Paušálny príspevok a životné minimum: Komplexný sprievodca absolventskou praxou

Nezamestnanosť mladých ľudí je celospoločenský problém. Absolventská prax predstavuje jeden z nástrojov, ako môžu čerství absolventi škôl získať praktické skúsenosti a zručnosti potrebné pre úspešný vstup na trh práce. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o absolventskej praxi, podmienkach pre získanie paušálneho príspevku počas jej trvania a o dôležitosti životného minima na Slovensku.

Čo je absolventská prax?

Absolventská prax je nástroj aktívnej politiky trhu práce, ktorý umožňuje absolventom škôl získať odborné zručnosti a praktické skúsenosti u zamestnávateľa. Cieľom je zvýšiť zamestnateľnosť absolventov, ktorí majú po skončení štúdia problém nájsť si zamestnanie.

Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, absolventská prax umožňuje absolventovi školy získať odborné zručnosti a praktické skúsenosti u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu vzdelania v príslušnej skupine učebných alebo študijných odborov.

Kto je absolvent školy?

Absolvent školy je definovaný ako:

• Občan mladší ako 26 rokov veku.
• Ukončil príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvoma rokmi.
• Pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemal pravidelne platené zamestnanie.

Sústavná príprava na povolanie je štúdium na strednej škole, v odbornom učilišti a praktickej škole alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa.

Evidencia na úrade práce

Najskôr je potrebné sa zaregistrovať na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) ako uchádzač o zamestnanie. Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je dobrovoľné, avšak ak sa absolvent rozhodne nezaevidovať, musí si sám hradiť zdravotné poistenie. Žiadosť o zaradenie do evidencie je potrebné podať do 10. septembra kalendárneho roku, v ktorom absolvent ukončil štúdium. Absolvent, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje absolventovi informácie o voľných pracovných miestach a možnostiach vyhľadávania voľných pracovných miest, informačno-poradenské služby, odborné poradenské služby, nástroje aktívnych opatrení na trhu práce, možnosť využitia rôznych príspevkov, medzi ktoré patrí aj príspevok na vykonanie absolventskej praxe.

Podanie žiadosti o absolventskú prax

Na vykonanie absolventskej praxe môže byť zaradený absolvent školy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac. Po mesiaci evidencie na úrade práce môžete podať "Žiadosť absolventa školy vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie o zaradenie na absolventskú prax a o poskytnutie príspevku na vykonávanie absolventskej praxe" na predpísanom tlačive.

K žiadosti je potrebné priložiť čestné vyhlásenie, že ste pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie neprevádzkovali alebo nevykonávali samostatnú zárobkovú činnosť. Absolvent v žiadosti okrem základných identifikačných údajov a ukončeného vzdelania uvedie aj požadovaný druh pracovného miesta a požadovaný druh a spôsob získavania pracovných skúseností.

Vyhľadanie zamestnávateľa

Môžete si sami aktívne vyhľadať zamestnávateľa, ktorý má záujem poskytnúť priestor na prax vo vašom odbore. Mnohé firmy inzerujú praxe na svojich stránkach, sociálnych sieťach, pracovných portáloch a na stránkach univerzít. S hľadaním vám môže pomôcť aj samotný úrad práce.

Na absolventskú prax môže byť zaradený aj absolvent, ktorý sa sám neprihlási, ale ho odporučí sprostredkovateľ zamestnania na základe osobných predpokladov, študijného odboru a dosiahnutého stupňa vzdelania absolventa s cieľom zvýšenia jeho možnosti uplatnenia na trhu práce.

Ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečí absolventovi zamestnávateľa na vykonanie absolventskej praxe, úrad a absolvent školy uzatvárajú „Dohodu o absolventskej praxi“ podľa § 51 ods. Predmetom dohody je úprava práv a povinností zamestnávateľa a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pri zabezpečení vykonávania absolventskej praxe pre absolventa školy vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie u zamestnávateľa na stanovenom druhu pracovného miesta za účelom získania praktických skúseností zodpovedajúcich jeho dosiahnutému stupňu vzdelania. Súčasťou dohody je menný zoznam absolventov škôl, ktorí budú absolventskú prax vykonávať, s uvedením špecifikácie pracovných miest. Zamestnávateľ sa zaväzuje, že nezníži počet pracovných miest z dôvodu prijatia uchádzača o zamestnanie na vykonávanie absolventskej praxe.

Podmienky pre zamestnávateľa

V prípade, ak zamestnávateľ prejaví záujem o absolventa školy a vytvorí podmienky na vykonanie absolventskej praxe, podáva „Žiadosť zamestnávateľa o zabezpečenie absolventa školy vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie na účely vykonávania absolventskej praxe“ na predpísanom tlačive. Prílohou k žiadosti je čestné vyhlásenie zamestnávateľa, že:

• má splnené daňové povinnosti,
• povinnosti odvodu preddavkov na verejné zdravotné poistenie,
• odvodu poistného na sociálne poistenie,
• že nemá neuspokojené nároky zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
• že nie je v konkurze, likvidácii alebo inom konaní,
• že nemá záväzky voči úradu PSVaR,
• že neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania.

Zamestnávateľ v žiadosti uvedie počet miest na vykonávanie absolventskej praxe a kde je absolvent, ktorého má záujem umiestniť na výkon absolventskej praxe, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zamestnávateľ môže súčasne predložiť žiadosti na viaceré úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ak predpokladá, že vedú v evidencii absolventov spĺňajúcich podmienky požadovaného odboru a stupňa vzdelania a pri zohľadnení možnosti dochádzky na vykonávanie absolventskej praxe.

Podmienky vykonávania absolventskej praxe

Absolventská prax má svoje špecifické podmienky, ktoré je potrebné dodržiavať:

• Dĺžka trvania: Absolventská prax trvá najmenej 3 mesiace a najviac 6 mesiacov, bez možnosti jej predĺženia a opakovaného vykonávania.
• Pracovný čas: Rozsah vykonávania absolventskej praxe je 20 hodín týždenne. Začiatok vykonávania a rozsah praxe určuje zamestnávateľ.
• Právny vzťah: Vykonávanie absolventskej praxe nezakladá medzi zamestnávateľom a absolventom pracovnoprávny vzťah. Preto sa na vykonávanie absolventskej praxe nevzťahuje Zákonník práce ani ďalšie pracovnoprávne predpisy. Zamestnávateľ nemá prihlasovaciu ani oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni ani daňovému úradu.
• Zodpovednosť za škodu: Na zodpovednosť za škodu spôsobenú absolventom školy alebo zamestnávateľom sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb.).
• Voľno: Počas vykonávania absolventskej praxe má absolvent nárok na voľno v rozsahu 10 pracovných dní, tento nárok vzniká najskôr po uplynutí dvoch mesiacov vykonávania absolventskej praxe, o poskytnutie voľna musí požiadať zamestnávateľa vopred.
• Ospravedlnenie neprítomnosti: Zamestnávateľ ospravedlní absolventovi neprítomnosť na vykonávaní absolventskej praxe z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti alebo z dôvodu ošetrenia člena rodiny, absolvent musí túto skutočnosť preukázať zamestnávateľovi kópiou dokladu a originálom dokladu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
• Povinnosti absolventa: Absolvent sa zaväzuje dodržiavať záväzné právne predpisy, vnútorné predpisy zamestnávateľa a predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia.
• Povinnosti zamestnávateľa: Zamestnávateľ je povinný vytvoriť podmienky na vykonanie absolventskej praxe a zabezpečiť, aby absolvent získal praktické skúsenosti zodpovedajúce jeho dosiahnutému stupňu vzdelania.

Vyradenie absolventa z evidencie

Úrad vyradí absolventa z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak absolvent bez vážnych dôvodov ukončí vykonávanie absolventskej praxe pred dohodnutým termínom alebo ak neospravedlní svoju neúčasť na vykonávaní absolventskej praxe (vážnosť dôvodov posudzuje úrad PSVaR). Ak úrad zistí, že absolvent, ktorému bol vyplatený paušálny príspevok na vykonanie absolventskej praxe, nesplnil podmienky pre poskytnutie príspevku, vyzve ho na vrátenie príspevku. Dôvodom pre ukončenie dohody zo strany úradu môže byť aj situácia, kedy zamestnávateľ nedodržuje uzatvorenú dohodu alebo ak absolvent spôsobí škodu zamestnávateľovi počas vykonávania absolventskej praxe úmyselným konaním.

Paušálny príspevok pre absolventa

Počas vykonávania absolventskej praxe má absolvent nárok na paušálny príspevok, ktorý mu uhrádza ÚPSVaR.

Výška príspevku

Počas vykonávania absolventskej praxe môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny absolventovi školy poskytnúť mesačne paušálny príspevok vo výške 65 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, a to na úhradu jeho nevyhnutných osobných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe.

Výška príspevku je stanovená zo životného minima podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, od 1. 5. 2013 vo výške 65 % životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu podľa aktuálneho opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o úprave súm životného minima.

Výplata príspevku

Príspevok sa uhradí absolventovi školy do 15 pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa paušálny príspevok poskytuje. Napr. Za odpracovaný jún odošle úrad práce, sociálnych vecí a rodiny absolventovi mesačný príspevok najneskôr do 15. Príspevok vypláca príslušný ÚPSVaR do 15 pracovných dní od skončenia predchádzajúceho kalendárneho mesiaca na základe doručenej evidencie dochádzky, ktorú vystavuje zamestnávateľ. Príspevok sa poskytuje po dobu maximálne 6 mesiacov, čo je maximálna doba pre výkon absolventskej praxe. Príspevok je rovnako ako podpora v nezamestnanosti a sociálne dávky od dane z príjmov oslobodený.

Ak absolvent odpracoval všetky stanovené dni absolventskej praxe, dostáva paušálny príspevok v plnej výške. V prípade, že sa absolvent nezúčastní na všetkých stanovených termínoch výkonu praxe, príspevok sa kráti tak, že priemer na jeden deň sa vynásobí počtom dní neprítomnosti a táto suma sa odpočíta od výšky poskytovaného príspevku. Výsledná suma príspevku sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Ďalšie nároky a povinnosti

• Voľno: Absolvent má počas praxe nárok na 10 dní voľna. Voľno môže čerpať, až keď odpracuje minimálne dva mesiace. Za dni voľna a neprítomnosti úrad skráti absolventovi praxe odmenu.
• Ospravedlnenie neprítomnosti: Zamestnávateľ ospravedlní absolventovi školy aj neprítomnosť z dôvodu pracovnej neschopnosti absolventa alebo ošetrovania člena rodiny.
• Úrazové poistenie: Úrad poskytne absolventovi školy náhradu poistného na úrazové poistenie počas vykonávania absolventskej praxe. Absolvent je povinný uzatvoriť poistnú zmluvu o úrazovom poistení najneskôr v deň nástupu na vykonávanie absolventskej praxe a predložiť úradu kópiu poistnej zmluvy a doklad o úhrade poistného. Úrad môže akceptovať už aj skôr uzatvorené úrazové poistenie v rámci inej poistnej zmluvy účinnej počas celej doby vykonávania absolventskej praxe, ale absolventovi neuhradí náklady na takto uzatvorené úrazové poistenie ani alikvotnú časť pripadajúcu na obdobie vykonávania absolventskej praxe.
• Evidencia na úrade práce: Každý absolvent vykonávajúci absolventskú prax je počas vykonávania praxe naďalej vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie so všetkými právami a povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú. Na základe vedenia absolventa v evidencii uchádzačov o zamestnanie zaňho štát platí zdravotné poistenie.

Výhody absolventskej praxe pre zamestnávateľov

Umožnenie vykonávania absolventskej praxe má výhody aj pre zamestnávateľov, pretože je pre nich ekonomicky výhodné a majú možnosť zaškoliť si budúcich zamestnancov.

• Žiadne mzdové náklady: Zamestnávatelia nevyplácajú absolventovi mzdu ani odvody.
• Možnosť zaškolenia: Majú možnosť zaškoliť si budúcich zamestnancov podľa vlastných potrieb.
• Príspevky pri zamestnaní: Ak zamestnávateľ zamestná mladého človeka, ktorý u neho vykonával absolventskú prax, môže požiadať úrad práce o peňažný príspevok na preplatenie poistného na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Absolventa musí zamestnať na plný pracovný úväzok na minimálne deväť mesiacov, pričom príspevok sa mu poskytuje najviac šesť mesiacov. Následne je povinný udržať pracovné miesto najmenej ďalšie tri mesiace.

Životné minimum a jeho vplyv

Základná definícia pojmu „životné minimum“ je zakotvená v zákone o životnom minime z roku 2003. Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Potreba vymedzenia „životného minima“ ako hranice príjmu, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze, vznikla najmä z požiadavky zaručiť každému, kto sa ocitol v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie jeho základných životných podmienok. V praxi sú však na životné minimum naviazané nielen hodnoty rôznych sociálnych dávok a príspevkov, ale aj daňových či ekonomických veličín, s ktorými sa mzdový účtovník pri svojej práci stretáva takmer každodenne. Hodnoty životného minima majú zohľadňovať aj vývoj životných nákladov, t.j. nestrácať reálnu hodnotu, dochádza „pravidelne“ k ich valorizácii.

Mechanizmus valorizácie životného minima

Mechanizmus valorizácie životného minima je zakotvený v zákone o životnom minime. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tento údaj poskytuje ministerstvu Štatistický úrad SR. Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že platné sumy životného minima sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie. Rozhodujúcim obdobím, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností je obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roku do apríla bežného kalendárneho roku. K úprave životného minima dochádza len v tom prípade, ak je výška nižšieho koeficientu zároveň > 1. V prípade zmeny životného minima vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vždy k 1. júlu opatrenie o úprave súm životného minima.

Po novom sa na to používa už len Inflácia nízkopríjmových domácností. Životné minimum na domácnosť sa potom počíta súčtom jednotlivých súm podľa toho, aké osoby tvoria domácnosť a koľko ich spolu žije. Suma pre ďalšiu posudzovanú osobu alebo dieťa sa vždy zvyšuje spolu so základnou sumou životného minima.

Pri posudzovaní domácnosti na účely určenia súm životného minima sa do úvahy berú aj príjmy. U posudzovanej fyzickej osoby sa započítava jej príjem a príjem jej manžela či manželky. Pri rodičoch s nezaopatreným dieťaťom sa berú do úvahy príjmy rodičov a nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti. Keď je rodič zároveň aj nezaopatrené dieťa, posudzuje sa jeho zárobok a príjmy, ktoré na ne poberá iná osoba. Keď sa posudzuje nezaopatrené dieťa, počíta sa jeho zárobok a príjem jeho rodičov.

Výška životného minima

Životné minimum pre plnoletú fyzickú osobu stúplo od 1. júla 2017 o 0,7 % na sumu 199,48 €. Od 1. júla 2020 je výška príspevku 139,64 eur mesačne. K 1. júlu 2025 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 168/2025 Z. z. Inflácia nízkopríjmových domácností podľa údajov Štatistického úradu dosiahla 3,7 percenta. Suma životného minima tak stúpne z pôvodných 273,99 eura na 284,13 eura mesačne. Životné minimum na ďalšiu posudzovanú osobu vzrastie z pôvodných 191,14 eura na 198,22 eura. Suma, ktorá sa počíta na zaopatrené neplnoleté dieťa, alebo nezaopatrené dieťa, stúpne zo sumy 125,11 eura na 129,74 eura mesačne. Životné minimum jednotlivca sa mení, ako je to vidieť z tabuľky.

Životné minimum a daňové veličiny

Na hodnotu životného minima je naviazaná aj sadzba dane z príjmov. Od 1. januára 2018 porastú o 0,7 %, teda rovnakým koeficientom ako suma životného minima, aj daňové veličiny. V budúcom roku tak zaplatíme 19 % z tej časti základu dane, ktorá ročne nepresiahne 176,8-násobok sumy životného minima vrátane, teda hodnotu 35 268,06 € (↑245,75 €). Informácie o výške ostatných dôchodkových, sociálnych dávkach a príspevkoch nájdete na stránkach štátnych inštitúcií.

Ďalšie formy podpory pre uchádzačov o zamestnanie

Okrem absolventskej praxe existujú aj ďalšie formy podpory pre uchádzačov o zamestnanie, ako napríklad:

• Vzdelávacie projekty REPAS+ a KOMPAS+ pre mladých uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa nevedia uplatniť vo svojom odbore alebo potrebujú zlepšiť svoje zručnosti.
• Projekt „Reštart pre mladých UoZ - podpora aktívnych mladých UoZ“ pre uchádzačov do 29 rokov, ktorí sú bezprostredne pred zaradením do projektu vedení v evidencii.

tags: #pausalny #prispevok #vo #vyske #sumy #zivotneho