Jeseň svojho života trávia seniori v sociálnych zariadeniach v odbornej opatere, často ešte desať až pätnásť rokov, niekedy aj viac. Rozhodnutie umiestniť rodiča do domova sociálnych služieb nie je nikdy ľahké a sprevádzajú ho aj výčitky, ktoré môžu trvať dlho. Vedúca Domu pokojnej staroby A. F. Colbrieho v Košiciach, Juliana Ďuricová, zdôrazňuje, že rodina sa na to musí pripraviť. „Keď mám pocit, že sa nedokážem o niekoho, kto mi je veľmi blízky, postarať, a zároveň mi kdesi v hlave ide, ale mal by som sa o neho postarať, je úplne normálne, že výčitky prídu,“ vysvetľuje.
Kto sa ocitá v domovoch pre seniorov?
Väčšinou sa tam ocitne človek, ktorý nemá žiadnu rodinu, alebo takí, ktorí so psychiatrickým ochorením v pokročilom veku prešli z iného špecializovaného zariadenia. „V poslednom období máme veľmi veľa takých, ktorých vo vysokom veku prepustia z nemocnice v stave, v akom sa už o nich rodina doma nedokáže postarať. Potrebujú nepretržitú starostlivosť, polohovacie postele, museli by si prerobiť byt,“ opisuje Juliana Ďuricová.
Ďalšiu skupinu seniorov tvoria ľudia s Alzheimerovou či Parkinsonovou chorobou. Pri demencii už seniori podľa Ďuricovej nedokážu byť doma sami. „Mali sme prípad syna žijúceho v zahraničí s deväťdesiatročnou mamkou. Párkrát sa už stratila, našli ju susedia. Syn si ju nemôže vziať k sebe, ale ona by už do zahraničia ani nešla.“
Charitné domovy pokojnej staroby na východnom Slovensku
Košické zariadenie patrí pod košickú arcidiecéznu charitu, ktorá na východe Slovenska prevádzkuje štyri domy pokojnej staroby - okrem Košíc aj v Lipanoch, vo Veľkom Šariši a vo Vojčiciach. Vedúca vo Veľkom Šariši, Terézia Júdová, sa pred prijatím vždy rozpráva s uchádzačom aj rodinou. „Už z rozhovoru sa dá zistiť, či to rodina dobre znáša. Rieši sa nielen adaptácia klienta, ale celej rodiny. Pre mňa je dôležité, aby sa klient napokon sám rozhodol, že chce ísť do zariadenia,“ opisuje. Stáva sa, že rodina príliš tlačí, a to podľa nej nie je dobrý krok na vstup.
Júdová chápe zložitosť situácie a zdôrazňuje, že v zariadení nie je nikto navždy a vždy je možnosť vypovedať zmluvu. Klienti môžu zároveň chodiť k rodine domov, na dovolenku, predĺžený víkend či oslavy. Vo Veľkom Šariši prihliadajú aj na sociálnu situáciu a vychádzajú v ústrety tým, ktorí sú v hmotnej núdzi či nemajú rodinu. „Žiadostí je veľa, príjem je obmedzený. Často prichádzajú klienti v zlom zdravotnom stave, ale potom sa tu dajú dokopy,“ opisuje Júdová.
Vo Veľkom Šariši majú aktuálne 78 klientov vrátane desiatich kňazov. V Košiciach je ich v domove takmer sto.
Proces prijímania do domova pre seniorov
Prijatie nového klienta má svoje pravidlá, najdôležitejší je integrovaný posudok o odkázanosti na sociálnu službu. Do septembra minulého roka ho vydávali samosprávy, dnes majú túto agendu na starosti úrady práce. Posudok ukáže, aký má človek zdravotný stav, ktoré úkony nezvláda.
Úrady tiež posúdia, či dostane ZŤP preukaz, akú ďalšiu službu potrebuje, či mu schvália príspevok na opatrovanie alebo napríklad aj parkovací preukaz. Je možné požiadať aj o prednostné umiestnenie, na ktoré treba mať dôvod. Samotný posudok však nestačí. Žiadateľ sa na základe neho dostane len na zoznam čakateľov. V košickom domove v centre mesta majú v poradovníku aktuálne okolo 90 ľudí. Takmer rovnako dlhý poradovník je aj vo Veľkom Šariši. Okrem toho žiadatelia vypisujú aj žiadosť o uzatvorenie zmluvy a ukazujú dôchodok, či je z neho možné zaplatiť sociálnu službu.
Financovanie sociálnych služieb
Cenníky sociálnych zariadení sú verejné, suma sa v oboch zariadeniach pohybuje od 23 do 27 eur na deň. Konečná výška závisí od typu izby či druhu stravy. V prípade, ak príjem seniora nestačí, musí sa zaviazať rodina, že rozdiel doplatí. U ľudí, ktorí nemajú najbližších príbuzných, oslovujú aj tých vzdialenejších, aby sa spolupodieľali na financovaní, alebo potom musia hľadať iné riešenia. Niektoré rodiny sa na doplatok skladajú, niekde dopláca len jeden potomok.
Charitné domovy sú financované z verejných zdrojov a úhrad za sociálnu službu. „Niektorí klienti nemajú dostatočný príjem, z ktorého by dokázali plnú úhradu pokryť, a zároveň nemajú ani rodinu, ktorá by im s doplatkom pomohla. Charita je tu aj pre nich. Aj preto je pre nás dôležitá aj podpora darcov. Vďaka nej môžeme zlepšovať prostredie prostredníctvom rekonštrukčných prác, postupne obnovovať technické zázemie a skvalitňovať podmienky, v ktorých seniori žijú,“ vysvetľuje charitná PR hovorkyňa Silvia Hrabčáková.
Individuálny prístup k seniorom
Charitné zariadenia si pýtajú od rodiny aj kompletnú biografiu človeka, ktorého majú prijať. Zisťujú, aká izba je pre neho vhodná, pretože sú aj klienti, ktorí len ležia, alebo takí, ktorí majú psychické ochorenie. „Snažíme sa, aby sme nešli jeden proti druhému, aby nemali konflikty, preto potrebujeme vedieť, v akom sú psychickom a fyzickom stave,“ hovorí vedúca z Košíc. Dodáva, že biografia je akýsi životný príbeh, okrem detí a zamestnania ich zaujíma, koľko káv klienti denne vypijú či kedy zvyknú vstávať. „Niekto spí v ponožkách, v čiapke, niekoho nemôžete ani zobuť. Dôležitá je aj strana lôžka. Tieto veci sú pre nás dôležité, aby sme vedeli nastaviť podmienky v izbe,“ dopĺňa vedúca vo Veľkom Šariši.
Obe sa zhodujú v tom, že starý človek už svoje zvyky nezmení a netreba ho do toho ani nútiť. Služby chcú preto klientom „našiť na mieru“. S typickou frázou, že starí ľudia sú ako malé deti, nesúhlasí ani jedna. Zachovanie dôstojnosti a ľudskosti pri práci so seniormi je pre obe dôležité. „Tým, že sem prídu, nestratia sociálny status, ktorý mali. Máme tu magistru farmácie, ktorá má pokročilú demenciu, ale pre nás je to stále magistra farmácie. Pani učiteľka bude vždy učiteľka a architekt zostane architektom. Personálu to vždy pripomínam. Aj oni sa podľa toho aj správajú. Magistra farmácie si stále kontroluje lieky,“ opisuje košická vedúca.
„Chcú blízkosť, chcú cítiť, že nie sú odložení,“ opisuje seniorov košická vedúca. Dodáva, že starnutie nie je koniec, je to len pokračovanie. „Nie je dôležité, kde starneme, ale ako starneme.“
Úloha rodiny v starostlivosti o seniorov
Hoci zariadenia poskytujú odborné činnosti a lásku, nikdy nemôžu nahradiť rodinu. Kolegyňa z Veľkého Šariša hovorí, že rodiny podporujú aj po umiestnení klienta a povzbudzujú ich, aby prichádzali za príbuznými. Pre lepšie vzťahy odporúča zastaviť sa kedykoľvek, hoci len na chvíľu, aj mimo návštevných hodín. „Netreba im nosiť veľa vecí, nákupov, skôr ide o sociálny kontakt. Treba prísť, pohladiť. Toto je pre nich oveľa dôležitejšie ako nakúpiť plnú tašku a nezotrvať ani minútu. Mnohí pri vstupe povedia, že budú chodiť, ale hovorím im, aby nesľubovali, čo nemôžu urobiť. Veľa ráz klientom ani nehovoríme, že budú mať návštevu, lebo nie vždy dodržia termíny a potom to klienti nie veľmi dobre znášajú,“ opisuje Júdová.
Dôležitosť spojenia s rodinou | Wenjie Jiang | TEDxYouth@NewtonCollege
Dodáva, že zariadenie je len predĺženou rukou, ale gro má zostať na rodine. „Môžeme vykonať odborné činnosti aj dať lásku, ale rodinu nikdy nenahradíme,“ zdôrazňuje.
Nedostatok zariadení a príbehy klientov
Zariadení pre seniorov je síce viac ako v minulosti, neúmerne však pribúda ľudí, ktorí potrebujú opateru. Podľa štatistík ministerstva práce na celom Slovensku čakalo na umiestnenie do zariadenia pre seniorov vlani v decembri desaťtisíc ľudí. Z nich jednoznačne najviac bolo z Bratislavského kraja.
V Košiciach navštívime 86-ročného Bartolomeja Takáča, ktorý je v zariadení dva roky. Keď začal mať zdravotné ťažkosti a párkrát spadol, odporučili mu, aby už nebýval sám. Jeho deti chodia do zamestnania, nemohli ho nechať vo veľkom dome bez dozoru. „Som rád, že som tu, bol som veľmi schudnutý a tu som pribral šestnásť kíl,“ hovorí s úsmevom. Je spokojný, páčia sa mu najmä kultúrne podujatia. „Starostlivosť je mimoriadna, je tu dobre postarané nielen o mňa, ale aj o ostatných klientov,“ hovorí. Deti ho pravidelne navštevujú a občas ho vezmú aj domov. „Trošku mi je ľúto za domom, nemá sa o to kto starať. Ale dlho sa tam nezdržiavam, nie je to udržiavané celkom podľa mojich predstáv,“ priznáva.
Bartolomej bol poľnohospodár a ovocinár, celý život pracoval s ľuďmi, pôsobil ako krajský inšpektor na pošte, neskôr bol námestníkom na okrese a vyučoval aj na strednej škole. Za svoju činnosť dokonca dostal diplom, ktorý s hrdosťou ukazuje.
„Boli zvyknutí na susedov, na svoj domov, odrazu majú len jednu izbu, posteľ a stolík. Je veľmi ťažké vidieť, že celý môj život sa zmestí do jednej tašky,“ hovorí košická vedúca.
Charitné domovy na východnom Slovensku poskytujú celoročnú starostlivosť seniorom a ľuďom odkázaným na pomoc, no mierne sa odlišujú druhom sociálnych služieb, kapacitou aj prostredím. Iné potreby vznikajú vo väčšom meste a iné v menšej obci. V niektorých zariadeniach poskytujú špecializované sociálne služby pre ľudí s konkrétnymi diagnózami, najmä s Alzheimerovou chorobou, demenciou či inými neurodegeneratívnymi ochoreniami. V Košiciach popri pobytovej službe funguje denný stacionár alebo doplnkové služby ako prepravná služba či požičovňa zdravotníckych pomôcok.
Nebezpečenstvo podvodov a zneužívania seniorov
Kauza kuchára I. Biháryho, ktorý sa vydával za študovaného doktora a starým ľuďom podľa polície pichal utlmovacie lieky, aby ich pripútal k lôžku, otriasla celým Slovenskom. Šokujúci prípad z bratislavského domova dôchodcov vyvolal množstvo otáznikov. Ako je vôbec možné, že úrady si nič nevšimli už oveľa skôr?! Hrôzostrašné príbehy, v ktorých sa obeťami stali nevinní starkí odkázaní na cudziu pomoc, bohužiaľ, nie sú až takou raritou a stali sa aj v iných zariadeniach na Slovensku.
Desivé zverstvá v domove dôchodcov na Heydukovej ulici
Desivé zverstvá sa mali odohrávať za múrmi domova dôchodcov na Heydukovej ulici. Falošný lekár Ivan Biháry (51) a ošetrovateľka bez vzdelania Vanessa Pútiková (18) mali pacientov utišovať nanajvýš krutým spôsobom. Kým si rodiny starkých mysleli, že ich blízki sú v dobrých rukách, úbohí dôchodcovia mali prežívať peklo na zemi.
Podľa výpovede bývalej opatrovateľky domova Jany Šipošovej (58) tam ľudia trpeli, mali byť často hladní či smädní, tí čipernejší dostávali omamujúce lieky. No 10. júla do zariadenia vtrhli policajti a tyranskú dvojicu odviedli. Teraz čelia obvineniu zo zločinu poškodenia zdravia a hrozí im osem rokov za mrežami. Zariadenie v súčasnosti uzavreli.
Prípad Ladislava Púčka a podvodov s nehnuteľnosťami
Starček Heribert si zas vytrpel muky v zariadení pre seniorov Adonis. Hrobárovi vtedy doslova utiekol z lopaty. Okrem zdravotných problémov však deduška obrali o poriadny balík peňazí. Ladislav Púček, ktorého zamestnanci označili ako majiteľa zariadenia, mal od neho vymámiť 85-tisíc eur z predaja bytu v Bratislave. Podľa darovacej zmluvy ich starček venoval zariadeniu. Heribert si však nespomínal na to, že by niečo také urobil. V tom čase bol pod silnými liekmi, ktoré užíval po liečení na bratislavskej psychiatrii. Taktiež netušil ako sa dostal z hlavného mesta do Adonisu v Krajnom pri Myjave.
Dôchodcu napokon presunuli do domova v Papradi pri Starej Turej. Zachránila ho prevádzkarka kuchyne Amália. Neskoršie zistenia ukázali, že mu mali podávať zdraviu škodlivú látku. Koncom septembra sa napriek tomu opäť vrátil do Adonisu, kde ho mali podľa polície otráviť. Vraj sa vrátil dobrovoľne. O necelých päť mesiacov nato zomrel v myjavskej nemocnici. Čo bude s jeho peniazmi, ktoré chcel vysúdiť a po smrti odkázať štátu, nie je jasné, pojednávanie dodnes nebolo. Ukončené nebolo ani trestné konanie vo veci podozrenia z ublíženia na zdraví.
Meno Ladislav Púček sa však spája aj s ďalším mrazivým prípadom. Adam zo Žiliny tvrdí, že mal podobne obrať o jednoizbový byt v paneláku na žilinskom sídlisku jeho susedu Štefániu Kadovú († 88). Po nepríjemnom páde skončila so zranením v nemocnici, odtiaľ ju v marci 2015 preniesli do zariadenia pre seniorov Auxilium vo Varíne, v ktorom tiež figuroval Púček. Adam, ktorý susedu vtedy navštívil, tvrdil, že sa tešila domov. Tam sa však nevrátila. Púček mal navštíviť jej byt už 16. marca 2015. Domovníkovi mal povedať, že je z domova sociálnych služieb a byt je prepísaný na nich. Pani Štefánia, ktorá rok po príchode do starobinca zomrela, si však na nič nepamätala. Na políciu sa Adam obrátil ešte počas života pani Štefánie. V marci 2015 podal informáciu o podozrení z páchania trestnej činnosti a v auguste toho istého roku trestné oznámenie vo veci podvodu. O mesiac neskôr sa začalo trestné stíhanie.
Falošný domov dôchodcov v Starej Vode a podvody s úvermi
Niekoľko obyvateľov Spišskej Novej Vsi sa dostalo do obrovských problémov. Uverili totiž žene z neďalekej obce Rudňany, ktorá od nich vymámila peniaze na domov dôchodcov. Niektorí si dokonca pre ňu vzali úvery, kvôli ktorým majú na krku exekúcie. „Vylákala na mňa úvery v sume 40-tisíc eur,“ uviedla pre televíziu podvedená dôchodkyňa Eva. Inej žene mala vziať až 150-tisíc eur.
Podvodníčka Marta z Rudnian použila na svoje obete zakaždým podobnú taktiku. Dlžníci hovoria, že zneužila ich city a ľudskú dobrotu. Podvodníčka ich mala presvedčiť, že peniaze poputujú na domov dôchodcov v Starej vode, ktorý nefunguje ani po rokoch. „Popožičiavala si na Martinkine meno peniaze. Najprv sľubovala, že to všetko splatí, že to pôjde cez eurofondy. S tým, že do polroka by sa to malo všetko uzavrieť. Hovorila nám, že nám dá desať percent ako keby zisk,“ opísal partner podvedenej Pavol Pagáčik. Takto dostala niekoľkých ľudí na okraj chudoby, keďže úvery nedokážu splácať. Už spomínaná dôchodkyňa Eva tvrdí, že musí splácať 5 úverov v hodnote 930 eur mesačne.
„V tejto súvislosti vedie spišskonovoveský vyšetrovateľ trestné stíhanie pre trestný čin podvodu, z ktorého obvinil jednu osobu z okresu Spišská Nová Ves. V ďalších konaniach vo vzťahu k ďalším osobám poškodených je vedené preverovanie týkajúce sa podozrenia z podvodnej trestnej činnosti,“ uviedla pre televíziu hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Jana Mésarová.
Prevencia podvodov na senioroch
Prípady podvodov na senioroch sú na Slovensku čoraz častejšie a podvodníci využívajú najmä dôverčivosť a strach starších ľudí. Odborníci preto varujú: „Buďte obozretní a nikdy neverte neznámym volajúcim!“ Falošní policajti, bankári či úradníci čoraz častejšie oslovujú dôchodcov s vymyslenými príbehmi o ukradnutých účtoch, hroziacich krádežiach či finančných podvodoch, aby ich prinútili odovzdať peniaze či cennosti. Prípad 73-ročnej pani z Vysokých Tatier, ktorá prišla o viac ako 6 000 eur, je smutnou pripomienkou, že obozretnosť je kľúčová.
Odborníci radia seniorom nikdy neodhaľovať osobné ani bankové údaje cez telefón, neodovzdávať hotovosť či cennosti cudzím osobám a overovať si všetky podozrivé telefonáty u blízkych alebo priamo na polícii. Ak niekto cez telefón nalieha alebo žiada okamžité rozhodnutie, je to jasný signál podvodu. V prípade akéhokoľvek podozrenia netreba váhať a volať políciu na číslo 158. Lepšie byť opatrný ako prísť o celoživotné úspory, varujú experti.
Novela zákona o sociálnych službách a právo výberu
Novela zákona o sociálnych službách prináša výraznú zmenu, a to pre žiadateľov o sociálnu službu v zariadení pre seniorov alebo v zariadení opatrovateľskej služby. Súčasná legislatíva zakotvuje právo výberu sociálnej služby a jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby. To znamená, že odkázaná osoba má možnosť vybrať si, kde bude umiestnená a kde bude ďalej žiť.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny však zavádza zmenu, pričom tým „rieši dlhodobý problém medzi obecnými samosprávami a neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb v oblasti zabezpečovania a financovania týchto služieb pre obyvateľov. Podľa dôvodovej správy k novele zákona o sociálnych službách je potrebné zabezpečiť aj na lokálnej úrovni reálnu dostupnosť potrebnej sociálnej služby pre cieľovú skupinu osôb, a to v priestore, čase, i finančnú dostupnosť týchto sociálnych služieb. Poskytnutie alebo zabezpečenie poskytovania sociálnej služby bude obcou realizované v lehote do 30 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti odkázanej fyzickej osoby o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z rozpočtu obce, za predpokladu, že tento poskytovateľ začne žiadateľovi aj reálne poskytovať sociálnu službu, a to najneskôr do 60 kalendárnych dní od podania jeho žiadosti.
„Tým sa nevylučuje možnosť, že obec zabezpečí v tejto lehote sociálnu službu aj u poskytovateľa, ktorého si občan vybral, a to aj v prípade, že ide o poskytovateľa v inej obci či kraji. Ak však obec nedokáže do 30 pracovných dní službu poskytnúť alebo zabezpečiť sama, je povinná akceptovať občanov výber a zabezpečiť službu u ním zvoleného poskytovateľa podľa stanoveného poradia žiadostí, ako to bolo doteraz. Obce aj vyššie územné celky mali túto povinnosť aj doteraz, no novela konkrétnejšie stanovuje právo na informácie. Cieľom novely je reagovať na nedostupnosť sociálnych služieb pre odkázané osoby a vytvoriť právne podmienky pre lepšiu dostupnosť sociálnych služieb, bez ohľadu na miesto bydliska či finančnú situáciu občana. Novela zároveň zlepšuje prehľad obcí o poskytovaní sociálnych služieb a reaguje na demografické zmeny spojené so starnutím populácie a nárastom počtu osôb odkázaných na pomoc.
Podľa úradu komisára "navrhovaná úprava neprispieva k napĺňaniu práv osôb so zdravotným postihnutím v zmysle vyššie uvedeného článku Dohovoru, ale, naopak, obmedzuje, prípadne úplne vylučuje možnosť voľby oprávnenej osoby, prístup k celému spektru služieb a obmedzuje možnosť rozhodnúť sama o mieste svojho pobytu, nakoľko zásadným spôsobom dáva obciam do rúk právo podmieniť poskytnutie finančného príspevku tým, že musí akceptovať konkrétneho poskytovateľa, ktorého určí obec. V tomto ustanovení vidíme rozpor s už uvedeným článkom 19 Dohovoru, t. j. Podľa novej právnej úpravy môže nastať situácia, že obec, ktorej je žiadateľ o sociálnu službu obyvateľom, de facto určí miesto, formu aj poskytovateľa sociálnej služby. Právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby úrad komisára vníma ako jeden z prostriedkov plnenia záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru.