V snahe zjednodušiť a zatraktívniť zamestnanecké benefity, sa na Slovensku zaviedol finančný príspevok na stravovanie ako alternatíva k tradičným stravným lístkom či gastrokartám. Táto možnosť prináša flexibilitu a môže viesť k efektívnejším procesom pre zamestnávateľov aj zamestnancov.
„Peniaze namiesto gastráčov“ je skvelá myšlienka i krok. V neskutočne zložitom slovenskom legislatívnom vesmíre však každá čo i len drobná zmena prinesie nechtiac povinnosť zmeniť mnoho ďalších zákonov a pravidiel, bohužiaľ často s ďalšími nejasnosťami a otázkami “z aplikačnej praxe”. Pravidlá pre stravovanie, zdaňovanie a uznateľnosť v daňových výdavkoch dnes iba stručne, školí sa na túto tému dosť.
4 formy zabezpečenia stravovania
Zamestnávatelia majú na výber z niekoľkých spôsobov, ako zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov:
- Poskytnúť obed vo vlastnej jedálni - aplikované hlavne vo veľkých závodoch či gastroprevádzkach.
- Poskytnúť obed v cudzej jedálni - tj. prenajatej alebo inak zazmluvnenej. Firma A bez jedálne sídli vedľa firmy B s vlastnou jedálňou.
- Poskytnúť stravovaciu poukážku (papierovo či skrze kartu) - tj. poukážku, vďaka ktorej si vie daný zamestnanec kúpiť jedlo v reštaurácii, v krčme prípadne v potravinách.
- Poskytnúť finančný príspevok - a to buď v niektorých prípadoch povinne (nemožnosť inej formy stravného, špecializovaná diéta) alebo dobrovoľne, ak si zamestnanci peniaze namiesto gastráčov vyberú.
Sumy, príspevky, hodnoty, percentá
Existujú presné pravidlá týkajúce sa minimálnych a maximálnych hodnôt príspevkov zamestnávateľa:
- Na obed vo vlastnej či partnerskej/prenajatej jedálni musí firma prispieť minimálne 55% ceny jedla.
- Na obed formou stravovacej poukážky musí mať daná poukážka hodnotu aspoň 75% zo sumy 9,30 EUR, teda 6,98 EUR.
- Finančný príspevok musí byť poskytnutý aspoň v sume 55% z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, tj. aspoň v sume 3,84 EUR.
- Resp.: ak má firma viacerých zamestnancov, musí byť poskytnutý aspoň v sume, v akej je poskytnutý iným porovnateľným zamestnancom (antidiskriminačné pravidlá pracovného práva).
- Maximálna suma príspevku zamestnávateľa je 55% zo sumy 9,30 EUR (stravné pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín), tj. maximálne 5,12 EUR.
Príspevok firmy spomenutý v predchádzajúcich bodoch je účtovným nákladom firmy, účtovaným na účte 527.
V podstate aj akýkoľvek nadlimitný príspevok (tj. napr. vyšší ako 5,12 EUR) je len jednou z foriem financovania danej formy stravného. Hodnota daného jedla resp. poukážky resp. príspevku je totiž vyššia ako príspevok firmy z jej nákladov a zvyšok teda musí vykryť niekto iný alebo niečo iné.
Inou formou môže byť sociálny fond, ktorý firma účtovne tvorí každý mesiac najmä ako percento z hrubých zaúčtovaných miezd prípadne inak (dobrovoľný prídel z nákladov, dobrovoľný prídel z účtovného zisku).
Ešte raz: štedrá firma môže svojim ľuďom prispievať zamestnancom na stravné v plnej miere, aby “nemuseli oni”. Buď zo sociálneho fondu alebo z vlastných príspevkov. V druhom prípade však všetko, čo prispejú navyše nad limity Zákonníka práce, nie je daňovým výdavkom.
Tip: Jednou z možností je teda aj sociálny fond, ktorý - minimálne účtovne - vytvára každá firma zamestnávajúca zamestnancov v režime pracovného práva. Samotný povinný i nepovinný príspevok do fondu vypočítaný z každomesačných hrubých miezd je účtovným nákladom aj daňovým výdavkom - čiže neskoršie čerpanie fondu na financovanie zvyšnej časti stravného (jedla, poukážky, finančného príspevku) už z hľadiska daňovej uznateľnosti už nemusí nikoho trápiť. Inak povedané: v podstate aj zvyšnú časť "nad 5,12 EUR" má firma v daňových výdavkoch. Zároveň však môže firma sociálny fond zadotovať aj z účtovného zisku po zdanení.
DPH a daňová uznateľnosť
Vlastná či cudzia jedáleň varením pre zamestnancov poskytuje dodávku podliehajúcu DPH. Musí teda zamestnancom naúčtovať výstupnú DPH (rozsudok ESD C-412/03). Tú doplatia z vlastného - DPHčka teda navyšuje sumu, ktorú platí zamestnanec.
Uvedené neplatí pre stravovaciu poukážku, tá je len (viacúčelovým) poukazom na budúcu možnú dodávku a až tá podlieha DPHčke.
Stravné či stravovanie poskytnuté formou, za podmienok a limitov Zákonníka práce je daňovým výdavkom. (Takmer) všetko, čo tieto limity, podmienky a pravidlá nespĺňa, daňovým výdavkom nie je.
Nedaňovým výdavkom je teda napr. suma poskytovaná z nákladov firmy v sume viac ako 5,12 EUR.
Rovnako zdanenie na strane zamestnanca: všetko, čo dostane podľa pravidiel a do limitov Zákonníka práce, je na jeho strane príjmom oslobodeným od dane z príjmov a odvodov. Všetko, čo dostane “nad” (najmä nad 5,12 EUR) a z vlastných zdrojov firmy je príjmom zdaňovaným a “zodvodňovaným”.
Finančný príspevok vs. stravné lístky
Finančný príspevok na stravovanie - čiže peniaze namiesto stravenky či stravovacej poukážky - si môže vybrať iba zamestnanec, ktorý je “na stravovacích poukážkach”. Nie ten, ktorému firma zabezpečuje obedy vo vlastnej či prenajatej / inak zazmluvnenej kantíne. Títo zamestnanci musia povinne zobať, čo firma navarí, aj keď im nechutí. Zachrániť ich môže v podstate jedine domácka práca prípadne špeciálna diéta - ale nie taká, ktorú si sám zvolíš, lebo Ti pomáha.
Stravovanie pre dohodárov a iné osoby
Ak chce firma zabezpečiť stravné a prispieť naň dohodárovi, tak sa to musí vyslovene a písomne dohodnúť v predmetnej dohode (o vykonaní práce, o pracovnej činnosti, o brigádnickej práci študenta).
Prípadne musí firma o týchto dohodárov písomne rozšíriť okruh zamestnancov, ktorým zabezpečí stravovanie a prispeje naň.
Ak chce firma rozšíriť - ďalším dokumentom - okruh osôb, ktorým zabezpečí stravné a prispeje naň, napr. na dohodárov, konateľov či spoločníkov bez pracovnej zmluvy, môžu sa títo stravovať len formou straveniek (vlastná resp. cudzia jedáleň) a stravovacou poukážkou.
Firma môže dobrovoľne upraviť podmienky, za ktorých poskytuje stravné - poskytne ich napr. aj za dni dovolenky či prekážok v práci. Čo je určite jednoduchšie, keďže nie je potrebné tieto dni voľna každý mesiac sledovať a upravovať o ne počet ks straveniek/poukážok/príspevkov poskytnutých na tento mesiac vopred.
Rovnako môže firma dobrovoľne rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravné niektorou z možných foriem - a prípadne naň aj prispeje - aj o iné osoby. Napr. osoby, ktorý pracujú menej ako 4 hodiny, dohodárov či napr. konateľov s odmenou či bez alebo spoločníkov eseročiek bez pracovnej zmluvy.
Uvedené rozšírenie je podľa Zákonníka práce “po prerokovaní so zástupcami zamestnancov”.
Konateľ či spoločník bez pracovnej zmluvy a stravné
Ak eseročka nemá žiadnych zamestnancov na pracovný pomer - NIE. Firma bez zamestnancov zamestnaných na pracovný pomer v zmysle pracovného práva nie je zamestnávateľom na účely Zákonníka práce a teda logicky neaplikuje žiadne pravidlá zo Zákonníka práce - ani tie “zlé”, ani tie pozitívne. Nemôže teda rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravné a prispeje naň, na konateľa či spoločníka bez pracovnej zmluvy.
Ak by aj napriek tomu spoločnosť zabezpečila stravovanie formou nepeňažnou (najmä stravovacia poukážka), tak pre konateľa ide v zmysle najnovšieho metodického pokynu daňiarov stále o oslobodený príjem - hoci s týmto sa dá polemizovať, veď sme stále mimo pravidiel Zákonníka práce (pozor, metodický pokyn je síce štátny, no právne nezáväzný výklad).
Eseročka má zamestnancov na pracovný pomer (pracovná zmluva podľa Zákonníka práce) a rozšíri okruh osôb, ktorým stravné poskytne a bude im naň prispievať: ÁNO. Konateľovi a spoločníkovi však môže takto dobrovoľne a nad rámec poskytnúť len stravovaciu poukážku, nie finančný príspevok.
Pre konateľa či spoločníka je príspevok do maximálnej sumy 5,12 EUR príjmom oslobodeným, zvyšnú sumu do hodnoty poukážky doplatí z vlastného. Pre firmu ide do rovnakej sumy o daňový výdavok.
Firma môže samozrejme prispieť aj viac a to z vlastného (tj. z nákladov) - suma “nad” však už nie je oslobodeným príjmom na strane spoločníka či konateľa a vlastne ani daňovým výdavkom. Firma vie akurát využiť pravidlo z § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorej ak príspevok “nad” na strane spoločníka či konateľa dodaní a zodvodní, vie si danú sumu uplatniť v daňových výdavkoch.
Ak však firma-zamestnávateľ rozšíri okruh osôb na konateľa či spoločníka a poskytne mu finančný príspevok, tento nie je poskytnutý v súlade so Zákonníkom práce. A teda pre konateľa nie je oslobodený, no tvorí (napr. 22 dní x 5,12 EUR) súčasť jeho výplatnej pásky s výpočtom odvodov na strane firmy i zamestnanca prípadne i dane z príjmov.
Daňovým výdavkom firmy táto suma však byť môže - vzhľadom na to že bola dodanená na strane konateľa/spoločníka (spomenuté pravidlo z § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov). No (malej firme) sa to oplatí?
Stravné počas pracovných ciest
Prípadný nárok na zabezpečenie stravovania má zamestnanec tak či tak len za dni práce mimo pracovnej cesty. Za dni či hodiny pracovnej cesty mu patrí fiktívne stravné, ktorého suma je určená v závislosti od dĺžky pracovnej cesty v hodinách ako i krajiny, v ktorej pobudol.
Zákon o cestovných náhradách určuje, že povinnosť vypočítať a zaplatiť takto definované stravné má firma nielen pre zamestnancov na pracovnú zmluvu, ale za trochu iných okolností aj pre konateľov a iných štatutárov.
Spoločníkov bez pracovnej zmluvy zákon síce nespomína, no znova: zákon o dani z príjmov považuje aj spoločníkov za zamestnancov, čiže už sme v podstate v režime pre štandardných zamestnancov.
Administratívna zložitosť a zjednodušenie
Administratívna zložitosť najmä stravovacích poukážok - a vlastne aj lístkov do jedálne - spočíva v tom, že samotný nákup neznamená ešte účtovný náklad či daňový výdavok. Tým je až konkrétna spotreba a z nej určené percento ako príspevok zamestnávateľa. Čiže obstarávanie a každomesačné vyúčtovanie podľa zamestnancov, ich pracovných vs nepracovných dní daného mesiaca atď sú oddelené.
V praxi tabuľky, tabuľky a tabulečky - mzdár má čo robiť. Preto finančný príspevok - tam, kde je možný - predstavuje určité zjednodušenie.
Ešte raz: obmedziť aspoň čiastočne doterajšie babračky so stravnými lístkami či poukážkami je dobrá vec. No prečo sa nedalo celé odstavce zo Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov jednoducho vyškrtnúť a zaviesť len jednoduché “zamestnancovi patri mesačne minimálne 70 EUR “, nevedno - asi by metodici na ministerstvách “neměli co žrát”.
Namiesto toho sa už do dovtedy dosť rozsiahlych a neprehľadných pravidiel dostal nový režim, ktoré to celé skomplikoval a doniesol zas len otázky - a to aj po viacerých novelách.
Pripomínam že od zavedenia finančného príspevku (marec 2021) boli pravidlá pre stravovanie už raz novelizované (január 2022) a vzhľadom na mnohé zložitosti a nejasnosti by sa ešte párkrát zišlo. A sumy spomenuté v tomto článku sa menia 2-3x ročne.
