Rozširovanie internetu na Slovensku: Výzvy, riešenia a investície

Slovensko, rovnako ako ostatné členské štáty Európskej únie, čelí výzve naplnenia ambicióznych cieľov v oblasti digitalizácie. Kľúčovým aspektom je dokončenie internetizácie územia, predovšetkým pokrytie tzv. bielych miest, a zabezpečenie plošného zvýšenia kvality internetového pripojenia na vysokorýchlostné. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje nielen technické inovácie, ale aj efektívnu spoluprácu medzi rôznymi subjektmi a strategické investície.

Súčasný stav a ciele EÚ

Európska únia si stanovila ambiciózne ciele pre oblasť digitalizácie do roku 2025. Slovensko sa zaviazalo výrazne zvýšiť pokrytie internetovým pripojením s rýchlosťou aspoň 100 megabitov za sekundu (Mbit/s). Pre významné subjekty, ako sú školy, dopravné uzly a poskytovatelia verejných služieb, sa požaduje prístup k pripojeniu s rýchlosťou až 1 gigabit za sekundu (Gbit/s). Tieto ciele kladú vysoké nároky na rozširovanie a modernizáciu existujúcej infraštruktúry.

V porovnaní s priemerom sú slovenské domácnosti horšie pokryté širokopásmovým pripojením a sieťami 4G. V dostupnosti pevného vysokorýchlostného pokrytia sa Slovensko pohybuje na úrovni priemeru EÚ, využitie v domácnostiach napriek tomu výrazne zaostáva.

Ekonomické aspekty a investície

Analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií (MF) SR odhadujú, že splnenie cieľov pokrytia Slovenska rýchlym internetovým spojením si vyžaduje verejné investície vo výške približne 80 miliónov eur. Doterajšie odhady o potrebe investovať na splnenie cieľov EÚ v nasledujúcich rokoch stovky miliónov eur štátnych peňazí sú prehnané.

Základným predpokladom efektívneho rozširovania pokrytia je nenahrádzať súkromných operátorov štátnymi investíciami. Podpora štátu je efektívna až tam, kde pripojenie nie sú ochotné zabezpečiť súkromné firmy. Odporúčame, aby štát dotoval dotiahnutie optických káblov len do úrovne obcí. Vytvoria sa tým podmienky na pokrytie gigabitovým pripojením najmenej 85% obyvateľov SR. Náklady pri pokrývaní menších obcí optickým káblom prudko rastú.

Podľa analýzy nákladov a prínosov zavádzania optického pripojenia vo Veľkej Británii sa náklady na pripojenie domácností zvyšujú exponenciálne. Analýza porovnávajúca viacero prístupov k rozširovaniu optickej siete uvádza, že náklady na dovedenie optického kábla do uzla, ktorý obsluhuje viacero adries v okruhu zhruba 300 metrov (tzv. FTTC - Fiber to the Curb) sú výrazne nižšie v porovnaní s alternatívou dovedenia optického kábla do každej domácnosti.

Odhadujeme, že celková dĺžka siete na pripojenie obcí s viac ako tisíc obyvateľmi je zhruba 6,5 tis. kilometrov a výška pomoci z verejných zdrojov do 79 mil. eur. Kvôli nedostupnosti údajov prepočet nezohľadňuje možnosti využitia existujúcej infraštruktúry, v ktorej je možné viesť optické káble lacnejšie aj bez nutnosti výkopových prác.

Zníženie nákladov a zrýchlenie budovania sietí

EÚ pripravila balík odporúčaní na zníženie nákladov a zrýchlenie budovania pevných a bezdrôtových sietí. Medzi ne patria:

• Vytvorenie jedného informačného miesta: Prístup ku všetkým relevantným informáciám o fyzickej infraštruktúre.
• Zdieľanie existujúcej infraštruktúry: Rozšírenie práva na prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre (napr. verejné budovy, osvetlenie). Okrem zdieľania fyzickej infraštruktúry je možné znížiť náklady zdieľaním pasívnej časti sietí (optické káble).
• Dlhodobé plány operátorov a aktívna koordinácia: Pri mapovaní potenciálnych miest zlyhania trhu, ktorých pripojenie si bude vyžadovať podporu z verejných zdrojov, štát použil plány operátorov do roku 2022. Dlhodobé plány operátorov však môžu obsahovať pokrytie ďalších adries. Postupné zlacňovanie technológií bude mať vplyv na ekonomickú návratnosť pripájania lokalít, ktoré sa dnes pre súkromný kapitál javia ako neatraktívne.
• Spôsob vedenia optických káblov: Okrem ukladania káblov v zemi je možné optické káble viesť aj vzduchom, čím sa odbúravajú náklady na zakopávanie.

Riešenia a inovácie v praxi

Pri rozširovaní pokrytia je potrebné zohľadniť všetky relevantné technológie a spôsoby financovania, dlhodobé plány operátorov a dopyt po nových službách. Optimálne riešenie treba prispôsobiť jednotlivým lokalitám.

Aukcie a princíp technologickej neutrality

Ciele EÚ definujú kvalitatívne parametre pripojenia a rámcovo menujú optické a 5G technológie. Najmä vo vzdialených a menej husto osídlených oblastiach môže pripojenie v potrebnej kvalite zabezpečiť bezdrôtová 5G technológia, ktorá má výrazne nižšie jednotkové náklady ako optické siete. Kombinácia pevných a bezdrôtových sietí môže výrazne zrýchliť rozširovanie pokrytia.

Model štátnej podpory

Pri budovaní sietí má štát možnosť zamerať sa najmä na podporu prepojenia hlavných komunikačných uzlov, obcí a miest (tzv. chrbticová sieť) a pripojenie koncových adries (tzv. posledná míľa) ponechať primárne na trh. Potreba podpory štátu sa predpokladala aj pri napĺňaní cieľa zabezpečiť do konca roku 2020 pre všetky obce pripojenie s rýchlosťou 30 Mbit/s.

Spolupráca s prevádzkovateľmi elektroenergetickej infraštruktúry

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) aktívne hľadá riešenia na efektívne dosiahnutie stanovených cieľov. Jednou z ciest je spolupráca s prevádzkovateľmi elektroenergetickej infraštruktúry. Východoslovenská distribučná, a.s. (VSD) demonštrovala v obci Rozhanovce praktický príklad využitia existujúcej distribučnej sústavy doplnenej o optickú vrstvu na vzdušnom elektrickom vedení nízkeho napätia (NN).

VSD dopĺňa svoju infraštruktúru o optickú sieť v súlade s odporúčaniami Európskej komisie, ktoré uprednostňujú využitie existujúcich sietí na rozširovanie internetu. Upgrade distribučnej sústavy na tzv. smart grid, ktorý zahŕňa aj optickú nadstavbu, prináša viaceré výhody. Optická sieť má vyššiu kapacitu, ako potrebuje distribútor, a VSD sa o ňu chce podeliť s telekomunikačnými partnermi. Tento model "čisto veľkoobchodného poskytovateľa" je v súlade s víziou Európskej komisie a preferovaným modelom aj z pohľadu európskych dotačných schém. Projektový manažér VSD Ivan Trpčevski vyzýva telekomunikačné spoločnosti k spolupráci s cieľom naplniť záväzok vlády SR o pokrytí bielych miest.

Prekážky a výzvy v praxi

V praxi sa ukazuje, že zainteresované subjekty nie sú vždy dostatočne pripravené na tento nový koncept spolupráce sieťových odvetví. Problémy môžu ohrozovať prevádzkyschopnosť distribučného vedenia a brániť ďalšiemu rozvoju. Ďalšou prekážkou sú rozdielne prístupy stavebných úradov pri povoľovaní doplnení distribučných vedení o optiku a prepájanie existujúcich koridorov distribučných vedení. Zástupcovia RÚ deklarovali, že iniciatívy VSD podporujú a chcú pomáhať pri riešení problémov v praxi v rámci svojich kompetencií.

Rozširovanie sietí 5G na Slovensku

Rozširovanie sietí 5G na Slovensku nabralo obrovské tempo. Orange, O2 aj Telekom pracujú na plné obrátky a pokrývajú nové územia. Orange má 5G pre 61,4 % populácie, O2 pre 69,3 % populácie a Telekom pre 48,7 % populácie. Aj 4ka deklaruje snahu budovať 5G. Motivácie operátorov sú rôzne. V prípade O2 je to súčasť rekonštrukcie siete. Telekom a O2 budú v budúcnosti spájať siete.

Tabuľka: Pokrytie 5G sietí na Slovensku (aktuálne údaje)

Dopyt po nových službách

Bez zohľadnenia dopytu nemusia nové investície priniesť očakávané prínosy a dostatočnú spoločenskú návratnosť. Pripojiteľnosť zahŕňa digitálne siete od mobilných a pevných štruktúr až po internet vrátane káblov a satelitov. Okrem svojich technologických aspektov však konektivita stelesňuje hlboký ľudský rozmer. Umožňuje nám osloviť ostatných bez ohľadu na to, kde na svete sa nachádzajú. V dlani nám dáva nespočetné množstvo možností: môžeme čítať najnovšie správy kedykoľvek a kdekoľvek nájdeme vhodné, sledovať online kurzy, učiť sa zručnosti a požiadať o radu profesorov a odborníkov bez ohľadu na to, ako ďaleko sú.

Podpora digitalizácie a internetizácie

Politiky EÚ

Cieľom politík EÚ v oblasti pripojiteľnosti je harmonizovať predpisy v oblasti pripojiteľnosti s cieľom podporiť služby v celej EÚ a rozšíriť siete. EÚ sa usiluje o vykonávanie štandardizovaných pravidiel pre služby pripojiteľnosti, pričom podporuje regulačné prostredie, ktoré stimuluje investície na telekomunikačných trhoch a zabezpečuje konzistentné prínosy na všetkých územiach EÚ. To všetko v konečnom dôsledku povedie k väčšiemu výberu pre spotrebiteľov, vyšším štandardom služieb a vyššej cenovej dostupnosti.

Vo februári 2024 Komisia uverejnila bielu knihu „Ako zvládnuť potreby digitálnej infraštruktúry v Európe?“. Biela kniha predstavuje výzvy a príležitosti, ktorým Európa v súčasnosti čelí pri zavádzaní budúcich sietí pripojiteľnosti, a navrhuje potenciálne scenáre opatrení na posilnenie kapacít a hospodárskej bezpečnosti EÚ vo všetkých kritických častiach výpočtového kontinua.

Komisia v júni 2025 uverejnila výzvu na predkladanie podkladov, v rámci ktorej požiadala členské štáty, občiansku spoločnosť, priemysel a akademickú obec o príspevok k iniciatíve týkajúcej sa aktu o digitálnych sieťach. Na základe kódexu elektronickej komunikácie EÚ (EECC) prijatého v roku 2018 bol 21. Akt o gigabitovej infraštruktúre rieši potrebu rýchlejšieho a spoľahlivejšieho pripojenia v celej EÚ. Jeho cieľom je urýchliť zavádzanie pokročilých gigabitových sietí zefektívnením regulačných procesov a znížením administratívnej záťaže pri zavádzaní sietí.

EÚ podporuje aj rozširovanie a zavádzanie sietí 5G poskytovaním finančných prostriedkov, vypracovávaním technických usmernení a posilňovaním spolupráce medzi odborníkmi. Spoločný podnik pre inteligentné siete a služby (SNS JU) podporuje výskum a vývoj 6G. Začiatkom roka 2024 spoločný podnik SNS inicioval 27 projektov v rôznych technologických oblastiach 6G. Patria medzi ne systémová architektúra, bezdrôtová komunikácia, infraštruktúra, spoľahlivé služby, inteligentná bezpečnosť a spoločenské vplyvy. Medzi ďalšie opatrenia EÚ v minulosti patrí zrušenie roamingových poplatkov, ktoré umožňujú využívať mobilné predplatné v celej EÚ bez dodatočných nákladov.

Podpora vzdelávania a výskumu na Slovensku

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (MŠVVaM SR) vyhlasuje Výzvu na podávanie žiadostí o poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu na podporu prevádzky a ďalšieho rozširovania infraštruktúry národnej akademickej dátovej siete pre vedu a vzdelávanie, ktorú používajú vysoké školy a výskumné organizácie štátneho sektora a verejného sektora pri plnení ich hlavných úloh.

V zmysle úlohy č. B.3. uznesenia vlády Slovenskej republiky z 2. mája 2001 „k návrhu opatrení na zlepšenie situácie v oblasti používania informačných technológií na vysokých školách bola pre vysoké školy a výskumné organizácie štátneho sektora a verejného sektora pri plnení ich hlavných úloh vybudovaná Akademická dátová sieť SANET. Oprávnený žiadateľ o dotáciu musí byť ku dňu podávania žiadosti o dotáciu prevádzkovateľom Akademickej dátovej siete SANET.

Žiadateľ o dotáciu predkladá vymedzenie a odôvodnenie konkrétnych aktivít, na ktoré sa dotácia požaduje, vrátane označenia oblasti, údaje podľa osobitného predpisu a doklady preukazujúce splnenie podmienok. Ministerstvo školstva informuje žiadateľa o formálnych nedostatkoch a môže zrušiť vyhlásenú výzvu. Finančné prostriedky sú poskytnuté v prípade preukázania splnenia podmienok zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Pre posudzovanie a vyhodnocovanie žiadostí o dotáciu bude v termíne od 19.3.2025 zasadať komisia, vytvorená na tento účel.

Sociálne poukazy na internetové pripojenie

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR vyhlásilo novú výzvu, ktorá má pomôcť znevýhodneným žiakom dostať sa k rýchlemu internetu. Vďaka poukazom na internet vo výške 480 eur si budú môcť zabezpečiť pripojenie na obdobie 24 mesiacov. „Internet dnes už nie je luxus, ale základná podmienka na plnohodnotný život a vzdelávanie,“ uviedol predstaviteľ MIRRI. Výzva je zameraná na podporu národného projektu Sociálne poukazy na internetové pripojenie pre žiakov.

Oprávnenými prijímateľmi podpory sú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa školského zákona a žiaci v hmotnej núdzi. Poukaz môže byť vydaný len na jedného oprávneného užívateľa v spoločnej domácnosti. Projekt je možné uplatniť na celom území Slovenska. Miera spolufinancovania sa líši podľa kategórie regiónu. Realizátorom národného projektu je Digitálna koalícia, ktorá zverejní detailné podmienky pre zapojenie poskytovateľov internetových služieb, poskytnutia poukazu žiakom a študentom a spôsob registrácie pre oprávnených žiakov a študentov.

„Podpora rozvoja digitálnych zručností u mládeže nevyhnutne vyžaduje zabezpečenie dostupnosti vysokorýchlostného pripojenia na internet. Sme radi, že aj vďaka tomuto projektu poskytneme príležitosť pre rozvoj zručností a talentu aj znevýhodneným skupinám žiakov a študentov,” povedal Pavol Šedo z Digitálnej koalície, ktorý pripomenul, že úroveň digitalizácie na Slovensku je stále o niečo nižšia ako v ďalších krajinách EÚ. Priblížil, že v rámci projektu sa žiaci s oprávneným nárokom na internet budú registrovať v systéme, kde požiadajú o poskytnutie príspevku. Pri overovaní budú spolupracovať viaceré ministerstvá, ktoré majú k dispozícii potrebné údaje. „Rýchly internet je aj pre deti žijúce v sociálne znevýhodnenom prostredí alebo majú špeciálno-vzdelávacie potreby, nutnosťou,“ uviedla prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková, ktorá zároveň pripomenula, že by bolo vhodné zamerať sa aj na školy, v ktorých nie sú sociálne znevýhodnené deti.

Štatistiky a trendy v používaní internetu

Počiatky internetu siahajú do roku 1969, pričom oficiálny dátum vzniku je 1. január 1983. V roku 1990 sa internet začal používať na komerčné účely. V roku 1998 bolo na internet pripojených viac ako 36 miliónov počítačov na svete a v roku 2000 to bola viac ako 1 miliarda zariadení. Podiel obyvateľstva používajúceho internet sa extrémne rýchlo zvýšil medzi rokmi 1996 a 2022.

Podľa správy Digital 2023 trávime v online priestore v celosvetovom meradle priemerne viac ako 6 a pol hodiny denne, z toho 2 a pol hodiny na sociálnych sieťach a 1 a štvrť hodiny hraním hier. Deti vo veku 9 až 16 rokov trávia na internete priemerne 167 minút denne. V Slovenskej republike to je 145 minút a v Českej republike 134 minút. Najčastejšie používaným zariadením prepojeným s internetom je smartfón. Osemdesiat percent dospievajúcich v Európe vo veku 15 a 16 rokov ho používa denne.

Riziká nadmerného používania internetu a závislosť

S nárastom používania internetu sa objavujú aj riziká spojené s nadmerným používaním a závislosťou. Na riziko internetovej závislosti ako klinického syndrómu poukázala už v roku 1996 Youngová. Porucha internetovej závislosti (Internet Addiction Disorder) stále nefiguruje ako samostatná nozologická jednotka v klasifikačných systémoch DSM-5 a ICD-11.

Metaanalýza Menga et al. (2022) viedla k odhadom prevalencie jednotlivých typov závislostí. Špecifické patologické používanie internetu (SPIU) sa týka ľudí, ktorí sú závislí od špecifickej funkcie internetu, ako je napríklad online sexuálny materiál, online aukčné služby, online obchodovanie s akciami a online hazardné hry. Špecifická závislosť od internetu sa viaže na činnosti pôvodne neviazané na internetové prostredie, ako je závislosť od virtuálnej sexuality, virtuálnych vzťahov, internetové kompulzie, preťaženie informáciami a závislosť od počítača (hranie hier). Nadužívanie technológií a internetu od skorého detského veku môže mať za následok deštruktívne zmeny v biofyziológii a biochémii mozgu.

Modely vysvetľujúce závislosť od internetu

Existuje viacero modelov, ktoré vysvetľujú závislosť od internetu:

• Biologický model: Zameriava sa na symptómy ako impulzivita, baženie, zníženie dopamínovej aktivity a zmeny šedej hmoty mozgu.
• Kognitívno-behaviorálny model: Zameriava sa na kognitívne, špeciálne obsesívne, myšlienky.
• Komponentový model: Zameriava sa na komponenty závislosti, medzi ktoré patrí saliancia, modifikácia nálady, tolerancia, abstinenčné príznaky, konflikty, relaps.
• Model I-PACE (An Interaction of Person-Affect-Cognition-Execution): Integratívny model, ktorý ponúka komplexnú odpoveď na otázku, ktorí ľudia sú disponovanejší stať sa závislými od látok alebo procesov.

Model I-PACE a závislosť od virtuálnych sociálnych vzťahov

Model I-PACE zdôrazňuje interakciu medzi kontextuálnymi premennými (možnosť získať odmenu, prerušované posilnenie, dostupnosť, cenová dostupnosť), reakciami človeka (špecifické správanie, skúsenosť odmeny, pocity potešenia, zníženia negatívnej nálady, rozvoj reaktivity na podnety, rozvoj implicitných kognícií, zmeny v očakávaniach) a dôsledkami závislosti od internetu.

Ľudia ohrození závislosťou od virtuálnych vzťahov intenzívne vnímajú stres, vonkajšie konflikty a negatívnu náladu a hľadajú prostriedky na ich redukciu. Človek vyhľadáva podnety, ktoré potvrdzujú jeho hodnotu vo virtuálnych vzťahoch a je v nich aktívny. Kognitívne skreslenia, ako sú nerealistické očakávania a ilúzie, zohrávajú dôležitú úlohu. Štýly zvládania náročných situácií, ako je únik od reálnych problémov do virtuálneho prostredia, môžu viesť k závislosti. Komunikácia v online prostredí u týchto ľudí nie je partnerská, ale je skôr orientovaná na potvrdenie vlastnej vnímanej dominantnej, respektíve submisívnej pozície. Únikové správanie do virtuálneho sociálneho sveta ovplyvňuje kognitívne a afektívne spracúvanie informácií a vedie k zhoršeným exekutívnym funkciám a deregulovanému správaniu.

tags: #prispevok #rozsirovanie #internetu