Profesionálna úloha sociálneho pracovníka v psychiatrických zariadeniach je kľúčová pre komplexnú starostlivosť o ľudí s duševnými poruchami. Hoci si mnohí sociálni pracovníci priamo neuvedomujú, že vykonávajú klinickú sociálnu prácu, ich činnosť je neoddeliteľnou súčasťou liečby a prevencie duševných porúch, emocionálnych porúch a porúch správania u jednotlivcov, rodín a skupín.
Ťažiskom klinickej sociálnej práce je poskytovať liečbu duševného (mentálneho) zdravia v sociálnych a resocializačných zariadeniach, na klinikách, ako aj v súkromnej praxi. V súčasnosti sa sociálni pracovníci v každom zariadení sociálnych služieb stretávajú s klientom, u ktorého je diagnostikovaná skleróza multiplex, demencia, Alzheimerova choroba, schizofrénia, Parkinsonova choroba a iné psychické choroby, alebo ide o rôzne typy závislostí.
Klinická sociálna práca: Definícia a kontext
Klinická sociálna práca bola Federáciou klinických sociálnych pracovníkov (Clinical Social Work Federation, 1997) definovaná ako obstaranie alebo zabezpečenie služieb týkajúcich sa duševného zdravia, pre diagnostiku, liečbu a prevenciu duševných porúch, emocionálnych porúch a porúch správania u jednotlivcov, rodín a skupín. Klinickí sociálni pracovníci tak poskytujú služby zamerané na duševné zdravie pre jednotlivcov a rodiny.
Pojem klinická sociálna práca je veľmi výstižný v kontexte profilácie sociálnej práce na jednotlivé oblasti. S pribúdajúcimi psychiatrickými diagnózami u osôb s kombinovanými závislosťami je mnohokrát návyková látka nie primárny problém. Primárnym problémom môže byť psychická diagnóza, negatívny generačný prenos atď. V resocializácii je dôležitá tímová práca a samozrejme ďalšie vzdelávanie. Pri psychiatrických diagnózach je dôležitá spolupráca s ostatnými klinickými odborníkmi.
Úlohy a metódy sociálneho pracovníka v psychiatrii
Sociálny pracovník v zdravotníctve vychádza vo svojej práci z holistického modelu chápania človeka ako bio-psycho-sociálno-spirituálnej bytosti. Pomoc sociálneho pracovníka máva spravidla charakter sociálnej agendy, sociálno-právneho poradenstva a sprostredkovania.
Na psychiatrických oddeleniach môže sociálny pracovník s relevantným výcvikom v psychoterapii pôsobiť ako ko-terapeut, prípadne terapeut. Môže tiež koordinovať dobrovoľnícke aktivity v nemocnici, pôsobiť ako case manager a pod. Teoreticky je nutné vychádzať z eklektického prístupu. Metódy je potrebné vnímať ako veľmi individuálne - spoznať anamnézu, vytvoriť plán rozvoja s ostatnými zainteresovanými odborníkmi. Teda zvoliť prácu „na mieru“ s klientom.
Sociálny pracovník musí byť dobre vyzbrojený terapeutickými metódami, technikami a praktickými skúsenosťami. Ak sa to skĺbi s ľudským prístupom, je profesia zároveň aj povolaním. Špecifikom sú závislí, obete násilia, obchodovaní. V práci so závislými je vhodné mať absolvované teoretické vyučovanie, obdobné ako majú psychológovia v oblasti psychiatrie a klinickej psychológie. Klinická práca je v tom momente, keď ide o duálne diagnózy, alebo o organické poškodenia mozgu a ak to ovplyvňuje správanie klientov.
Etapy práce sociálneho pracovníka
Sociálny pracovník dodržiava pri svojej práci určitý postup, ktorý popísala tzv. americká škola. Sú to:
- Prvý kontakt s klientom/pacientom (sociálna evidencia). Sociálny pracovník sa musí najskôr zoznámiť so zdravotnou dokumentáciou (chorobopisom) pacienta, konzultuje s ošetrujúcim lekárom a zistí predpokladaný typ liečby, jej dopad a prognózu ochorenia. Je dôležité, aby klient/pacient porozumel poslaniu sociálneho pracovníka a aby si sociálny pracovník získal jeho dôveru.
- Stanovenie sociálnej diagnózy. Sociálny pracovník štruktúrovaným rozhovorom zisťuje psychosociálnu anamnézu, ktorá obsahuje informácie o klientovi, jeho osobnosti, rodine, školských, pracovných, partnerských úspechoch, problémoch a ako choroba ovplyvnila život klienta a celej rodiny.
- Návrh riešenia a plán sociálnej pomoci. V tejto etape si sociálny pracovník vypracuje plán, podľa ktorého bude pacientovi poskytovaná sociálna pomoc. Tento plán sa delí na krátkodobú pomoc pre naliehavé problémy a dlhodobú pomoc pre menej naliehavé.
- Intervencia a sociálna pomoc. Poznáme dva druhy intervencií:
- Bežná intervencia je určená klientovi, ktorého problém umožňuje postupné, pokojné riešenie.
- Krízová intervencia je určená pre klienta v akútnej krízovej situácii a poskytuje sa bez vopred dohodnutého stretnutia.
- Ukončenie spolupráce (overovanie výsledkov). Ide o kontrolu účinnosti použitých metód sociálnej práce, bilancovanie (úplné, čiastočné alebo nedostatočné vyriešenie problému), ukončenie spolupráce sociálneho pracovníka a klienta - pacienta, odporučenie k inému odborníkovi v spádovej oblasti.
Kvalifikačné predpoklady a vedomosti
Profesionalizácia sociálnej práce je neodmysliteľnou súčasťou dobre a kvalitne fungujúceho sociálneho systému. Sociálny pracovník by mal spĺňať určité kvalifikačné štandardy, vrátane vysokoškolského vzdelania magisterského stupňa v odbore sociálna práca a praktických skúseností.
Sociálny pracovník v zdravotníctve má nepochybne svoje nezastupiteľné miesto a rieši špecifické úlohy podľa typu zdravotníckeho zariadenia. Mal by mať rozsiahle vedomosti z oblastí ako:
- Medicíny (základné odborné termíny, charakteristiky chorôb, význam psychologických, sociálnych a somatických faktorov)
- Psychológie, psychoterapie, patopsychológie, psychiatrie
- Zdravotníckej etiky
- Sociológie
- Sociálnej a zdravotnej politiky
- Pedagogiky, andragogiky
- Ošetrovateľstva
- Práva a legislatívy
- Výpočtovej techniky, informačných technológií
Osobnostné predpoklady a etické princípy
Sociálny pracovník je profesionál, ktorý pracuje s ľuďmi a jeho osobnosť by sa mala odvíjať od určitých osobnostných predpokladov, charakterových a povahových vlastností. Podstatou sociálnej práce je ľudský vzťah, predpokladom ktorého je optimálna komunikácia.
Medzi základné etické princípy patria:
- Prospešnosť (beneficiencia) - predpokladá konať dobro pre konkrétneho človeka.
- Neškodnosť (non-maleficiencia) - žiada vylúčenie akéhokoľvek úmyselného i neúmyselného poškodenia alebo ublíženia. Dodržiavať pravidlo: „Nihil nocere!“ - nikdy neškodiť.
- Autonómia (svojbytnosť) - rešpektovať rozhodnutie pacienta/klienta podľa vlastného presvedčenia.
Sociálny pracovník by mal mať primeranú dávku inteligencie, všeobecného prehľadu a pozitívne vlastnosti dobrého človeka ako: poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, čestnosť, dôvernosť, slušnosť, zodpovednosť, trpezlivosť a obetavosť. Mal by mať vlastnosti zrelej osobnosti, medzi ktoré patrí citová stabilita, životný optimizmus a životné skúsenosti.
Komunikácia a zodpovednosť
Pri kontakte s klientom sa sociálny pracovník nezaobíde bez komunikácie a aktívneho počúvania, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú vzťah klient - sociálny pracovník. Schopnosti efektívne komunikovať sa nedá naučiť len pochopením teórie, ale predovšetkým neustálym komunikačným a tréningovým procesom.
Sociálny pracovník nesie zodpovednosť za svojich klientov, má prístup k zdravotnej dokumentácii a je nutné, aby vždy chránil dôvernosť všetkých informácií, ktoré o klientovi získal.
Stigma a jazyk v sociálnej práci
Vnímanie duševných chorôb v spoločnosti, ako aj v rámci samotnej sociálnej práce, je stále poznačené stigmou. Často sa objavuje slovo „nesvojprávny“ - akoby daný človek nemal svoje práva. To nie je pravda, on má svoje práva, je len pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, čiže nemôže napríklad podpisovať zmluvy a podobne. Bazálna citlivosť, vnímavosť je dôležitá.
Slovenský jazyk zo stigmatizácie neobviňujeme - ide o to, ako tento jazyk používame. Je rozdiel povedať, že je človek duševne chorý, alebo že má skúsenosť s duševným ochorením. Keď poviem duševne chorý človek, tak ochorenie staviam pred toho človeka. Keď o človeku hovorím ako o osobe so skúsenosťou s duševným ochorením, tak vlastne hovorím, že je to iba jedna z jeho skúseností. O ľuďoch s duševným ochorením sa rozpráva ako o psychiatrických pacientoch. Všetci však máme nejakého lekára a definujeme sa ako pacienti len vo chvíľach, keď sa nachádzame v ambulancii. Povedať bezdomovec je iné, ako povedať človek bez domova. Môžem o niekom povedať, že je nezamestnaný, alebo že aktuálne nemá prácu.
Právny rámec a ďalšie vzdelávanie
Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:
- Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
- Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
- Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
Nepriaznivý pre sociálnych pracovníkov v zdravotníctve je fakt, že pozícia sociálneho pracovníka doteraz nemá vytvorený právny status, chýba presné vymedzenie kompetencií sociálnych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach a nie sú pre nich vytvorené miesta s príslušným platovým zaradením. Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3 ročná prax v oblasti sociálnej práce.
Ďalšie vzdelávanie je nevyhnutné, pričom štruktúru vzdelávania si stanoví príslušná výcviková organizácia podľa noriem vzdelávania v príslušnej psychoterapeutickej metóde stanovenej národnou alebo európskou organizáciou.
tags: #socialny #pracovnik #na #psychiatrii