Zodpovednosť za hospodársky a sociálny rozvoj územných celkov na Slovensku

Rozvoj územia Slovenska je komplexná téma, ktorá si vyžaduje koordinované úsilie viacerých aktérov. Tento článok sa zaoberá zodpovednosťou za hospodársky a sociálny rozvoj územných celkov na Slovensku, s dôrazom na legislatívny rámec a kľúčové subjekty zapojené do tohto procesu. Analyzuje sa návrh novely zákona o podpore regionálneho rozvoja a jeho potenciálny vplyv na zlepšenie procesov plánovania, tvorby a implementácie strategických dokumentov.

Legislatívny rámec podpory regionálneho rozvoja

Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja (ďalej len „ZPRO“ alebo „návrh novely“), v znení neskorších predpisov, predstavuje základný právny predpis upravujúci podporu regionálneho rozvoja na Slovensku. Cieľom zákona je prispieť k vyváženému a udržateľnému rozvoju regiónov, znižovaniu regionálnych disparít a zlepšovaniu kvality života obyvateľov. Dňa 8. júla 2014 bol do Národnej rady SR doručený vládny návrh novely zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja. Dňa 15. októbra 2014 bol prijatý zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja.

Ciele návrhu novely ZPRO

Návrh novely zákona o podpore regionálneho rozvoja je podľa dôvodovej správy vypracovaný s cieľom dosiahnuť skvalitnenie procesov prípravy, tvorby, aktualizácie a úspešného plnenia cieľov strategických dokumentov regionálneho rozvoja s celoštátnou, regionálnou a miestnou pôsobnosťou. Návrh novely si kladie za cieľ skvalitniť procesy prípravy, tvorby, aktualizácie a úspešného plnenia cieľov strategických dokumentov regionálneho rozvoja. Dôvodová správa k návrhu zdôrazňuje potrebu rozpracovania a doplnenia podrobnejších pravidiel zapájania zainteresovaných aktérov na všetkých úrovniach verejnej správy, vrátane verejnosti a podnikateľov v rámci kreovania funkčnej partnerskej spolupráce v Slovenskej republike.

Kľúčové zmeny zavedené novelou ZPRO

Novela ZPRO prináša niekoľko významných zmien, ktoré majú za cieľ zefektívniť systém podpory regionálneho rozvoja:

• Zmena terminológie: Po prvé je potrebné zdôrazniť, že po schválení bude novelizovaný zákon používať namiesto pojmu finančný príspevok, pojem dotácia.
• Definovanie sociálno-ekonomických partnerov: V záujme jednoznačného a komplexného určenia zainteresovaných aktérov podieľajúcich sa na príprave, tvorbe, realizácii a hodnotení strategických a iných rozvojových dokumentov regionálneho rozvoja, návrh definuje sociálno-ekonomických partnerov. Podľa ust. § 2 písm. e) sociálno-ekonomickí partneri sú subjekty verejnej správy, podnikatelia a mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti regionálneho rozvoja na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni.
• Definovanie partnerstva: V záujme vytvárania funkčných partnerstiev je definované partnerstvo, jeho účel, význam a cieľ. Podľa ust. § 2 písm. g) je partnerstvo forma spolupráce medzi sociálno-ekonomickými partnermi s cieľom zabezpečiť hospodársky rozvoj, sociálny rozvoj a územný rozvoj dotknutého regiónu s ohľadom na udržateľný rozvoj.
• Zavedenie spoločného programu rozvoja obcí: Z dôvodu prehľadnosti, návrh novely zavádza skrátený názov programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku, resp. obce, namiesto programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce. Výkon podpory regionálneho rozvoja sa rozširuje o „spoločný program rozvoja obcí“, ktorý integrovaným prístupom rieši reálnejšie plnenie individuálnych záujmov obcí v rámci spoločne zadefinovaných priorít rozvoja a zároveň uľahčuje obciam prístup k finančným zdrojom a mechanizmom na zabezpečenie ďalšieho rozvoja.
• Úprava obsahu programov rozvoja: Návrh novely tiež rieši navrhovaným znením ust. § 7 odsek 3 novú obsahovú stránku jednotlivých častí programu rozvoja vyššieho územného celku, a to analytickú časť, strategickú časť, programovú časť, realizačnú časť a finančnú časť. Sprievodne v tomto smere návrh novely počíta s obdobnými zmenami v programe rozvoja obce. Tento program by mal takisto pozostávať z analytickej, strategickej, programovej, realizačnej a finančnej časti.
• Zavedenie inštitútu spoločného programu rozvoja obcí: Vložením nového ust. § 8a sa upraví nový inštitút, a to „Spoločný program rozvoja obcí“ v záujme vytvárania priestoru pre integrovaný prístup obcí k svojmu rozvoju a najmä obcí, ktoré nemajú dostatočné kapacity na vytvorenie vlastného programu rozvoja obce. Podľa dôvodovej správy sa Spoločným programom rozvoja obcí má zabezpečiť efektívnejšia spolupráca, znížiť náklady spojené s prípravou a realizáciou rozvojových aktivít v katastrálnom území susediacich obcí.
• Úprava okruhu žiadateľov o dotáciu: Vzhľadom na rozšírenie okruhu žiadateľov o dotáciu na projekt z rozpočtovej kapitoly ministerstva, je podľa dôvodovej správy potrebné vykonať čiastkové zmeny v ust. § 13 a 14. Ďalej pôjde aj o rozšírenie oblastí podpory regionálneho rozvoja všeobecne pre subjekty územnej spolupráce, ako aj podmienky poskytnutia dotácií, podania žiadosti, obsahu zmluvy a postavenie odbornej hodnotiacej komisie.

Subjekty zodpovedné za hospodársky a sociálny rozvoj

Na hospodárskom a sociálnom rozvoji územných celkov na Slovensku sa podieľa široké spektrum subjektov, pričom každý z nich má svoje špecifické úlohy a zodpovednosti.

• Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len „ministerstvo“): Zabezpečuje vypracovanie a aktualizáciu Národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pri uplatnení partnerstva, pričom využíva najmä štatistické údaje, strategické dokumenty a programové dokumenty schválené vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), Koncepciu územného rozvoja Slovenska, kvalitatívne prieskumy, aktuálne programy rozvoja vyšších územných celkov, aktuálne programy rozvoja obcí a aktuálne spoločné programy rozvoja obcí.
• Vyššie územné celky (VÚC): Zodpovedajú za vypracovanie a realizáciu programov rozvoja VÚC, ktoré sú kľúčovým nástrojom pre koordináciu regionálneho rozvoja na úrovni kraja.
• Obce: Po novom by mali byť obce povinné v rámci zabezpečovania a koordinovania vypracovania a realizácie programu rozvoja obce alebo spoločného programu rozvoja obcí, pravidelne tento program monitorovať a každoročne do 31. mája zasielať príslušnému vyššiemu územnému celku správu o jeho plnení a zabezpečiť súlad programu rozvoja obce alebo spoločného programu rozvoja obcí s územnoplánovacou dokumentáciou.
• Sociálno-ekonomickí partneri: Subjekty verejnej správy, podnikatelia a mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti regionálneho rozvoja na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni.
• Subjekty územnej spolupráce: Podľa ust. § 13 by mali byť po novom subjektmi územnej spolupráce (1) regionálna rozvojová agentúra, (2) slovenská časť euroregiónu, (3) európske zoskupenie územnej spolupráce podľa zákona č. 90/2008 Z. z. o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, (4) občianske združenie, (5) nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, (6) obec a (7) vyšší územný celok.
• Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy: Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sa podieľajú na vypracúvaní národnej stratégie, jej realizácii a vyhodnocovaní a každoročne do 30. júna zasielajú ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja informáciu o napĺňaní priorít a cieľov národnej stratégie. V rámci rozsahu pôsobnosti jednotlivých ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy sa prostredníctvom doplneného písm. d) do ust. § 10 majú zohľadniť pri tvorbe vlastných strategických dokumentov špecifiká regiónov a vyšších územných celkov.

Úloha Národnej stratégie regionálneho rozvoja

Národná stratégia regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je základným koncepčným dokumentom s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý určuje ciele a priority regionálneho rozvoja. Návrh zmien v ust. § 6 odsek 2 v záujme zabezpečenia vysokej kvality vypracovania a aktualizácie národnej stratégie rozširuje s dôrazom na význam hodnovernosti štatistických údajov a strategických programových dokumentov schválených vládou Slovenskej republiky, Koncepciu územného rozvoja Slovenska, kvalitatívne prieskumy, aktuálne programy rozvoja vyšších územných celkov, aktuálne programy rozvoja obcí a aktuálne spoločné programy rozvoja obcí, ktoré sú základnými vstupmi pre národnú stratégiu.

Návrh zákona upravuje znenie odseku 3 v ust. § 6 spresnením obsahu národnej stratégie v záujme prehľadnosti a komplexnosti procesného prístupu pri vypracovaní, aktualizácii v prospech úspešnej realizácie a plnenia strategických cieľov Slovenskej republiky v oblasti regionálneho rozvoja, podľa tohto východiskového koncepčného dokumentu s celoštátnou pôsobnosťou.

Obsah Národnej stratégie

Národná stratégia obsahuje najmä:

1. analýzu hospodárskej a sociálnej situácie v regiónoch;
2. odhad vývoja v regiónoch;
3. hlavné faktory rozvoja regiónov;
4. stratégiu regionálneho rozvoja;
5. strategické ciele a prioritné oblasti rozvoja podľa jednotlivých vyšších územných celkov;
6. priority a ciele regionálneho rozvoja;
7. inštitucionálne a organizačné zabezpečenie realizácie národnej stratégie;
8. systém monitorovania a hodnotenia s určením merateľných ukazovateľov a spôsob kontroly ich plnenia;
9. nástroje podpory regionálneho rozvoja;
10. vecný a časový harmonogram realizácie národnej stratégie.

Programy rozvoja VÚC, obcí a spoločný program rozvoja obcí

Podľa navrhovaného znenia ust. § 5 upravujúceho základné dokumenty podpory regionálneho rozvoja sa podpora regionálneho rozvoja vykonáva podľa:

1. Národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky;
2. programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku;
3. programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce;
4. spoločného programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obcí.

Programy rozvoja vyšších územných celkov a programy rozvoja obcí sú strednodobé strategické dokumenty, ktoré konkretizujú ciele a priority regionálneho rozvoja na úrovni kraja a obce. Spoločný program rozvoja obcí je strednodobý rozvojový dokument, ktorý je vypracovaný v súlade s cieľmi a prioritami ustanovenými v národnej stratégii a zohľadňuje ciele a priority ustanovené v programe rozvoja vyššieho územného celku, na území ktorého sa obce nachádzajú a je vypracovaný podľa záväzných častí územnoplánovacích dokumentácií združených obcí. Ak nemá obec vypracovaný vlastný program rozvoja obce, môže si vypracovať pri uplatnení partnerstva s jednou územne susediacou obcou alebo viacerými územne susediacimi obcami spoločný program rozvoja obcí. Spoločný program rozvoja obcí a jeho aktualizáciu schvaľujú obecné zastupiteľstvá obcí, ktoré vypracovali spoločný program rozvoja obcí.

Programy rozvoja vyšších územných celkov a programy rozvoja obcí a ich aktualizácie, schválené pred 1. januárom 2015, sú vyššie územné celky a obce povinné uviesť do súladu s ustanoveniami zákona účinného od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015.

Subjekty územnej spolupráce a ich úlohy

Subjekty územnej spolupráce zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore regionálneho rozvoja. Medzi ich hlavné činnosti patrí:

• Zabezpečuje základné informačné služby v oblasti regionálneho rozvoja, poskytovania prostriedkov z fondov Európskej únie a ďalších možností a zdrojov financovania regionálneho rozvoja.
• Zhromažďuje informácie o území realizácie projektu za účelom prípravy, tvorby a realizácie strategických, programových a rozvojových dokumentov.
• Podporuje rozvojové aktivity na území realizácie projektu súvisiace s podporou regionálnym rozvojom.
• Organizuje prezentačné podujatia, odborné semináre a vzdelávacie aktivity zamerané na problematiku rozvoja regiónov.
• Vytvára partnerstvá a spolupracuje so sociálno-ekonomickými partnermi v oblasti regionálneho rozvoja.
• Uľahčuje a podporuje najmä územnú spoluprácu vrátane jednej alebo viacerých foriem regionálnej, cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce.
• Pripravuje a realizuje projekty a rozvojové aktivity na podporu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja regiónu.

Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr

Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr je tvorená regionálnymi rozvojovými agentúrami, ktorým je podľa zmluvy o poskytnutí dotácie na projekt uzatvorenej medzi ministerstvom a regionálnou rozvojovou agentúrou poskytnutá z rozpočtovej kapitoly ministerstva dotácia na príslušný rozpočtový rok. Regionálna rozvojová agentúra zaradená do Integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr a jej zakladatelia a členovia musia mať sídlo na území realizácie projektu; to neplatí, ak je zakladateľom alebo členom regionálnej rozvojovej agentúry verejnoprávna inštitúcia.

Členom regionálnej rozvojovej agentúry zaradenej do Integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr je:

1. najmenej jedna obec alebo jeden vyšší územný celok;
2. jedno mikroregionálne združenie alebo regionálne združenie miest a obcí;
3. najmenej jedna právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť alebo právnická osoba, ktorej členmi sú právnické osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť;
4. najmenej jedna mimovládna organizácia.

tags: #zodpovednost #za #hospodarsky #a #socialny #rozvoj