V posledných rokoch sa na Slovensku intenzívne diskutuje o možnosti zdanenia alebo zavedenia odvodov z výsluhových dôchodkov. Tieto diskusie vyvolávajú značné znepokojenie medzi poberateľmi výsluhových dávok, ako aj medzi aktívnymi príslušníkmi ozbrojených zložiek, ktorí sa obávajú o svoju budúcnosť a sociálne istoty. Téma zdanenia výsluhových dôchodkov je komplexná a dotýka sa právnych, ekonomických a sociálnych aspektov.
Legislatívny kontext a šírenie informácií
Od 1. júla 2025 sa v médiách a na sociálnych sieťach šíria návrhy opatrení k pripravovanému širšiemu balíku konsolidačných opatrení pre rok 2025 a ďalšie roky. Tieto informácie naznačujú zmeny v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia, konkrétne formou zdanenia alebo odvodov z výsluhových dôchodkov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako gestor zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, však doposiaľ neobdržalo žiadny oficiálny ani neoficiálny návrh zmeny právnej úpravy od Ministerstva financií SR, ktoré je gestorom zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ministerstvo vnútra taktiež dementovalo informácie o navrhovanom percentuálnom podiele zdaňovania/odvodov z výsluhového dôchodku.
Napriek tomu, že ministerstvo vnútra nemá vedomosť o legislatívnom návrhu, ktorý by mal za následok zmeny vo výplate výsluhových dávok, silný vplyv sociálnych sietí a iných médií spôsobuje značné znepokojenie. Pocity neistoty a obavy sú rozšírené nielen medzi poberateľmi výsluhových dávok, ale aj medzi aktívnymi príslušníkmi ozbrojených zložiek.
Systém výsluhového zabezpečenia na Slovensku a v Európe
Slovensko so svojím osobitným systémom sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov nie je vo svete ničím mimoriadnym. Väčšina európskych krajín má podobné osobitné systémy pre vojakov, policajtov a ďalšie profesie, ktoré zabezpečujú ochranu života a majetku občanov. Často je sociálne zabezpečenie zamestnancov v týchto profesiách súčasťou sociálneho zabezpečenia štátnych zamestnancov. Obdobie najmenej 15 rokov služobného pomeru ako nároku na vznik výsluhového dôchodku je pomerne nový parameter, platný od účinnosti zákona č. 328 v roku 2002. Predtým bol nárok podmienený 25-ročným, neskôr 20-ročným obdobím zamestnania.
Argumenty za a proti zdaneniu výsluhových dôchodkov
Minister vnútra Robert Kaliňák hovorí o možnom zdaňovaní výsluhových dôchodkov či zavedení špeciálneho odvodu. Jedným z argumentov pre zmenu je, že nie je správne, ak z dôvodu atraktívnosti súbehu výsluhového dôchodku a následného poberania príjmu odchádzajú zo služobného pomeru relatívne mladí ľudia. Výsluhový dôchodok by mal zabezpečiť príjem policajtovi či vojakovi vtedy, ak mu starnutie bráni vykonávať jeho prácu. Nejde o poistnú dávku, ale zabezpečovaciu dávku. Ak po skončení služobného pomeru začne poberateľ výsluhového dôchodku pracovať a vznikne povinné dôchodkové poistenie, potom by nárok na výplatu výsluhového dôchodku nemal trvať až do dovŕšenia dôchodkového veku.
Zrušenie súbehu výsluhového dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti by mohlo viesť k úspore fondov výsluhového zabezpečenia. Na druhej strane, ak by sa zdanili výsluhové dôchodky po dovŕšení dôchodkového veku, zatiaľ čo starobné dôchodky nie, mohlo by ísť o porušenie ústavy. Podľa niektorých názorov by k rovnakému porušeniu došlo aj v prípade, ak by sa zdanili výsluhové dôchodky pred dovŕšením dôchodkového veku.
Snahy Asociácie policajtov vo výslužbe (APVV)
Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV) je nezávislým občianskym združením, ktoré združuje príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb poberajúcich výsluhový alebo invalidný výsluhový dôchodok. Cieľom APVV je vytvárať spolupatričnosť a súdržnosť s aktívnymi príslušníkmi, zvyšovať sociálne a kultúrne aktivity, podporovať výmenu profesionálnych skúseností a zvyšovať prestíž Policajného zboru. APVV aktívne spolupracuje pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru a zastupuje záujmy svojich členov vo vzťahoch k štátnym orgánom SR a v zahraničí.
APVV sa angažuje v pripomienkových konaniach k legislatívnym návrhom. Napríklad, k návrhu zákona č. 328/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z., Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou APVV uplatnila hromadnú pripomienku. Navrhovali v zákone ustanoviť mimoriadnu valorizáciu dávok výsluhového zabezpečenia identicky ako vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2). Tiež požadovali, aby poskytovanie pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru (napr. samovraždou) alebo po skončení služobného pomeru, nebolo obmedzované.
Ďalšie legislatívne iniciatívy a stanoviská
Dňa 25. februára 2025 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložilo do pripomienkového konania zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Únia výsluhových dôchodcov s podporou APVV uplatnila k tomuto návrhu zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom na zosúladenie s judikatúrou Najvyššieho súdu SR vo veci posudzovania nárokov na priznanie dôchodkových dávok poistencov, ktorí sú poberateľmi dávok výsluhového zabezpečenia. Tiež žiadali precizovanie ustanovenia § 82 ods. 2 tak, aby sa zvyšovanie dôchodkových dávok pri viac ako 5 % inflácii vzťahovalo aj na poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia.
Dňa 19. februára 2025 skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručila návrh na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. APVV k tomuto návrhu zaslala stanovisko, v ktorom upozornila na súlad návrhu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, vrátane Európskej sociálnej charty a Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Národná rada SR však tento návrh ústavného zákona po prerokovaní v prvom čítaní neschválila a nebude v rokovaní o ňom pokračovať.
Národná rada SR 18. apríla 2024 schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1. júla 2024. V medzirezortnom pripomienkovom konaní bol akceptovaný návrh APVV, čo zabezpečuje nárok na 13. dôchodok aj pre poberateľov výsluhových dôchodkov.
Novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) bol schválený aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona nárok na rodičovský dôchodok má aj poberateľ starobného alebo invalidného dôchodku, ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok, ako aj poberateľ výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.
Rozhodnutie Ústavného súdu SR
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 4 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento zákon tak už nemá žiadne právne účinky. Národná rada SR mala do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR. Keďže 6-mesačná lehota uplynula 6. septembra 2024 a nie sú známe žiadne konania Národnej rady SR v tejto veci, je táto situácia stále otvorená.