Dôchodcovia v azylových domoch: Keď sa strecha nad hlavou stane luxusom

Situácia v oblasti dostupného bývania sa v posledných dvadsiatich rokoch dramaticky zhoršuje. Inflácia a neustály nárast cien bytov rozširujú túto „metastázu“ do všetkých sociálnych skupín obyvateľov, pričom obzvlášť zraniteľnými sa stávajú dôchodcovia. Nedostatok dostupného bývania v dôsledku takzvaného zhodnocovania investičných bytov viedol k neuveriteľnému zvýšeniu dopytu, najmä vo väčších mestách.

Bytová neistota a ohrozenie bezdomovectvom

V mestách, ako je Praha, je bežné, že za normálny byt s rozlohou 50 metrov štvorcových sa platí nájomné s poplatkami a energiami okolo 30-tisíc českých korún mesačne (približne 1 250 eur). V momente, keď priemerný dôchodok v Česku je okolo 20-tisíc korún a človek sa po úmrtí manžela alebo manželky stane takzvaným „samodôchodcom“, je úplne závislý od dávky štátnej sociálnej podpory.

Príspevok na bývanie, ktorého priznanie sa stále legislatívne sprísňuje a najmä v Prahe sa aj časovo preťahuje, je frustrujúci a ponižujúci pre klientov, ktorí potrebujú pomoc s vyplňovaním formulárov. Bytová neistota - strach, že človek nezaplatí včas nájomné a príde o byt - je momentálne veľmi vysoká a dotyčných stresuje, keďže sú existenčne závislí od štátnej dotácie vo výške približne 10-tisíc korún cez sociálny systém.

Existujú obrovské skupiny obyvateľov, ktoré sa ešte nenachádzajú priamo na ulici, ale sú bezdomovectvom veľmi ohrozené. V momente, keď im bez čerpania sociálnych dávok nestačí ani mzda alebo plat (nieto ešte dôchodok), sa neistota bývania tejto skupiny dostáva, najmä v Prahe a vo väčších mestách, aj mimo rámca východnej Európy, čo naznačuje, že v tejto oblasti sme jednými z najhorších. Toto je tikajúca sociálna bomba. Stačí nejaká zdravotná alebo sociálna udalosť a starší občan sa v krátkom čase ocitne v nekvalitnej ubytovni alebo priamo na ulici.

Typy bezdomovectva a prístupy k pomoci

Bezdomovectvo sa týka štyroch skupín obyvateľov:

1. Ľudia bez strechy: Tí, ktorí žijú iba na ulici.
2. Ľudia s nestabilným bývaním: Tí, ktorí žijú na ulici, ale ešte stále majú sociálne kontakty a môžu občas, až napríklad 60 % času, prespať a okúpať sa u známych. Ich bývanie a strecha nad hlavou sú permanentne ohrozené.

Množstvo ľudí bez domova zostáva na ulici aj v silných mrazoch, pretože určité percento z nich nechce prečkávať v špeciálnych azylových domoch. V Českej republike charitatívne organizácie ponúkajú aspoň čiastočné riešenie ich problému - projekt „iglu“ z polyetylénovej peny, ktorá slúži ako izolácia. Terénni pracovníci, napríklad z Armády spásy, rozdelia prístrešky, keď začnú najväčšie mrazy. V Moravskosliezskom kraji ich je k dispozícii dvadsať. Ľudia bez domova reagujú na iglu pozitívne a sú schopní ho prijať. Česi sa projektom inšpirovali vo Francúzsku, kde iglu testovali minulú zimu a bezdomovci si ho pochvaľovali.

Služby azylových domov a krízových centier

Na Slovensku existuje sieť azylových domov a krízových centier, ktoré poskytujú pomoc ľuďom v núdzi. Príklady takýchto zariadení sú:

• Krízové centrum - Útulok pre mladých ľudí po skončení ústavnej výchovy (Alejová ulica 2, Košice, Arcidiecézna charita Košice).
• Útulok Emauzy (Fialkova 3-5, Košice, Arcidiecézna charita Košice) - pre 26 ľudí.
• Útulok + DOR + krízové centrum Dorka, n.o. (Hemerkova 28, Košice).
• Útulok pre občanov v hmotnej núdzi Dom humanity Nádej (Tehelná 26, Spišská Nová Ves).

Napriek tomu sú kapacity preplnené. Napríklad útulok Oáza so 130 bezdomovcami v Košiciach bol nútený ukončiť činnosť, čo hrozí, že jeho obyvatelia opäť skončia na ulici. Iba na miesto v azylovom dome Gianny Berettovej Mollovej v Rajci čaká 50 žien s rôznymi príbehmi, za ktorými nie je len násilie.

Financovanie a problémy azylových domov

Azylový dom v Rajci za 27 rokov pomohol takmer 500 ubytovaným. Tie, čo boli v centre aspoň šesť mesiacov, zvládli reštart na výbornú. Financovanie azylových domov je často neisté, závisí od štátnych grantov. Väčšina grantov je zameraná na materiálne a prevádzkovo-technické výdavky, pričom bez zaplatenia miezd sociálnych pracovníkov sa pobytové zariadenie azylového domu nedá udržať. Spôsob financovania cez granty je právne neistý, azylový dom sa ku grantu nemusí dostať aj pre malú byrokratickú chybu. Náklady na prevádzku azylového domu v Rajci dosiahli vlani takmer 300-tisíc eur, pričom príspevky a dotácie tvoria 90 % ich zdrojov. Zbierka im zatiaľ priniesla necelých 20 000 eur, čo na prevádzku nestačí. Ministerstvo situáciu potvrdilo, no na otázku, ako chcú zabezpečiť prežitie azylového domu, len odporučilo podať si žiadosť o dotáciu na rok 2026. Nerovnaký meter a nespoľahlivosť podpory štát nijako nectí, najmä v situácii, keď je azylových domov zúfalo málo.

Dôchodcovia v zariadeniach pre seniorov

Alternatívou k azylovým domom pre niektorých seniorov sú zariadenia pre seniorov, ktoré poskytujú komplexnejšiu starostlivosť.

Pani Milena, po celý život pracovala ako úradníčka, a tak ani dôchodok nemá vysoký. Rozhodla sa ísť do zariadenia pre seniorov. Hovorí: „Dcéra aj syn sa chceli o ňu postarať, ale...Aj oni musia zarábať na svoj dôchodok. Ja to beriem s rozumom. a ja by som bola doma sama. aj zdravotnú starostlivosť. Byť starý a chorý je zlá kombinácia. spojené ma niečo stáli. A tu je o mňa postarané od A po Z. stravu, ovocie, je tu čisto, ticho, záhrada...“

Podobne je na tom aj pán Andrej (90), ktorý žije v tom istom zariadení. „Na tom, ako mi pred rokom zomrela manželka, som sa rozhodol, že dožijem práve tu. budem robiť sám? Tu som spokojný. Nic mi tu nechýba. Necítim sa opustený,“ hovorí. „Dôchodok mám 723 eur, tu zaplatím 700. telefón, auto, to už platím z rezervy. Od detí peniaze nepýtam. som bol v núdzi, byt prenajmem.“ Pán Andrej pracoval až do svojich 85 rokov.

Centrum Náruč záchrany je prevádzkou, ktorú zriadilo o. z. neziskovou organizáciou. psychiku seniorov. územný celok (VÚC). služby pre klientov. Klient v dvojlôžkovej izbe si mesačne zaplatí 520 €. krát denne strava (140 €), upratovanie, údržba bielizne a šatstva (150 €). Bratislavského samosprávneho kraja je najviac 310,99 € pri VI. úplne bezvládny človek. Samoplatca si v dvojlôžkovej izbe zaplatí za rovnaké služby až 990 €.

Ceny domovov pre seniorov v krajských mestách

Náklady na pobyt v zariadeniach pre seniorov sa líšia v závislosti od mesta, rozsahu služieb a stupňa odkázanosti klienta.

Inovatívne prístupy: "Housing First"

Projekt Nadácie DEDO zabezpečuje dostupné nájomné bývanie pre rodiny v núdzi, ktoré je založené na inovatívnom prístupe „housing first“. Tento koncept u nás zaviedla do praxe aj Nadácia DEDO a ňou založené neziskové organizácie. Od júna 2024 sa k ich programu finančnou a potravinovou podporou pripojila aj spoločnosť BILLA prostredníctvom svojho projektu CHLEBODARCA.

V Košiciach, kde nadácia spustila „housing first“ pred niekoľkými rokmi, už našlo bezpečný domov viac ako 35 rodín. „Dostupné nájomné bývanie a odborná podpora na jeho udržanie, teda ,housing first‘, je účinný nástroj, ako ukončiť bezdomovectvo, pretože 80 až 95 % ľudí si takéto bývanie udrží. Bezpečný domov výrazne zlepšuje kvalitu života rodín, ako aj ich fyzický a duševný zdravotný stav. Keď má človek kde bývať, ľahšie si nájde zamestnanie, z ktorého potom dokáže toto bývanie financovať. Rodiny tak získavajú domov a súkromie, obnovujú rodinné i spoločenské vzťahy a majú reálnu možnosť postupne zmeniť svoju životnú situáciu,“ hovorí Alena Vachnová, predsedníčka správnej rady v Nadácii DEDO.

Klienti, ktorých Nadácia DEDO a BILLA zabývajú podľa zásad „housing first“, platia za bývanie riadny nájom, prispôsobený finančnej situácii, v ktorej sa aktuálne nachádzajú. Zaväzujú sa tiež k tomu, že budú so susedmi udržiavať dobré vzťahy. „Podmienkou je okrem toho prijímanie podpory multidisciplinárneho tímu, ktorý tvoria odborníci zo zdravotníckej, právnej, sociálnej či psychologickej oblasti. Požiadať o dostupné nájomné bývanie môžu rodiny bez domova, ktoré sa ocitli v útulkoch, krízových centrách, azylových domoch či neformálnych osídleniach,“ vysvetľuje Jana Gregorovičová, senior CSR špecialistka BILLA.

tags: #dochodcovia #v #azylovych #domoch