Zdá sa to už v tejto dobe priam neuveriteľné, ale kedysi nemali ženy takmer žiadne privilégiá, či možnosti sebarealizácie. Tých absurdít je pomerne dosť, ale dnes si posvietime na módu, a konkrétne na to, kedy si ženy mohli konečne dovoliť, mnohými tak obľúbené, nohavice. Oblečenie sa často odvíja od nášho osobného vnímania, od sociálnych pomerov, no predsa len nás sčasti aj definuje a čo to o nás prezrádza. Dokonca by sme mohli tvrdiť, že je odev súčasťou neverbálnej komunikácie.
Ženské nohavice, kedysi symbol mužnosti, sa postupne stali neoddeliteľnou súčasťou ženského šatníka. Táto transformácia nebola len módnym výstrelkom, ale aj odrazom spoločenských zmien, bojov za rovnoprávnosť a posunu vnímania ženskosti. História dámskych nohavíc je tak úzko spätá s emancipáciou žien a ich snahou o slobodu a nezávislosť.
Viktoriánska doba a prvé priekopníčky
Prvé náznaky preniknutia nohavíc do ženskej módy sa objavili už počas viktoriánskej doby (1837-1858). V spoločnosti, kde bola žena vnímaná predovšetkým ako ozdoba a stelesnenie domácich cností, bolo nosenie nohavíc považované za neprijateľné. Móda tohto obdobia totiž preferovala oblečenie, ktoré ukrývalo ženskú siluetu - čepce, závoje a živôtiky, ktoré zakrývali pás.
V spoločnosti sa vtedy vďaka priemyselnej revolúcii a následnému rozvoju infraštruktúry rozrastala stredná vrstva obyvateľstva. Podnikatelia a obchodníci sa sťahovali do nových vilových štvrtí. Avšak ich manželky mali byť vzorom domácich cností - tiché, nežné, ozdobené a nečinné. Tak to vyžadoval spoločenský status.
V 40-tych rokoch 19. storočia bolo moderné oblečenie, ktoré v podstate ukrývalo ženskú siluetu. V móde bol čepiec, v ktorom ženy pôsobili cudne a uzavreto a kvôli ktorému im do tváre nebolo možné pozrieť inak ako len priamo spredu a ony samé sa v podstate tiež mohli pozerať len priamo pred seba. Tvar čepca býval často ešte skrytý pod závojom. Tvar živôtika zase zvyčajne ukrýval šál, takže pás nebolo vidieť a celá silueta ženy v uliciach pripomínala obrátené V.
Napriek tomu sa našli individualistky, ktoré sa odvážili vzdorovať konvenciám. Vojkodyňa z Montrose v roku 1847 vyrazila na lov v nohaviciach a francúzska spisovateľka George Sand šokovala spoločnosť mužským oblekom.
George Sand: Rebelka 19. storočia
Hovorí sa, že kúsok provokácie nikdy nie je na škodu a prináša mnoho zmien. To si asi povedala aj francúzska spisovateľka a intelektuálka Amantine Aurore Lucile Dupin, ktorá tvorila a úspešne provokovala pod mužským pseudonymom George Sand. Keďže žila v 19. storočí, je jej pseudonym viac než pochopiteľný, ale inak to bola rebelka ako sa patrí. Vďaka šikovnému „prestrojeniu“ si mohla dovoliť spoločnosť naštrbiť názormi a postojmi, ktoré pohli vývoj a postavenie žien dopredu. A nielen to. Francúzska aristokratka vnášala rozruch do svojich diel, fajčila fajku, nebránila sa početným vzťahom a obliekanie povýšila na iný level.
Kópií odvážnej, nekompromisnej, slobodnej a nezávislej George Sand by sme dnes našli neúrekom. Žien, ktoré sa nebáli vystúpiť voči spoločnosti, kde vládli len muži, však v minulosti veľa nebolo. Preto každý vánok, ktorý pomáhal ženám vymaniť sa z tieňa, bol vítaný. George však nebola vánkom. Skôr takou poriadnou víchricou. Mužské oblečenie si ale zvolila aj pre nedostatok peňazí. Kedysi stálo omnoho menej ako to ženské.
Amelia Bloomer a nohavice pre širokú verejnosť
Skutočnou priekopníčkou v popularizácii ženských nohavíc sa stala americká bojovníčka za práva žien Amelia Jenks Bloomer. V 50. rokoch 19. storočia predstavila reformné oblečenie pozostávajúce zo širokej sukne siahajúcej pod kolená a pod ňou širokých nohavíc ukončených krajkou.
Hoci sa jej spoločnosť vysmiala a stala sa terčom karikaturistov, Bloomerová neúnavne cestovala po svete a prednášala o volebnom práve pre ženy, pričom dúfala, že si dámy obľúbia praktické nohavice. Napriek jej úsiliu sa nohavice vtedy nepresadili a Amélia sa nakoniec zmierila s tým, že krinolína je pre ženy prijateľnejšia. Bloomerovej široké nohavice začali ženy nosiť až v 90. rokoch 19. storočia ako odev na bicykel.
Prelom 19. a 20. storočia: Bicykle a voľný čas
Od prvých lastovičiek ešte ubehol nejaký čas, kým sa nohavice stali bežnou súčasťou ženskej garderóby. Až v 90. rokoch 19. storočia začali ženy nosiť nohavice ako odev vhodný na bicyklovanie. Veľkomestské ženy, ktoré potrebovali viesť praktický život, začali bicykel používať ako dopravný prostriedok. V druhej dekáde 20. storočia sa nohavice dostali do extravagantného šatníka parížskych salónov ako exotický večerný úbor, ktorý navrhol slávny couturier Paul Poiret. V medzivojnovom období sa nohavice stali súčasťou nočnej bielizne alebo takzvaného „plážového úboru“.
Nejvíc zdegenerovaná ženská linie v dějinách
Coco Chanel a Marlene Dietrich: Ikony štýlu
Za priekopníčky nosenia nohavíc sú často považované francúzska módna návrhárka Coco Chanel a nemecká herečka Marlene Dietrich. Coco Chanel nosila nohavice ako voľnočasové oblečenie a v medzivojnovom období bola jednou z mála žien, ktorá si ich obliekla.
Nohavice na Slovensku: Od športu po módu
V období medzi dvoma svetovými vojnami sa nohavice postupne začali nosiť aj na Slovensku. Boli to však nohavice na voľný čas, respektíve športový typ odevu. V 40. rokoch už bolo bežné, že ženy na Slovensku v nohaviciach lyžovali alebo inak športovali. Až v 50. rokoch sa nohavice začali nosiť aj v niektorých typoch povolaní, no učiteľky, lekárky alebo štátne úradníčky ich do práce nenosili.
Yves Saint Laurent a dámsky smoking: Prelom v spoločenskej móde
Až koncom 60. rokov francúzsky módny návrhár Yves Saint Laurent navrhol dámsky smoking a zrušil tak dlhodobé tabu, že nohavice u žien do spoločnosti nepatria. Zrazu sa nohavice stali aj večerným spoločenským typom odevu. Najväčší nohavicový boom prišiel v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Liberalizácia žien, ako aj sexuálna revolúcia, priniesli nové možnosti pre ženy a mužské prvky do ženskej módy.
Morálny konsenzus a cudnosť
Ženská cudnosť sa od úsvitu dejín chápala ako odlišná od mužského náprotivku v každej spoločnosti. Až do našich čias ženy nenosili nohavice, ktoré by ohraničovali spodnú polovicu ich tela a dávali vizuálne do popredia ich boky a nohy. Dôvodom bola ich fyzická zraniteľnosť a snaha byť vážené a rešpektované pre ich osobné kvality, nie pre ich fyzické vlastnosti.
Učenie Cirkvi pred II. vatikánskym koncilom
Katolícki duchovní, rehoľníčky a vychovávatelia pred II. vatikánskym koncilom odsudzovali módu žien v nohaviciach ako nevhodnú, neženskú a neslušnú. V období pred koncilom bol katolícky kódex obliekania pre dievčatá a ženy úzko spojený s pojmom ženského dekóra a vyhýbania sa príležitostiam k hriechu.
Koniec francúzskeho zákazu
Ženy v Paríži konečne smú nosiť nohavice bez strachu z trestného stíhania, a to vďaka vláde, ktorá oznámila, že viac ako 200-ročný zákaz nosenia nohavíc už nie je v platnosti. Najat Vallaudová-Belkacemová, francúzska ministerka pre práva žien marockého pôvodu, vo svojom stanovisku uviedla, že zákon zo 17. novembra 1800, ktorý nariaďoval ženám pýtať si v prípade úmyslu "obliecť sa ako muž" povolenie od miestnej polície, je nezlučiteľný s princípmi rovnosti medzi ženami a mužmi. „Cieľom zákona bolo v prvom rade obmedziť ženám, ktoré sa obliekali ako muži, prístup k určitým úradom a zamestnaniam,“ povedala ministerka.
Ženské oblečenie vo Francúzsku ešte aj dnes často vyvoláva vášnivé debaty. Cécile Duflotová, 37-ročná ministerka výstavby, bola v máji 2012 terčom kritiky, keď na prvé zasadnutie kabinetu socialistického prezidenta Françoisa Hollanda prišla v džínsoch.
Súčasnosť: Sloboda a individualita
Spôsob obliekania sa z pohľadu ženy za posledných sto rokov veľmi zmenil. Zmenila sa dostupnosť módy a spôsob nazerania na ženské telo. Dnes je v móde akceptovateľný návrat k minulosti a obliekame si to, v čom sa cítime dobre.
Nohavice sa stali symbolom ženskej emancipácie a slobody. Ich nosenie umožnilo ženám aktívnejšie sa zapájať do spoločenského života a vyjadriť svoju nezávislosť. Hoci cesta k akceptovaniu nohavíc ako bežného ženského odevu bola dlhá a komplikovaná, dnes sú nohavice symbolom ženskej sily a sebavedomia.
No a v súčasnosti je už móda veľmi tolerantná a odvíja sa najmä od pocitu, ktorý ženám naznačí, čo im svedčí a v čom sa cítia pohodlne. Džínsy, krátke nohavice, rôzne strihy nohavíc na bežné alebo voľnočasové nosenie, či do práce sú súčasťou každého šatníka dievčat, mladých dám, ako aj zrelých žien.
Tresty za nosenie nohavíc vo svete
Vo februári 2013 spôsobilo rozruch zrušenie francúzskeho zákona, ktorý zakazoval ženám nosiť nohavice. Vo Francúzsku, krajine módy, bol platný od roku 1800. Podľa jeho litery sa správala protiprávne každá žena, ktorá vyšla na ulicu v nohaviciach, bez toho, aby to vopred ohlásila na policajnej stanici.
Kým vo Francúzsku bol tento zákon len reliktom z doby, keď ženy v nohaviciach poburovali, v moslimských krajinách je situácia oveľa dramatickejšia. V Sudáne zákon šaría zakazuje tamojším ženám nosiť na ulici nohavice pod trestom 40 rán bičom. A ak je žena oblečená len do nohavíc bez vrchnej tuniky po členky dolapená v indonézskej provincii Aceh, úrady jej nohavice rozrežú a vydajú jej tuniku na štátne útraty.
Niekde sa naopak zavádzajú zákony nové. V Spojených štátoch platí už od roku 2007 takzvaný antisagging law (zákon proti povislosti), a to na Floride a v množstve ďalších štátov. Tresty za to, že ukážete viac ako tri palce spodného prádla, sa pohybujú od 25 dolárov po rok vo väzení. Zákon je však platný pre obe pohlavia. Obdobné obmedzenia platia aj v Írsku. Starosta Dublinu presadil nariadenie proti zníženému pásu nohavíc.
Zákaz, hoci aj vedený diskutabilnými „vznešenými“ úmyslami, zostáva zákazom. Morálny konsenzus a cudnosť.