Psychológia prispievania na charitu je komplexný fenomén, ktorý zahŕňa nielen motiváciu darcov, ale aj vplyv na duševné zdravie príjemcov a poskytovateľov pomoci. Filantropia, aktívna snaha o zlepšenie kvality života iných prostredníctvom darov, charitatívnych aktivít alebo dobrovoľníctva, presahuje obyčajnú charitu zameranú na okamžitú úľavu. Snaží sa riešiť základné príčiny problémov a vytvárať trvalé pozitívne zmeny prostredníctvom strategických investícií do vzdelávania, zdravotníctva, umenia a kultúry.
Pojem filantropia má korene v starovekom Grécku, kde „philanthropos“ znamenal „milujúci ľudí“. Historicky bola spojená s náboženskými a etickými princípmi, ktoré zdôrazňovali dôležitosť pomoci blížnym a prispievania k blahu spoločnosti. V priebehu dejín sa filantropia prejavovala v rôznych formách, od individuálnych charitatívnych darov až po zakladanie rozsiahlych nadácií a filantropických organizácií.
Vplyv filantropie na psychológiu
Filantropia má významný vplyv na psychológiu jednotlivcov aj spoločnosti. Pre darcov a dobrovoľníkov prináša pocit zmyslu, naplnenia a spokojnosti, znižuje stres a zlepšuje celkovú pohodu. Aktívne prispievanie k zlepšeniu sveta posilňuje pozitívne emócie, zvyšuje sebaúctu a podporuje sociálnu konektivitu.
Na spoločenskej úrovni zohráva filantropia kľúčovú úlohu pri riešení sociálnych problémov, podporuje inovatívne riešenia a dopĺňa úsilie vlády a neziskových organizácií.
Príklad filantropie v praxi
Predstavte si úspešného podnikateľa, ktorý sa po dosiahnutí finančnej nezávislosti rozhodne venovať filantropii. Namiesto jednoduchého posielania peňazí rôznym charitatívnym organizáciám, si preštuduje problematiku vzdelávania v znevýhodnených komunitách. Zistí, že mnohé deti nemajú prístup ku kvalitnému vzdelaniu kvôli nedostatku finančných prostriedkov a kvalifikovaných učiteľov.
Rozhodne sa založiť nadáciu, ktorá bude financovať vzdelávacie programy, poskytovať štipendiá pre študentov zo sociálne slabších rodín a podporovať odborný rast učiteľov. Aktívne sa zapája do riadenia nadácie, osobne navštevuje školy a stretáva sa so študentmi a učiteľmi.
Filantropie: Kdo, kde, co dává? | CNBC International
Psychologická pomoc v krízových situáciách
Vojnová trauma, smútok a neistota - tieto silné emócie, ktoré sprevádzajú utečencov, si vyžadujú nielen odborný prístup, ale aj dôraz na duševnú pohodu tých, ktorí im pomáhajú. Psychológovia zo Slovenska, Poľska, Maďarska, Rumunska a Ukrajiny diskutovali o tom, ako efektívne pracovať s psychickými následkami vojny na Ukrajine, stratou blízkej osoby a predchádzať vyhoreniu odborníkov.
Témami diskusií boli predovšetkým práca s traumou, smútková terapia a posilňovanie psychickej odolnosti. Psychológovia sa zamerali na praktické techniky, ktoré môžu využívať pri práci s ľuďmi, ktorí prežili vojnové konflikty a boli nútení opustiť svoje domovy. Relaxačné cvičenia a umelecké terapie poskytli účastníkom príležitosť nielen sa zamerať na ich význam v práci s klientmi, ale aj zažiť ich účinky na vlastnej koži. Tanečná terapia a arteterapia ponúkli cenné nástroje na spracovanie emócií a zmiernenie stresu.
Starostlivosť o psychológov
Ukrajinské psychologičky pomáhajú ľuďom, ktorí prišli o všetko, no aj ony samy potrebujú podporu, aby mohli svoju prácu robiť dobre a dlhodobo. Okrem vlastného psychológa im spoločné stretnutia pomáhajú načerpať nové poznatky, podeliť sa o skúsenosti a hľadať riešenia, ako lepšie zvládať psychické výzvy, s ktorými sa stretávajú každý deň. Starostlivosť o vlastnú psychickú pohodu nie je luxus, ale nevyhnutnosť.
Bez systematickej podpory a výmeny skúseností nebude možné poskytovať utečencom efektívnu pomoc. Je nevyhnutné venovať sa aj vlastným emocionálnym procesom, aby psychológovia mohli lepšie podporovať svojich klientov. Na to, aby mohli pomáhať druhým, musia byť sami v dobrom psychickom stave.
Aktivity Slovenskej katolíckej charity
V charitných centrách podpory na Slovensku pracujú ukrajinské psychologičky, ktoré najlepšie poznajú problémy odídencov a vedia im pomôcť v ich rodnom jazyku. V rámci individuálnych aj skupinových terapií im charita pomohla už približne 20-tisíc krát. Častokrát psychológovia pracujú so strachom, veľmi potrebná je práca nielen s deťmi, ale aj s dospelými. V niektorých prípadoch môže byť psychologická pomoc aj záchranou života. Neľahké situácie ako strata blízkej osoby, či nemožnosť sa skontaktovať s manželom, ktorý je v zajatí, alebo strata domova sú dennou realitou odídenkýň na Slovensku.
Konferencia o psychologickej pomoci obetiam vojny
V dňoch 24. - 25. septembra 2024 sa v Užhorode konala významná konferencia pre psychológov pod názvom „Efektívne metódy poskytovania psychologickej pomoci obetiam vojny“. Táto praktická konferencia bola súčasťou projektu „Psychosociálna podpora pre IDP/utečencov na Ukrajine a východnom Slovensku“, ktorý realizuje Caritas Spiš - Slovensko v spolupráci s Jersey Overseas Aid, Caritas Belgium a CAFOD. Na konferencii sa zišli odborníci z oblasti psychológie, ktorí pracujú priamo v konfliktom zasiahnutých oblastiach, aby diskutovali o najnovších a najúčinnejších spôsoboch pomoci obetiam vojny.
Psychológovia z prvej línie
Jedným z kľúčových cieľov konferencie bolo zlepšiť interakciu medzi psychológmi pracujúcimi na frontovej a zadnej línii. Viac ako 25 odborníkov z Donecka, Charkova a Záporožia sa podelilo o svoje skúsenosti z práce v podmienkach neustáleho stresu, ohrozenia života a nevyhnutnosti poskytovať okamžitú psychologickú pomoc. V diskusiách sa zamerali na spôsoby, ako zlepšiť poskytovanie starostlivosti civilistom a vnútorne vysídleným osobám (IDP).
Hlavné témy konferencie
Konferencia sa sústredila na rôzne prístupy a techniky psychologickej intervencie v krízových situáciách. Psychológovia zdieľali osvedčené postupy v oblastiach ako kognitívno-behaviorálna terapia (CBT), EMDR terapia pri liečbe traumy a využívanie terapeutických prístupov, ktoré spájajú výtvarné umenie či telesne orientovanú terapiu. Prednášky a workshopy sa venovali aj praktickým témam, ako je napríklad vytváranie podporných skupín, rozvoj emocionálnej inteligencie u detí a rodičov, či techniky sebaobrany voči emocionálnemu vyhoreniu.
Významné príspevky a diskusie
- Komplexný prístup k psycho-sociálnej podpore ľudí v podmienkach vojny a skúsenosti z práce blízko frontovej línie.
- Techniky CBT na prácu s negatívnymi myšlienkami a adaptáciu na zmeny.
- Rytmy, ktoré liečia - kombinácia traumatologickej pedagogiky a telesne orientovanej terapie ako efektívny spôsob pomoci obetiam vojny.
- EMDR terapia na liečbu traumy a posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD).
Účastníci sa zhodli, že nové nástroje a techniky, ktoré získali na konferencii budú využívať pri zlepšovaní svojej práce v teréne, najmä v krízových podmienkach, kde zdroje na psychologickú pomoc často chýbajú.
Kľúčové zistenia a výsledky konferencie
Jedným z dôležitých výstupov konferencie bola identifikácia emocionálneho vyhorenia ako zásadného problému pre psychológov pracujúcich v krízových situáciách. Účastníci sa zhodli, že je potrebné vytvoriť podporné siete medzi odborníkmi, ktoré im pomôžu zvládať vlastné emocionálne zaťaženie. Diskutovalo sa aj o spôsobe poskytovania pomoci v podmienkach obmedzených zdrojov, vrátane online poradenstva a mobilných podporných skupín.
Konferencia priniesla konkrétne riešenia a plány na implementáciu nových psychologických prístupov v práci s obeťami vojny. Psychológovia sa dohodli na vytvorení širšej komunity, ktorá im umožní pravidelnú výmenu skúseností a vzájomnú podporu.
Duševné zdravie a úloha psychológie v spoločnosti
Starostlivosť o duševné zdravie je dlhodobo poddimenzovaná a zanedbávaná. Pandémia tento nepriaznivý trend ešte viac prehĺbila, keďže počet ľudí trpiacich úzkosťou, depresiami a rôznymi inými psychickými poruchami narastá. Psychológovia preto bijú na poplach.
Spolupráca psychológie a teológie
Aj kňazi v spovedniciach sa čoraz častejšie stretávajú s tým, že okrem rozhrešenia by penitent potreboval aj odbornú pomoc psychológa či psychiatra. „O tretinu vzrástli depresie a závislosti od alkoholu, neurózy sa už ani nedajú spočítať. Odráža sa to aj v spovedniciach a kňazi často nevedia, čo s tým a ako reagovať,“ hovorí český kňaz a psychiater Max Kašparů. Psychologička Jana Vindišová z Centra psychologických služieb Enoia potvrdzuje, že klienti prichádzajú s rôznymi duchovnými „radami“ od kňazov.
„Kňaz by nemal suplovať psychológa a v rámci spovede riešiť ťažkosti psychického charakteru. Mal by však - ako hovorí pápež František - poznať psychológiu ľudí. To mu môže pomôcť rozlíšiť, či napríklad škrupulozita penitenta súvisí s jeho citlivejším svedomím alebo ide o obsedantno-kompulzívnu poruchu, prípadne či morálne problémy nie sú dôsledkom traumatizácie. Vtedy ho treba odporučiť do rúk odborníka,“ vysvetľuje Vindišová.
Preceňovanie duchovnej perspektívy
„Musíte sa len viac modliť a s Božou pomocou to zvládnete.“ „Neužívajte lieky, viac dôverujte Bohu.“ „Nabudúce príďte, keď nebudete pod liekmi, a môžete sa vyspovedať.“ „Obetujte svoje trápenie a problémy na nejaký úmysel.“ Aj s takýmito radami od kňazov odchádzajú veriaci zo spovednice.
Naozaj sa dá každá ťažkosť v duchovnom živote riešiť duchovnými prostriedkami? Max Kašparů vidí za takýmito „dobre mienenými radami“ dva dôvody: buď kňazi sami vlastne ani nevedia, čo penitentovi na jeho problém povedať, alebo nepoznajú správny výklad známeho výroku svätého Tomáša Akvinského, že milosť predpokladá prirodzenosť.
Filantropie: Kdo, kde, co dává? | CNBC International
Neoblomné presvedčenie kňaza o tom, že na všetko existuje nadprirodzené riešenie, môže mať nebezpečné následky. Pokiaľ sa depresie „liečia“ častejším pristupovaním k sviatostiam, úzkostné stavy duchovnými cvičeniami alebo schizofrénie miesto liekov premodlievaním, môže to mať devastačné účinky na psychiku človeka.
Nadmerná spiritualizácia však predstavuje riziko aj pre duchovné zdravie. Veriacim, ktorí trpia depresiou či úzkosťami a strachmi môže prehlbovanie duchovného života a zintenzívnenie modlitieb priniesť ešte viac nepokoja a zvyšovať frustráciu. „Ak cez modlitbu k uzdraveniu nedochádza, dostaví sa pocit viny, hnev na Boha, prípadne úplné zúfalstvo,“ vysvetľuje psychologička Vindišová.
„Nepriateľstvo“ medzi psychológiou a teológiou
Pre niektorých je pomoc psychológa či psychiatra spojená s predstavami, že ide o akýsi ateistický variant riešenia problémov. Vieru a psychológiu vnímajú ako kontroverznú kombináciu. Toto mylné presvedčenie môže súvisieť s postavami psychológov z minulosti, ktorí mali k cirkvi a náboženstvu do veľkej miery negatívny postoj.
Psychológia je relatívne mladá veda. Počiatky vedeckej psychológie spadajú do roku 1879, keď Wilhelm Wundt založil prvé psychologické laboratórium v Lipsku. Avšak jej korene siahajú omnoho ďalej, až do obdobia antiky. Prežívaním a správaním človeka sa zaoberali už filozofi Platón či Aristoteles.
„Za jedného z prvých kresťanských psychológov je považovaný svätý Augustín. Vo Vyznaniach analyzuje vlastné myšlienky a prežívania a súčasne ukazuje, že takáto sebareflexia môže mať liečivý potenciál. Ďalšími významnými postavami, u ktorých v ich teologickom učení môžeme vidieť prienik so psychológiou, sú svätí Tomáš Akvinský, Ignác z Loyoly, Terézia z Avily či Alfonz Mária de’ Liguori.“
Rezervovaný postoj cirkvi voči psychológii je z veľkej časti spojený so Sigmundom Freudom, ktorý sa považuje za zakladateľa psychoanalýzy a otca modernej psychoterapie. Jana Vindišová ozrejmuje, že Freud psychický vývin i ochorenia vysvetľoval výlučne na základe prejavovania a potláčania sexuálnej energie a prirodzených pudov. Náboženstvo v tomto zmysle považoval za kolektívnu nutkavú neurózu a Boha za ilúziu vytvorenú s cieľom uspokojiť psychologické potreby človeka.
Postoj pápežov k psychológii
Významné svedectvo pozitívneho postoja k vedám o duševnom zdraví priniesol súčasný pápež František. V rozhovore s argentínskym novinárom Nelsonom Castrom priznal, že v istom období navštevoval psychoanalytičku. „Psychoanalýzu mi nikdy nerobili. Keď som bol provinciálom jezuitov počas strašných dní diktatúry, musel som konať v situáciách, s ktorými som sa nevedel vyrovnať. Šiel som za jednou paňou, skvelou ženou, ktorá mi predtým pomáhala vyhodnocovať niektoré psychologické testy pre novicov. Takto som s ňou konzultoval raz týždenne šesť mesiacov. Pomohla mi zorientovať sa v tom, ako čeliť strachom z tých dôb,“ opisuje v rozhovore pápež František.
Dôležitý obrat v pohľade na psychoterapiu však priniesli už jeho predchodcovia. Pápež Pavol VI. zrušil predošlé zákazy a v encyklike Sacerdotalis coelibatus pripúšťa možnosť vyhľadať odbornú pomoc lekára alebo psychológa. Aj koncilový dokument Gaudium et Spes predkladá jasné stanovisko: „V pastoračnej činnosti treba dostatočne poznať a uplatňovať nielen teologické zásady, ale aj objavy profánnych vied, najmä psychológie a sociológie, aby aj veriaci boli vedení k čistejšiemu a zreteľnejšiemu životu podľa viery“ (GS 62).
Pápež Ján Pavol II. bol prvým pápežom, ktorý otvorene písal o ľudskej sexualite. Jeho pohľad zdôrazňujúci slobodu a zodpovednosť človeka je v ostrom kontraste s pôvodnými psychoanalytickými teóriami. Vo svojej personalistickej koncepcii človeka ako osoby sa nápadne približuje k existencialistickým teóriám v psychológii. Opakovane sa prihovára odborníkom na duševné zdravie.
„Len kresťanská antropológia, obohatená o nespochybniteľné vedecké závery, vrátane poznatkov modernej psychológie a psychiatrie, môže ponúknuť komplexný a realistický obraz človeka,“ napísal Ján Pavol II. členom Svetovej psychiatrickej asociácie. Ako poznamenáva Vindišová, ak sa v histórii psychológie objavili presvedčenia, ktoré sú v rozpore s vierou a katolíckou morálkou, neznamená to, žeby sme psychológiu mali považovať za zlú a hriešnu.
Spoveď ako alternatíva k psychoterapii?
Sviatosť zmierenia si niektorí zamieňajú so psychoterapiou, niektorí zas návštevu psychológa so spoveďou. Je dôležité rozlišovať medzi psychológom, psychiatrom a kňazom.
Kňaz a psychiater Max Kašparů vysvetľuje podstatný rozdiel - psychológ nás učí na minulosť zabudnúť, psychiater nám predpíše lieky, aby sme aj napriek trápeniam z minulosti mohli spať, a kňaz našu minulosť, naše hriechy v mene Ježiša Krista uzdravuje.
Svätou spoveďou sa uzdravuje smútok zo spáchaných skutkov, neuzdravuje sa človek psychiatricky. Pocit odpustenia nelieči chorobu, zároveň psychiater, ktorý chorobu lieči, nedokáže pacientovi povedať to oslobodzujúce, že mu je odpustené. „Je dôležité, aby kňazi jasne rozlišovali, čo je na rozhrešenie a čo na antidepresíva,“ zdôrazňuje Kašparů.
Pápež Ján Pavol II. v už spomínanom liste členom Svetovej psychiatrickej asociácie píše: „Spoveď nie je a nemala by byť alternatívou k psychoterapii a od sviatosti zmierenia nemôžeme očakávať liečenie akýchkoľvek ochorení. Spovedník nie je lekár ani liečiteľ a v prípade, že penitent potrebuje zdravotnú starostlivosť, nemal by kňaz daný problém riešiť sám, ale nasmerovať ho ku kompetentným odborníkom.“
Psychologická poradňa UK
V období rokov 2025 až 2028 sú služby Psychologickej poradne UK podporené v rámci projektu Podpora poradenstva a zlepšovanie duševného zdravia študentov. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko a realizovaný Psychologickou poradňou UK. Projekt aktivitami reaguje na výzvy vysokoškolského života, ktoré je obdobím osobnostného a akademického rastu a poskytuje komplexné, efektívne a udržateľné riešenia v oblasti duševného zdravia akademickej obce.
Hlavným cieľom projektu je posilnenie, systematizácia a rozšírenie poradenských a podporných služieb na UK. Dôraz sa kladie na individuálne, skupinové a dištančné psychologické poradenstvo, ako aj na implementáciu rovesníckeho podporného programu "Buddy systém" v rámci celej univerzity. Projekt sa zameriava na integráciu zahraničných študentov a poskytuje cielenú podporu osobám so špecifickými potrebami. Organizácia podujatí, ako "Deň zdravia" a "Deň otvorených dverí Psychologickej poradne UK", bude zameraná na zvyšovanie povedomia o dôležitosti duševného zdravia medzi študentmi a akademickými zamestnancami.
Očakávané prínosy projektu
Očakávanými prínosmi projektu bude kvalitnejšia podpora a poradenstvo v oblasti duševného zdravia. Zvýši sa dostupnosť psychologickej pomoci, čo bude mať vplyv na duševnú pohodu študentov, ich študijný výkon a celkovú kvalitu akademického života. Projekt zároveň uľahčí prístup k vysokoškolskému vzdelaniu pre študentov so špecifickými potrebami, zabezpečí dostupné a kvalitné poradenstvo pre zahraničných študentov a podporí profesionálny rozvoj zamestnancov UK. Posilní sa tiež spolupráca medzi jednotlivými útvarmi univerzity, čo prispeje k vytvoreniu udržateľného modelu starostlivosti o duševné zdravie.
Psychologická poradňa UK pôsobí na Univerzite Komenského od roku 1968, kedy ju založil doc. PhDr. Jozef Koščo, CSc s kolegami. Od svojho vzniku až po súčasnosť si zachovala status nezávislej služby študentom a zamestnancom, ktorí ju navštevujú z vlastného rozhodnutia. Psychologická poradňa UK je otvorená celému študentstvu. Okrem individuálnej práce s klientmi sa v poradni realizuje aj párové a skupinové poradenstvo. Pracovníci poradne organizujú sporadicky aj tematicky zamerané tréningy a kurzy. Psychologická poradňa prináša aj možnosť bezplatného kariérového poradenstva.
Psychologické poradenstvo chápeme ako proces, v ktorom sa poradca/poradkyňa stretáva s klientom/klientkou, aby spoločne preskúmali ťažkosti a hľadali možnosti na zlepšenie. Nevyhnutným predpokladom úspešnej poradenskej práce je aktívna spolupráca a pevné pracovné spojenectvo. Poradenský vzťah, ktorý sa medzi klientom/klientkou a psychológom/psychologičkou vytvára, sa vyznačuje vysokým stupňom dôvery, so zárukou diskrétnosti a mlčanlivosti, to znamená že všetko čo sa na sedení povie zostáva len medzi zúčastnenými osobami. Sedenie trvá cca 50 min, v prípade páru cca 80 min.