Resocializačný príspevok, kontakty a informácie: Sprievodca pre návrat do spoločnosti

Prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby predstavuje pre jednotlivca náročnú životnú etapu. Okrem adaptácie na život na slobode je potrebné riešiť množstvo praktických otázok, ako je zamestnanie, bývanie a zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb. Slovenský štát sa snaží túto situáciu uľahčiť prostredníctvom rôznych sociálnych služieb a príspevkov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o možnostiach získania príspevku po prepustení z výkonu trestu, s dôrazom na resocializačný príspevok a ďalšie formy pomoci.

Resocializačný príspevok

Resocializačný príspevok je forma pomoci, ktorá má uľahčiť návrat do spoločnosti osobám prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby. Jeho cieľom je zabezpečiť nevyhnutné veci osobnej potreby a vybavenie osobných dokladov, čím pomáha prepusteným osobám prekonať počiatočné ťažkosti spojené s reintegráciou do bežného života.

Podmienky pre získanie resocializačného príspevku

Na resocializačný príspevok nevzniká prepustenému automaticky nárok. Pri rozhodovaní o ňom sa zohľadňujú uložené a ďalšie peňažné prostriedky vyplatené prepustenému. O príspevok môže žiadať občan, ak sa o pomoc uchádza do ôsmich pracovných dní od prepustenia a výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby trval viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Kto môže žiadať o resocializačný príspevok?

O resocializačný príspevok môže žiadať občan, ktorý splní nasledujúce podmienky:

• O pomoc ÚPSVaR sa uchádza do ôsmich pracovných dní od prepustenia.
• Výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby trval viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Výška a forma poskytnutia príspevku

Od 1. júla 2023 je výška resocializačného príspevku stanovená na 107,56 eura. Resocializačný príspevok môže byť poskytnutý vo vecnej, finančnej alebo kombinovanej forme. To znamená, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytnúť príspevok priamo vo forme potrebných vecí, ako sú ošatenie, obuv alebo hygienické potreby, alebo vo forme finančnej hotovosti, ktorú môže prepustená osoba použiť na zabezpečenie týchto potrieb.

Úloha Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR)

V mieste obvyklého pobytu môže prepustený požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o poskytnutie pomoci. Môže žiadať tiež o resocializačný príspevok, ktorý je určený na resocializáciu prepusteným, najmä na zabezpečenie nevyhnutných vecí osobnej potreby, vybavenie osobných dokladov.

Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie

Jedným z prvých krokov po prepustení by malo byť zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Túto žiadosť je možné podať elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS) alebo listinne (poštou alebo osobne) na príslušnom úrade.

• Elektronické podanie: Vyžaduje elektronický občiansky preukaz s čipom (eID) a elektronický podpis. Formulár žiadosti je dostupný na portáli slovensko.sk.
• Listinné podanie: Vzor formulára je dostupný na webovej stránke ÚPSVaR. Žiadosť sa podáva na úrade v mieste trvalého alebo obvyklého pobytu.

K žiadosti je potrebné priložiť:

• Kópiu dohody alebo zmluvy, na základe ktorej vykonávate zárobkovú činnosť podľa §6 ods.2 zákona č. 5/2014 Z. z.
• Potvrdenie o prepustení z väzby a potvrdenie o prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
• Kópie dokladov o nadobudnutých zručnostiach a oprávneniach.

Táto služba je bezplatná.

Regionálna pôsobnosť ÚPSVaR

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny majú svoje oddelenia a špecialistov rozmiestnených po celom Slovensku, aby zabezpečili dostupnosť služieb pre občanov v rôznych regiónoch. Tu je prehľad niektorých obcí a ulíc, za ktoré sú zodpovední konkrétni zamestnanci ÚPSVaR:

Agenda sociálnoprávnej ochrany detí

• Janočková Stanislava, Mgr.: Jánovce, Kravany, Nová Lesná, Vikartovce, Ždiar; Poprad - L.
• SPODaSK - sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela (príklad Spišského Hrhova a Spišského Štvrtka): Baldovce, Dlhé Stráže, Doľany-Roškovce - podľa priezviska A-K, Korytné, Mečedeľovce, Spišský Hrhov - podľa priezviska A-H, Spišský Štvrtok, Spišské Podhradie - ulice - Galová, Bielidlá, Jarmočná, Levočská cesta, Májová, Mariánske námestie, Robotnícka, Sídl. Hrad, Spišská Kapitula, Školská, Trhovisko, Levoča - ulice - Bottova, Fraňa Kráľa, Fedorkin Jarok, G. Hermana, Gerlachovská, Greschika, Hradisko, J. Francisciho - podľa priezviska A-I, Krátka, Krivanská, Kukučínová, Levočské Kúpele, Lomnická, M.R. Štefánika, Nad Tehelňou - podľa priezviska H-P, Námestie Š.

Agenda sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

• Šalingová Lucia, Ing.: Bijacovce, Beharovce, Brutovce, Bugľovce, Doľany-Roškovce - podľa priezviska L-Z okrem písmena T, Dúbrava, Klčov, Kurimany, Nemešany, Oľšavica, Pongrácovce, Spišský Hrhov - podľa priezviska R-Z, Torysky, Uloža, Vyšné Repaše, Vyšný Slavkov Spišské Podhradie - ulice - Dr. Špirku, Hviezdoslavova, Komenského, Kúpeľná, Palešovo námestie, Podzámková, Prešovská, Štúrová, Vodný rad, Levoča - ulice - Baštova, Gašpara Haina, Harhovská, J.

Sociálny kurátor a jeho úloha

Sociálny kurátor zohráva dôležitú úlohu pri resocializácii osôb prepustených z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby. Po prepustení osoby z výkonu trestu pomáha sociálny kurátor najmä pri uľahčení návratu do rodiny, pracovnom uplatnení, hľadaní bývania a možnosti pokračovať v ďalšej príprave na povolanie. Motivuje ho k liečbe závislostí a ponúka mu účasť na resocializačných programoch a svojpomocných skupinách.

Sociálny kurátor udržiava s plnoletou fyzickou osobou počas výkonu trestu odňatia slobody, výkonu väzby písomný a osobný kontakt. Spolupôsobí pri prevýchove odsúdeného. V závislosti od závažnosti životnej situácie a problému odsúdeného, napomáha odsúdenému pri riešení osobných, rodinných a sociálnych problémov.

Resocializačné centrá a programy

Centrum pre deti a rodiny ReSocia, n.o. (ďalej len „RC“ alebo „centrum“) nepretržite realizuje resocializačné opatrenia podľa Zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon SPOSK“) od prvej akreditácie v roku 2007. Od tejto doby ReSocia, n.o. svojou činnosťou prispieva k riešeniu dlhotrvajúceho problému látkovej a nelátkovej závislosti najmä v Košickom a Prešovskom regióne. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti v dôsledku svojej závislosti, po preliečení, plnohodnotne sa vrátiť späť do spoločenského života. Činnosti na výkon opatrení podľa zákona SPOSK v rámci RC smerujú k úplnej samostatnosti, svojpomoci a predovšetkým opätovnému získavaniu pracovných návykov a zručností. V súlade s § 57 novely zákona SPOSK platnou od 1. januára 2016.

Cieľová skupina a podmienky prijatia

V RS Petrovce, Repejov, Rozhanovce, Rožňava, tvoria cieľovú skupinu, v súlade § 57 ods. 1 písm. b) až f), ak sa pre nich vykonáva resocializačný program pobytovou formou. V RS Rožňava bude RP orientovaný na mužov, v ostatných RS sú prijímané FO bez ohľadu na pohlavie. Zriadením a prevádzkovaním RS v Rožňave sa zaplní medzera v pokrytí územia SR, keďže od Košíc po Zvolen nie je zariadenie, ktoré sa venuje FO po ukončení liečenia z drogovej závislosti.

V RS Ťahanovce sú cieľovou skupinou fyzické osoby, ktoré úspešne absolvovali prvé tri fázy resocializačného programu v niektorom inom resocializačnom stredisku Centra ReSocia, n.o. a spĺňajú podmienky IV. fázy.

Podmienky prijatia:

• Absolvovanie lôžkovej strednodobej liečby v zdravotníckom zariadení zameranom na liečbu závislostí.
• Negatívne toxikologické vyšetrenie moču v deň nástupu.
• Predloženie podkladov potvrdzujúcich príjmové pomery - doklad o evidencii na ÚPSVaR podľa trvalého bydliska, rozhodnutie o priznaní dávky v nezamestnanosti, rozhodnutie o priznaní dávky v hmotnej núdzi, invalidného dôchodku a pod.

Kontraindikácie:

• F65 - poruchy voľby sexuálneho objektu (napr. neliečené infekčné choroby; neliečené pohlavné choroby (sexuálne prenosné ochorenia)).
• Fyzické obmedzenia - imobilita; poruchy zmyslovej sústavy - napr. zbavenie svojprávnosti alebo spôsobilosti na právne úkony (netýka sa čiastočného zbavenia).

Miesta realizácie resocializačného programu

Centrum ReSocia, n.o. má vytvorených celkom 80 miest pre FO, pre ktoré sa vykonáva RP v 6 skupinách (na 5 miestach realizácie). V štyroch skupinách je po 15 klientov a v dvoch po 10. Vzhľadom k tomu, že v Petrovciach sú t.č. 2 skupiny v jednej budove a ďalšie 2 skupiny sú v blízkych obciach, sú niektoré profesie kumulované (napr. vedúci RS v Petrovciach je zodpovedný za prevádzku RS, kde sa vykonáva RP pre dve skupiny, podobne vedúci RS, ktorý je zodpovedný za prevádzku v Rozhanovciach a Ťahanovciach).

Resocializačné stredisko Petrovce 2, 072 62 pošta Koromľa, okr. Sobrance

Sídli v dvojpodlažnej budove bývalej materskej školy a bývalého sídla obecného úradu. Kapacita je 30 miest. Budova je rozdelená na ženskú a mužskú časť so samostatnými vstupmi a samostatnými sociálnymi/hygienickými zariadeniami. Obvyklá vybavenosť izieb zahŕňa postele, skrine (ktoré si môžu zabezpečiť visiacim zámkom), nočné stolíky/komody, poličky na stene, stôl, stoličky. Klienti si môžu izby "zútulniť" obrazmi, plagátmi, kobercami, kvetmi atď., aby sa cítili bezpečne a príjemne (po súhlase spolubývajúcich). Rešpektuje sa súkromie klientov, preto do izieb klientov sa vchádza na zaklopanie a vyzvanie. Pre návštevy klientov (po jej ohlásení) je určená pracovňa na ženskej časti, prípadne ktorákoľvek iná pracovňa, ktorá je v aktuálnom čase dostupná.

V areály RS je priestor na relax - sedenie, ohnisko, záhrada na zeleninu, kvetinová záhrada, ovocné stromy a priestory pre dielne, ktoré ponúkajú možnosť zvyšovať svoje manuálne zručnosti a tvorivý potenciál pri rozličných činnostiach, napríklad práca s drevom, oprava pracovných nástrojov, či výroba darčekových predmetov, dekorácií, jednoduchých kusov nábytku, ktorými si môžu skrášľovať svoje prostredie.

Resocializačné stredisko Repejov

Prevádzkované je v dvojposchodovej budove bývalej málo triednej základnej školy. V suteréne je kotolňa na tuhé palivo. Na prípravu TUV slúžia dva kombinované 120 l bojlery. Na prízemí strediska sa nachádza jedáleň/spoločenská miestnosť, miestnosť na prípravu stravy a sklad potravín, oddychová miestnosť, pracovňa psychológa a 1 trojlôžková izba, 2 hygienické zariadenia a dve kúpeľne. Na poschodí je pre klientov 6 dvojlôžkových izieb, 3x hygienické zariadenia, ktoré sú vyčlenené zvlášť pre mužov, pre ženy a pre personál a 2x sprchovací kút zvlášť pre ženy a mužov. WC a kúpeľne sú oddelené. V tejto časti je aj pracovňa pre vedenie a službukonajúcich. Exteriér tvorí veľký dvor so záhradou a prenajatý priestor pre chov ošípaných, sliepok, zajacov, oviec resp. kôz.

Resocializačné stredisko Rozhanovce

Je situované na okraji obce v prenajatých priestoroch bývalého internátu v areáli Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku. Budova je jednopodlažná (možný bezbariérový vstup). Kapacita je 15 miest z toho sú 3 miesta pre ženy v jednej izbe. Pre mužov sú k dispozícii 1 štvorposteľová, 1 troj- , 2 dvoj- a 1 jednoposteľová izby. K dispozícii sú oddelené mužské a ženské uzamykateľné sprchovacie kúty, umývadlá a toalety, práčovňa a vybavená kuchyňa ako miesto na prípravu stravy. Stredisko disponuje jedálňou a spoločenskou miestnosťou s počítačom, knižnicou, rádiom a televíziou. K resocializačnému stredisku prináleží aj bezprostredný okolitý priestor budovy a pracovná dielňa situovaná vo vedľajšej budove areálu.

Resocializačné stredisko Ťahanovce

Je situované pri železničnej stanici Ťahanovce a rieke Hornád, neďaleko od rekreačného parku Anička. Kapacita strediska je 10 miest. Interiér strediska pozostáva z troch izieb so samostatnými vstupmi: 1 štvorposteľová, 2 trojposteľové. V spoločenskej miestnosti je televízia, knižnica, počítač s internetom a balkón pre fajčiarov. Tu je možné prijímať návštevy a zabezpečiť súkromie nápisom „Prosím nevstupovať“.

Resocializačné stredisko Rožňava, Námestie I.

Je zriadené v priestoroch na poschodí prevádzkovej budovy. Tvorí samostatný uzatvorený celok so samostatným vstupom z prístupového chodníka. Pre ubytovanie klientov sú k dispozícii 2 štvorlôžkové izby a 1 dvojlôžková. Na spoločné aktivity slúži spoločenská miestnosť, vybavenú účelovým nábytkom na uloženie kníh a materiálu pre záujmovú činnosť. Na osobnú hygienu je ubytovaným FO k dispozícii teplá voda, sprcha a WC. V RS je vyhradený priestor - kuchynka - na prípravu stravy, uloženie potravín, surovín, umývanie riadu a jedáleň.

Resocializačný program Centra ReSocia, n.o.

Resocializačný program vychádza z poznatkov bio - psycho - sociálneho modelu prístupu k liečbe závislých osôb, pretože nadväzuje priamo na predchádzajúcu zdravotnú starostlivosť poskytnutú v špecializačnom odbore psychiatria a je založený na skupinovom aj individuálnom prístupe pri realizácii metód a postupov sociálnej, psychologickej a inej odbornej práce, s dôrazom na nácvik resp. udržanie pracovných zručností. Väčšina vyššie uvedených metód je aplikovaná v rámci spoločného života v komunite vedenej Komunitnou radou klientov (ďalej „KR“).

KR zvoláva týždenné stretnutie celej komunity (spravidla v sobotu ráno), na ktorom sa zhodnotí realizácia aktivít predchádzajúceho týždňa s vyjadrením k osobnému prínosu jednotlivých členov komunity, prítomní členovia sú oboznámení s plánom aktivít v nasledujúcom týždni a v rámci diskusie majú možnosť dať návrhy a pripomienky k chodu RS a prípadne sa vyjadriť k prístupu zamestnancov.

Fázy resocializačného programu:

Realizácia resocializačného programu je rozvrhnutá do 4 fáz. Dĺžka celkového procesu resocializácie podľa resocializačného programu spravidla nemá presiahnuť 24 mesiacov. Nultá fáza - Dieťa má prideleného staršieho súrodenca z vyššej fázy, ktorý sa o neho stará a je zodpovedný za jeho integráciu do skupiny. Pre prestup do 1. fázy resocializačného programu musí dieťa rešpektovať kardinálne pravidlá: zákaz prejavovať agresiu (verbálnu, neverbálnu), zákaz porušovať abstinenciu (drogy, nepredpísané lieky, alkohol), zákaz svojvoľného opustenia centra, zákaz sexu v centre, zákaz hovorenia o drogách mimo skupiny.

Ciele pre jednotlivé fázy resocializačného programu u detí:

• 1. fáza (tri až šesť mesiacov): neutekám z centra, nepoužívam vulgarizmy, zapájam sa do činnosti skupiny.
• 2. fáza (tri až šesť mesiacov): som aktívny/a na vyučovaní, zvolávam si skupiny, vyjadrujem sa aj k ostatným.
• 3. fáza (tri až šesť mesiacov): stanovujem si vlastné ciele, osvojujem si zásady zdravého životného štýlu, preberám zodpovednosť za seba.
• 4. fáza (tri až šesť mesiacov): napĺňam si vlastné ciele, som zodpovedný/á starší súrodenec, som zodpovedný/á aj za skupinu.
• 5. fáza (tri až 10 mesiacov): reintegrácia prostredníctvom zamestnania, štúdia, sociálna, právna, zdravotná a ekonomická zručnosť potrebná pre bežný život, pokračovanie v klubovej činnosti.

Štandardný denný režim pre deti a mladých dospelých

Deti a mladí dospelí sú zapojení do chodu centra. Jedná sa o bežné činnosti ako je nakupovanie, varenie, upratovanie, starostlivosť o psa, udržiavanie poriadku, sebaobslužné činnosti - pranie, žehlenie. Zodpovednosti sú prideľované individuálne s prihliadnutím na fyzický a psychický stav dieťaťa a mladého dospelého. Denný režim je štruktúrovaný a zahŕňa rôzne aktivity od rána do večera.

Príklad denného režimu:

• 17:45 - 18:00: Prezentácie, referáty a iné čítacie povinnosti.
• 18:00 - 18:30: Večera.
• 18:30 - 18:55: Sledovanie správ (TA3).
• 18:55 - 19:00: Príprava na technickú skupinu.
• 19:00 - 20:00: Technická skupina + skupina.
• 20:00 - 20:30: Večerné aktivity, TV, denník, hygiena.
• 20:30 - 20:45: Druhá večera (nepovinná).
• 20:45 - 22:00: Večerné aktivity, TV, denník, hygiena.
• 23:00...: Večierka.

Zvyšovanie súm životného minima a jeho dopad na príspevky

Pravidelná úprava súm životného minima prináša dobré správy pre poberateľov viacerých príspevkov a dávok. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností.

Od začiatku júla sa zvyšujú sumy životného minima stanovené v zákone o životnom minime na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Napríklad, v apríli 2025 oproti aprílu 2024 bol koeficient stanovený na 1,037, takže sumy životného minima sa upravili o 3,7 percenta. Základná suma životného minima pre plnoletú osobu sa tak zvýšila o zhruba 10 eur na 284,13 eura.

Úprava súm životného minima má dopad na viaceré rodinné rozpočty, pretože naň sú naviazané aj ďalšie príspevky a dávky. Väčšina z nich sa upravuje už s účinnosťou od 1. júla tohto roka. Ide napríklad o príspevky pri náhradnej starostlivosti, príspevok na prepravu či náhradné výživné. Okrem uvedených zmien sa úprava súm životného minima dotkne napríklad aj rodičovských príspevkov, dávok v hmotnej núdzi či aktivačných príspevkov. Tieto zmeny pocítia ich poberatelia od 1. januára 2026.

Zvýšenie životného minima ovplyvňuje aj dôchodky, pretože od zvýšenia súm životného minima závisí aj zvýšenie doplatku do minimálneho dôchodku.

Príklady úprav súm príspevkov od 1. júla 2023

tags: #resocializacny #prispevok #telefon #kontakt