Ročný príspevok Slovenska do európskeho rozpočtu a jeho využitie

Rozpočet EÚ je kľúčovým nástrojom na riešenie výziev, ktorým EÚ čelí. Kombinuje zdroje na úrovni EÚ a umožňuje krajinám EÚ dosiahnuť spolu viac, než by dosiahli osamote, a to napríklad financovaním infraštruktúry alebo výskumných projektov. Jeho hlavným cieľom je podporovať rast a konkurencieschopnosť na širšej úrovni EÚ a používa sa len vtedy, keď je efektívnejšie vynaložiť finančné prostriedky na úrovni EÚ než na miestnej, regionálnej alebo národnej úrovni. Z jeho prostriedkov sa financujú projekty a činnosti, ktoré sa zameriavajú na rozvoj vidieckych oblastí a menej rozvinutých regiónov, ochranu životného prostredia, podporu vzdelávania a výskumných programov v EÚ (napr. Erasmus+ a Horizont Európa), ochranu vonkajších hraníc EÚ, podporu medzinárodného rozvoja a podporu ľudských práv. Rozpočet EÚ je zárukou jej demokracie, mieru, prosperity a konkurencieschopnosti. Slúži na financovanie priorít EÚ a veľkých projektov, ktoré by väčšina krajín EÚ nemohla financovať samostatne, a to buď z dôvodu ich rozsahu, alebo z dôvodu ich cezhraničného charakteru. Rozpočet EÚ, ktorý združuje zdroje, umocňuje jednotu a poskytuje podporu všetkým krajinám EÚ, ich občanom a iným krajinám, posilňuje hospodárstvo a geopolitické postavenie Európy.

Slovensko je už od svojho vstupu do Európskej únie v roku 2004 čistým prijímateľom finančných prostriedkov z európskeho rozpočtu. To znamená, že do rozpočtu EÚ prispieva menej, ako z neho získava. Táto skutočnosť má významný vplyv na rozvoj krajiny, no zároveň otvára otázky o efektívnosti využívania týchto prostriedkov. V tomto článku sa pozrieme na štruktúru európskeho rozpočtu, príspevky a príjmy Slovenska, ako aj na výzvy spojené s čerpaním eurofondov.

Štruktúra a tvorba rozpočtu EÚ

Rozpočet EÚ sa líši od klasických štátnych rozpočtov napríklad tým, že je zameraný iba na financovanie niektorých oblastí a nemôže sa dostať do deficitu, tj. výška výdavkov musí zodpovedať výške príjmov. Zmysel EÚ spočíva v spolupráci na základe jednomyseľnosti a najmä v hlbšej integrácii medzi jednotlivými členmi. Tomuto špecifiku Európskej únie preto zodpovedá aj jej rozpočet, z ktorého sú financované napríklad výdavky určené na zlepšenie prosperity jednotlivých regiónov EÚ a na prekonanie rozdielov medzi nimi, výdavky na podporu poľnohospodárstva či životného prostredia a na posilnenie bezpečnosti v Európskej únii aj v jej okolí.

EÚ prijíma dlhodobé plány výdavkov známe ako viacročné finančné rámce (VFR), v ktorých sa stanovujú priority a obmedzenia v oblasti výdavkov EÚ na niekoľko rokov. Súčasný dlhodobý rozpočet trvá od roku 2021 do roku 2027. Okrem dlhodobého rozpočtu sa každoročne rokuje o ročnom rozpočte, ktorý sa následne prijíma. Takto sa stanovujú výdavky a príjmy na finančný rok do výšky odsúhlasenej v dlhodobom rozpočte. V každoročnom rozpočte sa stanovujú sumy v súlade s vopred odsúhlaseným plánom známym ako viacročný finančný rámec. Takýmto spôsobom môže EÚ účinne plánovať financovanie programov na viac rokov dopredu. Súčasný finančný rámec platí od roku 2014 do roku 2020. Od decembra 2009 je stanovená minimálna dĺžka viacročného finančného rámca na 5 rokov.

Rozpočet EÚ sa člení na 6 oblastí výdavkov:

1. konkurencieschopnosť a udržateľný rast,
2. zachovanie a riadenie prírodných zdrojov,
3. občianstvo, sloboda, bezpečie a spravodlivosť,
4. EÚ ako globálny aktér,
5. administratíva a
6. kompenzácie.

Na obdobie 2021 - 2027 sa značná pozornosť venuje programu Digitálna Európa, ktorý má podporovať digitálnu transformáciu, využitie nových technológií ako umelá inteligencia a nástroje kybernetickej bezpečnosti. Rozpočet EÚ podporuje rast a vytváranie pracovných miest. V rámci kohéznej politiky sa z neho financujú investície zamerané na odstraňovanie ekonomických rozdielov medzi krajinami a regiónmi EÚ. Takisto pomáha rozvoju vidieckych oblastí v Európe.

Zdroje príjmov EÚ

Rozpočet EÚ je financovaný najmä z vlastných zdrojov (98 %) doplnených o iné zdroje príjmu. Medzi hlavné zdroje príjmov patria príspevky členských štátov, ktoré sú založené na ich hrubom národnom dôchodku (HND) a dani z pridanej hodnoty (DPH). Okrem toho rozpočet EÚ disponuje aj ďalšími programami. Väčšina ľudí si pod príjmami z rozpočtu EÚ predstaví eurofondy, no tie predstavujú len časť prostriedkov. Vlastné zdroje EÚ možno charakterizovať ako príjmy pridelené EÚ s cieľom financovania svojho rozpočtu a plynúce do tohto rozpočtu automaticky bez potreby akéhokoľvek dodatočného rozhodnutia národných orgánov. Ostatné príjmy sú napríklad tradičné vlastné zdroje (TVZ), ktoré predstavujú clá. Clá vyplývajú z použitia colnej legislatívy EÚ a Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre dovoz z tretích krajín.

Príjmy z rozpočtu EÚ pochádzajú z viacerých zdrojov:

• Tradičné vlastné zdroje (TVZ): clá na výrobky z krajín mimo EÚ.
• Príspevky založené na DPH: Odvodené z aplikácie jednotnej sadzby pre všetky členské štáty (s výnimkou Nemecka, Holandska a Švédska, ktoré aplikujú zníženú sadzbu) na odhady harmonizovaných základov DPH určené podľa pravidiel EÚ.
• Príspevky založené na HND: Vypočítané použitím jednotnej sadzby na HND členského štátu. Táto sadzba je fixná počas rozpočtovej procedúry. Zdroj založený na HND je variabilný zdroj, ktorý sa používa na zabezpečenie príjmu potrebného na pokrytie výdavkov, keď všetky ostatné zdroje financovania EÚ nepostačujú na pokrytie výdavkov rozpočtu EÚ.
• Príspevky založené na nerecyklovanom odpade z plastových obalov: Tento zdroj by mal byť motiváciou členských štátov recyklovať. Pri vyššej miere recyklácie sú odvody nižšie.
• Pokuty: Od podnikov za nedodržanie pravidiel EÚ.

V júli 2020 sa lídri EÚ dohodli na balíku VFR 2021-2017 a Plánu obnovy. Na jeho financovanie v súlade so závermi z tohto summitu bol systém vlastných zdrojov zreformovaný a okrem existujúcich odvodov ako clá, príspevky členských štátov založené na dani z pridanej hodnoty (DPH) a na hrubom národnom dôchodku (HND) je od roku 2021 zavedený odvod založený na množstve nerecyklovaných plastových obalov. Stropy vlastných zdrojov sa zvýšili na 1,40 % HND EÚ pri platobných rozpočtových prostriedkoch a 1,46 % HND EÚ pri viazaných rozpočtových prostriedkoch. Vlastné zdroje EÚ sú stanovené, vyberané, platené a kontrolované v zmysle platných predpisov systému vlastných zdrojov.

Výdavky z rozpočtu EÚ

Na strane výdavkov rozpočet EÚ financuje rôzne politiky a programy, ako napríklad:

• Kohézna politika EÚ (eurofondy): Zameraná na znižovanie regionálnych rozdielov a podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. V rámci kohéznej politiky sa z neho financujú investície zamerané na odstraňovanie ekonomických rozdielov medzi krajinami a regiónmi EÚ.
• Spoločná poľnohospodárska politika EÚ: Podporuje poľnohospodárov a zabezpečuje udržateľné poľnohospodárstvo.
• Veda a výskum: Financuje inovatívne projekty a podporuje konkurencieschopnosť EÚ.
• Plán obnovy a odolnosti: Zameraný na zmiernenie hospodárskych dôsledkov pandémie COVID-19 a podporu zelenej a digitálnej transformácie.
• Ďalšie programy: Podpora študentov, bezpečnosť, boj proti zmene klímy a iné.

Výdavky rozpočtu EÚ smerujú predovšetkým do oblasti poľnohospodárstva a životného prostredia, na znižovanie rozdielov medzi štátmi či regiónmi EÚ, posilňovanie ich rozvoja (podpora konkurencieschopnosti, výskumu, vzdelávania atď.) a na zaistenie bezpečnosti a stability v rámci Európskej únie i mimo nej. Rozpočet EÚ sa používa najmä na investície a dopĺňa vnútroštátne rozpočty.

Proces schvaľovania ročného rozpočtu

O výške rozpočtu a jeho použití rozhodujú na návrh Komisie spoločne Rada a Parlament. Komisia predkladá návrh rozpočtu Rade a Parlamentu, ktorí ho schvaľujú. Majú právo ho meniť, no i v prípade rozdielnych názorov musia dosiahnuť kompromis. Konečnú zodpovednosť za prideľovanie rozpočtu nesie Komisia. Až 80 % z fondov EÚ však spravujú vlády krajín EÚ. V prípade neoprávnených platieb Komisia spolupracuje s dotknutými krajinami na vrátení prostriedkov do rozpočtu.

Každoročný rozpočtový postup stanovený Lisabonskou zmluvou trvá od 1. septembra do 31. decembra. Do 1. júla musia všetky orgány Únie vypracovať vlastné odhady pre návrh rozpočtu a predložiť ich Európskej komisii, tá tieto návrhy zjednotí, vypracuje ročný návrh a ten do 1.9 predloží Rade a Európskemu parlamentu. Rada do 1. októbra prijme stanovisko k návrhu rozpočtu vrátene zmien a predloží ho Európskemu parlamentu. Parlament následne do 42 dní návrh schváli alebo doručí zmeny a doplnenia späť Rade. Ak Rada neprijme zmeny Parlamentu, vytvorí sa zmierovací výbor zložený z 27 členov Rady a Parlamentu a do 21 dní musia predložiť spoločný text. Od dosiahnutia dohody zmierovacieho výboru na spoločnom texte začiatkom novembra má Rada a Parlament 14 dní na jeho schválenie alebo zamietnutie. Parlament môže rozpočet schváliť, aj keď Rada zamietne spoločný text. Ak Rada alebo Parlament zamietne spoločný návrh, zatiaľ čo druhá z týchto inštitúcií nedospeje k rozhodnutiu, rozpočet sa zamietne a Komisia musí predložiť nový návrh rozpočtu. Ak by sa do konca roka nepodarilo nájsť dohodu o rozpočte, v EÚ by nastalo rozpočtové provizórium. Počas neho by Únia smela každý mesiac utratiť len jednu dvanástinu z celkovej výšky rozpočtu na predošlý rok. Takáto situácia by EÚ značne obmedzovala, pretože by nebolo možné financovať programy, ktoré vznikli v priebehu posledného roku. Naposledy hrozilo provizórium pri rokovaniach o rozpočte na rok 2011, ktoré v priebehu novembra zablokovali vlády niektorých členských štátov. Dôvodom bol ich nesúhlas s plánovanými výdavkami EÚ, ktoré mali oproti roku 2010 narásť o 6%, čo podľa nich neodrážalo nutnosť úspor.

Zásady rozpočtu EÚ

Rozpočet EÚ sa riadi niekoľkými základnými zásadami:

• Zásada ročného rozpočtu: rozpočet sa schvaľuje na obdobie jedného roka - od 1. 1. do 31. 12.
• Zásada vyrovnanosti: príjmy a výdavky rozpočtu EÚ musia byť vždy vyrovnané - vzhľadom na to, že rozpočet je zostavovaný na báze odhadu, končí väčšinou prebytkom (ten je prevedený do ďalšieho finančného obdobia).
• Zásada všeobecnosti: celkové príjmy musia pokrývať celkové položky na platby.

Príspevky a príjmy Slovenska z rozpočtu EÚ

Slovensko je od svojho vstupu do EÚ čistým prijímateľom prostriedkov. V rokoch 2004 až 2024 získalo Slovensko z rozpočtu EÚ viac než 26 miliárd eur. Táto suma zahŕňa aj prostriedky z predvstupovej pomoci a je očistená o platby do spoločného európskeho rozpočtu. Za rok 2024 bola pre Slovensko alokovaná čiastka vo výške 2,452 miliardy eur, pričom Slovensko odviedlo do rozpočtu EÚ 984 miliónov eur. V súčasnosti môže Slovensko v rámci aktuálne platnej Partnerskej dohody na programové obdobie rokov 2021 až 2027 čerpať z eurofondov takmer 13 miliárd eur. Okrem toho má k dispozícii prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, a to v objeme 6 miliárd eur.

V roku 2017 bol rozpočet EÚ 157,9 miliárd Eur. Slovensko prispelo v roku 2017 do rozpočtu EÚ sumou 600 miliónov EUR. V tom istom roku dostalo Slovensko finančné prostriedky EÚ vo výške 1,65 miliardy EUR. Z toho 815 miliónov EUR (50 %) bolo poskytnutých na regionálnu politiku (pre porovnanie priemer EÚ28 je 27 %). Výdavky na poľnohospodárstvo predstavovali 617 miliónov EUR (38 %).

Na porovnanie príspevkov a príjmov jednotlivých členských štátov sa používajú tzv. koeficienty návratnosti. Tie predstavujú podiel príjmov z daného programu/politiky EÚ a príspevkov do rozpočtu EÚ určeným na daný program. Ak je hodnota koeficientu menšia ako 1, znamená to, že daný štát viac prispieva na konkrétnu politiku/program EÚ, ako dostane naspäť. Je však dôležité zdôrazniť, že koeficient návratnosti vyjadruje iba rozpočtový vzťah medzi daným štátom a EÚ a nezahŕňa všetky benefity a náklady spojené s členstvom v EÚ.

Príklady využitia rozpočtu EÚ na Slovensku

Európska únia financovala na Slovensku a v jeho prihraničných oblastiach viacero významných projektov:

• V rámci projektu „Stredoeurópske zelené koridory“ bolo do prevádzky uvedených 115 rýchlonabíjacích staníc pre elektrické vozidlá v Nemecku, Rakúsku, Slovinsku, Chorvátsku a na Slovensku - čím sa umožnila cezhraničná mobilita elektrických vozidiel od Mníchova až po Záhreb.
• EÚ financovala rozsiahly projekt vodárenskej infraštruktúry v blízkosti Košíc. V dôsledku toho sú teraz tisícky obyvateľov konečne napojené na kanalizačné systémy a systémy zásobovania pitnou vodou.
• Európska investičná banka (EIB) podpísala dohodu o financovaní vo výške 426 miliónov EUR so spoločnosťou Zero Bypass Limited, ktorá je zodpovedná za projektovanie, výstavbu, prevádzku a financovanie približne 27 km-dlhého úseku diaľnice D4 okolo Bratislavy. Ide o prvú transakciu EIB na Slovensku, ktorá využíva podporu z rozpočtovej záruky EÚ v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), finančného prvku Investičného plánu pre Európu (IPE).
• Úspešným projektom je aj most cez Hornád, ktorý je spolufinancovaný prostredníctvom spoločného rozvojového programu medzi Maďarskom a Slovenskom.

Výzvy a kritika využívania eurofondov

Napriek obrovským dotáciám sa Slovensku nepodarilo dobehnúť životnú úroveň západných štátov. Po zohľadnení vysokých cien patrí Slovensko v mnohých rebríčkoch medzi najchudobnejšie krajiny Európskej únie. Národná banka Slovenska (NBS) upozorňuje na dlhodobé zaostávanie Slovenska a na to, že čoraz častejšie nahrádzame verejné investície peniazmi z EÚ, namiesto toho, aby sme ich financovali z vlastných zdrojov. Politici navyše vďaka členstvu v eurozóne disponujú prístupom k lacným úverom.

Podľa prieskumu spoločnosti Ressolution Group pre web oPeniazoch.sk, Slováci vo všetkých oblastiach vnímajú využitie eurofondov na Slovensku ako neefektívne. Drvivá väčšina z nich si dokonca nespomenie na žiaden projekt financovaný z eurofondov.

Reforma politiky súdržnosti EÚ

Ministerstvo investícií dalo do medzirezortného pripomienkového konania návrh národnej pozície k reforme Politiky súdržnosti EÚ. V prípade agropolitiky bude slovenská vláda bojovať za to, aby sa slovenským farmárom dorovnali hektárové dotácie.

Podmienky navýšenia príspevku Slovenska

Premiér Robert Fico je pripravený podporiť navýšenie príspevku Slovenska do rozpočtu EÚ v nasledujúcich štyroch rokoch o 400 miliónov eur ako súčasť balíka 50 miliárd eur určených pre Ukrajinu. Stanovil si však viaceré podmienky:

• Nebudú sa rešpektovať žiadne škrty v EÚ fondoch určených na podporu poľnohospodárov a odstraňovanie rozdielov (kohézia).
• Navýšený rozpočet EÚ bude použitý na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a na boj proti nelegálnej migrácii.
• Finančná podpora Ukrajiny bude podmienená garanciami, že európske peniaze, vrátane tých slovenských, nebudú spreneverené.
• Časť z týchto zdrojov by mala byť použitá na obnovu slovenskej infraštruktúry v prihraničných oblastiach a na podporu slovenských firiem pri obnove Ukrajiny.

tags: #europskeho #rozpoctu #rocny #prispevok