V posledných rokoch sa migrácia stala aktuálnym celosvetovým problémom, ktorý sa dotýka aj Slovenska. Témy týkajúce sa utečencov vyvolávajú množstvo otázok a často aj mylných predstáv. Cieľom tohto diskusného príspevku je objasniť kľúčové informácie o utečencoch, azyle a postavení cudzincov v Slovenskej republike, a zároveň vyvrátiť niektoré pretrvávajúce mýty.
Kto sú utečenci a aký je rozdiel medzi utečencom a migrantom?
Je dôležité presne definovať, kto je utečenec a rozlišovať ho od iných kategórií prichádzajúcich osôb. Podľa medzinárodného práva a Konvencie o právnom postavení utečencov z roku 1951 je „utečenec osoba, ktorá sa nachádza mimo svojej vlasti a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z dôvodov rasových, náboženských, národnostných, alebo z dôvodov príslušnosti k určitým spoločenským vrstvám alebo i zastávania určitých politických názorov, a nie je schopná prijať, alebo vzhľadom k uvedeným obavám, odmieta ochranu svojej vlasti.“ Utečenci sú ľudia, ktorí opúšťajú svoju zem a svojich blízkych, utekajú pred prenasledovaním, útlakom a násilím, ktoré im znemožňuje žiť plnohodnotný život vo vlastnej krajine. Pre týchto ľudí je útek z vlastnej krajiny jedinou možnosťou, ako si zachrániť život a zaistiť bezpečie. Vzhľadom na ich neľahkú situáciu si zaslúžia našu osobitnú pozornosť a starostlivosť.
Naopak, migrant je osoba, ktorá prichádza do cudzieho štátu s úmyslom ním prejsť alebo sa v ňom usadiť. Musíme teda rozlišovať medzi tzv. ekonomickými migrantmi a utečencami. Ekonomickí migranti sú ľudia, ktorí cestujú do zahraničia dobrovoľne - za prácou, lepšími platovými podmienkami, s cieľom zlepšiť svoj životný štandard. Nie je na tom nič zvláštne, mnoho Slovákov pracuje krátkodobo aj dlhodobo v zahraničí a časť z nich sa natrvalo usadzuje v iných krajinách, kde sa dokážu lepšie uplatniť. Zatiaľ čo ekonomickí migranti môžu vo všeobecnosti využívať ochranu vlády krajiny svojho pôvodu, pri utečencoch to často nie je možné vzhľadom na to, že zo svojej krajiny utekajú z dôvodu prenasledovania svojou vládou alebo z dôvodu nesúhlasu s politickou situáciou vo svojej krajine.
Azylová procedúra na Slovensku
Človek, ktorý hľadá útočisko na území nášho štátu, sa nestáva utečencom automaticky. Štatút utečenca je mu pridelený po absolvovaní azylovej procedúry, počas ktorej sa overuje opodstatnenosť jeho žiadosti. Žiadateľ je cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru vyhlási, že žiada o udelenie azylu na území SR. Azyl je ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo podľa Čl. 53 Ústavy SR o poskytovaní azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Osoby, v prípade ktorých úrady rozhodli o tom, že im postavenie utečenca nepriznajú, sú často v postavení nelegálnych cudzincov a môžu byť vyhostené. Pre takýchto ľudí sa strastiplná púť za bezpečím v našej krajine neskončí, ale pokračuje ďalej. Vzhľadom na to, že v mnohých prípadoch je preukazovanie prenasledovania veľmi ťažké, nie každý človek, ktorý by mal získať štatút utečenca, ho naozaj získa.
Slovenská republika je viazaná všeobecnou povinnosťou štátov a dôsledne sa riadi základnými medzinárodnými dokumentmi týkajúcimi sa utečencov. Právo vstupu na územie Slovenskej republiky, rozsah práv a povinností cudzincov a utečencov upravuje vnútroštátne právo.
Umiestňovanie a integrácia utečencov
Utečenci sú ľudia, ktorí predovšetkým hľadajú pokojný a plnohodnotný život. V naprostej väčšine prípadov nie je v ich záujme akýmkoľvek spôsobom poškodzovať svoju hostiteľskú krajinu a vytvárať prekážky vzájomnému spolužitiu s majoritným obyvateľstvom. Utečenci k nám neprichádzajú preto, aby nás vytlačili z nášho územia alebo zničili našu kultúru. Ich motiváciou nie je nenávisť k našej krajine, práve naopak, snažia sa u nás nájsť útočisko.
Prioritou pri umiestňovaní utečencov je vyhľadávanie a zabezpečovanie zamestnania, pričom ministerstvo vnútra úzko spolupracuje s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Utečenci sú umiestňovaní do okresov s najnižšou mierou nezamestnanosti na základe prehľadov, ktoré raz mesačne ministerstvu vnútra poskytuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Významný podiel pri zabezpečovaní zamestnania má spolupráca s mimovládnymi organizáciami. Pri zabezpečovaní zodpovedajúceho sociálneho ubytovania ministerstvo vnútra taktiež spolupracuje s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa podieľajú na vyhľadávaní vhodných ubytovacích kapacít.
Mýty a fakty o počte utečencov
Často sa stretávame s obavami, že sa k nám prihrnú obrovské masy utečencov, ktorých nebudeme schopní zastaviť na našej hranici a tieto masy nás úplne zaplavia. Tieto obavy sú však nepodložené. Od roku 1990 má celosvetový počet utečencov klesajúcu tendenciu. Prevažná väčšina utečencov hľadá a nachádza útočisko v susedných krajinách v treťom svete a želá si návrat domov, len čo to bude možné.
Čísla dokumentujúce počet utečencov na celom svete sú síce vysoké, žiadny masívny nárast tohto počtu v posledných rokoch však zaznamenaný nie je, práve naopak - od roku 1990 má celosvetový počet utečencov klesajúcu tendenciu. Na začiatku roku 2002 bolo na celom svete podľa UNHCR približne 19,8 milióna utečencov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď bolo pod mandátom UNHCR asi 21,8 milióna ľudí, to bolo teda asi o dva milióny osôb menej.
Terminológia
Pre lepšie pochopenie problematiky je dôležité poznať základné termíny:
- Cudzinec: Každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky.
- Utečenec: Osoba, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu alebo na jeho území, ktorá má oprávnené obavy pred prenasledovaním z dôvodov rasových, náboženských, národnostných, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov.
- Migrant: Osoba, ktorá prichádza do cudzieho štátu s úmyslom ním prejsť alebo sa v ňom usadiť.
- Žiadateľ: Cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru vyhlási, že žiada o udelenie azylu na území SR.
- Azylant: Cudzinec, ktorému bol udelený azyl.
- Odídenec: Cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra SR na základe rozhodnutia vlády SR poskytlo dočasné útočisko.