Kandidatúra dôchodcu Jána Molnára na prezidenta SR a spory o podpisy

V politickom dianí na Slovensku sa objavilo viacero zaujímavých prípadov týkajúcich sa prezidentských kandidatúr, pričom osobitnú pozornosť si zaslúži prípad dôchodcu Jána Molnára z Košíc. Jeho snaha kandidovať na prezidenta SR s podporou poslancov Národnej rady (NR) SR vyústila do sporu a napokon k súdnemu konaniu. Okrem neho sa o prezidentský post uchádzali aj iní kandidáti, ktorí museli čeliť rôznym prekážkam.

Prezidentskí kandidáti

Kauza Jána Molnára: Podpisy poslancov a súdny spor

Ján Molnár chcel kandidovať s podporou poslancov NR SR. Predložil parlamentu 15 podpisov od zákonodarcov, čo je minimálny počet potrebný pre kandidatúru s poslaneckou podporou. Poslanci však tvrdia, že ich od neho získal podvodom. Podľa ich vyjadrení Molnár vyzbieral podpisy na dni otvorených dverí v parlamente, avšak poslanci hovoria, že podpisovali inú petíciu. Tento spor viedol k tomu, že predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS) jeho kandidatúru neprijal.

Ján Molnár sa obrátil na Najvyšší súd SR (NS SR) so žalobou, aby preskúmal rozhodnutie Andreja Danka. Spolu s ním sa na NS SR obrátil aj Radovan Znášik, ktorého kandidatúru tiež Danko neprijal z dôvodu nesplnenia vekovej podmienky. Najvyšší súd SR obe žaloby zamietol. „Najvyšší súd po preskúmaní žalôb zistil, že nie sú dôvodné a z tohto dôvodu obe žaloby zamietol,“ informovala hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová. Správny súd musel rozhodnúť o žalobe do piatich dní od jej doručenia. Podľa zákona, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. Ak by ale zistil dôvodnosť žaloby, rozhodol by o prijatí návrhu žalobcu na kandidáta na prezidenta SR.

Radovan Znášik a veková podmienka

Radovan Znášik síce odovzdal potrebný počet podpisov, ale nespĺňal podmienku veku. Pre prezidentskú kandidatúru je potrebný vek minimálne 40 rokov v deň volieb. Voľby boli stanovené na 16. marca, prípadné druhé kolo na 30. marca. Znášik mal osláviť 40. narodeniny až v apríli. Obrátil sa na Andreja Danka so žiadosťou, aby pri určovaní termínu zohľadnil fakt, že od 11. apríla už bude podmienku veku spĺňať. Podľa Znášika mohol Danko zvolať voľby aj na 15. apríla, čo je, ako tvrdí, najneskorší termín. Najvyšší súd SR však aj jeho žalobu zamietol.

Chronológia prezidentských volieb

Ďalší prezidentskí kandidáti

Okrem spomínaných kandidátov sa o prezidentský post uchádzali aj iní. Peter Osuský z SaS vyzbieral vyše 16 000 podpisov, hoci potreboval minimálne 15 000. So zbieraním neprestával. Podpisy zbierali liberáli s Osuským svojpomocne na uliciach slovenských miest bez zapojenia agentúr a billboardovej kampane. Z rozhovorov s ľuďmi Osuskému vyplynulo, že „ľudia chcú iného prezidenta, ako majú dnes“. SaS ohlásila kandidatúru Osuského v polovici júna. On sám vyhlásil, že bude rád, ak bude alternatívou slobodným a zodpovedným občanom, ktorí nehlasujú stádovito a svoj výber si rozmyslia. S kampaňou chceli liberáli začať tesne pred voľbami, ako povoľuje zákon.

Kandidatúru oznámil tiež invalidný dôchodca z Košíc Leonid Chovanec, ďalej Jozef Behýl a Milan Melník, ktorý už v minulosti kandidoval. Zoznam kandidátov doplnila aj Ľubica Blašková. Vládny Smer-SD mal predstaviť svojho kandidáta najskôr v decembri tohto roka.

Portréty prezidentských kandidátov

Politická scéna a predvolebné nálady

Opozícia sa prebúdza, zatiaľ čo vláda ide na prvé obrátky. Ivan Korčok tiež vyzbieral podpisy na kandidatúru na prezidenta. Igor Matovič na túto informáciu reagoval slovami: "Dobrý kandidát, ale...". Dodal, že si vie predstaviť aj konzervatívnu ženu, no pani Lexmann nemá podľa neho prezidentský formát. "To je taký môj sen, ktorý sa možno nesplní," dodal s tým, že perfektný typ je Erika Jurinová. Takto vysvetlil aj zmenu názvu hnutia, ktoré sa po novom volá Slovensko. "To je ich problém, nie náš," pokračoval na margo kritikov tejto zmeny. Zdôraznil, že zákon toto umožňuje. Matovič sa vyjadril aj k 13. dôchodkom, kde tvrdí, že "z jedného vačku vezmú a dôchodcom pritom dajú menej". Konkrétne spomenul, že "z v priemere 260 eur dostanú 36 eur" v dôsledku zrušenia rodičovského bonusu.

Ako si vytvoríte stratégiu politickej kampane?

Povolebné preferencie a stratégie strán

Lídrov strán už začínajú zaujímať povolebné preferencie. Najaktívnejšou stranou je hnutie Igora Matoviča, ktoré sa nedávno premenovalo na Slovensko. Odborník Hřích predpokladá, že Igor Matovič bude najaktívnejšie komunikovať. Podľa neho sa pohyby preferencií dejú aj v období, keď je pokoj a neočakáva dramatické skoky. Hřích tiež poznamenal, že voliči Progresívneho Slovenska (PS), ktorí čakali, že PS bude skladať vládu, môžu reagovať na pomalší a pasívny rozbeh strany. Podľa názoru šéfa AKO už Matovičovo krikľúnstvo viac priniesť nemôže a všetko bude záležať na tom, akú tému sa mu podarí uchopiť. "No odlišovať sa bude, myslím si, že zvyšok opozície bude komunikovať distingvovanejšie," povedal ďalej s tým, že momentálne sa chopil témy 13. dôchodkov.

KDH sa chystá odvolávať Ľuboša Blahu kvôli portrétu Che Guevaru, ktorý priniesol do svojej kancelárie v NR SR a zvesil hlavu štátu. Odstránil aj vlajku EÚ. Majerský musí podľa Hřícha balansovať medzi tým, že je županom, a tým, že je lídrom opozičnej strany. Hřích predpovedá, že veľkou témou budú práve 13. dôchodky.

Hřích tiež poznamenal, že "ľudia by skôr oželeli sviatky, ktoré sa nedajú kombinovať", a tie, ktoré sa kulminujú, rušiť nechcú. Adepti na zrušenie sú sviatok Sedembolestnej Panny Márie a Sviatok práce.

tags: #dochodca #vyzbieral #podpisy #v #parlamente