. Poskytuje široké spektrum sociálnych služieb, poradenských služieb a vzdelávacích aktivít.
• Zväz sluchovo postihnutých Slovenska: Zväz sluchovo postihnutých Slovenska je organizácia, ktorá zastupuje záujmy sluchovo postihnutých na Slovensku. Poskytuje poradenské služby, tlmočnícke služby a organizuje rôzne podujatia pre sluchovo postihnutých. Slovenský zväz sluchovo postihnutých má svoje okresné centrum aj v Trenčíne.
• Asociácia nepočujúcich Slovenska (ANEPS): ANEPS je členom Svetovej federácie Nepočujúcich (WFD) a Európskej únie nepočujúcich (EUD). Hlavným poslaním je vytvárať špecifické podmienky pre rozvoj a uspokojovanie potrieb a záujmov členov, snažiť sa vytvárať podmienky na sociálnu inklúziu nepočujúcich a nedoslýchavých občanov, zúčastňovať sa medzinárodných aktivít, rozvíjať a zachovávať členstvo Európskej federácie nepočujúcich (EUD) a Svetovej federácie nepočujúcich (WFD). V medzinárodných organizáciách oficiálne zastupuje a reprezentuje Slovenskú republiku ako najväčšie združenie osôb so sluchovým postihnutím v SR. ANEPS tvoria jednotlivé Centrá nepočujúcich, nachádzajúce sa v konkrétnych mestách po Slovensku, ktoré vykonávajú svoju činnosť, majú svojho predsedu, ktorý priamo komunikuje s vedením ANEPS (prezídiom) na čele s prezidentkou ANEPS. Prioritou ANEPS je podieľanie sa samotných osôb s postihnutím sluchu na skvalitňovaní ich života, realizácia ich myšlienok a nápadov, poskytovať priestor pre ich uplatnenie sa v činnosti v prospech komunity nepočujúcich a pre trvalé zlepšovanie ich podmienok pre život. Jedným z ďalších dôležitých cieľov ANEPS je spájanie tých, ktorí v pomoci osobám s postihnutím sluchu vidia zmysel a poslanie, a takisto spolupráca s organizáciami rovnakého alebo podobného zamerania, ktorej výsledkom je zmierňovanie následkov, ktoré postihnutie sluchu prináša.

Spoločnosť WS Audiology SK s.r.o. ponúka odborné služby pre ľudí s poruchou sluchu a komplexný servis v oblasti audio-protetiky. Hlavnou ponukou spoločnosti sú načúvacie prístroje rady WIDEX MOMENT, WIDEX EVOKE, WIDEX UNIQUE a rady SIGNIA AX, SIGNIA X, SIGNIA NX a kompenzačné pomôcky. Pomôžu Vám vybrať ideálny načúvací prístroj podľa Vašich individuálnych potrieb z ich širokej ponuky načúvacích prístrojov.

Opozičná strana SaS chce presadiť, aby zbrojný preukaz typu E a F (šport a zberateľstvo) mohli získať aj osoby so sluchovým postihnutím. Vyplýva to z novely zákona o strelných zbraniach a strelive, ktorú do Národnej rady (NR) SR predložila skupina poslancov za SaS. Sú presvedčení, že pre bezpečné vykonávanie streleckých aktivít v skupinách E a F nie je sluch rozhodujúcim faktorom.

tags: #sluchovo #postihnuty #pacient