Priaznivé životné prostredie je základnou podmienkou existencie života. Zem je jedinou planétou Slnečnej sústavy, na ktorej existujú vhodné životné podmienky pre ľudskú existenciu. Kým vyše štyri miliardy rokov tieto podmienky ohrozovali výnimočne len kozmické objekty, v posledných storočiach sa objavila oveľa závažnejšia hrozba - človek. Životné prostredie podmieňuje existenciu organizmov na Zemi, vrátane človeka.
Vďaka ľudskej činnosti bolo nenávratne zničených mnoho biotopov a vyhynulo veľké množstvo druhov zvierat a rastlín. S plynúcim časom si však samotní ľudia začali uvedomovať dôležitosť ochrany životného prostredia a v 21. storočí už všetky vyspelé krajiny - vrátane Slovenska - chránia životné prostredie aj prostriedkami práva. V súčasnej dobe sme svedkami hroziacej ekologickej katastrofy nielen v lokálnom, ale aj v globálnom meradle. Hrozba zmeny klímy, nekontrolované znečisťovanie ovzdušia a vodstva, poškodzovanie ozónovej vrstvy, znižovanie biodiverzity organizmov, neregulované využívanie biotických a abiotických zdrojov, nedostatok potravín a mnoho ďalších problémov neustále zvyšujú ekologickú uvedomelosť obyvateľstva.
Rastúce zhoršovanie kvality životného prostredia prinúti štát zaviesť nové, ekologicky orientované riadiace mechanizmy. Ochrana životného prostredia znamená starostlivosť o celý rad prírodných zdrojov - rastliny, živočíchy, vzduch, vodu i pôdu. Je to celosvetový problém, no každý môže začať už doma.
Individuálna zodpovednosť a každodenné voľby
Na stránke Európskeho roka rozvoja bol uverejnený článok Francúza Nicolas Giroux, obsahujúci praktické tipy čo môže urobiť každý z nás, aby jeho spôsob života mal menšie dopady na životné prostredie a život ľudí v iných častiach sveta. Ako sám píše: „Potrebujeme iba správny zmysel pre zodpovednosť, trošku zvedavosti a uvedomenie, že každá maličká vec, ktorú robíme, prináša zmenu na lokálnej a globálnej úrovni.“
Väčšina z nás má dobré úmysly. Všetci by sme chceli, aby bolo životné prostredie v lepšej forme, aby ľudia na globálnom Juhu, ale i Severe, žili v lepších životných podmienkach. Problémom je, že väčšina z nás sa cíti byť príliš bezmocná na to, aby sme riešili globálne problémy. Cítime sa byť paralyzovaní, keď vidíme, aká je táto úloha náročná. Chudoba v krajinách globálneho Juhu je príliš ďaleko od našich každodenných starostí, a vlastne ani nevieme, čo by sme proti nej mohli urobiť. Odlesňovanie amazonského pralesa je síce vážny problém, no čo s tým môžeme spraviť my? Pracovné podmienky v niektorých textilných a elektrotechnických fabrikách v Ázii sú strašné, ale akú máme voľbu? V Bratislave, tak ako kdekoľvek na tejto Zemi, sme konfrontovaní s týmito otázkami.
Nicolas Giroux ponúka konkrétne kroky, ktoré môže podniknúť každý z nás bez nutnosti veľkých obetí:
- Jedlo: Nakupujme lokálne, sezónne a organické potraviny. Začnime s vlastnou záhradou. Kompostujme organický odpad, jedzme menej mäsa.
- Spotreba: Ak niečo potrebujeme, opýtajme sa ľudí navôkol, či nám to nemôžu darovať, podeliť sa o to, alebo nám to požičať. Znížme našu celkovú spotrebu. Vyhýbajme sa akýmkoľvek produktom od veľkých firiem. Na ceste k zodpovednému životnému štýlu prídeme na to, že veľké je vo všeobecnosti zlé.
- Doprava: Podľa možnosti sa vyhýbajme autám a lietadlám. Ak budete chodiť do školy pešo, pomôžete udržiavať čistejší vzduch.
- Odpad: Zbieraním odpadkov udržiavame čisté životné prostredie. Mnoho našich zdrojov je neobnoviteľných a nakoniec sa vyčerpajú. Aby vydržali dlhšie musia ľudia šetriť materiálom a čo najviac recyklovať, to znamená po použití vrátiť späť do výroby. Priemysel v tom môže zohrať dôležitú rolu.
- Energia: Ak budete zhasínať svetlo, ušetríte energiu. Výroba elektriny v tepelných elektrárňach vyčerpáva prírodné zdroje.
Nemusíte hneď robiť všetky tieto veci. Robte, čo môžete, a s postupom času sa pokúste zlepšovať. Celou pointou je pochopiť dopad našej každodennej spotreby na životy iných ľudí na planéte. Niekedy si myslím, že ak sa riadime vo svojom živote týmito princípmi, možno robíme pre deti v Afrike, pracovníkov v Ázii alebo farmárov v Južnej Amerike viac, ako inou formou angažovania sa. A navyše tak podporujeme našu lokálnu ekonomiku, pomáhame obnovovať a zachovávať naše životné prostredie a dodávame komunite v našom susedstve väčší zmysel.
Prečo je potrebné takto konať?
Pretože Zem má obmedzené zdroje a dopady človeka na klímu, biodiverzitu, úrodnosť pôdy či na vodu ohrozujú rovnováhu a krehký reťazec života na tejto planéte. Pretože tých obmedzených zdrojov využívame obrovské množstvo, čím podporujeme znečistenie životného prostredia. Pretože sa mi jednoducho nepáči predstava, že nesiem čo i len čiastočnú zodpovednosť za utrpenie iných.
Tieto individuálne kroky sú kľúčové, pretože tu a teraz sme to práve my, kto má oveľa viac priamej kontroly nad našimi spotrebiteľskými návykmi. V rukách každého jednotlivca je sila - pozitívne ovplyvňovať kvalitu životného prostredia, ale aj deštrukčná sila - zničiť všetko pekné okolo seba a život v akejkoľvek jeho podobe. Životné prostredie a človek ako jedinec v ňom predstavujú jeden systém a jeden celok, aj keď mnohí z nás na to zabúdajú.
Ako znížiť svoju uhlíkovú stopu
Znečisťovanie životného prostredia a jeho dôsledky
Znečisťovanie životného prostredia poškodzuje zdravie všetkého živého. Niektoré druhy znečisťovania sa vyskytujú prirodzene, ako napríklad dym z lesných požiarov a sopiek alebo peľ z kvetov. Avšak oveľa väčšie znečisťovanie prostredia spôsobujú priemyselné podniky, družstvá, elektrárne, doprava a náš každodenný život. Naše životné prostredie je už tak zamorené, že je veľmi ťažké bezpečne toto znečistenie odstrániť. Dlhodobé poškodzovanie životného prostredia v minulosti sa stále odráža na zdraví a veku ľudí.
Znečisťovanie ovzdušia
Priemyselná výroba a motorové dopravné prostriedky vypúšťajú do vzduchu zdraviu škodlivé látky napríklad olovo. V niektorých veľkomestách je vzduch taký znečistený, že sa nad nimi stále vznáša oblak hmly. Kyslý dážď je hlavným zdrojom znečisťovania ovzdušia. Spôsobujú ho výfukové plyny. Tieto plyny spôsobujú, že vzduch je 1 000 krát kyslejší než obyčajne. Vietor odnáša vzduch až kým nespadne v podobe kyslého dažďa často v neďalekej krajine.
Ozónová vrstva a skleníkový efekt
Ozónová vrstva je súčasťou atmosféry a chráni nás pred škodlivými slnečnými lúčmi. Chemikálie nazývané freóny, ktoré sa používajú na výrobu izolačných materiálov, aerosólov a v chladničkách, unikajú do ovzdušia a ničia ozón. V Ozónovej vrstve sa tvoria diery.
Zem je obklopená atmosférou, ktorá na nej udržiava teplo. Tento proces sa nazýva skleníkový efekt a je úplne prirodzený. Mnohí vedci sa však zhodujú v tom, že zem sa ohrieva. Toto ohrievanie je spôsobené zvyšovaním množstva určitých plynov vo vzduchu. Nazývame ich skleníkové plyny a patrí medzi ne aj oxid uhličitý, freóny a metán. Zvyšujú schopnosť atmosféry udržiavať teplo.
Väčšina skleníkových plynov sa vyskytuje prirodzene. Dnes je ich však vo vzduchu príliš veľa. Oxid uhličitý vzniká spaľovaním paliva a vyskytuje sa aj v priemyselnom odpade. Metán sa vytvára v niektorých odvetviach poľnohospodárstva.
Plytvanie vodou a neobnoviteľnými zdrojmi
Do environmentálnej problematiky zapadá aj úbytok neobnoviteľných prírodných zdrojov. Týka sa to najmä plytvania zdrojov, ktoré využívame pre svoje pohodlie, a to nie vždy efektívnym spôsobom. Príkladom je aj plytvanie pitnou vodou. Jednou z možností je jej viacnásobné využívanie.
Celkové množstvo vodných zásob na Zemi sa odhaduje na 1 360 až 1 640 miliónov kubických kilometrov. V oceáne je obsiahnutých 97,2 % celkového množstva vody. 2,5 % vody obsahujú ľadovce a polárne čiapky. Zvyšná tekutá voda nachádzajúca sa v trvalom obehu sa pohybuje napokon v rozmedzí 0,03 % až 0,05 %.
Aby sme dosiahli nižšiu spotrebu vody, môžeme používať armatúry šetriace vodu, ako aj prietokové redukcie na vodovodných batériách, neumývať riady pod tečúcou vodou, či používať moderné a úsporné batérie, ktoré uľahčia manipuláciu pri nastavení teploty vody, čím ušetríme až 4 % vody. Napríklad vodu vypustenú z práčky možno opätovne zachytiť a ďalej ju využiť na splachovanie záchodu alebo zachytávaná dažďová voda nám môže poslúžiť na technické účely. Dnes sú už bežné aj koreňové čistiarne odpadových vôd, kde spätné využitie vody slúži napríklad na polievanie lúk.
Hrozba vyhynutia druhov
Denne vymiera až 100 rastlinných a živočíšnych druhov - oveľa viac ako v čase vymierania dinosaurov pred 65 miliónmi rokov. Tigrovi, nosorožcovi, ázijskému leopardovi snežnému aj niektorým druhom hmyzu hrozí, že zmiznú navždy. Na hraniciach Rwandy, Ugandy a Zairu v Afrike žije niekoľko sto posledných horských goríl. Ich domov, dažďový prales, ničia farmári a drevárske firmy. Gorily zabíjajú aj hladní dedinčania.
Mnohé drevárske spoločnosti hospodária s lesmi ekologicky, obnovujú ich tzv. umelým zalesňovaním. S cieľom nahradiť vyrúbané stromy pravidelne vysievajú zásoby semien v lesných škôlkach a sadenice presádzajú do lesa. Prírodné prostredie je najlepšie chrániť ako celok v národných parkoch. Zoologické záhrady pomáhajú zasa napr. v prípade pandy veľkej.
Environmentálna etika
Environmentálna etika je filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá správaním a usmerňovaním ľudského konania k životnému prostrediu. Zakladá sa na ľudskej zodpovednosti, zachovaní podmienok života na Zemi. Je to určitá forma spoločenského a kultúrneho správania sa človeka. Nejde však o postoj človeka k človeku, ale určuje, ako by sa mali ľudia správať k živej prírode a k jej zložkám. Na základe svojich princípov vymedzuje správanie sa ľudskej spoločnosti k životnému prostrediu.
Environmentálna etika sa orientuje na problémy spojené s reálnym životom ľudskej spoločnosti v oblasti ochrany životného prostredia a teoreticky zdôvodňuje morálne princípy a zásady, ktoré by vyvolali alebo by mohli vyvolať zmenu správania sa ľudí k prírode a motivovať ich k zachovávaniu prírodného bohatstva a k ochrane života ako takého. Tak ako ja, tak aj každý jeden z nás je schopný rozlíšiť dobré od zlého. Individuálne rozlíšenie dobra a zla môže mať dosah aj na spoločnosť.
Architektúra a environmentálna etika
Súvis medzi architektúrou a environmentálnou etikou sa týka etiky architektov samotných, ich dôstojného ľudského JA. Architekt si môže a nemusí vybrať zákazku od investora, ktorá je alebo nie je ohľaduplná k okoliu. Na druhej strane, architekt si môže uchovať svoju architektonickú dôstojnosť, sám k sebe sa zachová eticky a odmietne zákazku, o ktorej si myslí, že je neetická, respektíve že nie je dobrá.
S týmto je úzko späté aj efektívne bývanie. Mnohí túžia po bývaní v samostatnom rodinnom dome, mimo mestského ruchu a dokážu do toho investovať aj nemalé prostriedky. Ale je to práve efektívne bývanie, keď dochádza k dezurbanizácii prostredia? Zároveň musíme cestovať za prácou, plniť si každodenné potreby svojho života, ako je vozenie detí do školy, nákupy atď., čo znamená ďalšia spotreba energie a zvýšenie nečistoty prostredia.
Možné riešenia efektívneho bývania:
- Zatraktívnenie prostredia miest, aby ľudia nemuseli utekať na vidiek.
- Ponúknutie efektívnejších foriem zástavby a kompaktizácia sídiel.
- Zachovanie pešej dostupnosti či dostupnosti miestnych centier a hromadnej dopravy, s čím je spojené šetrenie územia.
- Priestory obytných miestností s vyššou kvalitou vnútorného prostredia oddeliť od pomocných priestorov.
- Okná orientovať najmä na južnú stranu.
- Využívanie alternatívnych materiálov a technológií.
V súčasnosti je na trhu široký sortiment stavebných materiálov z obnoviteľných zdrojov. Medzi obnoviteľné zdroje energie patrí, samozrejme, slnečná energia, ktorá dokáže pokryť až 70 % spotreby tepelnej úžitkovej vody v domácnostiach a 50 % spotreby tepla. Záhorie a Košická kotlina má vynikajúce podmienky na využívanie veternej energie. Geotermálna energia má na Slovensku potenciál šesťkrát väčší ako prvé dva bloky v Mochovciach.
Dnes už slovo ekológia vôbec nie je cudzie, ako aj s ním súvisiace pojmy: ekologické výrobky, ekológia a bývanie, ekológia životného prostredia, ekologická technológia. Architekt by sa mal angažovať do súvisiacich problémov, modifikovať a obohacovať návrhy investora tak, aby konečný výsledok priniesol riešenie rešpektujúce prostredie. Tlmiť negatívne presvedčenie klienta a zobrať zodpovednosť za výsledný návrh. Nepodľahnúť len samotnému navrhovaniu stavieb za výborný honorár, ale myslieť aj na globalizačné aspekty, šíriť princípy ekológie a jej šetrnosti. A tak ako architekt aj ostatní ľudia by sa mali viac zaoberať týmito aspektmi. Veď táto problematika je oveľa komplikovanejšia, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Bez rozvíjania environmentálnej etiky sa môže celkový vývoj z dlhodobého hľadiska zabrzdiť, či nadobudnúť regresívne znaky.
Ako znížiť svoju uhlíkovú stopu
Ochrana životného prostredia v legislatíve
Právo na priaznivé životné prostredie patrí medzi základné ľudské práva. Na zabezpečenie tohto práva a na zabezpečenie účinnej starostlivosti o životné prostredie ustanovujú právne predpisy konkrétne a presne vymedzené povinnosti nielen právnickým a fyzickým osobám, ale aj štátu a ďalším subjektom. Dôležitosť ochrany životného prostredia v našej právnej kultúre odráža aj skutočnosť, že právo na priaznivé životné prostredie zakotvuje priamo Ústava Slovenskej republiky.
Nakoľko priemyselné procesy sú stále zložitejšie, komplikovanejší je aj ich následný vplyv na životné prostredie, a tak potreba pochopiť a riadiť ich vplyv na životné prostredie je čoraz naliehavejšia. Zložitejšou sa stáva aj oblasť environmentálnej legislatívy. Vzhľadom na rastúcu závažnosť ochrany životného prostredia sa v poslednej dobe viaceré protiprávne konania v tejto oblasti stali trestnými činmi a do ochrany životného prostredia v našom právnom poriadku sa tým zapojili okrem noriem správneho a občianskeho práva i normy trestného práva.
Životné prostredie bude chránené, ak budeme uplatňovať také zreteľné opatrenia a činnosti, ktoré zabraňujú negatívnym vplyvom. Zdôrazňuje sa tu predovšetkým konzervácia určitých hodnôt pre život a budúcnosť človeka, rešpektovanie ekologických zákonitostí a pripustenie iba takých zásahov do prostredia, ktoré nenarušujú ekologickú rovnováhu. Životné prostredie sa bude rozširovať, ak ho budeme cieľavedome pretvárať podľa potrieb človeka, resp. Základnými formami je tvorba krajiny, nová výstavba, rekonštrukcia doterajších zložiek. Do tvorby je potrebné zapojiť aj výrobné odbory, vrátane poľnohospodárstva.
Na základe informácií, predkladaných v Správe o stave životného prostredia v Slovenskej republike v roku 1999 je možné konštatovať pozitívny posun SR k ozdraveniu životného prostredia, aj keď nie so všetkými dosiahnutými výsledkami sa možno uspokojiť. Štáty preto vydávajú rôzne zákony na ochranu životného prostredia, aby zamorovanie nepokračovalo.
Formy právnej zodpovednosti
Pojem zodpovednosť možno vo všeobecnej rovine vymedziť ako nevyhnutnosť subjektu zodpovedať za svoje protiprávne konanie, niesť dôsledky svojho konania. Právnou zodpovednosťou všeobecne rozumieme uplatnenie nepriaznivých sankcií stanovených právnou normou voči tomu, kto túto právnu normu porušil. Pri ochrane životného prostredia sa stretávame s rôznymi formami právnej zodpovednosti. Sú to:
- občianskoprávna zodpovednosť: spravidla povinnosť narušiteľa nahradiť spôsobenú škodu.
- administratívnoprávna zodpovednosť: najčastejšie povinnosť narušiteľa zaplatiť pokutu.
- ekologická zodpovednosť: najčastejším následkom je povinnosť narušiteľa obnoviť predchádzajúci stav alebo povinnosť vykonať kompenzačné opatrenie.
- trestnoprávna zodpovednosť: ukladanie trestov za najzávažnejšie environmentálne delikty.
Jednotlivé zodpovednostné vzťahy sa navzájom nevylučujú a môžu sa uplatňovať paralelne. Tieto normy za relatívne krátky čas svojej existencie v našom právnom poriadku stihli vyvolať množstvo polemík o efektívnosti využitia trestnoprávnej zodpovednosti na úseku ochrany životného prostredia. Niektorí tento nástroj odsudzujú, iní ho však považujú za nenahraditeľný.
Trestnoprávna zodpovednosť za poškodzovanie životného prostredia
Dôležitým nástrojom presadzovania záujmov ochrany životného prostredia je aj právna regulácia zodpovednosti právnických a fyzických osôb. Takisto ako v iných oblastiach práva, aj v oblasti práva životného prostredia je hlavnou úlohou právneho poriadku zabezpečiť stabilitu právom regulovaným spoločenským vzťahom, prostredníctvom regulácie správania sa subjektov práva a dosiahnutia súladu ich správania s právnymi normami ustanoveným žiaducim stavom. To sa môže realizovať normami rôznych právnych odvetví, na úseku ochrany životného prostredia sú dominantné administratívnoprávne normy - samotná právna úprava by nebola úplná bez mechanizmu vynútenia plnenia príkazov i zákazov obsiahnutých v právnych normách. Nie všetky subjekty totiž rešpektujú právne normy a veľakrát je na odstránenie protiprávneho stavu potrebný zásah štátnej moci. Či už je konanie týchto subjektov motivované zištnými záujmami alebo len neznalosťou právnych predpisov, ich škodlivé následky na životnom prostredí sú dostatočným dôvodom na ich represívne potláčanie.
Z princípu „ultima ratio“ totiž vyplýva, že trestné právo je poslednou inštanciou, ktorá nastupuje len vtedy, keď sa ostatné prostriedky práva ukázali ako neefektívne. Slovenská republika takisto ako väčšina vyspelých krajín kriminalizuje niektoré konania, ktoré sú spôsobilé narušiť alebo ohroziť životné prostredie. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že zákonodarca nepovažuje v daných prípadoch uplatnenie zvyšných foriem právnej zodpovednosti za dostatočné.
Trestnoprávnu zodpovednosť môžeme vymedziť ako povinnosť strpieť trestným právom ustanovené nepriaznivé následky protiprávneho konania. Vyjadruje to právny vzťah medzi osobou (páchateľom), ktorá svojím protiprávnym konaním vyvolala následok predpokladaný trestnoprávnou normou a štátom. Trestné právo primárne slúži na ochranu najvýznamnejších hodnôt a spoločenských vzťahov pred najviac nebezpečnými útokmi. Životné prostredie je natoľko významným verejným statkom, že bez neho nie je možný samotný život. Akú by teda malo logiku chrániť trestným právom život, ak by sme zároveň takýmto spôsobom nechránili aj podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre vznik života a jeho ďalší zdravý vývoj?
Ďalší dôležitý fakt zdôrazňujúci nevyhnutnosť trestnoprávnej ochrany životného prostredia súvisí s preventívnou funkciou trestného práva. Je nevyhnutné si uvedomiť, že len hrozba pokuty, vyplývajúca z administratívnoprávnej zodpovednosti nemá na potenciálnych narušiteľov životného prostredia dostatočnú odstrašujúcu funkciu. Veľkým priemyselným spoločnostiam produkujúcim obrovské množstvo znečisťujúcich látok, sa oveľa viac oplatí znečisťovať životné prostredie a prípadne občas zaplatiť pokutu ako vynakladať značné finančné prostriedky na ekologickejšie zariadenia a legálnu likvidáciu znečisťujúcich látok. Trest odňatia slobody, ktorý páchateľom trestných činov na úseku životného prostredia vďaka trestnoprávnej úprave hrozí, má preto oveľa vyššie účinky z pohľadu prevencie ako len administratívnoprávna pokuta.
Predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti
Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti je nevyhnutné, aby subjekt svojim protiprávnym správaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu. Skutkovou podstatou trestného činu rozumieme súhrn konkrétnych znakov, ktoré charakterizujú určité ľudské správanie ako trestný čin. Týmito znakmi sú:
- Konanie: Rozumieme tým protiprávne správanie subjektu - porušovanie zákonnej povinnosti, predovšetkým ohrozovanie a poškodzovanie životného prostredia, porušenie povinností pri ochrane životného prostredia. Protiprávne konanie v oblasti práva životného prostredia vychádza zo skutočnosti, že protiprávny úkon spôsobuje určitý nepriaznivý následok vo vzťahu k existujúcemu stavu životného prostredia. Ide o reálne zhoršenie existujúceho stavu životného prostredia - prípadne ohrozenie takýmto zhoršením. Protiprávne správanie subjektu môže spočívať tak v protiprávnom konaní, ako aj opomenutí konania, ktoré je subjekt v rámci starostlivosti o životné prostredie povinný uskutočniť.
- Následok: Ide tu o nepriaznivý následok protiprávneho konania subjektu - napr. škoda na majetku, ekologická ujma, ohrozovanie životného prostredia, poškodzovanie životného prostredia, environmentálna škoda.
V trestnom práve rozoznávame tieto druhy následkov: následok (znak základnej skutkovej podstaty), ťažší následok (znak kvalifikovanej skutkovej podstaty) a škodlivý následok. Pokiaľ ide o rozlišovanie protiprávnych úkonov z hľadiska spôsobenej ujmy, rozoznávame protiprávne úkony takzvané poruchové a ohrozovacie. Poruchovými protiprávnymi úkonmi sú tie, ktorými sa spôsobuje ujma (ktorá môže byť majetková alebo nemajetková). Ohrozovacími protiprávnymi úkonmi sú tie, ktoré spôsobujú len ohrozenie právneho pomeru.
Pod pojem ohrozovanie životného prostredia patria rôzne druhy ľudských aktivít, ktorých protiprávnym následkom možno vyvolať nebezpečenstvo vzniku poruchy právneho pomeru, napríklad znečisťovaním životného prostredia. Ohrozovať životné prostredie možno napríklad pôsobením erózie, nadmerným využívaním živočíšnych a rastlinných druhov, žiarením a podobne. Pojem poškodzovanie životného prostredia znamená zhoršovanie stavu životného prostredia znečisťovaním alebo inou ľudskou činnosťou nad mieru stanovenú osobitnými predpismi.
Všeobecná ochrana je zameraná na ochranu, obnovu a optimálne využitie prírodných zdrojov, sleduje ochranu a tvorbu krajiny. Špeciálna (osobitná) ochrana sa zaoberá konkrétnymi chránenými časťami prírody, vyžadujúce pre svoje hodnoty vedecké, kultúrne, estetické, ekonomické, zdravotné a rekreačné trvalú ochranu a špeciálnu starostlivosť. Tento druh ochrany je zameraný na ochranu živej (rastliny, živočíchy) a neživej prírody, ako aj územnú (chránené krajinné oblasti, národné parky, chránené areály, prírodné rezervácie, prírodné pamiatky).