Elektívna zdravotná starostlivosť: Plánované zákroky pre zlepšenie kvality života

Pojem „elektívna zdravotná starostlivosť“ sa v poslednom období často skloňuje, najmä v súvislosti s pandémiou a obmedzením plánovaných operácií. Je dôležité pochopiť, čo tento termín presne znamená a ako sa líši od neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

Definícia elektívnej zdravotnej starostlivosti

Elektívna zdravotná starostlivosť zahŕňa zdravotné výkony, ktoré nie sú nevyhnutné na záchranu života alebo na odvrátenie vážneho ohrozenia zdravia. Ide o plánované zákroky, ktoré sa vykonávajú s cieľom zlepšiť kvalitu života pacienta, zmierniť chronické ťažkosti alebo predísť budúcim zdravotným problémom.

Na rozdiel od neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa poskytuje pri náhlej zmene zdravotného stavu ohrozujúcej život alebo základné životné funkcie, elektívna starostlivosť umožňuje naplánovanie termínu a prípravu pacienta.

V zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. je neodkladná zdravotná starostlivosť zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú z jej základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť, ktorej bezprostredné neliečenie by mohlo viesť k ohrozeniu jej života alebo zdravia, alebo spôsobuje náhle zmeny správania a konania, pod ktorých vplyvom osoba bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie.

Neodkladná starostlivosť je aj taká zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje pri pôrode a pri vyšetrení, diagnostike a liečbe rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, ak existuje dôvodné podozrenie, že osoba môže byť zdrojom takejto rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, ak si zdravotný stav tejto osoby vyžaduje poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti počas prepravy do zdravotníckeho zariadenia alebo medzi zdravotníckymi zaradeniami, neodkladná preprava darcu ľudského orgánu alebo príjemcu ľudského orgánu, ak si ich zdravotný stav vyžaduje poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti počas prepravy, neodkladná preprava zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú činnosti súvisiace s odberom ľudského orgánu, ak by odklad ich prepravy mohol ohroziť život alebo zdravie príjemcu ľudského orgánu alebo by mohol viesť k nezvratnému poškodeniu ľudského orgánu určeného na transplantáciu, a neodkladná preprava ľudského orgánu určeného na transplantáciu, ak by odklad prepravy tohto ľudského orgánu mohol ohroziť život alebo zdravie príjemcu ľudského orgánu alebo by mohol viesť k nezvratnému poškodeniu tohto ľudského orgánu.

Príklady elektívnej zdravotnej starostlivosti

Medzi typické príklady elektívnej zdravotnej starostlivosti patria:

• Plánované operácie: Operácie kĺbov, žlčníka, hernie (pruhu), korekcie zraku laserom, operácie kŕčových žíl, plastické operácie a iné.
• Preventívne prehliadky: Pravidelné lekárske prehliadky, skríningové vyšetrenia na včasné odhalenie rakoviny (mamografia, kolonoskopia, atď.).
• Stomatologické zákroky: Plánované ošetrenie zubného kazu, dentálna hygiena.
• Rehabilitácia: Plánovaná rehabilitácia po úrazoch alebo operáciách.
• Niektoré diagnostické vyšetrenia: Vyšetrenia, ktoré nie sú akútne a slúžia na objasnenie diagnózy pri chronických problémoch.

Elektívna operatíva a jej pozastavenie

V kontexte zdravotníckych zariadení sa často stretávame s termínom „elektívna operatíva“. Ide o plánované operačné výkony, ktoré nie sú urgentné. V situáciách, ako je zhoršenie epidemiologickej situácie, môže nemocnica pristúpiť k pozastaveniu elektívnej operatívy, aby uvoľnila kapacity pre pacientov vyžadujúcich neodkladnú starostlivosť. Fakultná nemocnica s poliklinikou v Nových Zámkoch reagovala na zhoršenie epidemiologickej situácie pozastavením elektívnej operatívy, pričom pacientom objednaným na plánované operácie bolo pozastavenie oznámené.

Vybrané elektívne zákroky

Hernia ako príklad elektívneho zákroku

Hernia, čiže prietrž alebo pruh, predstavuje defekt v brušnej stene, cez ktorý sa navonok tlačí obsah dutiny brušnej. Operácia hernie je základný chirurgický výkon, ktorý sa vykonáva na každom chirurgickom pracovisku. Hoci sa hernie bežne operujú aj v rámci jednodňovej zdravotnej starostlivosti, nie všetci pacienti sú na takýto postup vhodní.

Hernie rozdeľujeme podľa ich lokalizácie, pričom najčastejšie sa vyskytujú na oslabených miestach brušnej steny, ako sú slabiny a pupok. Vznikajú aj v jazvách po operáciách, keďže jazva predstavuje menejcenné tkanivo. Základné delenie rozlišuje hernie ventrálne (prednej brušnej steny) a hernie ingvinálne (slabinové). Slabinový pruh sa vyskytuje častejšie u mužov (27 - 43 %) ako u žien (3 - 6 %).

Operácia kŕčových žíl ako elektívny zákrok

Operácia kŕčových žíl je ďalším príkladom elektívneho zákroku. Medicentrum ponúka rôzne miniinvazívne zákroky v lokálnej anestézii a odstraňovanie metličiek najmodernejšou metódou. Vyšetrujú hĺbkový aj povrchový žilový a tepnový systém a následne určia liečebný postup. Uprednostňujú miniinvazívne zákroky v lokálnej anestézii, ktoré sú bezpečnejšie, majú lepšie dlhodobé výsledky a nevyžadujú po zákroku práceneschopnosť.

Nové techniky fungujú na princípe zavedenia laserového vlákna/rádiofrekvenčného katétra do chorého úseku žily cez kožný vpich pod kontrolou ultrazvuku. Ak má žila hrubú stenu, vieme ju bezpečne ošetriť zvýšením výkonu. Ak je naopak končatina štíhla a žila je tenká a povrchovo uložená, je výhodnejší rádiofrekvenčný katéter, ktorý sníma aktuálnu teplotu v žile a podľa potreby redukuje výkon generátora. Po miniinvazívnej operácii pacient hneď chodí a niekoľko minút po zákroku odchádza domov, nevyžaduje sledovanie na oddelení, ani domáce liečenie. Návrat do práce je možný už na druhý, alebo tretí pooperačný deň, nie je potrebná práceneschopnosť.

Metóda CLaCS na odstránenie metličiek

Metličky sú prvým prejavom chronického žilového ochorenia. Metóda CLaCS je prelomovou v oblasti estetickej flebológie, ktorá sa zaoberá problémami povrchového žilového systému na rozhraní dermatológie a chirurgie. Metóda CLaCS kombinuje aplikáciu laseru špeciálnej vlnovej dĺžky s aplikáciou sklerotizačného roztoku pri intenzívnom chladení povrchu kože. Pred zákrokom CLaCS je potrebné komplexné cievne vyšetrenie. K zákroku pristupujeme len vtedy, ak sú odstránené väčšie žily spôsobujúce zdravotný problém. Po zákroku môže klientka/klient hneď chodiť bez akýchkoľvek obmedzení. Vstrebávanie sklerotizovaných žíl trvá zvyčajne 2-3 mesiace.

Cisársky rez: Elektívny vs. Akútny

Cisársky rez je operácia, pri ktorej vyberieme dieťa cez chirurgom vytvorený otvor v brušnej stene. Môže byť plánovaný (elektívny), akútny alebo urakútny. Plánovaný cisársky rez znamená, že indikácia existuje už počas tehotenstva, napríklad vcestná placenta alebo poloha koncom panvovým. Takáto operácia je plne plánovaná, určí sa dátum, ktorý má byť po ukončenom 39. týždni kvôli tomu, že v tom období sú pľúca dieťaťa už úplne vyvinuté. Akútny cisársky rez sa vykonáva počas pôrodu, napríklad keď pôrod nepostupuje. Urakútny (emergentný) cisársky rez znamená, že matka a/alebo dieťa sú ohrození na živote.

Chirurgická technika cisárskeho rezu je veľmi dobre rozvinutá. Prvým krokom je dôkladná dezinfekcia operačného poľa. Nasleduje zacievkovanie močového mechúra. Rez vedieme transverzálne (vodorovne) 2 - 3 cm od horného okraja spony (čiže tak, aby vám ho nohavičky zakryli), a to v dĺžke potrebnej na ľahké vybratie plodu.

Príprava a starostlivosť pri elektívnych zákrokoch

Predoperačná príprava

Pred plánovaným operačným výkonkom musí mať každá pacientka PCR Test na Covid-19 (mimo akútnych stavov) nie starší ako 72 hod. Každá pacientka, ktorá je hospitalizovaná na GYNPORO Poprad je v súčasnosti hneď testovaná Antigénnym testom na Covid-19. Hlavnou podstatou predoperačného vyšetrenia je si v maximálnej možnej miere pripraviť pacientku zo zdravotného hľadiska na operáciu ako aj odhaliť prípadné ochorenia, ktoré sa doteraz nemuseli prejaviť. S predoperačným interným vyšetrením pacientka následne absolvuje predoperačné anesteziologické vyšetrenie.

Pooperačná starostlivosť

Prvý pooperačný deň odstraňujeme krytie z operačnej rany, operačnú ranu treba dôkladne umyť od prípadnej zaschnutej krvi pod sprchou a následne prikladaním (nie trením) vysušiť. Práve krvné koagulá a iné nečistoty v oblasti operačnej rany sú dobrou živnou pôdou pre baktérie a teda aj pre rozvoj infekcie operačnej rany.

Intenzívna starostlivosť

Intenzívna starostlivosť je špecializovaná časť medicíny, ktorá sa zaoberá najťažšími prípadmi. Oddelenie intenzívnej starostlivosti je súčasťou takmer každej nemocnice. Náplňou tohto odboru je udržiavanie životných funkcií organizmu a napomáhanie im spolu s liečbou a následným zlepšením zdravotného stavu, ktorý nebude vyžadovať nutnosť podpornej terapie. Intenzívna starostlivosť sa poskytuje na anesteziologicko-resuscitačnom oddelení a na špecializovaných častiach chirurgie alebo vnútorného lekárstva, na JIS-kách.

V týchto častiach nemocnice je zdravotný stav pacienta dôkladne a nepretržite sledovaný 24 hodín špeciálne vyškoleným personálom, ktorý dokáže pacienta vyliečiť a aktívne mu pomôcť. Vo väčšine prípadov toto oddelenie pozostáva z jednej miestnosti, čo pomáha personálu sledovať zdravotný stav pacientov. Pacienti sú napojení na monitory, ktoré sledujú krvný tlak, srdcovú akciu, dýchanie, podávanie liečiv alebo močenie. Pacienti na týchto oddeleniach sú plne odkázaní na starostlivosť personálu.

Intenzívna starostlivosť zahŕňa terapeutické postupy na udržanie vitálnych funkcií organizmu. V prípade nutnosti sú podávané liečivá na podporu srdcovej akcie, udržanie krvného tlaku, podáva sa kyslík, prípadne riadená ventilácia, tekutiny, podpora močenia a, samozrejme, zabezpečenie výživy. Väčšina liečiv a v niektorých prípadoch aj výživa sa pacientom podávajú priamo do žily. Intenzívna starostlivosť je nutná vo vážnych prípadoch, pri ktorých je ohrozený život pacienta. Medzi tieto prípady patria vážne dopravné nehody, mŕtvica, infarkt myokardu, popálenie väčšieho rozsahu, sepsa, pooperačné stavy a ťažké infekcie.

Stav každého pacienta musí byť správne zhodnotený s prihliadnutím na vek, ďalšie ochorenia a dovtedajšiu terapiu. Pacient, ktorý po zlepšení zdravotného stavu si už nevyžaduje nutnosť intenzívnej starostlivosti, je preradený na bežné oddelenia nemocnice na základe pôvodu ochorenia. Dĺžka pobytu na oddeleniach s poskytovaním intenzívnej starostlivosti je rôzna. Intenzívna starostlivosť zahŕňa i prísny hygienický režim. Návštevy pacientov vyžadujúcich intenzívnu starostlivosť sú vítané počas návštevných hodín za dodržiavania hygienických zásad. Cieľom je predchádzanie infekciám, ktoré môžu pacientom vo vážnom zdravotnom stave skomplikovať liečbu a spomaliť ich uzdravenie.

Elektronické zdravotníctvo (eHealth) a elektívna starostlivosť

Rok 2016 je rokom, v ktorom do slovenského zdravotníctva výrazne vstupujú informačné a komunikačné technológie. Ministerstvo zdravotníctva SR spúšťa eHealth do praxe. „Prínos zavedenia elektronického zdravotníctva na Slovensku vidíme najmä pri získavaní potrebných informácií pre lekára v diagnostike a liečbe pacienta. Dokážeme tak prispieť k zefektívneniu zavádzania veľkých projektov a skvalitneniu zdravotníctva na Slovensku,“ informoval riaditeľ Nemocnice v Malackách Ing. Peter Kalenčík, MSc.

Malacká nemocnica prezentovala služby eHealth-u v rámci štandardného vyšetrenia v odbornej ambulancii, s ktorým sa už stretol zrejme každý z nás - odber krvi, jej vyšetrenie v laboratóriu a vyhodnotenie výsledku. eHealth do tohto bežného vyšetrenia prináša zmeny. Po novom ošetrujúci lekár vydáva pacientovi elektronickú žiadanku na vyšetrenie krvi, laboratórium krv vyšetrí, rozbor elektronicky zašle lekárovi do ambulancie, pričom aj samotný pacient sa môže vo svojej elektronickej zdravotnej knižke oboznámiť s výsledkami vyšetrenia. Takýto model fungovania sa začína aplikovať v podmienkach malackej nemocnice a prínosom je napr. zníženie nákladov na administratívnu činnosť, vylúčenie zbytočných duplicít vo vyšetreniach, ako aj odstránenie vykazovania fiktívnych výkonov.

Rýchle a účinné aplikovanie elektronického zdravotníctva do slovenského zdravotníctva už sľubovali mnohé politické strany, až táto vláda však reálne zavádza eHealth u jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „Podarilo sa nám vyriešiť dezolátny stav projektu, v ktorom zanechala eHealth predchádzajúca vláda. Vďaka prijatým opatreniam sme celý proces reštartovali, predovšetkým s prihliadnutím na potreby a ochranu pacientov, v záujme zlepšenia práce lekárov. Spustenie eHealthu v Nemocnici Malacky znamená pre jednotlivých lekárov, ambulancie aj laboratórium intenzívnejšiu prácu s informačnými zdrojmi, operatívny presun a odovzdávanie si potrebných údajov. To všetko určite pozitívne pocítia aj pacienti. Som rád, že dnes sme svedkami tejto zmeny, ktorá výrazne zlepší bezpečnosť, kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti,“ konštatoval minister zdravotníctva Viliam Čislák.

Cieľom elektronického zdravotníctva je prostredníctvom informačných a komunikačných technológií poskytnúť správne informácie v správny čas na správnom mieste vo všetkých etapách a procesoch starostlivosti o zdravie občanov, čo výrazne prispeje k zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti a tým aj k zvyšovaniu kvality života občanov. Elektronické zdravotníctvo má zároveň priniesť výrazné finančné úspory, ktoré môžu byť využité v celom systéme zdravotníctva. Legislatívny rámec elektronického zdravotníctva je vymedzený zákonom č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Kľúčové služby eHealth

Občania ako aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti môžu postupne vďaka eHeath-u využívať:

• Národný portál zdravia: Občania tu nájdu overené informácie o zdraví, chorobách, liekoch, zdravotníctve a pod. Rovnako si tu môžu vyhľadať kontaktné informácie o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Portál slúži aj ako vstupná brána do elektronickej zdravotnej knižky. Národný portál je spustený do prevádzky zatiaľ len so základným obsahom, ktorý sa bude postupne dopĺňať aj v súčinnosti s ďalšími rezortnými organizáciami, ako NCZI, ÚVZ.
• Elektronická zdravotná knižka (eZK): Je zdravotná dokumentácia pacienta v elektronickej podobe. Pacient, kvôli bezpečnosti a ochrane svojich záznamov, pristupuje do eZK prostredníctvom občianskeho preukazu s elektronickým čipom (eID) alebo elektronického dokladu o pobyte (eDoPP) cez Národný portál zdravia.
• Elektronická preskripcia, dispenzácia a medikácia: Umožní postupne nahradiť papierový recept elektronickým, poskytne lekárom a lekárnikom podporu pri predpisovaní či podávaní liekov prostredníctvom dostupnej medikačnej histórie pacienta, ako aj sprístupnením expertnej databázy, napr. na sledovanie liekových interakcií. eRecept je elektronický preskripčný záznam, ktorý nahrádza papierový recept a je súčasťou Národného zdravotníckeho informačného systému (NZIS). Elektronické predpisovanie a výdaj liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín zvyšujú bezpečnosť a efektívnosť liečby pacienta.
• eAlokácie: Táto služba má v cieľovom stave umožniť elektronickou formou alokácie zdrojov medzi jednotlivými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti - či už ide o plánovanie vyšetrení pacienta lekárom, objednávanie laboratórnych vyšetrení a očkovaní, alebo o pripomenutie plánovaných termínov výkonov.
• eDohody: Od 1. marca 2025 je v systéme ezdravie dostupná nová služba eDohody. Táto služba umožňuje všeobecným lekárom pre dospelých, všeobecným lekárom pre deti a dorast a ambulantným gynekológom uzatvárať dohody s pacientmi elektronicky namiesto písomnej formy. Cieľom je zjednodušiť administratívu, podporiť digitalizáciu zdravotníctva a zabezpečiť online prístup k zdravotnej dokumentácii.
• eSlužby týkajúce sa narodenia dieťaťa: Prinášajú zjednodušenie pre rodičov dieťaťa a tiež pre lekárov, elektronizácia hlásenia o narodení, zápis potvrdenia pre príspevok pri narodení dieťaťa prostredníctvom ezdravia a nahlásenie dohôd o poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti novorodencom.
• ePN (potvrdenie dočasnej pracovnej neschopnosti): Pokrýva cestu pacienta od návštevy lekára až po vyplatenie náhrady príjmu zamestnávateľom a sociálnych dávok Sociálnou poisťovňou. NCZI automatizovane poskytuje dáta o vystavenej dočasnej pracovnej neschopnosti u lekára Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a silovým rezortom SR.
• Elektronický záznam z vyšetrenia: Nahrádza papierovú zdravotnú kartu pacienta. Lekár po vyšetrení/v priebehu vyšetrenia pacienta vytvára elektronický záznam, ktorý je súčasťou systému ezdravie.
• eLab (modul elektronických laboratórnych vyšetrení): Je digitálny životný cyklus laboratórnych vyšetrení medzi lekárom a laboratóriom. Zrýchľuje dostupnosť laboratórnej diagnostiky, znižuje administratívnu záťaž a počet duplicitných vyšetrení. eLab zároveň ponúka optimalizovaný prehľad o aktuálnych a historických laboratórnych žiadankách a výsledkoch laboratórnych vyšetrení v úložisku Národného zdravotníckeho informačného systému (NZIS).
• Elektronický záznam z očkovania: Funkcionalita v rámci eZdravia, kde lekári zapisujú očkovania elektronickou formou. Umožňuje pacientovi nahliadnuť prostredníctvom EZKO knižky do svojej dokumentácie a vyhľadať očkovania, ktoré boli zapísané lekárom elektronickou formou. Elektronický záznam z očkovania momentálne slúži ako jedna z možností na vytvorenie Digitálneho COVID preukazu, ktorý je platný v rámci EÚ.
• Pacientsky sumár (PS): Je dokument, ktorý obsahuje základný prehľad klinických údajov pacienta, teda výber zo zdravotných záznamov. Zásadný význam má hlavne pri náhlych a nečakaných zmenách zdravotného stavu.
• Aplikácia eAlerts: Umožní zdravotníckemu pracovníkovi získať prehľad o aktuálnych aj budúcich udalostiach v systéme ezdravie. Sprostredkuje dôležité oznamy a pripomenie plánované udalosti. Zdravotnícky pracovník bude informovaný o dianí v ezdraví bez toho, aby musel informácie hľadať. Má ich stále na dosah.
• Aplikácia Moje ezdravie: Obsahuje aktuálne a overené informácie, týkajúce sa verejného zdravia, epidemiológie a prevencie. Občania jednoduchým a prehľadným spôsobom získajú potrebné informácie, nemusia ich vyhľadávať, majú ich na dosah.

eHealth v Európskej únii

Elektronické zdravotníctvo je súbor nástrojov a služieb, ktoré využívajú informačné a komunikačné technológie (IKT) na podporu a zlepšenie všetkých fáz zdravotnej starostlivosti, od prevencie a diagnostiky až po liečbu, monitorovanie a riadenie zdravotného stavu. V EÚ sa ezdravie považuje za dôležitý nástroj na:

• zvyšovanie efektívnosti zdravotnej starostlivosti,
• skvalitňovanie starostlivosti,
• rozširovanie spravodlivého prístupu k službám,
• posilňovanie postavenia občanov, aby sa aktívne podieľali na riadení svojho zdravia,
• podporu zdravotníckych pracovníkov pri ich každodennej práci.

Táto multidisciplinárna oblasť združuje zdravotníckych pracovníkov, výskumníkov, tvorcov politík a technológov, ktorí spolupracujú s cieľom využiť inovácie na dosiahnutie lepších zdravotných výsledkov a udržateľnejších systémov zdravotnej starostlivosti.

Súčasný stav elektronického zdravotníctva v EÚ

Smernicou o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (2011/24/EÚ) prijatou v roku 2011 sa zabezpečuje kontinuita cezhraničnej starostlivosti o európskych občanov. To znamená, že občania majú prístup k službám zdravotnej starostlivosti v iných členských štátoch za podobných podmienok ako vo svojich krajinách. Smernica umožňuje členským štátom bezpečnú, efektívnu a interoperabilnú výmenu zdravotných údajov, a tým vytvára základ pre bezpečnejšiu a kvalitnejšiu cezhraničnú zdravotnú starostlivosť.

Článkom 14 smernice o elektronickom zdravotníctve bola zriadená sieť elektronického zdravotníctva - dobrovoľná sieť spájajúca vnútroštátne orgány zodpovedné za ezdravie v členských štátoch. Sieť elektronického zdravotníctva podporuje spoluprácu, dôveru a rozvoj spoločných usmernení a noriem s cieľom pokročiť v oblasti cezhraničnej výmeny zdravotných údajov. V súčasnosti sa vo všetkých krajinách EÚ zavádzajú dve cezhraničné služby elektronického zdravotníctva - erecepty a pacientske sumáre.

Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a inštitúcie zhromažďujú a uchovávajú zdravotné údaje v rôznych formátoch, čo jednotlivcom a zdravotníckym pracovníkom sťažuje prístup k týmto údajom a ich výmenu. Nedostatočná interoperabilita spôsobuje:

• obmedzený prístup pacientov k ich zdravotným údajom,
• neskoré zasielanie kompletnej anamnézy zdravotníckym pracovníkom, najmä cez hranice,
• obmedzený prístup výskumníkov a tvorcov politík k anonymizovaným zdravotným údajom na účely inovácií, výskumu a tvorby politík, čo obmedzuje pokrok v oblasti zdravotnej starostlivosti.

Zatiaľ čo niektoré členské štáty zaviedli systémy elektronického zdravotníctva, iné naďalej využívajú papierové záznamy a neprepojené digitálne systémy. Občania budú mať rýchly a jednoduchý prístup k svojim digitálnym zdravotným údajom v celej EÚ. Zdravotnícki pracovníci budú mať prístup k zdravotným záznamom pacienta, ak je to potrebné na liečbu, aj v inom členskom štáte, čo umožní rozhodovanie založené na dôkazoch. Zároveň tak budú dodržané všetky nariadenia EÚ o ochrane údajov (primárne používanie údajov).

EHDS vytvára silný právny rámec na ďalšie používanie zdravotných údajov na účely výskumu, inovácií a verejného zdravia (sekundárne používanie údajov). Údaje pomôžu:

• vyvíjať spôsoby liečby, ktoré budú zachraňovať životy,
• vyvíjať personalizované lieky,
• zlepšiť pripravenosť na krízové situácie za dodržania prísneho zabezpečenia osobných údajov,
• zlepšiť podmienky prístupu,
• uplatňovať základné práva.

Ďalším cieľom je zlepšiť vnútorný trh vytvorením jednotného právneho a technického rámca pre vývoj, uvádzanie na trh a používanie systémov elektronických zdravotných záznamov v súlade s hodnotami EÚ.

Platformy EÚ na podporu elektronického zdravotníctva

EÚ podporuje spoluprácu v oblasti elektronického zdravotníctva prostredníctvom platforiem na posilnenie koordinácie, interoperability a noriem kvality medzi členskými štátmi, čím podporuje jednotný prístup k elektronickému zdravotníctvu v celej Európe.

Sieť elektronického zdravotníctva je dobrovoľná sieť spájajúca vnútroštátne orgány elektronického zdravotníctva určené členskými štátmi. Vydáva nezáväzné usmernenia na pomoc členským štátom pri zavádzaní technickej a sémantickej interoperability v ich zdravotníckych informačných systémoch, čím uľahčuje efektívnu a bezpečnú cezhraničnú výmenu údajov o pacientoch. Tieto usmernenia poskytujú koncepčnú štruktúru na vysokej úrovni na organizáciu údajov, pričom sa zaoberajú širokou škálou dátových štandardov v Európe. S týmto cieľom bude:

• financovať výskum a inovácie pre výskumné projekty a startupy, ktoré vyvíjajú inovatívne riešenia umelej inteligencie pre zdravotníctvo,
• pripravovať regulačné rámce na vytvorenie a podporu vývoja a zavádzania umelej inteligencie v zdravotníctve pri súčasnom zaručení bezpečnosti pacientov a ochrany údajov,
• podporovať spoločné využívanie údajov a spoluprácu medzi zainteresovanými stranami s cieľom urýchliť vývoj riešení v oblasti zdravotnej starostlivosti využívajúcich umelú inteligenciu.

Medzinárodná spolupráca

Európska komisia sa zaviazala podporovať globálnu spoluprácu a kooperáciu v oblasti elektronického zdravotníctva.

tags: #elektivna #zdravotna #starostlivost