Čína, s jej rozsiahlym a neustále sa vyvíjajúcim systémom, sa stáva miestom, kde je monitorovanie správania občanov na bezprecedentnej úrovni. Centrálnou témou tohto dohľadu je systém sociálneho kreditu (SSK), inovatívny prístup k monitorovaniu, hodnoteniu a regulácii správania osôb a účastníkov trhu. Tento systém, iniciatíva Komunistickej strany Číny (ČKS), má za cieľ radikálne transformovať spravovanie spoločnosti a ekonomiky v krajine.
Hoci sa pôvodne plánovalo jeho celoplošné spustenie v roku 2020, z dôvodu pandémie nového koronavírusu je jeho implementácia stále vo fáze testovania a vývoja. Napriek tomu už teraz výrazným spôsobom ovplyvňuje životy miliónov ľudí, a to pozitívne aj negatívne.
Historické predpoklady a vývoj
Snahy o vytvorenie kreditového systému v Číne siahajú na začiatok deväťdesiatych rokov minulého storočia, kedy vznikali problémy v komerčnom a finančnom sektore. Rýchly rozvoj ekonomických reforiem v ČĽR okrem iného spôsobil, že mnoho čínskych firiem nezvládalo platiť dlhy, čo primälo vládu prijať reformy na vyriešenie problému s pôžičkami. V roku 2002 na 16. zjazde KSČ prezident Ťiang Ce-min zdôraznil, že Čína musí vytvoriť systém sociálnych kreditov, ktorý by bol kompatibilný s modernou trhovou ekonomikou. V tomto období sa vláda zaoberala primárne finančným hľadiskom využitia kreditového systému.
Prelom nastal v roku 2014, keď štátna rada vydala dokument s názvom Náčrt vybudovania systému sociálnych kreditov (2014 - 2020). Tento dokument už kredit považoval nielen za dôležitý nástroj socialistického trhového hospodárstva, ale aj systému socialistického vládnutia. Prvý aspekt určoval, že kompletný celonárodný systém má byť pripravený v roku 2020, čo znamená, že vláda plánuje pomocou neho monitorovať a riadiť celú spoločnosť pomocou dát, ale aj tradičných postupov.
Centrálnou témou systému sociálneho kreditu je dosiahnutie samoregulácie firiem a jednotlivcov. Faktorom, ktorý to umožňuje, je technologický pokrok, ktorý vďaka tzv. big data umožnil zber a spracovanie obrovského množstva dát. Príprava projektu siaha do konca deväťdesiatych rokov, kedy pracovná skupina Inštitútu svetovej ekonómie a politiky pri Čínskej akadémii vied vytvorila Teóriu systému sociálneho kreditu. Na to nadviazali pilotné projekty v prvej dekáde 21. storočia.
Rozsah a ciele systému
Čínsky systém sociálneho kreditu rozširuje existujúci systém úverového ratingu do sociálnej, environmentálnej a politickej oblasti. V porovnaní s kreditovými systémami v iných krajinách, ako sú napríklad Spojené štáty americké (USA), čínsky systém ide nad rámec finančného úverového ratingu, pretože má zahŕňať nielen hodnotenie finančných a obchodných činností, ale aj hodnotenie sociálneho správania. Preto sa tento systém považuje za rozsiahly systém sociálnych kreditov.
Základným cieľom systému je získať efektívnejšie nástroje riadenia správania. Každý obyvateľ Číny, organizácia, spoločnosť, ako aj vládne úrady dostanú unikátne číslo sociálneho kreditu, ktoré bude priamo naviazané na ich kreditové výsledky, resp. počet kreditov. Systém sociálneho kreditu bude mať výrazný dopad na konanie jednotlivcov, firiem a inštitúcií.
Komponenty systému a ich fungovanie
V súčasnosti neexistuje jednotný systém sociálnych kreditov, ale obsahuje viacero rôznych systémov, ktoré spravuje nielen štát, ale aj lokálne samosprávy a komerčné spoločnosti. Všetky modely majú spoločné to, že zaviedli systém odmien a trestov, ktoré majú usmerniť správanie a konanie osôb, podnikov a iných organizácií v Číne.
Vládny systém: Červené a čierne zoznamy
Vládou riadený systém je povinný a zameriava sa primárne na všetkých občanov, organizácie, vládne úrady a podniky v kľúčových odvetviach. Obsahuje tzv. červené a čierne zoznamy. Červený zoznam zahŕňa ľudí, organizácie a iných, ktorí sú odmenení za svoje správanie, činnosť, aktivitu. Na čiernom zozname zaregistrujú každého, kto poruší pravidlá, s tým, že je možné si v tomto liste nájsť pri mene potrestaného aj výšku trestu a jeho príčinu. Ľudia s nízkym skóre si už v minulosti nemohli kúpiť letenku na vnútroštátne lety (9 miliónov ľudí) alebo cestovať vlakom v biznis triede (3 milióny ľudí).
Komerčné systémy a aplikácie
Systémy, ktoré spravujú komerčné spoločnosti sú oproti vládnym dobrovoľné a občania môžu do nich vstúpiť, čím dostávajú charakter tzv. vernostného systému. Súkromné technologické spoločnosti sa snažia zhodnotiť finančnú dôveryhodnosť zákazníkov a podporovať využívanie komerčných platforiem a spotrebu. Príkladom je aplikácia vyvinutá spoločnosťou Zhima Credit, prideľujúcej občanom skóre na základe informácií získaných z verejných kamier, histórie nákupov, prehliadania internetu alebo zoznamiek.
Bodové hodnotenie a kritériá správania
Štát prideľuje jednotlivcom skóre od 350 do 950 bodov. Čím nižšie je skóre človeka, tým viac je znevýhodňovaný. Zoznam dobrého a zlého správania nie je úplný a neexistuje centralizovaný súbor pravidiel; o podrobnostiach rozhodujú miestne orgány. Vláda začala v posledných rokoch zverejňovať na viacerých platformách informácie o vhodnom chovaní a aktivitách, ktoré spoločnosti pomáhajú a zvyšujú kredit danému jednotlivcovi.
Pozitívne a negatívne body
Všeobecné správanie „vzorného občana“ zahŕňa:
- Platenie účtov načas
- Dodržiavanie pravidiel cestnej premávky
- Zdieľanie obsahu chváliaceho vládu
- Obmedzené používanie sociálnych sietí
- Nadčasy v práci
- Dochvíľnosť v škole
- Obmedzenie alkoholu a cigariet
- Starostlivosť o rodičov
- Prispievanie na charitu
- Zapojenie sa do dobrovoľníckych činností
- Vybudovanie nového basketbalového koša pre komunitu
- Kúpa nového televízora a jeho venovanie do dedinskej zasadacej miestnosti
- Služba syna v armáde
- Darovanie krvi
- Nahlásenie falzifikátov
- Pritiahnutie investícií do dediny/mesta
Kreditné skóre sa znižuje za aktivity ako:
- Hranie videohier
- Konzumácia alkoholu
- Meškanie splácania pôžičiek
- Zdieľanie zakázaných videí
- Nákup zahraničného tovaru
- Priateľstvo s osobou s nízkym kreditným skóre
- Šoférovanie na červenú
- Púšťanie hlasnej hudby vo vlaku
- Venčenie psa bez vôdzky
- Príliš časté hranie počítačových hier
Odmeny a tresty
Tresty zahŕňajú:
- Zníženie rýchlosti internetu
- Vyššie úrokové sadzby úverov
- Zvýšenie daní
- Verejnú kritiku dotyčného
- Zákaz cestovania (napr. na letiskách alebo v biznis triede vlakov)
- Zákaz kúpy nehnuteľnosti
- Zhoršené podmienky pre nové úvery
- Zákaz vydávania nových dlhopisov
- Sťažený prístup k verejným zákazkám
- Povinné schválenie investičných projektov štátnymi orgánmi
- Zákaz zastávať manažérske pozície v štátnych firmách a veľkých bankách
Vysoký počet bodov môže občanovi tiež pomôcť zlepšiť dostupnosť kvalitnejších potravín, rýchlejšieho internetového pripojenia či zahraničných zájazdov. Ľudia s dobrými výsledkami sa môžu ísť pozrieť napríklad do Európy.
CHINA’S SOCIAL CREDIT SYSTEM
Pilotné projekty v čínskych mestách
Pilotné kreditové systémy vznikli počas tvorby sociálnych kreditov vo viacerých veľkých i menších mestách. Za zmienku určite stojí spomenúť systémy, ktoré spustili v Pekingu, Šanghaji, Kantone alebo v mestách Chang-čou či Su-čou. Každé mesto má iný systém sociálnych kreditov, rozličný spôsob hodnotenia alebo zberu dát.
- Peking: Už začiatkom roka 2018 na niektorých miestach zverejnili na obrazovkách pri semaforoch konkrétne informácie o ľuďoch, ktorí porušili dopravné predpisy (napríklad prešli na červenú). V novembri toho istého roku vypracovali plán na roky 2018 - 2020, ktorý okrem iného obsahoval čierne zoznamy ľudí, ktorí majú zakázané cestovať verejnou dopravou.
- Šanghaj: V rámci kreditového systému môžu rodičia, ktorí už majú dospelé deti a vstúpili do dôchodkového veku, zažalovať na súde svoje deti, že sa o nich nestarajú. Súd im môže prikázať, aby sa začali starať o svojich rodičov, v opačnom prípade ich zapíšu do čierneho zoznamu. V roku 2019 taktiež Šanghaj implementoval kreditový systém pre majiteľov psov.
- Ťi-nan: Podobný systém pre psičkárov zaviedli aj v meste Ťi-nan, kde majiteľ psa stratí body napríklad, ak nemá psa na vôdzke, pes obťažuje ostatných ľudí alebo si majiteľ neodprace po psovi exkrementy.
- Kanton: Okrem iného sa zamerali na hodnotenie a tresty pre podvody. Každý, kto bude podvádzať v národných, provinčných alebo lokálnych skúškach dostane negatívny záznam. Taktiež tí, ktorí zneužijú predplatné karty iných osôb na verejnú dopravu alebo použijú falošné preukazy, získajú negatívne ohodnotenie.
- Su-čou: Od roku 2016 evidujú tresty v kreditovom systéme pre tie osoby, ktoré podvádzajú v online počítačových hrách, vybavia si rezerváciu v hoteli alebo reštaurácii a neprídu, nezaplatia včas účty za mobilné telefóny alebo si napríklad neprídu vyzdvihnúť objednané jedlo.
- Dedina Ťia-kchuang-ma-ťia v provincii Šan-tung: Tu nepoužívajú žiadny systém umelej inteligencie, žiadne algoritmy alebo iné vyspelé technológie na zaznamenávanie kreditov. Celú prácu vykonávajú manuálne pomocou informátorov. Obyvatelia dostávajú známky od AAA po D, ktoré závisia od počtu získaných kreditov (existuje viac ako 200 spôsobov, ako kredity získať alebo stratiť). Najvyššie hodnotenie AAA dáva občanovi benefity ako bezplatné lekárske prehliadky, zadarmo tridsať kubických metrov vody na rok, 300-jüanovú zľavu na kúrenie a výhody pri žiadosti o bankové úvery.
Súčasný stav a kritika
V roku 2021 stále nie je jasne definované, čo do systému sociálneho kreditu patrí a ako sa to vyhodnocuje a každá provincia to vyhodnocuje inak. Výsledok je ten, že výraz „systém sociálneho kreditu“ v skutočnosti označuje desiatky rôznych systémov naprieč celou krajinou, ktoré fungujú úplne inak a občas si dokonca protirečia a výsledkom je chaos a veľká chybovosť. Aj preto je systém sociálneho kreditu momentálne zameraný iba na firmy a súkromné inštitúcie a pri obyvateľoch sa môže používať iba na finančnú dôveryhodnosť a vymáhanie dlžôb. V ojedinelých prípadoch aj pri závažnom porušení zákona.
Vytvorenie nového informačného systému na sledovanie, riadenie a kontrolu obyvateľstva sa čoskoro stalo predmetom kritiky zo zahraničia. Kritici zdôrazňovali hlavne negatívny dopad na občiansku spoločnosť, ľudské práva alebo vyznávanie náboženstva. Medzi mnohými, ktorí ostro nesúhlasia s existenciou systému, sú napríklad dosluhujúci viceprezident USA Mike Pence, ktorý ho označil za orwellovský systém, ktorý má kontrolovať prakticky všetky aspekty ľudského života.
Nir Kshetri z Univerzity v Severnej Karolíne sa domnieva, že tento systém môže strana použiť na trestanie aktivít, správanie sa alebo činnosti, ktoré sú v protiklade s ideológiou KSČ. Práve moderné technológie umožnia autoritárskym vládam a diktátorským režimom robiť veci, ktoré neboli v minulosti možné.
Systém sociálneho kreditu predstavuje aj riziká, ktoré si uvedomujú aj Číňania a čínska vláda. To, že systém nemá jasne definované pravidlá spôsobuje, že niektoré lokálne vlády ho môžu zneužiť. Aj preto sa čínska vláda snaží eliminovať implementáciu systému na ľudí. Sociálny kredit totiž nie je určený na politické účely, ale na vymáhanie zákonov a pravidiel.
Systém sociálneho kreditu z pohľadu teórie moci
Moc si väčšinou predstavujeme v podobe pompéznej koruny na hlave monarchu alebo ničivej sily. Francúzsky mysliteľ Michel Foucault si však všimol, že v modernej spoločnosti už silu na ovládanie netreba. Namiesto obmedzovania a utláčania sa moc snaží vycvičiť a formovať podľa normy, čím vzniká tzv. disciplinačná moc. Táto moc potrebuje poznať človeka ako jednotlivca, s jeho silnými a slabými stránkami, ktoré urobí merateľnými a kvantifikovateľnými.
Čínske systémy, ako napríklad Alipay, dokázali pod jednu strechu zhromaždiť mnoho služieb, každú so zameraním na inú stránku spoločenského života. Táto centralizácia komunikácie do jediného kanálu predstavuje pre disciplinačnú moc veľkú výhodu. Kontrola nad informačným prostriedkom človeka z neho spraví dokonale pozorovateľnú a kvantifikovateľnú jednotku spoločnosti. Potom stačí už len motivovať človeka k tomu, aby hral podľa predostretých pravidiel, napríklad mu za vysoký kredit poskytnúť pohodlné výhody a aplikácia si tak vycvičí vzorového, normalizovaného používateľa.
Ďalším konceptom je governmentalita, ktorej cieľom je „správny spôsob narábania s vecami tak, aby to viedlo k záveru, ktorý bude ‚vyhovujúci‘ pre každú z vecí, ktorým sa vládne“. Občianstvo treba dobre poznať a na základe týchto znalostí každého jedinca vychovávať, viesť a formovať tak, aby sa populácia dostala ku konečnému cieľu - šťastiu a prosperite. Vláda musí človeka disciplinovať, normalizovať tak, aby svojím životom pomáhal napĺňať tento ultimátny zámer.
Ako governmentalita „funguje“, môžeme dobre pozorovať na boji proti vírusu Covid. Zvládnutie pandémie sa stalo najnovším cieľom vlády a ako vhodný prostriedok tejto premeny, to jest disciplinácie, sa ukázal systém sociálneho kreditu. Ale governmentalitou je nasiaknutý celý SSK; je to jej nástroj.
Čínske korene sociálnej kontroly: Konfucianizmus a legalizmus
Hoci sa SSK často vníma ako moderný fenomén, jeho predpoklady siahajú hlboko do čínskej histórie a sociálno-politického myslenia. Konfucianizmus a legalizmus, dve kľúčové filozofické školy, hoci sa často stavajú do protikladu, spoločne formovali prístup k sociálnej kontrole v Číne.
- Konfucianizmus: Zdôrazňoval výchovu cnostného morálneho človeka a zákony považoval za druhoradý spoločenský regulátor popri etike a rituáloch. Ideálom bolo dosiahnuť harmóniu a poriadok v spoločnosti, kde „civilizovaný“ človek nepotrebuje zákon, pretože už plne ovláda celý systém „spoločenskej etikety“.
- Legalizmus (Fajia): Vznikol v polemike s konfucianizmom a vychádzal z predstavy, že ľudské neresti treba obmedzovať prísnymi zákonmi a tvrdými trestami. Legalisti považovali za zbytočné spoliehať sa na ľudskú cnosť, pretože za jedinú existenciu považovali egoizmus. Právo v ich ponímaní bolo „strojom“ v rukách vládcu, ktorý mu umožňuje vládnuť tým, že hrá na jediné a večné zdroje ľudského správania: chamtivosť a strach.
Je zaujímavé, že v SSK sa súčasne prejavujú obe „zložky“ čínskeho modelu riadenia. SSK sa vyznačuje skutočným miešaním právnych noriem s morálnymi a etickými imperatívami až do bodu ich nerozlíšiteľnosti. Samotný pojem „dôvera“ (shin / 信), ktorý vychádza z čínskej SSK, má tiež skôr morálny a etický než právny obsah a je jedným z kľúčových konceptov konfuciánskej tradície.
Budúcnosť systému
Budúci vývoj systému sociálneho kreditu zostáva neistý. Vláda vydala dôležitý draft dokumentu, ktorý objasňuje koncepty týkajúce sa SSK a upresňuje vzťah medzi zákonom a sociálnym kreditom. Nové pravidlá sa snažia regulovať, ktoré informácie sa budú zbierať a používať ako „kreditové“. Podľa dokumentu sa sociálny kredit týka zaznamenávania a uverejňovania porušenia zákona. Na zbieranie dát, ktoré nie je kryté zákonom, musí byť udelený osobný súhlas. Pokiaľ sa niekto má dostať na blacklist, musí byť upovedomený o dôvode a zákonnej báze a mať možnosť vzniesť námietku.
Navyše, výkon trestu nemôže požadovať od tretích strán, napríklad od spoločností a bánk, aby podnikli kroky proti ľuďom zo zoznamu. Pravidlá sociálneho kreditu a blacklistov sa týmto pripomienkam musia prispôsobiť do konca roku 2021, inak stratia platnosť. Avšak tento draft je stále celkom vágny a necháva niektoré otázky okolo budúcnosti nezodpovedané. Oficiálny zoznam trestov a oblastí zberu kreditových informácií ešte neexistuje.
Sociálny kredit za hranicami Číny?
Málokto by uveril, že podobný systém by sa podarilo vybudovať ľubovoľnému štátu zo Západu. Ale aj v západných krajinách nájdeme podobnú mentalitu a postupy ako v Číne. Pôžičkové spoločnosti zbierajú informácie o ľuďoch, ktorí si chcú požičať, a „dôveryhodní“ ľudia skôr dostanú pôžičku. Firmy ako PatroScan ponúkajú barom a klubom skener občianskych preukazov, ktorý zistí, či zákazník nie je na zozname barových výtržníkov. Floridská spoločnosť Veriato ponúka firmám softvér na monitorovanie zamestnancov, ktorý sleduje a analyzuje ich činnosť.
Tieto príklady ukazujú, že kvantifikácia ľudských vlastností na merateľné kategórie a dohľad nad správaním sa stávajú čoraz bežnejšími aj v západnom svete, hoci zatiaľ nie sú integrované do rozsiahleho, štátom riadeného systému, ako je tomu v Číne.