Pracovný trh v súčasnosti ponúka veľmi širokú škálu zamestnaní, pričom každé z nich je špecifické okrem iného svojou náročnosťou, prostredím alebo inými faktormi, ktoré vplývajú na výkon práce. Zamestnanci vykonávajúci rizikové práce čelia špecifickým podmienkam, ktoré sú upravené legislatívou s cieľom chrániť ich zdravie a zabezpečiť im primerané kompenzácie. Riziková práca je druh práce, ktorú možno zaradiť do tretej alebo štvrtej kategórie náročnosti práce. Obe kategórie prác sú upravené v ustanovení § 31 ods. 4 a 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o ochrane verejného zdravia"). Do štvrtej kategórie patria práce, ktoré vykazujú vysokú mieru zdravotného rizika. Práce môžu byť v tejto kategórii zaradené len na obmedzený čas a najviac na jeden rok.
Kategorizácia prác z hľadiska zdravotného rizika
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“) sa práce rozdeľujú do štyroch kategórií, a to na základe úrovne a charakteru rizikových faktorov, ktoré pri jej výkone majú vplyv na zdravie zamestnancov, a rovnako aj na základe pracovného prostredia, v ktorom sa práca vykonáva. Zákon o ochrane verejného zdravia rámcovo popisuje mieru zdravotného rizika, ktorá je charakteristická pre jednotlivé kategórie.
Do prvej a druhej kategórie rizikových prác sú zaraďované také zamestnania, kde miera zdravotného rizika a expozícia rizikovým faktorom práce a pracovného prostredia je buď akceptovateľná (v prípade prvej kategórie), alebo je tolerovateľná (v prípade druhej kategórie). Riziková práca je druhom práce, ktorú možno zaradiť do tretej alebo štvrtej kategórie náročnosti práce. Obe kategórie prác sú upravené v ustanovení § 31 ods. 4 a 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Medzi činnosti, ktoré zaraďujeme do štvrtej kategórie, patria práce, ktoré vykazujú vysokú mieru zdravotného rizika. Práce môžu byť v tejto kategórii zaradené len na obmedzený čas a najviac na jeden rok. Pozor na prípadnú zámenu kategórie rizikových prác so stupňom náročnosti práce, ktorý je upravený v zákone č. 311/2001 Z. z.
Povinnosti zamestnávateľa pri rizikových prácach
Zamestnávateľ má v súvislosti s rizikovými prácami rozsiahle povinnosti, ktoré sú stanovené zákonom č. 355/2007 Z. z. a zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (Zákon o BOZP).
- Posúdenie a kategorizácia rizika: Zamestnávateľ je podľa § 30 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou.
- Uchovávanie dokumentácie: Uchovávať lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f ods. zákona.
- Prevádzkový poriadok: Vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ak tak ustanovuje zákon č. 355/2007 Z. z.
- Návrhy a informácie pre orgány verejného zdravotníctva:
- Predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou návrhy na zaradenie prác do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie a návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa § 31 ods. zákona.
- Vypracovať v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou každoročne k 31. decembru informáciu o výsledkoch posúdenia zdravotného rizika a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, vrátane počtu zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikovú prácu, a hodnotenia zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k práci a do 15.
- Poskytnúť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva súčinnosť pri prešetrovaní pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania podľa § 31a ods. zákona.
- Predchádzanie ochoreniam: Fyzické osoby - podnikatelia a právnické osoby (zamestnávatelia) sú podľa § 52 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a) až c), e) a g) až n) a ods. 3 a 4 a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. zákona.
- Zisťovanie škodlivých faktorov: Kvalitatívne a kvantitatívne zisťovať zdraviu škodlivé faktory životného prostredia a pracovného prostredia, ktoré používajú pri svojej činnosti alebo ktoré pri ich činnosti vznikajú, a ktorých používanie a prípustné hodnoty sú upravené osobitnými predpismi; kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie musí vykonať fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou podľa § 16 ods. zákona.
- Súčinnosť s orgánmi verejného zdravotníctva: Poskytovať zamestnancom Úradu verejného zdravotníctva SR, zamestnancom regionálnych úradov verejného zdravotníctva a v rozsahu pôsobnosti orgánov verejného zdravotníctva podľa § 3 ods. 1 písm. d) až g) zamestnancom alebo príslušníkom týchto orgánov súčinnosť pri výkone ich oprávnení podľa § 55 ods. zákona.
- Doplnkové dôchodkové poistenie: Zamestnávateľ je povinný do 30 dní od začiatku vykonávania rizikových prác uzavrieť zamestnávateľskú zmluvu o doplnkovom dôchodkovom poistení. Táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení.
5 otázok k vašim zamestnaneckým právam
Práva zamestnancov na rizikových pracoviskách
Zamestnanci vykonávajúci rizikové práce majú nárok na rôzne kompenzácie a benefity, ktoré sú navrhnuté tak, aby zmiernili dopady práce v sťažených podmienkach na ich zdravie a pohodu.
Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce
Ak zamestnanec pracuje na pracovisku v prostredí, kde pôsobia chemické, karcinogénne, mutagénne, biologické faktory, prípadne prach, hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, vzniká mu nárok na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce. Podmienkou však je, že činnosti vykonávané zamestnancom boli zaradené orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie rizikovosti práce a vzhľadom na intenzitu pôsobenia faktorov sa vyžaduje používanie ochranných pracovných prostriedkov. Minimálna výška mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce je najmenej v sume 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu sťaženého výkonu práce. Od 1. januára 2026 predstavuje najmenej 1,0518 eura za každú hodinu sťaženého výkonu práce. Zamestnávateľ môže, ako dobrovoľné plnenie, poskytovať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi sťažujú prácu, prípadne ho pri práci negatívne ovplyvňujú. V takom prípade nie je zákonom ustanovená minimálna výška mzdovej kompenzácie pre zamestnávateľa záväzná.
Dodatková dovolenka
Zákonník práce priznáva nárok na dodatkovú dovolenku viacerým kategóriám zamestnancov, okrem iných aj zamestnancom, ktorí vykonávajú rizikové práce. Medzi tieto podmienky patrí práca s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity. Tieto podmienky vymenúva Zákonník práce za sťažené a zdraviu škodlivé a preto zamestnancom v nich pracujúcich priznáva aj dodatkovú dovolenku. Dodatková dovolenka sa priznáva v trvaní jedného týždňa pri zamestnancoch, ktorí odpracujú celý rok. Pokiaľ neodpracujú celý rok, dodatková dovolenka je vo výmere 1/12 dodatkovej dovolenky za každých 21 odpracovaných dní. Ak sa dodatková dovolenka nevyčerpá, zamestnanec nemá nárok na jej preplatenie. Preto Zákonník práce uvádza, že by sa mala vyčerpať prednostne pred „klasickou“ dovolenkou.
Rekondičný pobyt
Zákon o BOZP v ustanovení § 11 upravuje nárok zamestnanca na rekondičný pobyt. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie, rekondičný pobyt. Pričom medzi vybrané povolanie patria všetky rizikové práce, ktoré sú Úradom verejného zdravotníctva zaradené do tretej a štvrtej kategórie. Avšak na vznik povinnosti zamestnávateľa nestačí, že je práca zaradená do tretej alebo štvrtej kategórie, zároveň sa vyžaduje naplnenie účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie poškodenia zdravia.
Zamestnávateľ je povinný vypracovať v spolupráci s lekárom zoznam tých zamestnancov, ktorým vznikne nárok na zabezpečenie rekondičného pobytu. Lekár následne v spolupráci so zamestnávateľom vypracuje obsah rekondičného pobytu a o obsahu rekondičného pobytu informuje zamestnanca. Fakultatívne môže zamestnávateľ zabezpečiť rekondičný pobyt aj zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie. Po celý čas rekondičného pobytu musí zamestnávateľ zabezpečiť programovo riadený zdravotný režim, ubytovanie aj celodenné stravovanie. Na to, aby sa zamestnanec mohol zúčastniť rekondičného pobytu, nemôže mať príznaky akútnej choroby alebo prenosného ochorenia. Zákon o BOZP ďalej stanovuje kategórie zamestnancov, ktorí sa obligatórne musia zúčastniť rekondičného pobytu. Na splnenie podmienky nepretržitého výkonu práce sa vyžaduje neprerušenie práce na viac ako 8 týždňov. Inak je zamestnanec povinný zúčastniť sa na rekondičnom pobyte najmenej raz za tri roky, ak odpracoval minimálne 600 pracovných zmien, resp. 400 pracovných zmien, ak ide o zamestnanca pracujúceho s chemickým karcionogénom.
Pracovný čas a práca nadčas
Zákonník práce v ustanovení § 85 upravuje pracovný čas zamestnanca a dobu odpočinku. Vo všeobecnosti platí, že pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Osobitná úprava pracovného času sa však týka zamestnancov, ktorí pracujú s dokázaným chemickým karcinogénom a ktorých pracovný čas predstavuje najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.
Podľa ustanovenia § 97 ods. 11 Zákonníka práce v prípade zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, nie je možné nariadiť prácu nadčas. S týmito zamestnancami je však možné prácu nadčas len dohodnúť, vyžaduje sa teda ich súhlas. Zákon s takouto dohodou spája podmienku výnimočnosti situácie a uvádza, že práca nadčas je možná, ak si to vyžaduje zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, mzdové zvýhodnenie v sume najmenej 35 % jeho priemerného zárobku, čo je o 10 % viac ako pri zamestnancoch, ktorých nezaraďujeme do kategórie zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Za nočnú prácu patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, ak zamestnanec vykonáva rizikovú prácu. Pri týchto zamestnancoch nie je možné dohodnúť nižšie mzdové zvýhodnenie.
Kompenzácia za pranie pracovných odevov
S vykonávaním rizikovej práce je úzko spojený nárok zamestnanca súvisiaci s pracovným odevom a ochrannými pracovnými prostriedkami. Podľa zák. č. 124/2006 Z. z. je zamestnávateľ povinný udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie. Zamestnávateľ je tiež povinný bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu.
V intenciách tohto zákona je stanovené, že náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ - tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca. V súlade s ustanoveniami nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov - zamestnávateľ poskytuje osobné ochranné pracovné prostriedky podľa svojho zoznamu poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov - interného predpisu. V uvedenom zozname zamestnávateľ špecifikuje konkrétne typy osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré poskytuje pri jednotlivých prácach (zamestnávateľ v uvedenom zozname upraví aj osobitný režim zaobchádzania s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami).
Ustanovenie § 6 ods. 5 Nariadenia: Zamestnávateľ zabezpečuje udržiavanie osobného ochranného pracovného prostriedku najmä čistením, opravou a výmenou. Z uvedeného vyplýva, že právny predpis ukladá povinnosť udržiavať ochranné pracovné prostriedky, ale bližšie si to už následne určuje sám zamestnávateľ v internom predpise.
Ustanovenie § 6 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. „Zamestnávateľ je povinný bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu.“ Ustanovenie § 1 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 395/2006 Z. z. „Osobným ochranným pracovným prostriedkom podľa odseku 2 nie je bežný pracovný odev uniforma a obuv“. Podľa § 2 ods. 5 tohto Nariadenia: „Pracovný odev alebo pracovnú obuv zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, ktorý pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, ak sa stanú nepoužiteľné za čas kratší ako šesť mesiacov.“ Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi bezplatne pracovný odev v prípade, ak sa stanú nepoužiteľné za čas kratší ako šesť mesiacov.
5 otázok k vašim zamestnaneckým právam
Vplyv rizikovej práce na dôchodok
Doplnkové dôchodkové poistenie je dôležitým aspektom pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce, ktoré môže mať pozitívny vplyv na ich budúci dôchodok. Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení zakotvuje povinnosť zamestnávateľa v lehote 30 dní od začiatku vykonávania rizikových prác uzavrieť zamestnávateľskú zmluvu o doplnkovom dôchodkovom poistení. Nakoľko sa jedná o povinnosť zamestnávateľa vyplývajúcu mu priamo zo zákona, nie je potrebné ju upravovať v pracovnej zmluve. Tomu zodpovedá povinnosť zamestnanca v lehote do 30 dní od začatia výkonu práce zaradenej na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie rizikovosti práce uzavrieť účastnícku zmluvu na doplnkové dôchodkové sporenie.
Podpora občanov so zdravotným postihnutím na chránených pracoviskách
Pre občanov so zdravotným postihnutím (OZP) so sťaženým prístupom na trh práce existujú špeciálne možnosti podpory, ak sa rozhodnú pre samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ) na chránenom pracovisku. Úrad môže poskytnúť príspevok na SZČ na chránenom pracovisku na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich so zriadením chráneného pracoviska, na ktorom bude OZP so sťaženým prístupom na trh práce, ktorý bol vedený v evidencii UoZ úradu prevádzkovať alebo vykonávať SZČ.
Podmienky poskytnutia príspevku sú:
- Žiadateľ o príspevok musí byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie (UoZ) najmenej jeden mesiac pred podaním žiadosti.
- V období 12 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok nesmie pozastaviť, prerušiť ani skončiť prevádzkovanie alebo vykonávanie SZČ.
- Žiadosť o príspevok musí byť podaná písomne (resp. elektronicky).
- Žiadateľ musí byť samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti a bude prevádzkovať alebo vykonávať SZČ.
V prípade, ak žiadateľ v rámci výkonu SZČ na chránenom pracovisku nevytvára prevádzkareň, žiadosť o príspevok sa predkladá na úrad v územnom obvode miesta podnikania žiadateľa. Ak žiadateľ v rámci výkonu SZČ na chránenom pracovisku vytvára prevádzkareň (miesto podnikania nie je totožné s miestom výkonu prevádzkovania alebo vykonávania SZČ na chránenom pracovisku), žiadosť sa predkladá na úrad v územnom obvode miesta výkonu SZČ.
Súčasťou žiadosti o príspevok sú povinné prílohy, t. j. podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou nákladov. Tieto sú podkladom na posúdenie Komisiou vytvorenou Výborom pre otázky zamestnanosti príslušného úradu. Na základe kladného stanoviska komisie úradu a odporúčania Výboru pre otázky zamestnanosti príslušného úradu, po splnení všetkých zákonom stanovených predpokladov, úrad uzatvorí s UoZ dohodu o poskytnutí príspevku OZP so sťaženým prístupom na trh práce na SZČ podľa § 57 ods.
Príspevok sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich so zriadením chráneného pracoviska, na ktorom bude OZP so sťaženým prístupom na trh práce prevádzkovať alebo vykonávať SZČ, ktoré sú uvedené v podnikateľskom zámere a musí byť použitý v období odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní postavenia chráneného pracoviska vydaného žiadateľovi v zmysle § 55 zákona o službách zamestnanosti do ukončenia záväzku dvojročného prevádzkovania alebo vykonávania podporenej SZČ na chránenom pracovisku. Výška príspevku na SZČ od 1. Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku príjemcovi príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa vyradenia UoZ z evidencie UoZ podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti. Zvyšnú časť príspevku, t. j. 40 %, úrad poskytne do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia druhej písomnej správy. Príspevok sa neposkytuje UoZ, ktorý je občanom so ZP, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 49 zákona o službách zamestnanosti, alebo príspevok na SZČ v rámci projektu alebo programu podľa § 54 zákona o službách zamestnanosti.
Za každý rok prevádzkovania alebo vykonávania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, predkladá príjemca príspevku písomnú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku. Prvú písomnú správu predkladá príjemca príspevku najneskôr do 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku za obdobie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní postavenia CHP vydaného žiadateľovi. Druhú písomnú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku vrátane predloženia príslušných fotokópií účtovných dokladov preukazujúcich vynaložené výdavky za príslušné predchádzajúce obdobie (k nahliadnutiu aj ich originálov) predkladá príjemca po uplynutí 24 mesiacov prevádzkovania alebo vykonávania SZČ na chránenom pracovisku v zmysle § 57 ods. 5 písm. Príjemca príspevku sa zaväzuje uchovávať túto dohodu, vrátane jej príloh, dodatkov a všetkých dokladov týkajúcich sa poskytnutého finančného príspevku až do 31.12.2035.