Reprezentanti, ktorí získali medailu v olympijskom športe, a ich dôchodok nedosahuje požadovanú výšku, budú mať nárok na štátny príspevok k dôchodku. Tento podnet vyšiel od športovcov a je načase, aby sa k takémuto ohodnoteniu športovcov postavili politici pozitívne. V novom zákone o organizácii a podpore športu by mohla figurovať aj stať o tzv. doživotnej rente pre úspešných športovcov. Ide o morálne, ale aj finančné ohodnotenie úspešných športovcov.
Výška príspevku a renta
Príspevok sa bude vyplácať tak, aby v prípade zlatého medailistu z olympiády, paralympiády, deaflympiády a majstrovstiev sveta dosahoval dôchodok športovca 750 eur. Za striebornú medailu z týchto hier musí jeho dôchodok dosahovať 600 eur, rovnakú výšku má dosahovať aj pri strieborných medailistoch z majstrovstiev sveta. Ak zákon o rente pre úspešných olympionikov, paralympionikov a deaflympionikov prejde, tak by zlatí medailisti dostávali mesačne jedennásobok priemernej mesačnej mzdy, strieborní 0,75-násobok a bronzoví 0,6 násobok.
V odôvodnených prípadoch by sa mala renta vyplácať aj pred dovŕšením dôchodkového veku, čiže aj k predčasnému starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku, výsluhovému dôchodku alebo invalidnému výsluhovému dôchodku a to aj športovcom, ktorí získali olympijské zlato ešte pred rokom 1993 v prípade, že boli registrovaní v slovenskom športovom klube.
| Medaila | Dôchodok (eur) | Renta (násobok priemernej mzdy) |
|---|---|---|
| Zlatá | 750 | 1,0 |
| Strieborná | 600 | 0,75 |
| Bronzová | 0,6 |
Dôvody a systémové riešenie
Podnetom na predloženie zákona je skutočnosť, že náš právny poriadok aktuálne neobsahuje normu, ktorá by pamätala na úpravu poskytovania príspevku športovému reprezentantovi, ako štátnu sociálnu dávku na účel finančného zabezpečenia športovca. Ide o systémové riešenie, ktoré nie je až také náročné na výdavky. Na príspevky pre úspešných olympionikov by ročne malo byť vyčlenených 1 400 000 eur.
"Ak to niekto vníma, že to je len nejaký príspevok pre určité fyzické osoby, tak nesúhlasím, lebo je to systémová zmena a nástroj pre motiváciu, aby ľudia chceli reprezentovať krajinu," informoval Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru.
História bez mýtov - ktorí boli skutoční páni Slovenska?
Historické kontexty ocenenia olympijských víťazov
Víťazstvo na olympijských hrách bolo pre športovca odjakživa najvyššou poctou, no spájali sa s ním napríklad aj materiálne výhody. Už v starovekom Grécku, kde sa novodobé olympijské hry začali písať svoju históriu v roku 1896 v Aténach, boli víťazi uctievaní.
Antické olympijské hry
Staroveké olympijské hry, zasvätené Diovi, sa konali každé štyri roky v Olympii. Prvýkrát sa konali v roku 776 pred naším letopočtom, posledné zápolenia sa datujú do roku 394 nášho letopočtu. Potom ich rímsky cisár Theodosius I. zakázal ako pohanské. O tri desaťročia neskôr jeho vnuk, cisár Theodosius II. prikázal zničiť všetky budovy a športoviská v Olympii.
Dávno predtým ako sa samotné hry začali, rozbehli sa z Olympie do všetkých kútov vtedajšieho helénskeho sveta poslovia. Všade oznamovali kedy sa hry budú konať, pozývali ľudí, aby sa ich zúčastnili a vyhlasovali „boží mier“ (ekecheria). Počas ich konania sa nesmeli viesť vojny a ak aj nejaké práve prebiehali, museli sa prerušiť. Do samotného dejiska hier nesmel nikto vstúpiť so zbraňou.
Víťazi a ich výhody v antike
Nie každý sa ale hier mohol zúčastniť. Toto právo mali iba slobodní občania, naopak, otroci, ľudia súdne trestaní a ani ženy súťažiť nesmeli. Atléti, ktorí chceli na olympiáde súťažiť, sa museli rok vopred zapísať do zoznamu a mesiac pred začiatkom hier museli prísť do Olympie, kde absolvovali intenzívnu prípravu.
Keď sa všetky súťaže skončili, prišiel rad na dekorovanie víťazov. Dostali olivovú ratolesť, vzdali úctu bohom a na ich počesť sa konala veľká hostina. Olympijským víťazom, ktorých doživotne uctievali, stavali sochy, ich mená tesali do mramoru, písali na nich ódy, v divadlách a pri slávnostiach bolo pre nich vyhradené čestné miesto, nezriedka boli do konca života oslobodení od daní a poplatkov, na náklady mesta sa stravovali a podobne.
Disciplíny a legendy antických hier
V bežeckých súťažiach sa napríklad nemeral čas, zvíťazil ten, kto pribehol do cieľa ako prvý. Základnou disciplínou bol beh na jeden stadion, čiže vzdialenosť 192,27 metrov. Traduje sa, že antickí atléti behali nahí. Prvý raz sa tak stalo v roku 720 pred naším letopočtom, keď Orsippos z Megary dobehol do cieľa nahý po tom, ako sa mu uvoľnilo rúško.
Ďalšou disciplínou bol pentathlon, alebo päťboj, ktorý sa prvý raz objavil na 18. hrách v roku 708 pred n. l. K zaujímavým patrili aj beh ťažkoodencov a preteky trubačov.
Silové súťaže
Palé, čiže zápasenie, sa prvý raz objavilo na olympijských hrách v roku 708 pred n. l. K najslávnejším patril Milón z Krotónu, ktorý sa stal olympijským víťazom celkovo šesťkrát. Bol známy svojou silou a legendy hovoria o jeho tragickom konci.
Theagenes z Tasosu triumfoval v pästiarskej súťaži a v pankratione, ktoré boli zavedené na hrách v roku 688 pred n. l. a 648 pred n. l. Tieto disciplíny boli medzi divákmi veľmi populárne. Slávnym antickým boxerom bol aj Diagoras z Rodosu, ktorý si vyslúžil prezývku Euthymaches - vždy čestný bojovník. Jeho potomkovia, vrátane synov a vnukov, tiež dosiahli významné olympijské úspechy. Podľa legendy Diagoras zomrel v Olympii priamo na štadióne, po víťazstve jeho synov.
tags: #dochodok #olympijskych #vitazov