Hoci sa Slovensko v rámci Európskej únie radí k štátom s relatívne nízkou mierou chudoby medzi dôchodcami, Estónsko predstavuje opačný extrém. Miera chudoby ľudí na penzii v Estónsku dosiahla v roku 2022 až 37,4 percenta, čo je najviac v Európe. Tento stav poukazuje na výrazné rozdiely v dôchodkových systémoch a sociálnych sieťach členských krajín EÚ.
Miera chudoby medzi dôchodcami v Európe
Podľa údajov OECD a portálu Euronews sa miera chudoby ľudí na penzii, definovaná ako podiel osôb nad 65 rokov, ktorých príjem bol nižší ako 50 percent priemerného disponibilného príjmu domácností, výrazne líši naprieč Európou. Zatiaľ čo na Islande bola táto miera len 3,1 percenta, v Estónsku dosiahla alarmujúcich 37,4 percenta.
Severské štáty ako Island, Nórsko, Dánsko a Fínsko vykazovali najnižšie miery chudoby medzi dôchodcami. K tomuto priaznivému stavu prispievajú prepracované dôchodkové systémy a silné sociálne siete. Naopak, na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú pobaltské a viaceré postkomunistické štáty, kde pretrvávajúca príjmová nerovnosť a slabé dôchodkové systémy spôsobujú penzistom finančné ťažkosti.
Po Estónsku malo najvyššiu mieru chudoby dôchodcov Lotyšsko (33 percent), Chorvátsko (28,5 percenta) a Litva (24,6 percenta).
Prečo sú estónske dôchodky nízke?
Hlavným dôvodom chudoby európskych dôchodcov, a teda aj tých estónskych, je podľa odborníka OECD Andrewa Reillyho nízka výška dôchodkových dávok. „Aj po dlhých pracovných kariérach sú dôchodky v Estónsku, Japonsku, Kórei, Lotyšsku a Litve stále nízke,“ uviedol pre Euronews Business.
Ženy dôchodkyne sú zasiahnuté chudobou viac než muži, čo súvisí s vyšším očakávaným vekom dožitia a častejšími prerušeniami kariéry, napríklad z dôvodu materskej dovolenky alebo starostlivosti o rodinu, čo môže ovplyvniť ich celoživotné príjmy a následne aj výšku dôchodku.
Digitalizácia v Estónsku a jej vplyv na seniorov
Estónsko patrí medzi európskych lídrov v digitalizácii, pričom zástupcovia iných štátov sa na sever kontinentu chodia učiť o ich prístupe. Všetku komunikáciu so štátom možno v Estónsku vybaviť plne on-line, s výnimkou svadieb a rozvodov.
Anett Numaová z tallinského E-Estonia Briefing Centra uviedla, že plných 98 percent estónskej populácie má špeciálnu ID-identitu, ktorú môže on-line vybavovať najrôznejšie záležitosti. Zdôraznila, že zneužitie údajov nehrozí, pretože neexistuje jedno centrálne stredisko dát. Za konkrétny príklad, kde digitálna identita funguje, označila narodenie dieťaťa. Keď sa dieťatko narodí, ošetrujúci lekár alebo pôrodník to zanesie do plne digitalizovanej databázy matriky.
On-line je možné zadať aj meno narodeného dieťaťa a následne tiež zodpovedať otázku, na akú základnú školu ho plánujú rodičia do budúcnosti dať. Digitálna komunikácia sa podľa Numaovej neobáva ani staršej generácie - dotazník, ktorý sa v 65 rokoch pýta ľudí na to, či chcú ísť do dôchodku alebo ďalej pracovať, vyplnilo on-line 97 percent opýtaných.
Porovnanie so Slovenskom
Finančný analytik Marián Búlik pripomína, že dôvodom priaznivého postavenia slovenských dôchodcov je mimoriadne štedrý dôchodkový systém a systém plošných dôchodkových dávok, ktorý je však dlhodobo neudržateľný. „Takzvaná miera náhrady, čiže percentuálny pomer dôchodkov voči priemernej mzde, je dlhodobo nadpriemerne štedrý. 13. dôchodky sa nielen nezrušili, ale rozšírili, čo spôsobilo za minulý rok stratu Sociálnej poisťovne na úrovni troch miliárd eur.“
Odborník zdôraznil, že na Slovensku sú dôchodcovia v ekonomicky lepšej situácii ako mnohí pracujúci ľudia, „osobitne slobodné matky s dieťaťom či viacdetné rodiny, v ktorých pracuje len jeden rodič“. Napomohli tomu podľa neho 13. dôchodky aj mimoriadne štedrá valorizácia nad úrovňou inflácie pred dvoma rokmi.
„Je isté, že príliš štedrý systém dôchodkov na Slovensku sa bude musieť upraviť a úroveň dôchodkov voči priemerným príjmom bude postupne klesať. O to viac je podstatné tvoriť si finančný majetok a investovať na dôchodok, pretože v opačnom prípade bude percento ľudí ohrozených chudobou na dôchodku rásť,“ varuje Búlik.
Individuálny prístup k dôchodkom
Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA) navrhuje, aby sa pri hodnotení dôchodkov nehodnotili rodiny a nepočítalo s ich podporou, ale aby bol zohľadnený individuálny prístup, keďže na Slovensku je zavedený individuálny poistný dôchodkový systém.
„Každý, či už senior alebo zdravotne ťažko postihnutý človek by mal preto logicky očakávať, že ten jeho individuálny príjem je práve nad hranicou chudoby. Bohužiaľ, z pohľadu tohto individuálneho prístupu máme v súčasnosti až viac ako 30 % seniorov, to znamená, že viac ako 300.000 seniorov s príjmom pod hranicou chudoby a viac ako 83 %, čo je skoro 200.000 ZŤP ľudí, ktorí majú tiež vlastne príjem pod touto hranicou,“ zdôraznil predseda IVRA Martin Halás.
IVRA navrhuje, aby tieto príjmy, ktoré sú pod hranicou chudoby, dosiahli úroveň minimálne 337, respektíve 350 eur tak, aby každý z týchto ľudí mal šancu žiť život alebo mať také príjmy, ktoré by reflektovali na ich životné náklady. V roku 2013 bola mesačná hranica chudoby na Slovensku 337 eur mesačne, pričom viac ako 30 % dôchodkov vyplácaných seniorom bolo pod touto hranicou, u žien dokonca 37 %.
| Krajina | Miera chudoby seniorov (>65 rokov) |
|---|---|
| Estónsko | 37,4 % |
| Lotyšsko | 33,0 % |
| Chorvátsko | 28,5 % |
| Litva | 24,6 % |
| Belgicko | 7,7 % |
| Slovensko | 7,2 % |
| Luxembursko | 7,0 % |
| Island | 3,1 % |