História výroby nábytku pre telesne postihnutých je úzko spojená s vývojom sociálnej starostlivosti a meniacimi sa potrebami jednotlivcov s obmedzenou pohyblivosťou. Hoci priame historické záznamy o najstaršom špecializovanom nábytku sú obmedzené, môžeme sledovať jeho evolúciu od jednoduchých adaptácií existujúcich kusov až po moderné, ergonomicky navrhnuté riešenia.
Rané obdobia: Adaptácia tradičného nábytku
V najstarších obdobiach ľudskej histórie bol nábytok zriedkavý a základný. Pre telesne postihnutých jednotlivcov to znamenalo, že sa museli spoliehať na pomoc rodiny a komunity a na adaptácie bežného nábytku. Jednotlivci s problémami s chôdzou využívali palice alebo barly. Sedadlá mohli byť upravené pridaním vankúšov alebo opierok pre zvýšenie pohodlia.
Stredovek a novovek: Postupné zmeny v bývaní a nábytku
V stredoveku a novoveku sa začali objavovať prvé náznaky špecializovaného nábytku. V lokalite Kanianka, kde sa tradičné staviteľstvo prispôsobovalo lokálnym podmienkam, sa domy stavali v klasickej potočnej radovej zástavbe. Hospodárske usadlosti tvoril komplex obytných a hospodárskych priestorov. Najjednoduchším typom bol jednoosový trakt domu, neskôr rozšírený o stodolu v priečnej dispozícii. Najstarším vývojovým štádiom domu bola dvojpriestorová dispozícia s izbou a vstupnou sieňou, neskôr sa vyvinula trojdielna dispozícia s izbou, kuchyňou a komorou. Bohatšie roľnícke rodiny si koncom 40-tych rokov 20. storočia stavali aj domy s viacerými izbami. V súlade s tradičnými prvkami stavebnej kultúry sa budovali vyvýšené priestory - komory, tzv. víšky, na skladovanie. Tieto priestory sa sezónne využívali aj na bývanie. Tieto zmeny v bývaní a usporiadaní priestorov mohli mať vplyv na pohyb a fungovanie telesne postihnutých osôb v domácnosti.
Voľba stavebného materiálu mala významný vplyv na konštrukciu domov. V Kanianke sa do konca 18. storočia využívalo drevo, neskôr ho nahradila surová tehla. Na stavbu zrubových domov sa používalo bukové a dubové drevo. Rozvoj používania hliny a surovej tehly súvisel s nariadeniami z konca 18. a začiatku 19. storočia. Od konca 19. storočia sa stala vyhľadávanejšou nepálená tehla. Najrozšírenejšou formou strechy bola valbová strecha, tradične krytá slamou.
Sociálne a kultúrne normy v minulosti ovplyvňovali prístup k telesne postihnutým. V niektorých prípadoch mohli byť marginalizovaní, v iných integrovaní do rodiny a komunity, čo viedlo k vytvoreniu podporných systémov.
História inštitucionálnej sociálnej starostlivosti na Slovensku sa začína písať 5. októbra 1959, kedy do novozriadeného Domova dôchodcov v zrekonštruovanom batizovskom kaštieli nastúpila prvá dôchodkyňa, pani Anna Huťanová. V tejto dobe sa začala postupne rozvíjať kultúrna činnosť, premietali sa filmy, vznikla knižnica a rozvíjala sa zdravotná starostlivosť. Položili sa základy dobrovoľnej pracovnej činnosti. V roku 1960 sa zaviedol chov ošípaných, včiel, sliepok a pestovanie zeleniny. Domov vybavili veľkokuchynským zariadením, zriadená bola práčovňa a ambulancia. Prvým lekárom sa stal MUDr. Rudolf Stožka. Kapacita domova bola rozšírená na 120 lôžok. V týchto začiatkoch sa nábytok prispôsoboval primárne potrebám starších ľudí, nie nevyhnutne telesne postihnutých.
V roku 1963 sa zvýšila kapacita domova na 144 lôžok. Na základe uznesenia vlády č. 620/1963 bola realizovaná reorganizácia ústavov, v rámci ktorej prepustili 104 dôchodcov a prijali 99 žien. Týmto rokom sa datuje vznik Ústavu sociálnej starostlivosti pre duševne choré dospelé ženy s 35 zamestnancami. Na zdravotný úsek boli do ústavu pridelené rehoľné sestry kongregácie Dcér Božského Vykupiteľa. S narastajúcim počtom klientov so špecifickými potrebami sa začala prejavovať potreba prispôsobenia nábytku.
Pracovná činnosť sa rozšírila o vyšívanie obrusov, háčkovanie, pletenie a nadobudla charakter pracovnej terapie, ktorá sa neustále rozširovala a menila. V práci zamestnancov po získaní skúseností došlo v roku 1966 k reorganizácii. V rámci zdravotného úseku sa utvorili oddelenia, zverené jednotlivým sestrám. Toto rozdelenie zabezpečilo evidentné skvalitnenie poskytovaných služieb, osvedčilo sa a existuje prakticky dodnes v upravenej forme. V ďalších rokoch došlo k rozšíreniu zdravotnej starostlivosti o ordináciu psychiatra a neurológa. Pracovná terapia bola rozdelená do štyroch skupín. Obyvateľky sa intenzívne zapojili do pomoci na JRD. Nábytok sa začal prispôsobovať pre potreby pracovnej terapie, aby sa klientom uľahčila práca a zlepšila ergonómia. To mohlo zahŕňať napríklad špeciálne stoly pre vyšívanie alebo háčkovanie.
V roku 1975 zahájili výstavbu budovy „C“ pre rehabilitačnú kultúrnu činnosť so slobodárňou, kanceláriami a bytom. Prelom rokov 1977-1978 znamenal v činnosti ústavu niekoľko zásadných zmien. Presunom rehoľných sestier do novej budovy sa uvoľnili priestory v ubytovacej časti kaštieľa a kapacita ústavu sa zvýšila na 154 lôžok. V rokoch 1979-1983 plynul život v ústave rýchlym tempom. Zdevastované okolie novopostavenej budovy sa upravilo. Vyasfaltovali sa nové komunikácie, areál z troch strán nanovo oplotili, upravili celý park, ktorý bol vyhlásený za najlepšie udržiavaný v okrese. Množstvo brigádnickych hodín odpracovali zamestnanci aj obyvateľky pri pestovaní kvetinových záhonov a v zeleninovej záhrade, kde sa postavili dva fóliovníky. Dňa 20. decembra 1984 sa dokončila ďalšia obytná budova „D“, v ktorej je aj nová práčovňa, priestory skladov a fyzikálnej terapie.
Revolučné zmeny a transformácia sociálnej starostlivosti
Revolučný rok 1989 priniesol organizačné zmeny aj pre toto zariadenie. V roku 1992 sa po konkurznom konaní stala vedúcou Mgr. Kvetoslava Malenká. Zariadenie dostalo právnu subjektivitu a novú zriaďovaciu listinu pod názvom Ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutých dospelých občanov v zriaďovateľskej pôsobnosti Okresného úradu v Poprade. V roku 1992 sa ukončila a dala do užívania budova „D-2“, v ktorej otvorili novú kuchyňu so skladmi, novými priestormi jedálne a novými priestormi na ubytovanie. Presťahovali sa sem obyvateľky kaštieľa aj zamestnanci kuchyne. Zároveň prebiehali v rámci reštitúcie rokovania o odkúpení kaštieľa s poslednými majiteľkami - sestrami rádu uršulínok. Sestry kongregácie Dcér Božského Vykupiteľa ukončili svoju pôsobnosť v ústave na jeseň roku 1991. Od roku 1992 je ústav koedukovaný zriadením mužského oddelenia. Po otvorení zrekonštruovaného kaštieľa sa zvýšila kapacita ústavu zo 164 na 190 lôžok. V priestoroch kaštieľa na poschodí je vytvorené ubytovanie pre obyvateľov a na prízemí miestnosti pre pracovnú, výchovnú a kultúrno-záujmovú činnosť. Toto obdobie sa v poskytovaní ústavnej sociálnej starostlivosti nieslo v intenciách normalizácie a humanizácie sociálnych služieb. Transformácia sociálnej starostlivosti po roku 1989 priniesla dôraz na individualizáciu potrieb klientov, čo sa prejavilo aj v prispôsobovaní nábytku.
Od roku 1998 platnosťou Zákona o sociálnej pomoci č. 195/1998, dostáva zariadenie nový názov „Domov sociálnych služieb“ a nového zriaďovateľa Krajský úrad v Prešove. Rokom 2002 sa začína nová etapa v poskytovaní sociálnych služieb pre zdravotne postihnutých občanov v DSS Batizovce. Domov nastúpil na cestu transformácie v poskytovaní sociálnych služieb, znížila sa kapacita zariadenia zo 190 na 165 a obyvatelia domova vystupujú ako klienti, ktorým sa majú poskytovať maximálne najkvalitnejšie služby približujúce domov v pravom slova zmysle.
V rokoch 2006 až 2011 prešlo zariadenie mnohými zmenami, ktoré sa týkajú jednak organizačnej štruktúry, ale aj kvality života našich klientov. Administratíva a vedenie DSS sa presťahovali do historických priestorov kaštieľa, tým sa vytvorili nové priestory pre ergoterapeutickú činnosť klientov v budove „C“. Na poschodí tejto budovy sme vytvorili tréningové bývanie pre 11 klientov a telocvičňu. V priestoroch bývalej hospodárskej budovy sme zriadili stolársku dielňu. Koedukovali sme i oddelenia zariadenia, kde vytvárame postupne pre našich klientov kuchynky a obývacie izby. V zariadení postupne renovujeme budovy, jednak výmenou okien, podláh, ale aj nábytku pre klientov.
Organizácia dostala 1. júlom 2012 nový názov, a to „Centrum sociálnych služieb Domov pod Tatrami“, kde poskytuje v zmysle Zákona o sociálnych službách sociálne služby v domove sociálnych služieb, od roku 2016 i v špecializovanom zariadení so sídlom v Batizovciach a v útulku so sídlom vo Svite. Všetko naše úsilie v dnešnej i budúcej dobe smeruje a bude smerovať k skvalitňovaniu života našich klientov.
Moderná doba: Rozvoj špecializovaného nábytku
V modernej dobe, s rozvojom technológií a medicíny, sa začal vyvíjať špecializovaný nábytok pre telesne postihnutých. Dnes existuje široká škála nábytku a pomôcok, ktoré sú navrhnuté tak, aby spĺňali špecifické potreby jednotlivcov s obmedzenou pohyblivosťou. Medzi takéto vybavenie patrí zvýšené WC pre telesne postihnutých, zdravotné umývadlá umožňujúce prístup s invalidným vozíkom, madlá pre imobilných, ktoré sa vyrábajú v rôznych tvaroch, veľkostiach a s rôznym druhom montáže (na navŕtanie alebo na prísavky). Dôležitou súčasťou sú aj sedátka či stoličky do sprchy, lavice do vane pre bezbariérové používanie vane a sprchové zásteny walk-in. Pre bezbariérový prístup k sprche sa odporúča inštalácia sprchového žľabu a roštu, čo vytvára moderné a praktické riešenie.
Pri výbere školského nábytku pre telesne postihnuté deti je dôležité dbať na to, aby sa žiaci necítili inak. Nábytok musí byť predovšetkým pohodlný a bezpečný. Odporúčajú sa školské stoly so sklopnou pracovnou doskou. Úprava triedy materskej školy či jaslí pre deti s telesným postihnutím býva výzvou. Materské školy by mali disponovať priestorom, pokojným kútikom, kde deti s problémovým správaním alebo autistické deti nájdu útočisko pred hlukom.
Sanita, ktorú nájdete v špecializovaných kategóriách, je upravená pre telesne postihnuté osoby, ľudí so zníženou schopnosťou pohybu či seniorov, ktorí si želajú jednoduchší pohyb a manipuláciu v kúpeľni.
Inšpirácia minulosťou a súčasné trendy
Hoci moderný nábytok pre telesne postihnutých je technologicky vyspelý, môžeme sa inšpirovať aj minulosťou. Tradičné prístupy k adaptácii nábytku a vytváranie podporných systémov v komunite môžu byť cenné aj dnes. V súčasnosti sa kladie dôraz na ergonómiu, bezpečnosť a estetiku nábytku pre telesne postihnutých. Moderné technológie a materiály umožňujú výrobu nábytku, ktorý je nielen funkčný, ale aj vizuálne príťažlivý a prispieva k celkovej kvalite života klientov.
Historický vývoj sociálnej starostlivosti na Slovensku, od Domova dôchodcov v Batizovciach založeného v roku 1959, cez reorganizácie a rozširovanie kapacít, až po súčasné Centrá sociálnych služieb, odzrkadľuje postupný posun k individualizácii potrieb klientov a prispôsobovaniu nábytku. Pracovná terapia sa rozširovala a menila, čo si vyžadovalo aj prispôsobovanie nábytku pre ľahšiu prácu a lepšiu ergonómiu. Transformácia sociálnej starostlivosti po roku 1989 priniesla dôraz na humanizáciu a individualizáciu, čo sa prejavilo aj v prispôsobovaní nábytku.
V súčasnosti stolárska dielňa v CSS Domov pod Tatrami predstavuje významný krok k výrobe nábytku prispôsobeného individuálnym potrebám klientov.
tags: #historia #vyroby #nabitku #pre #telesne #postihnutych