Gréckokatolícka cirkev na Slovensku prešla zložitým vývojom, počas ktorého zohrávala charita dôležitú úlohu. Jednou z kľúčových postáv tohto obdobia, najmä v časoch útlaku, bol blahoslavený Pavol Peter Gojdič. Tento článok sa zameriava na činnosť Gréckokatolíckej charity do roku 1989 a na život a dielo blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča, ktorý bol významným predstaviteľom gréckokatolíckej cirkvi a zohral kľúčovú úlohu v zachovaní viery a pomoci ľuďom v núdzi.
Počiatky kresťanstva a cyrilo-metodská tradícia
Historicky podložené počiatky kresťanstva na Slovensku siahajú do obdobia Veľkej Moravy, do 9. storočia. Knieža Rastislav sa v roku 862 obrátil so žiadosťou na byzantského cisára Michala III., aby vyslal na Veľkú Moravu biskupa, ktorý by položil základy samostatnej veľkomoravskej cirkevnej správy. Cisár Michal III. a patriarcha Fótios vybrali učencov Konštantína a Metoda zo Solúna, ktorí v roku 863 začali šíriť kresťanstvo a vzdelanosť na Veľkej Morave. Konštantín zostavil nové slovienske písmo a preložil bohoslužobné knihy do staroslovienčiny. Misia Konštantína a Metoda sprostredkovala Slovanom liturgiu v ich vlastnom jazyku. Po Metodovej smrti v roku 885 boli jeho žiaci z Veľkej Moravy vyhnaní.
Obdobie stredoveku a cirkevný rozkol
Obdobie stredoveku prinieslo ďalšie významné zmeny v cirkevnej oblasti. V roku 1054 vyvrcholili nezhody medzi Rímom a Carihradom schizmou, ktorá rozdelila všeobecnú cirkev na východnú - pravoslávnu a západnú - katolícku. Východní kresťania, žijúci na území Slovenska, praktizovali naďalej svoj východný obrad. Arpádovci vytvárali priaznivé podmienky pre vznik monastierov (kláštorov), v ktorých účinkovali mnísi východného obradu - baziliáni. Napriek tomu, postupným vytláčaním východného obradu na perifériu strácali veriaci náboženskú slobodu. Východní kresťania, inklinujúci k Rímu, museli platiť desiatky latinským biskupom. Východná cirkev na tomto území prežila vďaka kniežaťu Teodorovi Koriatovičovi, ktorý sa usadil spolu s asi 40 tisíc Rusínmi a založil tu asi 300 osád a monastier na Černeckej hore pri Mukačeve.
Užhorodská únia a Gréckokatolícka cirkev
Gréckokatolícka cirkev uzavrela úniu s Katolíckou cirkvou 24. apríla 1646 v Užhorode. Oficiálnemu zjednoteniu napomáhali poľskí a uhorskí panovníci, ktorí chceli oslabiť vplyv Ruska na Poľsko a Rakúsko-Uhorsko. Napriek prísľubom ale neboli podmienky únie naplnené. V 18. storočí si rímskokatolícki biskupi z Jágru začali nárokovať moc nad mukačevskými biskupmi. Situáciu vyriešil až zásah cisárovnej Márie Terézie.
Pavol Peter Gojdič - život a dielo
Pavol Peter Gojdič sa narodil 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch ako syn gréckokatolíckeho kňaza. Základnú školu navštevoval v Cigeľke, Bardejove a v Prešove. Prešovský biskup Ján Vályi ho 27. augusta 1911 vysvätil za kňaza. Rok pôsobil ako kaplán pri svojom otcovi v Cigeľke. Potom bol prefektom v eparchiálnom internáte a vyučoval náboženstvo na meštianskej škole. 14. septrembra 1926 ho menovali za apoštolského administrátora Prešovskej eparchie a o šesť mesiacov neskôr, 25. marca bol v rímskej bazilike svätého Klimenta vysvätený za biskupa. Ako biskup pracoval na vzraste jemu zverenej cirkvi. Rozvíjal úctu k Najsvätejšej Eucharistii a k Božskému Srdcu. Zriaďoval nové farnosti na západe a zaslúžil sa o vznik prešovského sirotinca a gréckokatolíckeho gymnázia. V roku 1939 dostal pod správu aj časť Mukačevskej eparchie, ktorá po vzniku prvej Slovenskej republiky ostala na jej území. V tomto období požiadal pre nezhody so štátnou mocou o uvoľnenie z úradu, no pápež ho namiesto toho 8. augusta 1940 vymenoval za prešovského sídelného biskupa. Po skončení vojny pápež potvrdil jeho jurisdikciu na území celého Československa. Po nástupe komunistickej moci ho v roku 1950 počas Prešovského soboru uväznili a nasledujúci rok pre vlastizradu odsúdili na doživotie a stratu všetkých občianskych práv. Internovali ho vo viacerých väzniciach, fyzicky a psychicky mučili. Pápež Pius XII. 17. júla 1960, v deň svojich 72. narodenín, zomrel. Pochovali ho pri leopoldovskej väznici v hrobe označenom číslom 681. V roku 1968 jeho pozostatky preniesli do Prešova. V roku 2001 ho pápež Ján Pavol II. blahorečil.
Charitatívna činnosť
Počas pôsobenia biskupa Gojdiča sa Gréckokatolícka cirkev aktívne venovala charitatívnej činnosti. Organizovala zbierky pre chudobných, siroty a starých ľudí. Zriaďovala sirotince, útulky pre bezdomovcov a nemocnice. Počas druhej svetovej vojny pomáhala obetiam vojny a prenasledovaným osobám. Biskup Gojdič osobne sa angažoval v pomoci ľuďom v núdzi.
Ikonu bl. Pavla, ktorá je umiestnená v bratislavskej katedrále na pravo od ikonostasu a posvätil ju kardinál Jozef Tomko počas Tretieho eucharistického kongresu, 17. septembra 2005. Jej autorkou je Angelika Birošová Nedoroščíková z Prešova.
Perzekúcia Gréckokatolíckej cirkvi
Po roku 1948 bola Gréckokatolícka cirkev v Československu perzekvovaná. V roku 1950 bola násilne zlikvidovaná a jej majetok bol skonfiškovaný. Biskup Gojdič bol zatknutý a odsúdený. Napriek tomu, gréckokatolícki veriaci sa naďalej stretávali v tajnosti a praktizovali svoju vieru. Počas tohto obdobia sa charitatívna činnosť presunula do ilegality. Veriaci si navzájom pomáhali a podporovali sa.
Obnova Gréckokatolíckej cirkvi po roku 1989
Po páde komunizmu v roku 1989 bola Gréckokatolícka cirkev obnovená. Vrátil sa jej majetok a začala opäť verejne pôsobiť. Obnovila sa aj charitatívna činnosť. Gréckokatolícka charita sa aktívne zapája do pomoci ľuďom v núdzi, bez ohľadu na ich vierovyznanie alebo národnosť.
Súčasnosť Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku má v súčasnosti tri eparchie: Prešovskú archieparchiu, Košickú eparchiu a Bratislavskú eparchiu. Prešovská archieparchia má 18 protopresbyterátov (dekanátov), z ktorých sú dva personálne, 163 farností, 319 kňazov, z toho 18 rehoľných a troch trvalých diakonov. Košická eparchia je spoločenstvom približne 75 tisíc gréckokatolíkov žijúcich v 98 farnostiach, siedmich protopresbyterátoch (dekanátoch), 17 mestách, 440 obciach, o ktorých sa stará 172 kňazov. Bratislavská eparchia má 15 farností, a to v krajských a okresných mestách.
Gréckokatolícka charita dnes
V Prešove má svoje sídlo aj Gréckokatolícka charita, ktorá intenzívne pomáha nielen v metropole Šariša, ale aj na iných miestach ľuďom, ktorí sú v núdzi. Okrem mnohých projektov bola v roku 2018 zriadená prvá farská charita v Okružnej neďaleko Prešova. Následne v priebehu ďalších rokov bolo založených ďalších 14 farských charít. Členovia centra Maltézskej pomoci Slovensko pôsobiaci v Bratislave pozývajú verejnosť na charitatívny vianočný maltézsky punč, ktorí budú podávať vo svojom stánku vo Vianočnom mestečku v Bratislave.