Pracovná neschopnosť a pracovný úraz: Kompletný sprievodca

Pracovná neschopnosť (PN) v dôsledku pracovného úrazu je situácia, ktorá môže postihnúť každého zamestnanca. Slovenská legislatíva, konkrétne Zákonník práce a zákon o sociálnom poistení, definuje pracovný úraz a stanovuje podmienky a postupy, ktoré je potrebné dodržiavať. V tomto článku sa podrobne pozrieme na definíciu pracovného úrazu, povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca, ako aj na nároky na odškodnenie a dávky z úrazového poistenia.

Ročne sa na Slovensku stane približne desaťtisíc pracovných úrazov. Hoci je úrazov stále veľa, klesá počet závažných pracovných úrazov. V tomto článku nájdete ucelený prehľad o postupoch a povinnostiach, ktoré je potrebné dodržiavať v prípade, že dôjde k pracovnému úrazu a následnej práceneschopnosti.

Definícia pracovného úrazu

Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pracovný úraz je poškodenie zdravia zamestnanca, ktoré bolo spôsobené pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s nimi, prípadne pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Toto poškodenie zdravia musí byť spôsobené krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, nezávisle od vôle zamestnávateľa.

Zákon definuje pracovný úraz jednoznačne. Ide o poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním pôsobením vonkajších vplyvov.

Pracovný úraz je definovaný v Zákonníku práce, ako zdravotné poškodenie či zranenie, ktoré sa zamestnancovi stalo počas vykonávania jeho pracovných povinností alebo v súvislosti s plnením týchto pracovných záležitostí, a to bez toho, aby si ho spôsobil vedome on sám. Teda pracovný úraz vzniká na základe vonkajších vplyvov, ktoré môžu byť násilné, krátkodobé alebo náhle.

Za pracovný úraz nie je považovaný úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

Druhy pracovných úrazov

Pracovný úraz nemusí spôsobiť ani krátkodobú pracovnú neschopnosť - poškodený zamestnanec sa často hneď po ošetrení vráti späť do práce. Iné pracovné úrazy spôsobujú dlhotrvajúci výpadok z práce - ak práceneschopnosť je dlhšia ako tri kalendárne dni alebo došlo k smrti, tak pracovný úraz sa označí ako registrovaný pracovný úraz (§ 17 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Závažný pracovný úraz je definovaný ako úraz, pri ktorom došlo k smrti, ťažkej ujme na zdraví, alebo ak predpokladaná dĺžka liečenia presahuje 42 dní.

Ak pracovný úraz spôsobí vážnu poruchu zdravia alebo ochorenie [pozri § 3 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z.] či až smrť [§ 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.], ide o pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví alebo o pracovný úraz s následkom smrti (smrteľný pracovný úraz).

Registrovaný pracovný úraz je úraz, ktorý spôsobil zamestnancovi pracovnú neschopnosť trvajúcu viac ako tri dni, alebo viedol k smrti zamestnanca.

Klasifikácia pracovných úrazov:

• evidované pracovné úrazy, ktorých pracovná neschopnosť zamestnanca netrvala viac ako 3 kalendárne dni,
• závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví,
• závažný pracovný úraz s následkom smrti.
• ostatné registrované pracovné úrazy, t. j. pracovné úrazy, ktorými bola spôsobená práceneschopnosť zamestnanca viac ako 3 kalendárne dni bez smrteľných úrazov a úrazov s ťažkou ujmou na zdraví,
• iný úraz, t. j. akýkoľvek úraz, ktorý nie je pracovným úrazom, ale ktorý utrpel zamestnanec na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa, ale pri činnosti, ktorá nesúvisí s plnením jeho pracovných úloh, ani sa nestal v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo ktorý utrpela na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa akákoľvek fyzická osoba, iná ako zamestnanec

Príklady pracovných úrazov

• Zamestnanec sa pošmykne na zľadovatenom chodníku pri ceste do skladu po náhradnú súčiastku a utrpí zlomeninu predlaktia.
• Pri zakladaní tretieho podlažia lešenia sa živnostníkovi pošmykne noha na mokrej podlahe a spadne, čo spôsobí trieštivú zlomeninu predkolenia.
• Na streche skladovej budovy sa vplyvom sneženia preborí strecha a padajúce konštrukčné prvky zasiahnu vodiča vysokozdvižného vozíka.

Na druhej strane, ako pracovný úraz sa neklasifikuje situácia, keď zamestnanec po ukončení pracovnej zmeny a zaevidovaní odchodu si spomenie, že si zabudol osobnú vec a pri návrate do budovy sa zraní. Takisto nie je pracovným úrazom, ak zamestnanec utrpí zdravotnú ujmu, ktorá nespĺňa definíciu priameho pôsobenia krátkodobých, náhlych a násilných vonkajších vplyvov.

Prvé kroky po vzniku pracovného úrazu

Mali by ste vyhľadať lekársku pomoc a nechať sa vyšetriť a ošetriť lekárom. Okrem samotného ošetrenia je potvrdenie úrazu od lekára kľúčové pre ďalšie postupy a nároky na odškodnenie.

Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz, ak je toho schopný, ako aj svedok vzniku pracovného úrazu (iný zamestnanec alebo iná osoba) oznámia vznik pracovného úrazu okoliu, vedúcemu zamestnancovi a na určené telefónne číslo vo firme (ohlasovňu mimoriadnych udalostí).

Každý zamestnanec vykoná úkony nevyhnutné na ochranu zraneného, na zamedzenie ďalšej škody (napr. sprístupní príchod k poškodenému, odpojí prívod plynu, vypne elektrinu, odsunie zraneného z nebezpečného miesta a pod.) a poskytne zranenému prvú pomoc.

Dbajte na to, aby ste uchovali všetky dokumenty súvisiace s úrazom a liečbou.

Povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovného úrazu

Zamestnávateľ má pri vzniku pracovného úrazu niekoľko kľúčových povinností, ktoré vyplývajú zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP) a Zákonníka práce.

Zamestnávateľ je povinný po oznámení pracovného úrazu bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia.

Oznámenie udalosti

Zamestnávateľ je povinný bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Ak ide o závažný pracovný úraz, stav pracoviska nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, okrem prípadov, keď je potrebné vykonať nevyhnutné opatrenia na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Zamestnávateľ je povinný ohlásiť miestne príslušnému inšpektorátu práce alebo inému príslušnému orgánu dozoru vznik smrteľného pracovného úrazu a ťažkej ujmy na zdraví.

Ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, tento zamestnávateľ je povinný bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca.

Vyšetrenie príčin

Zamestnávateľ je povinný zistiť príčiny vzniku registrovaného pracovného úrazu. Odporúča sa dôsledne, riadne a zodpovedne zistiť príčiny a okolnosti vzniku závažného pracovného úrazu. Zamestnávateľ by mal posúdiť všetky relevantné písomné a iné doklady o bezpečných pracovných postupoch, pracovných a technologických postupoch, o charaktere pracoviska, o stave bezpečnostných a ochranných zariadení a o ďalších opatreniach. Pri zisťovaní príčin závažného pracovného úrazu musí byť prizvaný autorizovaný bezpečnostný technik.

Objektívne a dôsledné zistenie okolností a príčin vzniku každého pracovného úrazu je predpokladom na navrhnutie nápravných opatrení, ktoré pomôžu vyvarovať sa ďalším podobným mimoriadnym udalostiam. Pri vyšetrovaní musia byť zohľadnené informácie poškodeného zamestnanca, vyjadrenia svedkov úrazu i príslušné písomnosti. Preskúmané musia byť zaužívané pracovné postupy a stav zariadení použitých pri tej práci, pri ktorej pracovný úraz vznikol. K vyšetrovaniu príčin registrovaného pracovného úrazu zamestnávateľ prizve aj zástupcu zamestnancov pre BOZP príslušného pre pracovisko, na ktorom úraz vznikol.

Registrácia a evidencia

Zamestnávateľ je povinný zaslať príslušnému inšpektorátu práce záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, kedy sa o tomto pracovnom úraze dozvedel. Spôsob registrácie pracovného úrazu a pokyny k vyplňovaniu záznamu sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z. z. Zamestnávateľ vedie evidenciu všetkých pracovných úrazov spolu s údajmi potrebnými na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ak by sa pôvodný „obyčajný“ pracovný úraz zmenil na registrovaný. Túto evidenciu i záznamy o registrovaných pracovných úrazoch archivuje najmenej 5 rokov. Rovnako zamestnávateľ eviduje aj iné úrazy ako pracovné a nebezpečné udalosti.

Zamestnávateľ je povinný do 4 dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu podľa výsledkov šetrenia príčin jeho vzniku spísať záznam o registrovanom pracovnom úraze, ktorého vzor je uvedený vo vyhláške č. 500/2006 Z. z. Vyplnený záznam zašle do 8 dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, príslušnému inšpektorátu práce alebo inému orgánu dozoru nad BOZP, ktorému podlieha, a tiež poškodenému zamestnancovi, resp.

Prijatie opatrení

Zamestnávateľ je povinný prijať a vykonať opatrenia na zabránenie opakovaniu podobných pracovných úrazov. V súlade s § 17 ods. 7 písm. b) zákona o BOZP má zamestnávateľ povinnosť zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru aj správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu.

Na záver vyšetrovania sa vyberie a zrealizuje súbor preventívnych a ochranných opatrení zameraných na predchádzanie podobných pracovných úrazov.

Spolupráca s inšpektorátom práce

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť ošetrujúcemu lekárovi alebo zdravotníckemu zariadeniu, príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie bezodkladne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz.

V prípade závažného pracovného úrazu musí informovať aj príslušný inšpektorát práce, ktorý bude vyšetrovať príčinu. Zamestnávateľ bezodkladne ohlási miestne príslušnému inšpektorátu práce alebo inému príslušnému orgánu dozoru vznik smrteľného pracovného úrazu a ťažkej ujmy na zdraví.

Zamestnávatelia vykonávajúci činnosti podľa prílohy č. 1 zákona o BOZP, sú povinní mať vlastného autorizovaného bezpečnostného technika alebo mať túto službu zabezpečenú dodávateľským spôsobom. Zamestnávatelia neuvedení v prílohe č. 1 zákona o BOZP v prípade závažného pracovného úrazu musia prizvať autorizovaného bezpečnostného technika k zisťovaniu jeho príčin aj v prípade, že bezpečnostného technika majú zamestnaného alebo zabezpečeného dodávateľským spôsobom.

Povinnosti zamestnanca pri vzniku pracovného úrazu

Aj zamestnanec má pri vzniku pracovného úrazu určité povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať.

Oznámenie úrazu

Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz, ak je toho schopný, ako aj svedok vzniku pracovného úrazu (iný zamestnanec alebo iná osoba) oznámia vznik pracovného úrazu okoliu, vedúcemu zamestnancovi a na určené telefónne číslo vo firme (ohlasovňu mimoriadnych udalostí).

Spolupráca pri vyšetrovaní

Zamestnanec je povinný poskytnúť zamestnávateľovi informácie potrebné na objektívne a dôsledné zistenie okolností a príčin vzniku pracovného úrazu.

Dodržiavanie liečebného režimu

Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, je povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Ak sa rozhodne zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Práceneschopnosť (PN) po pracovnom úraze

Ak ste kvôli pracovnému úradu zostali práceneschopný, máte nárok na náhradu mzdy.

Potrebné dokumenty a postup pri vystavení PN

Ak ochoriete a lekár vám naordinuje práceneschopnosť, je dôležité vedieť, aké kroky treba podniknúť a ktoré dokumenty sú potrebné.

• Zelený lístok (I. diel): Táto časť vám ostáva počas celej doby trvania PN.
• Červená časť (II. diel):
• Čierna časť (IIa. diel):
• III. diel (Hlásenie o dočasnej pracovnej neschopnosti): Táto časť je určená len pre Sociálnu poisťovňu a odosiela ju lekár, ktorý PN vystavil.
• IV. diel (Oznámenie o skončení PN): Lekár vám ho odovzdá pri ukončení PN.

Postup pri vystavení PN:

1. Návšteva lekára: Lekár určí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti a určí liečebný režim. V ePN lekár vyznačí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému poistenec vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť (ak to zdravotný stav pacienta umožňuje) a určí poistencovi liečebný režim. Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky poistné vzťahy (sociálne poistenia), z ktorých osoba v čase uznania dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zárobkovú činnosť, pričom príslušný ošetrujúci lekár môže vylúčiť tie poistné vzťahy, z ktorých osoba môže zárobkovú činnosť počas dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávať.
2. Informovanie zamestnávateľa: Bezodkladne informujte svojho zamestnávateľa o PN.
3. Doručenie PN zamestnávateľovi: Odovzdajte zamestnávateľovi príslušné diely PN.
4. Kontrola u lekára: Na kontrolu si berte so sebou zelený lístok.
5. Ukončenie PN: Pri ukončení PN vám lekár odovzdá IV. diel, ktorý odovzdáte zamestnávateľovi.

Dôležité aspekty PN:

• Podpis: Nezabudnite potvrdenie o PN podpísať. Bez podpisu Sociálna poisťovňa nemôže dávku vyplácať.
• Spôsob výplaty dávky: Na zadnej strane II. oddielu uveďte, ako má Sociálna poisťovňa dávku vyplácať (hotovosť alebo účet). Ak v hotovosti, môžete si vybrať, či na adresu trvalého pobytu alebo na inú adresu. Ak na účet, doplňte číslo účtu vo formáte IBAN.
• Viac pracovných vzťahov: Ak máte viac zamestnaní naraz, z ktorých platíte nemocenské poistenie, mali by ste si dať u lekára vystaviť PN do každej práce samostatne.
• Úraz: Ak ste PN kvôli úrazu, je potrebné priložiť „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“. Môžete mať nárok na úrazový príplatok.

Elektronická PN (ePN)

V súčasnosti sa čoraz viac využíva elektronická PN (ePN), ktorá zjednodušuje a zefektívňuje celý proces. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN:

Zamestnávateľ má zákonnú povinnosť nahlasovať údaje k ePN Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nenahlási tieto údaje, Sociálna poisťovňa nebude uvedené údaje požadovať, ak nárok na dávku nevzniká (napr. ePN je vystavená z dôvodu choroby a skončila sa do 10 dní).

Informácie pre zamestnávateľa od Sociálnej poisťovne:

Zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Sociálna poisťovňa nesmie oznamovať zamestnávateľom údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ani vychádzky zamestnanca počas PN. Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa.

ePN a nový pracovný pomer: Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky aktívne sociálne poistenia a ochranné lehoty po zániku nemocenského poistenia, ale aj na sociálne poistenia (pracovné pomery) vzniknuté počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak nový pracovný pomer vznikne počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, z nového pracovného pomeru konanie o nemocenskom/úrazovom príplatku nevzniká.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze

Podľa § 195 ods. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie. Ak sú splnené všetky uvedené predpoklady, zodpovedá za škodu zamestnávateľ.

Ak zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bolo poškodené zdravie alebo došlo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), za škodu tým vzniknutú zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere (§ 195 ods. 1 Zákonníka práce). Za túto škodu objektívne zodpovedá tento zamestnávateľ, aj keď dodržal povinnosti (§ 195 ods.

Zamestnávateľ zodpovedá aj za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri práci podľa uzatvorenej dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti podľa § 223 až § 228a Zákonníka práce) alebo v priamej súvislosti s výkonom práce, práve tak ako zamestnancovi v pracovnom pomere (§ 225 ods.

Zbavenie sa zodpovednosti

Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz úplne alebo čiastočne za podmienok ustanovených v § 196 Zákonníka práce.

Úplné zbavenie sa zodpovednosti:

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti úplne, ak preukáže, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo že škodu spôsobil výlučne on sám pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.

Čiastočné zbavenie sa zodpovednosti:

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že škoda bola spôsobená zavinením zamestnanca, alebo že zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia.

Rozsah náhrady škody

Zamestnávateľ je následne povinný nahradiť zamestnancovi škodu alebo nemajetkovú ujmu vzniknutú pracovným úrazom. Zákonník práce je limitovaný tým, že škodou, ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi v prípade pracovného úrazu poskytnúť, je len vecná škoda. Ostatná náhrada škoda na zdraví je vyplácaná Sociálnou poisťovňou napr. v rámci tzv. úrazového poistenia. Poškodenému môže zároveň vzniknúť, resp. si môže uplatňovať aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovení § 11, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.

Platí, že za škodu pri pracovnom úraze nesie zodpovednosť vždy zamestnávateľ.

V prípade, že máte životné poistenie s doplnkovým poistením úrazu, môžete získať ďalšie peniaze od poisťovne. Platí to aj pre doplnkové poistenie práceneschopnosti, ktorým si zabezpečíte výplatu dennej dávky počas doby, keď nie ste schopný vykonávať svoju bežnú prácu. Poistné plnenie môžete použiť na pokrytie liečebných, ale aj bežných výdavkov, akými sú nájom, splátky hypotéky, účty či leasing.

Úrazové poistenie a dávky

Každý zamestnávateľ (ale nie živnostník, ktorý nie je zamestnávateľom) je zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistený v úrazovom poistení pre prípad poškodenia zdravia alebo smrti v dôsledku pracovného úrazu, alebo choroby z povolania. Sociálna poisťovňa vykonáva úrazové poistenie zamestnávateľa a poskytuje z neho dávky. Zamestnávateľ po vzniku pracovného úrazu je povinný informovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne.

Úrazové poistenie je zložka sociálneho poistenia, ktorého účelom je úprava právnych vzťahov v prípadoch poškodenia zdravia alebo úmrtia, ktoré nastali v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania. Táto zložka sociálneho poistenia slúži k finančnému zabezpečeniu fyzických osôb v prípade vzniku sociálnej udalosti, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť, zníženie pracovnej schopnosti a smrť (ďalej len „sociálna udalosť“), ktorá nastala v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Na kvalifikáciu úrazu a vzniku choroby ako pracovného úrazu a choroby z povolania musí podľa zákona o sociálnom poistení existovať príčinná súvislosť medzi úrazom (smrťou) alebo chorobou a plnením pracovných úloh, resp.

Na rozdiel od ostatných druhov sociálneho poistenia (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, ktorým podlieha zamestnanec) je úrazové poistenie výlučne poistenie zamestnávateľa a na jeho vznik je nevyhnutná existencia pracovného vzťahu (resp. iného obdobného vzťahu). Zákon o sociálnom poistení limituje nárok na úrazové dávky len pre zamestnancov z úrazového poistenia ich zamestnávateľa a pre fyzické osoby v špecifickom postavení.

Povinne úrazovo poistený je každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie (napr. verejný ochranca práv).

Dávky z úrazového poistenia

Zamestnanec, ktorému vznikla škoda v dôsledku pracovného úrazu alebo smrti, má nárok na vecné a peňažné dávky z úrazového poistenia v prípade, že splnil príslušné podmienky. Medzi tieto dávky patria:

• Úrazový príplatok: Ak ste zamestnaný a utrpíte pracovný úraz alebo ochoriete chorobou z povolania, môže vám vzniknúť nárok na úrazový príplatok. Tento príspevok je súčasťou systému úrazového poistenia a slúži ako finančná kompenzácia za stratu príjmu počas vašej dočasnej práceneschopnosti (PN). Jeho hlavnou funkciou je dorovnať príjem, pretože náhrada príjmu alebo nemocenské dávky zvyčajne nepokrývajú celý váš pôvodný zárobok. Od 1. do 3. dňa PN je výška 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ). Od 4. dňa PN sa suma znižuje na 25 % denného vymeriavacieho základu. Vypláca ho Sociálna poisťovňa mesačne pozadu, prípadne preddavkovo. Nárok zaniká, ak prestane trvať nárok na nemocenské.
• Jednorazové odškodnenie: Poskytuje sa na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny.
• Úrazová renta: Pravidelná peňažná dávka, ktorej suma sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu.
• Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia: Ide o jednorazovú dávku.

Zamestnanec si uplatní nárok na dávku podaním žiadosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá posúdi, či máte nárok na jednorazovú alebo opakovanú dávku.

Postup pri uplatňovaní nároku na úrazový príplatok

Ak vám lekár vystaví dočasnú práceneschopnosť elektronicky (ePN), nie je potrebné podávať samostatnú žiadosť o úrazový príplatok. Sociálna poisťovňa automaticky považuje vystavenie ePN za žiadosť o dávku a sama ju vyhodnotí. V prípade, že vám lekár vystaví PN na papierovom tlačive, je potrebné navštíviť príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa a odovzdať II. diel tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN) v súvislosti s pracovným úrazom, už nemusíte v Sociálnej poisťovni podávať osobitnú žiadosť. Výška úrazového príplatku je 55 percent denného vymeriavacieho základu od prvého do tretieho dňa PN a 25 percent od štvrtého dňa dočasnej PN v dôsledku pracovného úrazu. Nárok na úrazový príplatok zaniká, ak zanikne nárok na nemocenské alebo náhradu mzdy pri PN.

Prevencia pracovných úrazov

Prevenciou pracovného úrazu je realizácia opatrení potrebných na zaistenie ochrany života a zdravia zamestnancov v obvyklom pracovnom procese tak, aby k pracovnému úrazu nedošlo. Uplatňujú sa opatrenia, ktoré sú adekvátne fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným nebezpečenstvám, ktoré v práci reálne sú alebo sa môžu vyskytnúť. Dôležité je, aby zamestnávateľ zohľadňoval požiadavky na zaistenie BOZP už pri zaobstarávaní stavieb, pracovných priestorov, pracovných prostriedkov a pracovných postupov aj z toho hľadiska, na čo budú používané a ako budú používané. Musí dbať na osobitné pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce na pracovisku a na nebezpečenstvá, ktoré môžu vyplynúť z ich používania.

Prevencii tiež napomáha využitie skúseností z tých pracovných úrazov, ktoré sa už stali v minulosti. Ich analýzou možno určiť opatrenia, ktoré pomôžu vytvárať podmienky pre bezpečnú a zdravie nepoškodzujúcu prácu.

Dobrou správou je, že správnymi preventívnymi opatreniami je možné výrazne znížiť riziko pracovných úrazov. Nezabúdajte preto na nosenie ochranných prostriedkov ako sú prilba, okuliare, rukavice, dodržiavanie pracovných postupov a dostatočné pauzy, ktoré znižujú chybovosť a úrazovosť. Ak spozorujete riziko na pracovisku, okamžite to nahláste nadriadenému.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Sociálna poisťovňa má právo kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Inšpekcia práce a pokuty

Inšpekciu práce ako aj podmienky konania inšpektorátu práce upravuje zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. kontrolu na pracovisku musia vykonávať min. 1. Zákon č. 124/2006 Z.z. podľa § 6 ods. 8 predmetného zákona úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií.

Za porušenie povinností zamestnávateľom je Inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu až do 200 000 eur. Za porušenie povinností je Inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu aj vedúcim zamestnancom alebo štatutárnym orgánom.

Inšpektorát práce môže zamestnávateľovi uložiť pokutu pri porušení povinností, ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví najmenej 20 000 eur, v prípade smrti zamestnanca najmenej 33 000 eur.

tags: #praceneschopnost #pracovny #uraz