Operácia mozgu je invazívny zákrok, ktorý si vyžaduje mimoriadne presný a citlivý prístup. Pooperačná starostlivosť je rovnako kľúčová pre úspešné zotavenie a návrat pacienta k bežnému životu. Tento článok sa zameriava na komplexnú starostlivosť, ktorá zahŕňa nielen medicínske aspekty, ale aj rehabilitáciu, psychologickú podporu a adaptáciu na zmenenú životnú situáciu.
Pooperačný stav a skorá starostlivosť
Operácia vždy znamená zásah do organizmu, pobyt v nemocnici a rôzne dlhú dobu hojenia. Už pred operáciou sa preto oplatí vedieť, ako vyzerá pooperačný stav, pooperačná starostlivosť a aké pooperačné komplikácie sa môžu vyskytnúť. Pooperačný stav je obdobie, ktoré nasleduje po chirurgickom zákroku. Priebeh zotavovania po operácii a jeho dĺžka sú rôzne podľa toho, o akú operáciu ide. V rámci pooperačnej starostlivosti je obvykle najdôležitejšie zvládanie bolesti a starostlivosť o operačnú ranu.
Intenzívna pooperačná starostlivosť
Bezprostredne po operácii sú pacienti v nemocnici pod prísnym dohľadom, aby sa odhalili rôzne typy komplikácií. Odborníci starostlivo monitorujú fungovanie celého mozgu. Napojení sú na EKG, tlakomer, ktorý meria TK každú polhodinu, pulzný oximeter na prste. Pacienti môžu ležať spolu s ďalšími ženami na ARE, kde sestričky pracujú ako včielky. Nedovolí sa im hýbať, pretože ranu na slabine, cez ktorú sa dostali do mozgu, nesúšili, ale zatiahli špeciálnym plastovým opaskom na 6 hodín. Po tomto čase ranu oslobodia, prelepia a ešte na 2 hodiny zaťažia vreckom s pieskom.
Počas môjho 24 hodinového pobytu na ARO bola starostlivosť nepretržitá. Od rannej hygieny plynule prechádzala do podávania výživy, prebaľovania, odsávania, merania teploty, podávania liekov, zhovárania sa, opäť do hygieny, odsávania, podávania liekov a výživy, cvičenia s rehabilitačnou sestrou, až do večernej hygieny, prezliekania, zmývania vlasov. Nebol úkon, ktorý by sestrička pani nepopísala, hoci to bolo bez reakcie. Tento citlivý, láskavý a profesionálny prístup je pre pacientov mimoriadne dôležitý.
Zvládanie bolesti a starostlivosť o ranu
Prvé pooperačné dni sa môžu niesť v znamení bolesti. Druh a intenzita bolesti závisí od typu a rozsahu operácie. Pooperačná liečba môže zahŕňať aj lokálne anestetiká, ktoré zaistia miestne znecitlivenie a zamedzia vnímaniu bolesti. Medzi pooperačné opatrenia na zvládanie bolesti patria aj studené obklady, rôzne relaxačné techniky a alternatívne spôsoby zmierňovania bolesti.
Po každej operácii zostane v mieste zákroku na tele pooperačná rana a následne jazva. Otvorené operácie, pri ktorých sa chirurg dostáva do miesta zákroku klasickým rezom, prinášajú väčšie jazvy. Kontrolujte pravidelne stav pooperačnej rany alebo čerstvej jazvy. Ranu niekoľko dní po operácii nenamáčajte a so sprchovaním počkajte, kým to nedovolí váš lekár. Kýchanie a kašľanie môže v prvých dňoch po operácii spôsobiť rozostup rany. Pokiaľ sa pooperačný stav jazvy zhorší a objaví sa na nej opuch, začervenanie alebo iné zmeny, konzultujte jej podobu s lekárom.
Možné pooperačné komplikácie
Každá operácia má svoje riziká. Všetky tieto stavy vyžadujú rýchly zásah lekára, ktorý určí adekvátny postup a liečbu. Komplikácie po operácii sa delia na skoré a neskoré pooperačné komplikácie.
Skoré pooperačné komplikácie
- Horúčka
- Bolesť
- Zmeny vnímania
- Krvácanie
- Trombóza (hlboká žilová trombóza a pľúcna embólia patrí medzi hlavné pooperačné komplikácie a často sú pre pacientov fatálne)
- Urologické problémy
- Narušené hojenie rany (komplikácia v podobe rozostupu rany sa objavuje najčastejšie medzi 7. a 10. dňom)
Skoré pooperačné komplikácie nastávajú v mnohých prípadoch ešte počas hospitalizácie, preto ich môže odhaliť a riešiť lekár priamo v nemocnici.
Neskoré pooperačné komplikácie
- Prietrž
- Rôzne zrasty
- Neúspech operácie a nutnosť zákrok opakovať
- Keloidná jazva (silná vystúpená jazva)
Možné neskoré komplikácie ukazujú, že je nutné sledovať zdravotný stav aj po prepustení do domáceho liečenia a v prípade akýchkoľvek pochybností vyhľadať lekársku starostlivosť. Neodkladajte liečbu, a ak máte akékoľvek zdravotné ťažkosti alebo pochybnosti o svojom zdravotnom stave, navštívte odborného lekára.
Rehabilitácia po operácii mozgu
Cievna mozgová príhoda zasiahne nielen do života pacienta, ale aj jeho rodiny. Po mozgovej príhode dôjde obvykle k závažnej poruche pohybu, koordinácie a tiež k narušeniu vzpriameného stoja a chôdze. Závažné postihnutie po mozgovej príhode je potrebné začať rehabilitovať čo najskôr - už počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v akútnej fáze ochorenia, neskôr na rehabilitačnom lôžkovom oddelení.
Cvičenia po mŕtvici (2. časť: Dolná končatina)
Včasná neurorehabilitácia
Vďaka lekárom, ktorí odoslali svojich pacientov po prekonaní akútneho štádia náhlej cievnej mozgovej príhody na včasnú neurorehabilitáciu, sa prví pacienti dokázali z lôžka postaviť späť na nohy. Keďže medicína dnes už dokáže nielen zachrániť život po mozgovej príhode, ale aj vrátiť pacienta späť do každodenného života, je dôležité zabezpečiť kvalitnú rehabilitáciu. Nedostatok fyzioterapeutov v bežnej nemocnici nedovoľuje poskytovať pacientovi rehabilitáciu 3 až 4 hodiny denne. Rovnako v nemocniciach nie je vždy dostupný psychológ a logopéd. A po prepustení domov väčšinou už rehabilitácia nepokračuje vôbec.
V špecializovanom rehabilitačnom zariadení pacienti absolvujú 4 až 6 procedúr denne, čiže intenzívna rehabilitácia trvá minimálne tri hodiny každý deň. Lôžkové rehabilitačné zariadenia sú určené najmä pre pacientov, ktorí majú natoľko obmedzený pohyb a mobilitu, že nemôžu dochádzať na rehabilitácie ambulantne. Predstavujú tak prvý stupeň pri obnove hybnosti, sebaobsluhy a mobility pacienta. Pri zlepšení na úroveň chôdze s pomocou pomôcok (alebo mobility s pomocou vozíka) je nutné naďalej v rehabilitácii pokračovať - nielen cestou ambulantnej rehabilitácie, ale najmä v domácom prostredí. Ambulantnou formou je nutné pokračovať v rehabilitácii až do úpravy stavu alebo do zaradenia sa do bežného života (v rodine, v práci) s minimalizáciou funkčného deficitu (motorického - pohybového, kognitívneho, i porúch symbolických funkcií).
Princípy efektívnej rehabilitácie
Drvivá väčšina pacientov má predstavu, že budú niekde ležať alebo sedieť a rehabilitačný pracovník s nimi bude cvičiť. Efektívna je však predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta. Preto v prípade ľahšieho pohybového postihnutia alebo pri dosiahnutí určitej miery zlepšenia odbornými pracovníkmi je nutné, aby pacient pokračoval v rehabilitácii samostatne (pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácií). Narušené funkcie je nutné trénovať bezprostredne po vzniku mozgovej príhody, súčasná akútna liečba to dovoľuje. O optimálnom načasovaní zahájenia rehabilitácie rozhoduje fyzioterapeut.
Rehabilitační pracovníci realizujú následne terapiu, ktorú vedie, usmerňuje a kontroluje odborný lekár so špecializáciou na rehabilitáciu. V prípade potreby odporúčajú a využívajú rehabilitační pracovníci aj konkrétne rehabilitačné pomôcky (loptičky, balóny, stimulačné predmety) alebo kompenzačné pomôcky (barle, ortézy, vozíky, aparáty na podporu stoja a chôdze apod.). Základom dobrej rehabilitácie je optimalizácia pohybových funkcií cez zlepšovanie kvality senzorických funkcií (vnímanie polohy, pohybu, predstava o vlastnom tele, priestorové vnímanie, prognosticky dôležité je rozoznávanie predmetov v paretickej ruke) a dosiahnuť vôľou ovládaný, izolovaný pohyb. Jednotlivé postupy, ktoré sú využívané v rehabilitácii mozgovej príhody sú rôzne formy stimulácie, a to cez stimuláciu z „periférie“ z postihnutej strany tela a končatín, ako aj aktivácia tých oblastí mozgu, kde dochádza k uvedomovaniu si a analýze senzorických vnemov a ich prepojeniu na tvorbu adaptačných procesov.
Rozsah rehabilitačnej starostlivosti
Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu i ďalšie aktivity - logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť i sociálnu podporu.
Motorické postihnutie
Najbežnejšie postihnutie je obmedzená hybnosť polovice tela (paréza). Môže sa týkať napríklad ľavej ruky a nohy. Nezriedka je postihnutá viac ruka než noha a naopak. Okrem poruchy hybnosti sa môže vyskytovať i porucha cielenia pohybu (ataxia) a porucha koordinácie. Obmedzenie pohybu môže viac postihovať veľké svaly na končatinách (napríklad je obmedzená čiastočne alebo celkom schopnosť zdvihnúť ruku v ramennom či bedrovom kĺbe) alebo je viac narušená predovšetkým jemná motorika prstov. Obnovu obmedzenej hybnosti môže výrazne zhoršiť porucha citlivosti, nakoľko pacient stráca určitú informáciu z kontaktu s okolím.
Pacienti s poruchou vedomého cieleného pohybu precvičujú jednoduché, nenáročné cvičenia s opakovaním, na uvedomenie si vlastného pohybu končatinou, pohybu hrudníka pri dýchaní, brušnej steny, pohybu hlavou atď. Cvičenie by malo naučiť pacienta plne si uvedomovať pohyby, bez diktovania spôsobu dýchania, sedenia, chodenia. Iná metodika využíva súhyby zdravej a postihnutej končatiny s aktiváciou pohybových vzorov. Využívajú sa súhyby - súčasné pohyby horných alebo dolných končatín, zdravá končatina vykonáva celý pohyb, postihnutá hlavne v predstave a aktívne koľko zvládne. Súčasne s precvičovaním končatín precvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability, prevenciou pádov. Nacvičovanie koordinácie pohybu a kontroly polohy tela v sede, stoji, až po voľou ovládanú chôdzu. Pri posadzovaní, postavovaní a nácviku chôdze sú takisto využívané stimulačné techniky (tlak, odpor, hladenie, vibrácie atď.).
S narušením pohyblivosti tela sa často spája i porucha vzpriameného postoja (pre slabosť polovice tela nie je možný stabilný stoj) a následne i porucha chôdze. Tieto činnosti je taktiež možné výrazne ovplyvniť rehabilitáciou. Všeobecným princípom liečby je znížiť až odstrániť spasticitu, zabrániť nesprávnym vzorom pohybu, navodiť fyziologický pohyb, funkčný pohyb, zabrániť kontraktúram a deformitám. Preto je nutné všetky narušené činnosti sa „znovu naučiť“. Nikdy nemá zmysel rehabilitáciu vopred vzdať kvôli nechuti alebo pocitu bezmocnosti.
Niekedy ľudské telo kladie rehabilitácii nečakané prekážky - napríklad vo forme zvýšenia svalového tonusu, ktorý obmedzuje rozsah pohybu. Zvýšený svalový tonus = spasticita sa objavuje po odoznení akútneho štádia pri nesprávnych pohyboch, kde sú hyperaktívne svaly pre stabilitu a nie pre mobilitu-pohyb. Vhodnou kombináciou liekov (napríklad aplikáciou botulotoxínu do postihnutých svalov) a rehabilitácie je možné „tuhosť“ svalov prekonať a normálny rozsah pohybov zvýšiť alebo obnoviť.
Poruchy reči a prehĺtania
Veľmi častou poruchou po mozgovej príhode v dominantnej polovici mozgu (dominantnej hemisfére) je výpadok či narušenie reči (porozumenia a/alebo tvorby slov a viet). Postihnutie hybnosti a koordinácie tvárových svalov v dôsledku mozgovej príhody môže spôsobiť poruchu vyslovovania (artikulácie) i prehĺtania (narušené môžu byť rôzne fázy spracovania potravy v ústach). Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči. Nácvik je takisto nutné začať čo najskôr.
Pri poruchách porozumenia reči je narušená schopnosť pacienta identifikovať v počutom zvuku slová a vety a rozoznať ich obsah. Pri poruche tvorby (expresie) reči je naopak postihnutá schopnosť slová a vety vytvoriť a zosúladiť ich do správneho gramatického tvaru. Myslenie resp. intelekt pritom nie je obvykle nijako narušený, no navonok sa pacient s poruchou verbálnej komunikácie javí, akoby nebol schopný vôbec komunikovať a spolupracovať (na tento fakt treba myslieť a pomôcť pacientovi ho prekonávať). S poruchou reči sa často spája porucha písania. Ak je porucha reči závažná, rehabilitácia často neumožní obnoviť úplne rečové funkcie.
K menej častým no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode patrí porucha prehĺtania. Okrem zhoršeného (narušeného i spomaleného) príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia (aspirácie) stravy a tekutín do dýchacích ciest. K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s vynútenou (nevhodnou) polohou tela pri príjme stravy a tekutín. Diagnostika porúch prehĺtania je často komplikovaná, no závisí od nej úspešnosť liečby. Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť vhodne stravu (pri zabiehaní tuhých súst mixovaním jedla, pri zabiehaní tekutín naopak zahustením jedál vhodným prípravkom). Problémy s príjmom stravy môžu nastať i kvôli obmedzeniu hybnosti a koordinácie (napríklad sťažený či nestabilný úchop lyžice, pohára, krájanie porcií).
Kognitívne funkcie a psychologická podpora
V rehabilitácii je základom obnova každodenných aktivít vrátane kognitívnych. Po mozgovej príhode patrí zníženie intelektovej výkonnosti (narušenie pozornosti, pamäti a celkove kognitívnych funkcii) k tým zriedkavejším. No napríklad pri opakovaných mozgových príhodách je porucha kognitívnych funkcii častá. Pozornosť a mentálny výkon je však možné taktiež trénovať alebo prekonať jeho obmedzenia. Moderné rehabilitačné metódy používajú i počítačové programy (napr. Train the Brain, Rehacom a iné).
K jednoduchším patrí hlasné čítanie jednoduchých rytmických textov, spev jednoduchých rytmických nápevov, jednoduché matematické úlohy - kreslenie vzorcov, riešenie algebrických úloh apod. Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia riešením zadaných úloh až po aplikáciu do dennej praxe na zvýšenie výkonnosti a zníženie únavnosti pri riešení denných situácií a zvládaniu zmenenej životnej situácie, vrátane prekonania depresie z novovzniknutých obmedzení (fyzických, komunikačných, zníženia samostatnosti). O podrobných návodoch a postupoch môžu príbuzných informovať odborníci z rehabilitačného tímu.
Pri každom vážnom ochorení je bežnou reakciou smútok a pocit beznádeje. Niekedy však môže byť trvalá porucha nálady i priamym dôsledkom poškodenia mozgu mozgovou príhodou. Pacienti sú často deprimovaní, keďže majú nové telesné obmedzenia a mnohé aktivity odrazu nemôžu vykonávať. Pri vhodnej podpore okolia alebo pri intervencii zo strany rehabilitačného tímu a lekárov je možné prechodnú smutnú náladu zlepšiť. Ak sa však stav napriek týmto pokusom nezlepšuje, je namieste odborná psychiatrická resp. psychoterapeutická starostlivosť. Depresia totiž môže negatívne ovplyvniť telesnú výkonnosť i schopnosť rehabilitácie. Dôležité je prekonať ostych a obavy a svoje pocity neskrývať, ale naopak hovoriť o nich s odborníkmi.
Polohovanie pacienta
Správne polohovanie tela je mimoriadne dôležité predovšetkým v akútnej fáze CMP. Dobré polohovanie pomáha zabrániť spasticite až kontraktúram, zabrániť bolestivým pleciam, predchádzať preležaninám, predchádzať problémom s obehom (krvným aj lymfatickým), posielať do mozgu normálne povely, podporovať rozpoznanie a uvedomenie si postihnutej strany. Pacienta polohujeme každé 2 hodiny a striedame polohy na chrbte, oboch stranách, bruchu. Pri zmene polohy pacientom premasírujeme miesta vystavené najväčšiemu tlaku masážnym gélom.
Postupne začíname vysadzovanie na lôžku - posadzovanie na lôžku so spustenými nohami z lôžka (chodidlá musia byť rovno na podlahe, koleno a členok ohnuté v 90 stupňovom uhle), posadzovanie do kresla, nácvik stoja a rovnováhy, nácvik chôdze. Polohu pacienta udržujeme pomocou vankúšov, vatových venčekov, prestieradiel, drevených debničiek. Správne polohovanie zahŕňa udržiavanie ramenného a stehenného kĺbu smerom dopredu, mierne otočenú nohu dovnútra, chodidlo smerujúce hore, coxa a koleno mierne ohnuté a hornú končatinu otočenú von, dlaň otvorenú, prsty a palec natiahnuté, ruku v naznačenej dorzálnej flexii. Pri zvýšenom svalovom napätí ruky, do ruky pacienta môžeme vložiť valček (zrolovaný uterák), alebo použijeme dlahu, v ktorej je ruka vo funkčnej polohe. Pri posadzovaní trup musí byť vzpriamený, preto pacient musí byť dobre podložený vankúšmi. Rameno je ťahané dopredu, pričom paža je vytočená von a natiahnutá.
Pamätajte si, k pacientovi vždy pristupujeme a akúkoľvek asistenciu poskytujeme z postihnutej strany. Hovorte k nemu tiež z postihnutej strany, váš hlas mu bude stimulovať jeho sluch a zrak, čím dostáva dôležitú zmyslovú stimuláciu. Pri nácviku stoja si pacient musí osvojiť správnu polohu v stoji. To znamená, že váha tela musí byť prenášaná cez pätu, pričom celé chodidlo je na podlahe a smeruje rovno dopredu, koleno je mierne ohnuté, stehenný kĺb smeruje dopredu. Na požiadanie vás rehabilitačná sestra naučí správne postupovať pri polohovaní pacienta po CMP, pred následným prepustením do domácej starostlivosti.
Domáca starostlivosť a návrat k bežnému životu
Po prepustení z nemocnice je dôležité pokračovať v starostlivosti o pacienta aj v domácom prostredí. Tím chirurgov, ktorí vykonávajú operácie, vypracuje pre svojich pacientov vhodný plán rekonvalescencie, aby sa čo najviac predišlo komplikáciám a vedľajším účinkom. Plán rekonvalescencie zahŕňa neustále dôkladné vyšetrenie pacienta po chirurgickom zákroku.
Hygienická starostlivosť
Hygienu vykonávať 2-krát denne a po každom znečistení. V závislosti od poruchy funkcie a celkového stavu pacienta vykonávať rannú a večernú toaletu na lôžku, pri umývadle alebo v sprche. Od začiatku zapájať pacienta do starostlivosti o seba, v prípade potreby ho umyjeme alebo len asistujeme. Zdravou hornou končatinou (HK) si umyje tvár (oči, uši, zuby - DÚ), trup, dolné končatiny (DK), potom mu dáme žinku na chorú HK a umývame zdravú HK, umyjeme chrbát a nakoniec si pacient zdravou HK umyje zadok a genitálie. Raz za týždeň vykonať celkový kúpeľ vrátane umytia vlasov, ostrihania nechtov. U mužov 2-3 krát týždenne oholiť, pokiaľ to sami nezvládnu. Pri toalete si všímame celistvosť kože, zaparené miesta a prípadne ošetrujeme vhodným krémom. Ležiacich pacientov pravidelne masírujeme masážnym krémom, hlavne miesta vystavené väčšiemu tlaku, čím predchádzame dekubitom.
Lôžko pacienta a osobná bielizeň musí byť vždy čistá a suchá, posteľná plachta napnutá, aby sa koža neotlačila a nevznikli dekubity. Pokiaľ je pacient inkontinentný, je možnosť používať jednorazové pomôcky „pampers“ - ošetrujúci lekár vám ich môže odporučiť do prepúšťacej správy. Ak má pacient permanentný katéter (PK) je potrebné pravidelne odpúšťať moč každé 4 hodiny a kontrolovať jeho priechodnosť. Raz za 21 dní je nutná výmena PK na urologickej ambulancii. Ak pacient používa na močenie močovú fľašu, podložnú misu alebo toaletnú stoličku, je potrebné požiadať o jej predpísanie na recept.
Starostlivosť o stravovanie a príjem tekutín
Pri ošetrovaní chorých s CMP jedným zo sprievodných javov ochorenia môže byť porucha prehĺtania, preto musíme byť opatrní pri ich kŕmení, lebo môže dôjsť k vdýchnutiu potravy do dýchacích ciest. Komplikáciou je zápal pľúc. Často takýchto pacientov v akútnom štádiu kŕmime sondou (príprava sondovej stravy v prílohe). Sondovú stravu podávame Janetovou striekačkou (dostať kúpiť v lekárni) a podávame ju do žalúdočnej sondy (ŽS) zavedenej cez nosovú dierku priamo do žalúdka. Po podaní stravy, ŽS prepláchneme horúcim čajom. Príjem tekutín za 24 hodín je 2 litre. Výmena ŽS po 21 dňoch, alebo pri nefunkčnosti. Niekedy sa priamo do žalúdka zavádza PEG, stravovanie je také isté ako u ŽS. PEG = trvalá sonda zavedená priamo do žalúdka cez stenu žalúdka. Pravidelne kontrolujeme okolie PEGu, pri toalete ho vždy pootočíme a podľa potreby pri zaparení kože pod PEG lokálne aplikujeme framycoin masť, prípadne 1 % Betadine, na komplikáciu upozorníme lekára.
Pri stravovaní pacienta vysadíme do sedu na posteli, alebo ho posadíme do kresla. Pacient sa opiera o stôl, trup je vzpriamený, postihnutá ruka je natiahnutá na stole, rameno smeruje dopredu, lakeť je na stole. Ak má pacient problémy s hryzením, žuvaním podávame stravu tekutú prípadne kašovitú. Ak podávame stravu racionálnu, jedlo pokrájame, aby sa mohol zdravou rukou samostatne najesť. V akútnom štádiu je nutné pacientovi asistovať (viesť mu ruku, dokŕmiť ho) pri stravovaní. Postupne ho viesť k samostatnosti a zapájaniu aj chorej ruky. Na pitie používame šálku s uchom pre lepší úchop, prípadne slamku. Denne je nutné vypiť 2 litre tekutín. Do jedálneho lístka zaraďujeme dostatok ovocia, zeleniny, dbáme na správnu kalorickú a biologickú hodnotu potravy a jej pestrosť.
Aktivity denného života
Najvyšším cieľom rehabilitácie je pomôcť pacientovi tak, aby bol schopný sám vykonávať čo najviac aktivít bežného života. Dosiahne to vtedy, keď:
- Od začiatku ho budete viesť k tomu, aby každodennú činnosť vykonával za použitia normálnych pohybovaných vzorov, pričom tiež stimulujeme jeho zmysly.
- Spoločne sa snažte riešiť rôzne problémy, ktoré môžu nastať napr. pri vyzliekaní, umývaní, obliekaní, používaní toalety, pri stolovaní.
- Uistite sa, že pacient vykonáva zmysluplnú činnosť.
- Môžete asistovať pri manipulácii s predmetom. Veďte jeho ruku pomocou svojej ruky, ktorú na ňu položíte.
- Môžete viesť a kontrolovať celé jeho telo z jeho postihnutej strany.
- Musí sa naučiť používať čo najviac postihnutú ruku pri všetkých domácich prácach (utieranie prachu, umývanie riadu, pranie atď.). Tieto činnosti sú dôležité pre znovunadobudnutie pohybu ale aj pre zlepšenie hmatových vnemov.
- Musia sa podieľať na rodinnom živote, hrách, nesmú sa odstrkovať do kúta.
Na požiadanie vás rehabilitačná sestra naučí správne postupovať pri rehabilitovaní pacienta po CMP, pred následným prepustením do domácej starostlivosti. V spolupráci s rehabilitačným pracovníkom prakticky ukážeme ako správne polohovať, posadzovať, postavovať pacienta s CMP. Rehabilitačná sestra vám ukáže základné rehabilitačné cvičenia, nácvik chôdze. Ak si sami v začiatkoch po prepustení pacienta netrúfate na tieto úkony, je možné pokračovať v rehabilitovaní cestou ADOS.
Kompenzačné pomôcky a úpravy domácnosti
Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky. Najčastejšie sa prechodne alebo i dlhodobo využívajú oporné pomôcky (barle, chodítka, podporné rámy), ktoré uľahčujú vzpriamený stoj a pomáhajú znovuobnoviť narušený stereotyp chôdze. Pri úplnej poruche hybnosti (plégii) je niekedy nutné využiť kolieskové kreslo („vozík“). Výber konkrétneho vozíka či opornej pomôcky je veľmi dôležitý. O ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím.
Na uľahčenie pohybu v domácnosti a umožnenie sebaobslužných činností (umývanie, kúpanie, jedenie, pitie a ďalšie) je taktiež k dispozícii množstvo pomôcok. O ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím. V domácnosti je možné upraviť napríklad výšku sedu na stoličke, výšku záchodovej misy, inštalovať držadlá alebo oporné zábradlia. V kúpeľni je možné použiť protišmykové podložky (na podlahu, do vane alebo sprchy) i vaňové a sprchové vode odolné stoličky či lavice. Protišmykové podložky alebo protišmykové úpravy podláh je vhodná v celej domácnosti, nakoľko riziko pádu a zranenia je pri obmedzenej pohyblivosti veľmi vysoké.
Pri narušení jemnej motoriky je možné na držadlá (napríklad nádoby ale aj na kľučky či skrinky) inštalovať rozmernejšie násady, ktoré uľahčia úchop a manipuláciu. Na obliekanie alebo zapínanie gombíkov či zipsov taktiež existujú kompenzačné pomôcky. Pri poruche hybnosti rúk je často obmedzená i schopnosť písania - vtedy môže veľmi pomôcť písanie na počítačovej klávesnici. K veľmi nepríjemným obmedzeniam kvôli poruche koordinácie a jemnej motoriky patrí neschopnosť ovládať telefón.
Výživa a životný štýl pre zotavenie
Rekonvalescencia po operácii alebo dlhej chorobe je invazívny zásah do tela pacienta. Po akejkoľvek operácii (z dôvodu úrazu, estetického zákroku či iných zdravotných dôvodov) celkový zdravotný stav ovplyvňuje úspešnosť vykonaného chirurgického zákroku. V prvom rade je nutné dodržiavať hneď po operácii liečebný a pokojový režim stanovený ošetrujúcim lekárom. V tomto období vedia dobre poslúžiť výživové doplnky.
Po operáciách pohybového aparátu ako je operácia bedrového kĺbu, menisku alebo po zlomeninách siahnite napríklad po produktoch z liečivých húb - MycoFLEX alebo ajurvédskych bylín - Osteo plan, Cissus POWER. Dobre padne aj kúpeľ s kúpeľovou soľou z termálneho žriedla Podhájska BIOTERMAL, či zábal s humátovým liečivým bahnom Cytosan Fomentum gel. Veľmi rýchlym návratom si môžeme spôsobiť opakovaný rozvoj infekcie alebo iných dlhodobých problémov. Ak potrebujete chodiť do práce, vypustite časť aktivít po práci. Ak si však môžete dovoliť ešte chvíľku po odznení príznakov ostať doma, začnite zľahka s voľnočasovými aktivitami.
Podpora črevného mikrobiómu a imunity
Po chorobe môže byť prostredie v našom čreve celkom rozhádzané. Je to preto, že nám počas choroby nechutí veľmi jesť a po odznení najhorších príznakov máme chuť snáď na všetko. V našich črevách žijú kolónie mikroorganizmov. Probiotiká - „dobré baktérie“, ktoré sú súčasťou nášho mikrobiómu, pôsobia na imunitné bunky. Imunitné bunky sa vo väčšej miere nachádzajú práve v našich črevách a zdravý mikrobióm preto priamo súvisí s pevnou imunitou, pretože v zdravom črevnom prostredí dokážu spúšťať adekvátnu imunitnú reakciu a chrániť sa proti patogénom - baktériám, vírusom a parazitom.
Čerstvé ovocie a zelenina nám do organizmu prináša množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny, ktoré podporia dobré trávenie a posilnia imunitu. Dôležitý je aj pitný režim. Uprednostnite čistú vodu a čaje. Dnes už vieme, že existujú potraviny s preukázateľnými prebiotickými účinkami. Pozitívne pôsobia na rast prospešných baktérií. Spracovaná potraviny obsahujú množstvo farbív a konzervantov, ktoré zdraviu veľmi neprospievajú. Sú ochudobnené o výživové látky a naopak „obohatené“ o látky, ktoré do nášho čreva nepatria. Alkohol nepriaznivo vplýva na spánok a neprospieva črevnému mikrobiómu. Rovnako by sme sa mali vyhýbať potravinám s vysokým obsahom rafinovaného cukru, pretože ten štartuje zápalové procesy v tele.
Kombinácia vitamínov C + D3 + zinok v lipozomálnej forme je vhodná tak na prevenciu, ako aj na zmiernenie ochorenia a rýchlejšiu rekonvalescenciu. Bylinný koncentrát Cistus komplex je určený na pomoc pri infekciách s predĺženým priebehom. Spolu s bylinným koncentrátom Vironal tvoria ideálnu dvojku. Na regeneráciu pečene po dávkach silných liekov je vhodný Cytosan.
Fyzická aktivita a oddych
Po operácii sa začnite čo najskôr hýbať, aby ste opäť získali potrebnú svalovú silu. Rekonvalescencia nie je stav nečinnosti. Spánok je najlepší prirodzený regeneračný prostriedok, je zadarmo a bez námahy. Počas spánku sa v našom tele odohráva množstvo procesov, ku ktorým patrí aj regenerácia tela po fyzickej aj psychickej stránke, posilňovanie obranyschopnosti, rekonvalescencia po chorobe a načerpanie energie. Mnoho lekárov zakazuje po chorobe 2 týždne cvičiť. Nemusí to však platiť pre každého. Záleží na priebehu ochorenia a od našej fyzickej kondície. Športovec v dobrej kondícií sa bude pravdepodobne chcieť čo najskôr vrátiť k svojmu športu aj kvôli svojej psychickej pohode. Treba začať naozaj zľahka a na začiatok znížiť intenzitu tréningu. Relaxačné a strečingové cvičenia môžu byť vhodné. Po dlhom ležaní je ideálna prechádzka na čerstvom vzduchu, ktorá sa odporúča aj ľuďom bez športových návykov.
Mentálna stimulácia a prevencia
Pre starostlivosť o mozog stačí napríklad aj obyčajné čítanie, ktoré nám výrazne viac prospeje, ako keby sme pozerali do obrazovky telefónu. Rovnako sú výborné cvičenia aj kreatívne činnosti ako kreslenie či modelovanie, ktoré mozog stimulujú a udržiavajú v kondícii. V princípe to môže byť akákoľvek činnosť, pri ktorej mozog aktívne zapájame namiesto toho, aby sme len pasívne prijímali informácie.
V niektorých krajinách je súčasťou liečebnej terapie pobyt v prírode. Okrem medikamentóznej liečby dostane pacient od lekára odporúčanie na trávenie času v prírode. Práve čas v lese sa považuje za skvelý spôsob ako upokojiť telo a myseľ a odbúrať stres. Príjemné a antistresové aktivity nás zbavia stresu a určite urobia dobre. Každý máme to svoje. Dobrá kniha, film, maľovanie, prechádzka v lese, masáž.