Poézia a úcta k seniorom: Oslava múdrosti a umenia v jeseni života

Život človeka, podobne ako príroda, prechádza štyrmi ročnými obdobiami. Každé z nich je niečím výnimočné. Teraz sme v období jesene, ktoré prináša bohatstvo odtieňov a predchádza novému zrodu. Tak je to aj s nami ľuďmi. Jeseň života je určitá etapa, v nej sa ukazuje celoživotná múdrosť, ktorú sme vytvorili počas celého života a odovzdávame našim potomkom, našim deťom.

Úcta k starším je téma, ktorou sa zaoberali už v roku 1990 (v decembri), keď bol október vyhlásený za Mesiac úcty k starším. Je dôležité zamyslieť sa nad tým, ako sme sa venovali našim seniorom. Venovali sme im pozornosť, hľadali u nich odkaz pre budúcnosť, čerpali múdrosť? Často sa vyhovárame na permanentný nedostatok času. Zastav sa na chvíľu a obhliadni sa okolo seba. Ako si vážiš rady starších? Podľa komisie za tridsať rokov sa má počet seniorov zdvojnásobiť, čo znamená, že seniori nebudú zanedbateľnou časťou nášho obyvateľstva. Seniori, potrebujú svoj priestor na pozornosť a aktivity. Musíme si uvedomiť, že je to prirodzený vývoj človeka. Všetci prechádzame z obdobia detí, dospelých a v produktívnom veku medzi seniorov, čo je v zmysle počiatkom pomyselnej jesene života.

Umelecký prednes ako aktívny životný štýl pre seniorov

Umelecký prednes, či už poézie alebo prózy, predstavuje pre seniorov nielen formu kultúrneho vyžitia, ale aj spôsob, ako aktívne tráviť voľný čas, rozvíjať svoje schopnosti a udržiavať si sviežu myseľ. Dôkazom toho sú mnohé prehliadky a súťaže, ktoré sa na Slovensku pre túto vekovú kategóriu organizujú. Tieto podujatia poskytujú priestor pre prezentáciu vlastnej tvorby, interpretáciu diel známych autorov a zároveň umožňujú seniorom stretávať sa s ľuďmi s podobnými záujmami.

Kukučínova Revúca: Celoslovenská prehliadka seniorov

Príkladom takejto aktivity je celoslovenská prehliadka v umeleckom prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby seniorov "Kukučínova Revúca", ktorá sa konala už po štvrtýkrát v Revúcej. Toto podujatie, organizované Jednotou dôchodcov na Slovensku (JDS) a mestom Revúca, privítalo recitátorov z celého Slovenska.

Už deň pred prehliadkou privítal seniorov primátor Milan Kolesár a spoločne zasadili pamätnú lipu v priestoroch Prvého slovenského literárneho gymnázia. Samotná prehliadka sa konala v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia. Úvod patril speváckemu zboru Quirin a moderátorovi Jurajovi Genčanskému, ktorí navodili umeleckú atmosféru. Medzi hosťami boli poslanec NR SR Michal Bagačka, podpredsedovia Ústredia JDS Igor Fabian a Alois Luknár, poslanci BBSK Jaroslav Demian a Ján Šeševička, predsedovia krajských organizácií JDS a zástupcovia spoločenských organizácií mesta Revúca.

Výkony 24 recitátorov hodnotila odborná porota s predsedníčkou Dobroslavou Luknárovou, šéfredaktorkou časopisu Tretí vek. Motívy času, života, lásky, domova, vlasti a človečenstva sa objavovali v ukážkach z poézie i prózy. V prvom bloku odznela vlastná tvorba seniorov. Juraj Kochjar predstavil báseň o Revúcej a Muráni. V ostatných poetických textoch boli prepletané motívy prírody a človeka. Ukážky z prózy mali „seniorské ladenie“ s humorom. Z kategórie prózy zaujali M. Póšová poviedkou "Teta Anula" od M. Zelinku a L. Jurík kompozíciou príbehov Eugena Dabita "Život a skúsenosť". Poézia bola „zlatým klincom“ tohtoročnej Kukučínovej Revúcej. Skúsení recitátori naplno zaujali a presvedčili publikum.

Hviezdoslavov Kubín: Tradícia a súčasnosť

Ďalším významným podujatím je Hviezdoslavov Kubín, najstaršia a najprestížnejšia súťaž v umeleckom prednese na Slovensku. Aktívne sa do nej zapájajú aj seniori. Hviezdoslavov Kubín je celoštátna postupová súťaž a prehliadka v umeleckom prednese poézie a prózy, v tvorbe recitačných kolektívov a divadiel poézie detí, mládeže a dospelých. Od vzniku Hviezdoslavovho Kubína v roku 1954 prešli jeho stupňami státisíce jednotlivcov, z ktorých sa stali významné osobnosti.

Seniori sa zapájajú nielen vo svojej súťažnej kategórii. V deň otvorenia prebehlo tradičné podujatie s názvom Seniorenky. Recitátori z radov aktívnych seniorov predniesli ukážky z tvorby významných literátov, ktorých Orava dala Slovensku. V programe vystúpili aj seniori s vlastnými literárnymi dielkami. Program bol venovaný 175. výročiu narodenia P. O. Hviezdoslava a 120. výročiu narodenia Mila Urbana.

Hviezdoslavov Kubín je motiváciou pre mnohé podujatia po celom Slovensku v kluboch, zariadeniach a organizáciách seniorov. Napríklad v sabinovskom zariadení Seniorvital si pripomenuli význam diel P.O. Hviezdoslava a klienti predviedli svoje umenie umeleckého prednesu. Pestujú si tak vzťah k slovu, cibria jazykový a hlasový prejav a hlbšie spoznávajú literárne hodnoty. Účastníci predniesli ukážky poézie, prózy i vlastnej tvorby, ktorými dokázali odovzdať publiku úprimné emócie, životnú múdrosť, humor aj spomienky ukryté medzi riadkami. Súčasťou podujatia bola aj výstava ručných prác s názvom „Krása v každom stehu“.

Inšpiratívne príbehy seniorov recitátorov

Pani Rozka, učiteľka na dôchodku, je príkladom toho, ako aj v zrelom veku môže človek tešiť srdcia svojou ľubozvučnou slovenčinou. Od malička prednášala básne na školských slávnostiach a hrala v ochotníckych krúžkoch divadlo. Veľkú príležitosť dostala, keď prišla v roku 1981 učiť na ZŠ do Turzovky a robila predsedníčku Zboru pre občianske záležitosti v meste. Tu zistila, že môže svojím slovom urobiť niekomu radosť.

Pani Rozka sa zúčastňuje rôznych podujatí i súťaží v recitovaní v rámci regiónu, kraja i celého Slovenska. Recitovala báseň z knihy Čin - Čin a poslali ju na Kalinčiakovo Záturčie do Martina, kde získala 3. miesto. Vlani ju oslovili z Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci, aby sa zapojila do obvodného kola súťaže pod názvom „Krása slova“, ktoré sa konalo v Čadci. Tu získala 3. miesto za prednes básne Detvan a 1. miesto za prednes prózy J.G. Tajovského: Kosec Môcik a postúpila do krajského kola Vajanského Martin, kde opäť získala 1. miesto za prednes prózy a postup na 58. ročník Hviezdoslavovho Kubína, kde získala 3. miesto. Na Kalinčiakovom Záturčí v Martine získala 2. miesto za poéziu a 1. miesto. Jej repertoár zahŕňa diela ako Detvan od A. Sládkoviča, Poznámky o žiarlivosti od P. Koyša a prózy ako Kosec Môcik I. alebo II. časť od J. G. Tajovského, alebo Keď báčik z Chochoľova umrie od M. Kukučína.

Ešte v nedávnej minulosti, v čase, keď sme si ani len nedokázali predstaviť, ako pandémia COVID-19 radikálne zmení náš život, a najmä život našich seniorov, sa táto situácia vyvinula v boj o prežitie. Napriek tomu ľudia neustále hľadajú spôsoby, ako uniknúť tomuto nebezpečenstvu. A aktívne sa snažia nájsť únik aj tí najviac postihnutí - seniori. Jednou z nich je aj pani Janka Vranová zo Štítnika, ktorá si v dôchodkovom veku hľadá vlastný spôsob, ako uniknúť aspoň myšlienkami z tejto neobvyklej situácie.

Na otázku, čo ju priviedlo k poézii, pani Vranová odpovedala: "Duša - to jadro človečenstva - chce, aby sme boli šťastní, a tak, aj keď bolí, poradí, ako si pomôcť. Svoje myšlienky dať do veršov - tvoriť. Tak som to riešila aj ja. Keď bola duša smutná, aj verše boli smutnejšie, keď bola veselá - radosť sa dala sama do rýmov. Tak vznikali moje verše - snažila som sa vyjadriť nielen moje pocity, ale aj pocity iných ľudí - a tak sa duša upokojila, nikoho som nezaťažovala, no mnoho ľudí - žien si pri čítaní mojich veršov tiež uľavili a pochopili, že nie sú samé so svojimi problémami, radosťami a tá vzájomnosť je krásna. Láska - to sú akoby spojené nádoby. Čím viac jej dávaš, tým viac jej dostávaš. Viac, než očakávaš. Ale platí to aj naopak." Pani Vranová prostredníctvom poézie nachádza úľavu a pokoj. Jej verše sú odrazom jej vlastných pocitov, ale aj pocitov iných ľudí. Týmto spôsobom sa snaží upokojiť svoju dušu a zároveň pomôcť ostatným, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.

Vlastná tvorba seniorov: Srdce na papieri

Okrem prednesu diel známych autorov sa seniori venujú aj vlastnej tvorbe, kde môžu naplno vyjadriť svoje pocity, múdrosť a skúsenosti. Tu sú ukážky vlastnej tvorby:

• Katarína Švecová: Dedo a ja

  „Počuj, vnúčik,“ babka vraví,
  „my sme s dedkom len zvedaví,
  ako to dnes v škole beží,
  či sa veľmi zmenil režim.

  Nudíme sa vedľa v izbe,
  sem za tebou prišli by sme.
  Smieme, veď sme rodina,
  byť na tvojich hodinách?

  Overiť si chceme s dedkom,
  či sme nezabudli všetko,
  čo nám dali naše školy,
  keď sme ešte malí boli.“

  Učenie ma teraz baví,
  nápomocné mám dve hlavy.
  Neľaká ich žiadna výzva,
  mohol som ich aj skôr prizvať.

  Bez ťahákov babka s dedkom
  na jednotky zvládli všetko.

Vlastná tvorba seniorov často prináša pohľad na bežné životné situácie s humorom a hlbokou reflexiou. Príkladom je aj prozaický text o starom dedovi a basketbalistovi:

• Príbeh o dedovi basketbalistovi

  - Nechoď tak tesne pod kôš!
  Nech mi ten starý dá konečne pokoj, pomyslel som si. Ledva sa dokáže posadiť a ešte sa tu rozkrikuje. Dennodenne na mňa celé hodiny čumí a špliecha hlúpe poznámky. Starí ľudia by si mali uvedomiť, kde je ich miesto. Na basketbalovom ihrisku to určite nebude.
  - Lepšie sa odraz, - zvolal starý. Horko-ťažko sa postavil a trasľavou chôdzou sa vytrepal smerom ku mne. Keďže som slušne vychovaný chalan, zdržal som sa komentára a ďalej som si dribloval. Mal by ísť radšej kŕmiť holuby do parku. Prospelo by to aj jemu a ešte aj tým nenásytným roznášačom vtáčej chrípky a iných pliag.
  - Chlapče, podaj mi loptu, - stál predo mnou a pohľadom sa dožadoval svojho, -ukážem ti, ako sa to robí.
  Daj sa mi svete, čo mi to chce ten starý dokázať!
  - A nemyslíte si, dedko, že ste už na to pristarý? - opýtal som sa slušne.
  Na moje prekvapenie to starého vôbec nezastavilo, a dokonca ani nepohoršilo. Normálny starec by sa pri tejto mojej otázke rozčúlil a dal mi prednášku o dnešnej mládeži a úcte k starším. Ale tento starý sa začal rehotať ako kôň. Vyzeralo to ako predsmrtný záchvat, čo ma trochu aj naľakalo. Hoci nám na biológii učiteľka spletala niečo o prvej pomoci, nedá sa povedať, že by som ju práve vtedy bol počúval.
  - Dedko, nemám vám zavolať sanitku? - opýtal som sa a už som aj vyťahoval mobil z kraťasov, keď ma starý chytil za ruku a konečne sa prestal rehotať.
  - Vyzerám, hádam, že by som ti tu mal zomrieť? - odpovedal a opäť sa rozosmial. Blázon starý. Stál som tam pred ním ako kôl v plote, až kým deda neprešiel záchvat smiechu. Potom sa zohol po loptu a začal driblovať. Moje nervy! Veď on strčí do vrecka aj Fera z béčky. A to ešte zďaleka nebolo nič! Taký kôš usalašil, že aj Michaelovi Jordanovi by oči vyskočili z očných jamôk.
  - Dobré, nie? - opýtal sa dedo a ja som nemo prikývol.
  - Chceš sa to naučiť? - pridribloval ku mne a zrazu mi už nepripadal ani taký starý.
  - Jasné, - prisvedčil som. Ak by som zmákol dedovu techniku, v tom momente by som bol v klube za eso.
  - A čo mám akože robiť? - slušne som sa opýtal.
  - Používať hlavu a nikdy sa nevzdávať! - odpovedal mi rozhodne dedo a takmer ma pri tom prepichol pohľadom.
  A potom som už počúval iba: hraj, spomaľ, zrýchli a podobne. Po dvojhodinovom tréningu som prišiel taký zničený, akoby som robil v bani. Tak sa to hovorí.
  Toto týranie z dedovej strany trvalo tri týždne od druhej do štvrtej. V klube som dával kôš za košom a Miňo s Ferom na mňa z lavičky iba závistlivo zazerali.
  Na začiatku štvrtého týždňa som sa deda nedočkal. Asi si išiel zaskákať na disku pre seniorov do miestneho klubu dôchodcov. Jeden tréning bez neho prežijem. Dedo však neprišiel ani na druhý deň a to už mi prišlo z jeho strany nefér voči mojej osobe.
  V stredu ráno pri raňajkách otec čítal noviny. Mamu vždy z toho ide poraziť. Zdvihol som oči a na zadnej strane novín bol dedo, samo, že tým myslím jeho fotku. Vytrhol som otcovi noviny:
  - Toho poznám!
  - A ja poznám prezidenta, - reagoval otec, ale noviny mi nechal, pretože mama položila pred neho praženicu.
  A tak som si mohol prečítať, čo bolo napísané pod dedovou fotkou.
  Svoj boj s ťažkou chorobou vyhral, ale smrti sa nevyhol. V pondelok, na prechode pre chodcov, prišiel o život náš najlepší dlhoročný tréner basketbalovej reprezentácie. Jeho životné krédo - Nikdy sa nevzdávaj - ho sprevádzalo do samého konca.
  No, ty brďo, ten dedo bol poriadny macher.

Pavel Koyš: Inšpirácia pre tvorbu

Pavel Koyš bol slovenský básnik, redaktor a politik. Debutoval v roku 1959 zbierkou politicky angažovaných básní Hviezdy na zemi. Vo svojich básňach vyjadroval svoj postoj občana-komunistu, no takmer v rovnakej miere sa venoval i ľúbostnej poézii. Dvadsať rokov - od januára 1969 do decembra 1988, kedy rezignoval - bol normalizačným ministrom kultúry. Túto temnú škvrnu nezmaže ani množstvo svedectiev umelcov, že im pomohol. Pavel Koyš nesporne patrí k tomu najlepšiemu v slovenskej modernej básnickej tvorbe. 27.januára 1991 zomrel a mal iba 63 rokov, našiel by ešte vnútornú silu tvoriť? Možno.. Aj preto prinášame práve báseň s týmto názvom - a tiež preto, že vyjadruje pochybovanie a protirečivosti jeho zložitej osobnosti.

MIROSLAV VÁLEK: Možno

Možno že je to sneh čo rozsypal sa a letí
možno že je túženie zrejúce v očiach detí
možno že pokým dorastieš to bude celkom iné
možno že šuhaj nezahrá už nikdy na mandolíne
možno že kým sa priblíži nebudeš hrdá viacej
možno sa chvíľu zastaví pri každej žene spiacej
možno že srdce vezme jej možno že stratí svoje
možno že bude plakávať do nocí cez závoje

Možno že lepšie bez srdca možno že Ale kto vie
možno že do tmy zavolá a nik mu neodpovie
možno že niekto pochopí možno že nepochopí
možno že snehom zapadnú naveky jeho stopy
možno že to je bolestné možno že je to kruté
možno sa ešte otočí kým zmizne na zákrute
možno že hviezdy vyhasnú možno to budú oči
možno že niekto stratil ich pod krížom na úbočí

A darmo hľadá ich nadarmo ruky spína
nikto už pre ne nesmúti neplače meluzína
A nikdy nikto neznal ich a nik im z lásky nedal
a hoci stále mlčali nik toľko nepovedal
a nik už pre ne nesmúti dorástli všetky deti
a nikto sa ich nespýta a nik im neodvetí
Možno že iba sneh čo rozsypal sa a letí

Mesiac úcty k starším a jeho posolstvo

Mesiac október je tradične venovaný úcte k starším. Je to čas, kedy si pripomíname ich prínos pre spoločnosť a vyjadrujeme im vďaku za všetko, čo pre nás urobili. Pani Vranová pripomína: "Malé deti jedia chlieb rodičov, veľké ich srdce. A preto by sme mali pri každej príležitosti prejavovať úctu k tým, ktorí tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie. Úcta k tým, ktorí sa každý deň vzdávali radostí, ktoré im život ponúkal, aby urobili šťastnými nás, ich deti. Úcta k našim otcom a k mamám. K našim prarodičom."

Nezabúdajme na našich seniorov nielen v októbri, ale počas celého roka. Vážiť si ich skúsenosti, múdrosť a lásku je našou povinnosťou. Na záver si dovolím citovať niekoľko slov v mene tých, ktorým tieto dni patria: Tak nezabúdajme a vážme si. A budeme požehnaní. „Nech sú požehnaní tí, čo majú pochopenie s mojou neistou chôdzou a trasľavými rukami. Nech sú požehnaní tí, čo uznávajú, že moje uši sa už musia napínať, aby zachytili slová. Nech sú požehnaní tí, čo si uvedomujú, že môj zrak zoslabol a moje myslenie už nie je také bystré."

Podujatia a aktivity pre seniorov v komunitách

Mesto Lučenec a okolité obce sa aktívne zapájajú do organizovania rôznych podujatí pre seniorov. Tieto aktivity sú zamerané na zlepšenie ich sociálneho života, udržanie fyzickej a psychickej kondície a na spríjemnenie ich voľného času. Tu je prehľad aktivít:

Poézia na Deň úcty k starším: Verše z detských sŕdc

Deň úcty k starším je výbornou príležitosťou pre mladšiu generáciu, aby vyjadrila svoju lásku a vďaku prostredníctvom básní a piesní. „Človek je krásny nielen vtedy, keď má pružný krok. Človek je krásny podľa múdrosti, čo zračí sa mu v oku, podľa vrások a bielych vlasov, podľa slov, keď ponára sa v hovore s deťmi do rokov, keď aj on bol mladý. Človek je krásny vtedy, keď ho ľudia majú radi.“

Príklady básní pre recitáciu

• Modlitba za starkú

  Matička Božia, Ty deťom dvakrát milá! Počúvaj, čo Ti teraz rozpoviem.
  Nechaj nám starkú. Aby mi dlho žila. Starká má pre mňa času, koľko chcem.
  Starká je vľúdna. Má Boží pokoj v duši. Starká sa o nás a nikým nedelí.
  Má času ľúbiť nás. A nič ju nevyruší. Pri nej má týždeň sedem nedelí.
  Matička Božia, Ty, ktorú nepoznáme, no vieme o Tebe, ozvi sa na môj hlas.
  Nechaj nám starkú. My spolu niečo máme. To nikto viac už nemá okrem nás.

• Želanie

  Naša drahá babička, prijmi boštek na líčka.
  Aby si sa dobre mala, bola zdravá, vždy sa smiala.
  Nech ti radosť v očiach sieti, to ti prajú tvoje deti.

• Želanie

  Aj napriek svojim šedinám, vždy budeš pre nás jediná.
  Aj napriek tvojim vráskam, hreje ťa naša láska.

• Tancovala babka s dedkom

  Tancovala babka s dedkom, rozsypala múku s vreckom.
  (:Počkaj, počkaj, babka stará, ako si to tancovala:)
  Nehnevaj sa dedko na mňa veď je z toho celkom sranda
  (:A keď všetko pozbierame, tak si spolu zaspievame:)

• Moji starkí

  Babička ma naučila variť si čaj s medom.
  Opravovať , čo kde treba, to zas robím s dedom.
  Moji starkí šikovní sú a všeličo vedia.
  Aj keď dačo vyparatím, našim nepovedia.
  Sú to verní kamaráti, často u nich bývam.

• Dedo z dediny

  Náš dedo je z dediny. Má na hlave šediny.
  Kde máš ,dedo, hnedý vlas? - nemám ani jediný.
  Moja milá babička, dám Ti božtek na líčka.
  Pretože ma rada máš, vždy sa na mňa usmievaš.
  S láskou ma vždy opatruješ, koláčikom potešuješ.

• Moji starkí (Viera Dobiášová)

  Poviem Vám to celkom skrátka: babička je kamarátka.
  Taký koláč - makovník neupečie veru nik.
  A môj dedko? Nemá chyby! Naučil ma chytať ryby,
  zatĺcť kliniec, kopať futbal,- môjho dedka by som nedal!

• Veselo je s dedkom (Alojz Čobej)

  Tvrdá kôrka na chlebe a v tej kôrke striedka.
  Veselo je na svete tomu, kto má dedka.
  Rastie konár na strome, na konári list,
  veselý je celý byt, keď má dedko prísť.
  Vám z detského srdiečka vľúdny pozdrav letí,
  veľa zdravia - šťastia od všetkých detí.
  Nech Vám úsmev zdobí Vašu tvár a srdiečko hreje naša láska a úcta k Vám.

• Starej mame (Mária Haštová)

  Naša stará mama dobrá, milá, želáme ti, aby si dlho žila.
  Rozprávok aby si si mala plné dlane. My ti sľubujeme: nebudeme plané.
  Aby si nám dlho bola zdravá, dobrá, stále milá, usmievavá.

• Naša babka (Mária Topoľská)

  Naša babka zavčas rána vstáva prvá, celkom sama,
  bez budíka, len čo kohút kikiríka, a o chvíľu cin, cin, cin,
  štrngne hrnček, bzučí plyn. Po podlahe zľahučky sem - tam chodia papučky
  a potom už rozvoniava v celom byte čerstvá káva. To sa nám už vesele vyskakuje z postele.

• Darček (Milan Ferko)

  Ivan spravil babke k sviatku dve figúrky maličké.
  A ja čo dám na pamiatku svojej drahej babičke?
  Dať jej ruže? Kvety zvädnú. Brošňu? Tú si neželá.
  Knihu? Málo jej dať jednu a dve hádam priveľa.

Návrh na príhovor a scénku

Návrh na príhovor

Vážené babky, vážení dedkovia, milí hostia! V živote človeka sú chvíle, keď začne uvažovať o svojom živote a hodnotiť svoju životnú cestu. Na tvári sa strieda úsmev so slzami. Veď boli radosti a boli aj smútky. Dnes mi, vážení prítomní, pripadla milá úloha pozdraviť vás pri príležitosti Mesiaca úcty k starším. Skláňame sa v úcte pred rokmi, ktoré ste naplnili činmi pre blaho nás všetkých.

Ľudský život predstavuje veľkú knihu, zložitý jedinečný román. Bezstarostné detstvo, aj keď nemuselo byť bohaté a žičlivé, predsa len bolo krásne. To vystriedalo detstvo vašich detí. Úzkosť a trápenia z detskej slzičky a v srdci ešte dodnes teplo a odovzdanosť detskej dlane, v očiach úsmev detských pier. V mysli sa roja spomienky - na všetko. Predovšetkým na chvíle pohody. Na to, že ten huncút má už svoje vlastné deti a vnúčatá, ktoré oplácajú aj za rodičov lásku svojim starým a prastarým rodičom. Minú sa roky. Uprostred starostí i radostí. V životnej aktivite človeka. Až jedného dňa je tu staroba. Ani sa nenazdáme ako, jednoducho je tu. Dnešná oslava vášho života je hudbou, ktorá zaznieva a vyžaduje obdiv a úctu. S radosťou a potešením sme v Mesiaci úcty k starším pre vás pripravili dnešnú malú slávnosť. Prajem vám, aby ste sa medzi nami dobre cítili a aby vám na túto slávnostnú chvíľu ostali pekné spomienky. Srdečne vás všetkých pekne vítam!

Návrh na scénku

Milé starké, milí starkí, to sú pre vás slová vďaky:
Mám vás rád, a preto dám vám tento kvietok. (recituje chlapec)

Ja mám pre vás básničku, aj keď iba maličkú.
Ľúbim vás, len to poviem, za všetko vám ďakujem. (recituje dievča)

A my sme vám, starkí milí, pár obrázkov nakreslili. (hovoria deti a odovzdávajú svoje kresby)

Preto, že vás radi máme, spoločne vám zaspievame. (deti spievajú ľubovoľnú pieseň)

tags: #poezia #na #recitovanie #ku #dnu #seniorov