Domovy dôchodcov v zahraničí: Možnosti a výzvy

Vzhľadom na rastúce náklady na starostlivosť v Poľsku mnohé rodiny zvažujú možnosti umiestnenia seniorov do domovov dôchodcov v zahraničí. Zariadenia v krajinách ako Česká republika, Slovensko, Nemecko či Rakúsko často ponúkajú vyšší štandard za porovnateľnú cenu. Mnohé zahraničné zariadenia disponujú moderným vybavením, kvalitnou stravou, individuálnym prístupom a prístupom k špecialistom. Domov dôchodcov v zahraničí môže byť rozumnou voľbou - najmä pre tých, ktorí hľadajú vysokú kvalitu, flexibilitu a bezpečie.

Slovenské domovy seniorov sa čoraz viac orientujú na zahraničnú klientelu. V Nemecku či Rakúsku už dlhšie bežia kampane na podporu umiestňovania penzistov v našich zariadeniach. Dôchodcovia z cudziny sú predovšetkým klientmi súkromných zariadení, ktoré si slovenskí penzisti väčšinou nemôžu dovoliť.

Súkromné verzus verejné zariadenia pre seniorov

Na Slovensku je takmer 1 400 zariadení sociálnych služieb. Domovy dôchodcov, ktoré sa po novom volajú zariadenia pre seniorov, ponúkajú ubytovanie pre ľudí, ktorí potrebujú celodennú starostlivosť. Väčšinou ich zriaďujú mestá, obce alebo súkromníci. Súkromné zariadenia pre seniorov sa od verejných líšia cenou, kvalitou poskytovaných služieb, ale aj dĺžkou čakacej doby. Často sa stáva, že seniora prepustia z nemocnice a príbuzní sa oňho nedokážu postarať. Umiestniť ho do verejného zariadenia je pritom ťažšie, ako sa na prvý pohľad zdá.

Rozdiel medzi súkromným a verejným zariadením pre seniorov je aj v kapacite ubytovania. Súkromné domovy pre seniorov majú niekoľko desiatok hostí. Kapacita Belisu je 40 osôb. „Uprednostňujeme individuálny prístup ku klientom, preto dávame prednosť kvalite pred kvantitou.“

Príklady umiestňovania zahraničných klientov na Slovensku

Snahu pritiahnuť solventných starkých z cudziny do nového mestského zariadenia v kúpeľnom meste Sliač netají jeho primátor Daniel Dunčko. Sliačsky domov opatrovateľskej starostlivosti má kapacitu 31 lôžok, väčšina dôchodcov z regiónu na pobyt v ňom nemá ani s podporou štátu. „Rozhodili sme preto siete, najmä v Rakúsku,“ hovorí Dunčko. Podľa neho mestečko pri Zvolene počíta s tým, že už na budúci rok v jeho zariadení pribudne 20 rakúskych seniorov. Ako tvrdí, nemá ani inú možnosť, ako staviť na samoplatcov. „Mohli by sme hádam ešte objekt uzatvoriť. No aj tak by si vyžiadal ročne asi 72-tisíc eur, čo sú náklady na temperovanie či nevyhnutnú údržbu,“ uvažuje.

V Bonavite v Podhorskom Ruskove žijú dve ženy v ťažkom stave z Nemecka, pričom nemecký poistný systém im za pobyt prepláca 700 eur. V Zlatnej na Ostrove zase býva pani, takisto Nemka, ktorej syn za ňu doma platil 3 100 eur a tu sotva tretinu z toho. Ďalší Nemec žije v zariadení Dominik vo Veľkej Lehote. V Seniorville v Jablonovom býva až šesť cudzincov, dokonca jeden z Iránu.

Umiestňovaním nemeckých a rakúskych dôchodcov na Slovensku, ale aj v Česku, Maďarsku či v Chorvátsku sa zaoberá firma Seniorpalace. Jej nemecký zástupca Artur Frank pritom odmieta, že by „využívali“ chudobnejšie štáty Európskej únie. Ako Frank vysvetlil, zahraničný dôchodca sa najprv musí prihlásiť na slovenskej cudzineckej polícii a predložiť tam potvrdenie, že je schopný uhradiť si všetky náklady spojené s pobytom. Takisto sa vyžaduje notárske potvrdenie, že sa o zvýšené náklady na jeho starostlivosť postarajú jeho deti. „Je teda úplný nezmysel, že by penzisti z bohatého Rakúska alebo Nemecka dostávali sociálnu pomoc z tunajších verejných zdrojov,“ argumentuje.

Podobne ho poburujú reči o tom, že si tu cudzinci len „odkladajú“ svojich starkých a ani ich nenavštevujú. Ministerstvo práce upozorňuje, že právne podmienky poskytovania sociálnych služieb pre cudzincov vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenska. „Pri občanoch Európskej únie sa to týka aj uplatňovania zásady slobodného pohybu osôb a koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia v európskom priestore.“

Záujem Nemcov a Rakúšanov o naše domovy dôchodcov rastie, píše denník Sme. Bratislava 3. januára (TASR) - Nemecké a rakúske rodiny chcú, aby ich blízki žili v domovoch dôchodcov na Slovensku. Pobyty u nás aj v Maďarsku sprostredkúva nemeckým penzistom firma Seniorpalace. „Zahraničným klientom ponúkame vhodné zariadenia podľa diagnózy. Oni si vyberú krajinu," hovorí Monika Fazekašová zo Seniorpalace. Kým v Nemecku sa platí za pobyt v domove dôchodcov vyše 3000 eur mesačne, u nás približne 700 eur. Záujem o umiestnenie seniorov zo zahraničia do zariadení u nás rastie nielen pre vysoké finančné náklady v cudzine. Niektoré rodiny si myslia, že u nás majú v domovoch dôchodcov viac času na klienta.

Štatistiky a etické otázky

Asociácia sociálnych služieb v Nemecku už varovala, že systém je neudržateľný a potrebuje reformu. Táto asociácia tvrdí, že v roku 2011 sa z Nemecka do maďarských domovov dôchodcov odsťahovalo 7150 seniorov, do Česka 3000 a na Slovensko 600 penzistov. Milada Dobrotková z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb u nás hovorí, že tieto čísla sú prehnané. „Počet nemeckých seniorov sa pohybuje do stovky. Máme o nich záujem, pretože pre nás je to vec záchrany", tvrdí.

„Žiaľ, ide tu často o neetické konanie, čisto obchodný vzťah, ba až špekuláciu. Tak zo strany rodinných príslušníkov cudzinca, čo je vážny etický problém, ako aj súkromných poskytovateľov sociálnych služieb,“ myslí si Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív. Podľa neho sa síce v slovenských zariadeniach začínajú udomácňovať cudzinci, ale zároveň sa ustavične zhoršuje situácia asi 4 600 slovenských „čakateľov“, ktorí majú nárok na sociálnu službu, z kapacitných či finančných dôvodov im nie je poskytnutá. „Pre väčšinu odkázaných Slovákov sa už sociálne služby stali finančne nedostupnými,“ dodáva Halás.

Budúcnosť slovenských zariadení pre seniorov

Zatiaľ čo v prípade očakávaného rozšírenia záujmu zahraničných klientov majú teda slovenské, najmä súkromné zariadenia o svoju budúcnosť postarané, budú si môcť dokonca dovoliť aj zvyšovať ceny, verejné zariadenia môžu ich zriaďovatelia, teda obce či samosprávne kraje, postupne aj rušiť. Ostatným takým príkladom je Centrum sociálnych služieb Dôstojnosť v Hornej Marikovej, o ktorého zrušení k 31. decembru 2013 rozhodol nedávno Trenčiansky samosprávny kraj.

Portugalsko: Digitálne preukazovanie života pre dôchodcov v zahraničí

Ordinance ('Portaria') No. 274/2025/1 of 31 July bola uverejnená v 'Diário da República'. Digitálny preukaz života je poskytovaný prostredníctvom "Segurança Social Direta", online platformy Portugalského inštitútu sociálneho zabezpečenia. Po odoslaní preukazu života je dôchodca okamžite informovaný prostredníctvom "Segurança Social Direta" o jeho úspešnom odoslaní (článok 9, bod 2).

Dôchodca môže preukaz života predložiť osobne po predložení platného identifikačného dokladu v zahraničí na veľvyslanectvách a konzulátoch (článok 11, bod 1, písmeno A). Na veľvyslanectvách a konzulátoch, kde sú prítomní atašé pre sociálne zabezpečenie, sa preukaz života predloží tomuto atašé prioritne (článok 11, bod 2). Preukaz života predložený osobne na veľvyslanectvách alebo konzulátoch atašé pre sociálne zabezpečenie je platný iba vtedy, ak je zaregistrovaný v systéme „Segurança Social Direta“.

Dôkaz života prostredníctvom dokumentácie sa poskytuje predložením medzinárodného formulára s názvom „Certificado de Prova de Vida“ (Potvrdenie o živote) alebo dokumentu vydaného renomovanou inštitúciou v krajine pobytu. Za renomované subjekty pre vydávanie potvrdení o živote sa považujú zahraničné subjekty rovnocenné Portugalskému inštitútu sociálneho zabezpečenia, súdy, notári a podobné subjekty, miestne orgány a zdravotnícke zariadenia.

V rámci prechodného režimu sa v roku 2025 dôkaz života stanovený týmto dekrétom bude vzťahovať na dôchodcov, ktorí prekročili bežný vek pre prístup k starobnému dôchodku a majú bydlisko vo Švajčiarsku a Luxembursku; v roku 2026 na dôchodcov, ktorí prekročili bežný vek pre prístup k starobnému dôchodku a majú bydlisko vo Švajčiarsku, Luxembursku, Holandsku, Belgicku, Kapverdách a Spojenom kráľovstve; od roku 2027 na všetkých dôchodcov s bydliskom v zahraničí.

Kaštieľ Belis v Mošovciach: Príklad súkromného zariadenia pre seniorov

V malej dedinke Mošovce neďaleko Turčianskych Teplíc stojí honosný kaštieľ. Tento takmer 300-ročný kaštieľ je jednou z najzaujímavejších a najkrajších historických pamiatok regiónu Turiec. Začiatkom 20. storočia ho zrekonštruovali na luxusný hotel a počas jeho prevádzky sa v ňom usporadúvali svadby, večierky či oslavy. Hotel fungoval len niekoľko rokov, potom ho zatvorili a v roku 2021 bol celý kaštieľ na predaj. O rok neskôr ho odkúpila domáca firma Belis, ktorá zmenila aj jeho zameranie z hotelových služieb na sociálne. Okrem dlhodobých pobytov, Belis poskytuje aj krátkodobé, ktoré sú zamerané primárne na rehabilitácie.

„Chceli sme túto historickú budovu sprístupniť všetkým, ktorí to potrebujú,“ hovorí Ing. O klientov sa neustále starajú kvalifikovaní zdravotníci a priamo v kaštieli ordinuje dvakrát do mesiaca aj lekár. Klienti v Belise majú stravu 5-krát do dňa, diabetickí pacienti 6-krát. Imobilným ľuďom servírujú jedlo priamo v izbách. Kuchár Jozef pripravuje pre klientov vyváženú a kvalitnú stravu. V Belise sa snažia dbať na to, aby ich klienti viedli život, ako predtým. Navštevujú divadlá alebo výstavy a ak má ich vnuk alebo vnučka vystúpenie v škole, najmú šoféra, ktorý ich tam odvezie. Na podobnom princípe fungujú aj súkromné moderné školy či škôlky, ktoré prijímajú menej žiakov.

V Belise tvoria väčšinovú klientelu stáli obyvatelia a práve pre nich je vyvinutý softvér, ktorý navrhli slovenskí vývojári. Zariadenia sú vybavené SIM kartou, čo znamená, že majú k dispozícii mobilné dátové pripojenie a tiež GPS. Na hodinkách a náramkoch sa dá nastaviť aj tzv. neviditeľná zóna. „Sú prípady, kedy si blízki želajú, aby sa ich príbuzný, ktorého nám zverili, mohol pohybovať mimo areálu. Avšak môže sa stať, že ostane dezorientovaný. Práve na to má na ruke smart zariadenie, ktoré funguje ako plnohodnotný mobilný telefón.“

Hodinky alebo náramky, ktoré používajú v Belise, nezabezpečujú len lokalizáciu klientov, ale sledujú aj ich zdravotný stav. „K dispozícii sú lekárovi, ktorý vie vďaka tomu lepšie ustrážiť každého klienta. Hodinky majú zabudovaný aj akcelerometer, ktorý vie určiť, v akej polohe sa ich nositelia nachádzajú. Vedia tak detegovať rýchly pád a systém okamžite upozorní personál. V kaštieli majú softvér aj na užívanie liekov, ktorý zabezpečuje, aby sa predišlo zlyhaniu ľudského faktora.“

Pre príbuzných je dôležité, aby boli ich blízki, o ktorých sa nemôžu starať doma, spokojní a mali pocit domova.

tags: #domov #dochodcov #v #zahranici