Mládež je univerzálna téma, ktorá sa prelína celou históriou ľudstva a rezonuje v rôznych oblastiach, od literatúry až po každodenný život. Je to obdobie plné zmien, objavovania, ideálov a prvých skúseností, ktoré formujú jednotlivca. V slovenskom kontexte má téma mladosti svoje špecifické odtiene, ktoré sa odrážajú v literárnych dielach, spoločenských diskusiách a individuálnom prežívaní.
Mladosť ako literárna téma
Slovenská literatúra sa k téme mladosti vracia opakovane, pričom ju zobrazuje z rôznych uhlov pohľadu. Jedným z kľúčových diel, ktoré sa zaoberajú mladosťou, je báseň Marína od Andreja Sládkoviča. Sládkovič hľadá zmysel života, oslavuje mladosť, nie však mladosť veku, ale mladosť mysle a ducha. Je preňho nádejou, novou príležitosťou. Pôsobivá je strofa č. 185, ktorá je básnickou úvahou o mladosti. Sládkovič v nej vytvoril syntézu lásky k žene a lásky k vlasti, čím prekonal Kollárovo rovnomerné rozdelenie týchto dvoch lások.
Štruktúra a témy Maríny
- Báseň má formu desaťveršových strof a sylabický veršový systém (osem- a desaťslabičné verše).
- Skladá sa z 291 strof a kompozične nie je rozčlenená na časti.
- Hlavné témy Maríny sú:
- Krása: Autor predstavuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína. Ona je centrom, živlom, nebom, jednotou všetkých krás.
- Láska: Sládkovič spája lásku k žene a lásku k vlasti. Jeho vyznania lásky k Maríne patria k najkrajším v slovenskej literatúre.
- Slovensko: Láska k vlasti je pokračovaním lásky k Maríne. V básni sa spomínajú slovenské reálie a Marína sa mení na pohronskú vílu.
- Mladosť: Sládkovič hľadá zmysel života a oslavuje mladosť, nie však mladosť veku, ale mladosť mysle a ducha.
Mladosť v medzivojnovej poézii
Po prvej svetovej vojne nastalo obdobie úľavy a nádeje, ale aj vyrovnávania sa so stratami a traumatickými zážitkami. V literatúre sa toto obdobie vyznačovalo mnohosťou literárnych smerov a generačným prelomom. Popri staršej generácii Hviezdoslavovcov, ktorá zostala verná tradičným spôsobom veršovania, sa objavila nová generácia autorov, ktorí sa inšpirovali prekladmi svetovej literatúry a hľadali nové formy vyjadrovania.
Charakteristika literárneho obdobia po roku 1918
- Mnohosť literárnych smerov: Objavovali sa rôzne literárne smery ako nadrealizmus, katolícka moderna a tradicionalizmus.
- Prelom medzi generáciami autorov: Nová generácia nezavrhovala tvorbu staršej generácie, ale kládla väčší dôraz na súčasnosť a nové revolučné myšlienky. Mladí autori nepociťovali potrebu tematizovať národnoobrannú líniu v poézii, ktorá bola charakteristická pre staršiu generáciu.
Ján Smrek a vitalizmus
Ján Smrek bol významný slovenský básnik, publicista, redaktor, vydavateľ, prekladateľ, tvorca poézie pre deti a organizátor kultúrneho života. Zaraďuje sa medzi najčítanejších a najprekladanejších slovenských básnikov. Bol najvýznamnejším predstaviteľom vitalizmu i slovenského senzualizmu.
Vitalizmus ako myšlienkový prúd
O vitalizme sa najčastejšie hovorí ako o myšlienkovom prúde a spôsobe nazerania na svet. Názov získal z latinského slova vita - život. Súvisí s učením francúzskeho vedca, literáta a filozofa Henriho Bergsona, ktorý zastával myšlienku, že základom života a všetkých procesov v organizme je životná energia, sila, životný elán (fr. l´elan vital).
Vznikol bezprostredne po 1. svetovej vojne ako reakcia na ukončenie tejto globálnej katastrofy. Umelci verili v mier a obnovu vojnou zničených hodnôt. Vo vitalizme dominovali radosť, optimistické myšlienky, činorodosť, aktivita, senzualizmus (krásu sveta a života vnímali naplno - celým svojím srdcom a všetkými zmyslami), avanturizmus (dobrodružstvo, túžba po ďalekých cestách). Vitalistická poézia bola poéziou všedného dňa.
Autori zachytávali bežný, každodenný život ľudí, napr. zhon na ulici mesta. Každodennosť sa na prvý pohľad môže javiť ako obyčajná, všedná, nepríťažlivá. V poézii vitalistov však ide o uhoľ pohľadu - básnici boli optimisti, sústreďovali sa na radosť, snažili sa vidieť krásu, navyše po vojne aj taká obyčajná každodennosť stála za oslavu. Generácia vitalistov túžila po dynamike života, aktivite, boli plní životnej energie, odhodlaní dobyť cudzie krajiny - za svoju vlasť považovali celý svet, necítili sa byť limitovaní hranicami svojej vlasti. Typická bola pre nich zmena prostredia, pohyb, let, avanturizmus - túžili po dlhých cestách, túžili cestovať vlakom, plaviť sa po moriach. Vitalisti sa posúvali k novšej, avantgardnejšej poézii - uvoľňovali sylabotonickú veršovú štruktúru a prikláňali sa k voľnému veršu (napr. nepresná forma veršov, chýba pravidelný rým, nedodržuje sa istý počet slabík, chýba stopová pravidelnosť), dokonca experimentovali s vonkajšou formou básne.
Život a dielo Jána Smreka
Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, sa narodil 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom. Po smrti otca sa dostal do sirotinca v Modre, kde získal základné vzdelanie. Neskôr študoval v učiteľskom ústave v Modre a na evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave, ktorú nedokončil. Od roku 1925 pracoval v Národných novinách a venoval sa redigovaniu zborníkov a kníh. Narukoval do armády a aktívne sa zapojil do prvej svetovej vojny. Dostal sa až do Istanbulu a do Palestíny. Založil Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA), vydával literárno-umelecký mesačník Elán, do ktorého prispievali nielen spisovatelia, literárni historici, ale aj výtvarníci. Neskôr sa tento mesačník stal časopisom Spolku slovenských spisovateľov. Po roku 1948 ako básnik upadol do nemilosti. Dlhý čas nevydal žiadnu básnickú zbierku a venoval sa najmä prekladom. Jeho tvorbu zaraďujeme do slovenskej medzivojnovej poézie. Koncom minulého roka sme si pripomenuli 125. výročie narodenia slovenskej literárnej legendy - Jána Smreka. Vo svojej tvorbe dokázal odovzdať čitateľom pocit krásna, harmónie, oslavu mladosti a optimizmu.
Cválajúce dni (1925)
Jeho druhá básnická zbierka Cválajúce dni (1925) predstavovala programový debut a významný vstup do slovenskej literatúry. V tejto zbierke sa naplno prejavil senzualizmus a bezproblémové videnie sveta s plnou životodarnou silou. Z básne Cválajúce dni srší energia, sila, mladosť a celkový optimizmus. Smrek neskôr označil túto básnickú skladbu za generačnú výpoveď, manifest vitalizmu a alfu svojej umeleckej konfesie i tvorby. Jeho verš bol plynulý, rytmicky uvoľnený a nasýtený poetickou obraznosťou. Vitalistický básnik sa díva na ženu ako muž, nezaujíma ho odkiaľ pochádza, kde pracuje, či je chudobná, ale či je pekná, alebo nie.
Smrek vytvára nový protiklad medzi dedinou a mestom, pričom atribúty rastu, spontaneity, aktivity, vitality a kreativity prisudzuje mestu. Na kultúrnej úrovni je Smrek básnikom "dneška", keďže vo svojej tvorbe spomína bary, mrakodrapy, automobily, parníky a na psychickej úrovni je básnikom "chvíle", čo demonštrujú vnemy, vzruchy, impulzy i záblesky.
V zbierke sa odzrkadlila osobná dráma lyrického subjektu, jeho túžba po živote, objatí sveta, šťastí a opojení. Popri vitalizme odráža zbierka vplyvy civilizmu a poetizmu, pričom ich znaky prispôsobuje vlastnému básnickému naturelu a špecifickým kvalitám domáceho kultúrneho priestoru. Melódiou verša, hudobnosťou a spevnosťou odkazuje na žáner ľudovej piesne. Smrekove básne svojím piesňovým charakterom, trivializáciou výrazu, jednoduchosťou a pohyblivosťou rytmických schém neraz hraničia so žánrom populárnej piesne.
Témy v Cválajúcich dňoch
Cválajúce dni sú polytematická básnická zbierka, ktorá sa stala reprezentatívnou zbierkou slovenského vitalizmu. Vyznačuje sa oslavnosťou, optimizmom, radosťou zo života, spontánnosťou a sviežosťou. Témy sú rôznorodé:
- Príroda, dedina, mesto
- Žena, láska, očarenie životom
- Cudzie kraje
Vyjadruje radosť zo života, spontánnosť, optimizmus. Vyjadril tu spontánne pocity mladej generácie v novej spoločenskej situácii. Sú tu zreteľné stopy poetizmu. Formálna stránka básní je neusporiadaná, forma veršov nie je sterilne presná. Verše sú napísané spevnou a hravou formou. Autorov jazyk je veľmi pestrý a živý, prítomné sú aj hovorové slová, čechizmy a gramatické nepresnosti. Z básnických prostriedkov dominujú epitetá a metafory. Básnická zbierka sa skladá z 30 básní.
Analýza vybraných básní zo zbierky Cválajúce dni
Cválajúce dni: Oslavuje mladosť, civilizáciu, pokrok a opojenie životom. Symboly žrebcov a jazdcov vyjadrujú nespútanosť, sebavedomie a dynamizmus mladej generácie. Prvá slovenská vitalistická báseň. Má rovnaký názov ako celá zbierka. Autor v básni oslavuje mladosť, chuť žiť, životný elán, aktivitu, pokrok, civilizáciu. Nehovorí len za seba, vyjadruje pocity celej svojej generácie. Generácie, ktorá je po vojne. Mnohí zažili hrôzy, ktoré vojna priniesla, boli svedkami dovtedy najkrutejšieho konfliktu v dejinách ľudstva, ale prežili. Prežili a to ich napĺňa životnou silou, elánom a energiou. Sú presvedčení, že to zlé si už odžili, nechali to za sebou a teraz sa ženú vpred, sú pripravení zmeniť svet. Túto zmenu vykoná mladá generácia, ktorú pomenúva symbolmi - bujní žrebci, neosedlaní; stepilí cowboji; krasojazdci; my mladí, jarí šarvanci; jazdci diví. Autor hovorí v 1. os. pl.: my mladí, jarí šarvanci, čím splýva s mladou generáciou, je ich súčasťou. Počas vojny sa stretli so smrťou a uvedomujú si, že život majú len jeden, a preto ho musia žiť intenzívne (sme celým dúškom živí).
Báseň a žena: Napísaná v podobe dialógu. Vyjadruje tu obdivný vzťah k žene vo všetkých ročných obdobiach. Žena je podľa neho bytosť, ktorá skrýva mnohé tajomstvá. Na básnika a muža pôsobí tak, že sa mu život vidí zázrak alebo sen. Okrem dialógu využíva monologické časti, úvahy, opis. Odráža sa tu básnikov pohľad na poéziu. Skladá sa z 5 častí, ktoré súvisia s ročnými obdobiami. Uvedomuje si, že vojna a tragika už skončila, preto si váži každodenné životné radosti tela i ducha. Vychádzal ako všetci vitalisti z čara okamihu, z chvíľkových vnemov, pocitov. Priamym podnetom na vznik diela bol zážitok Jána Smreka z januára 1923.
- V zasneženom parku
- Pokračovanie jarné
- Letná noc na vode
- Padajú listy
- Po 10 rokoch
Iba oči: Cítiť tu senzuálne vnímanie skutočnosti. Zobrazuje tu podobné témy ako v ostatných zbierkach.
Božské uzly: Obsahuje ľúbostné a prírodné motívy. Opisuje tu silné citové zážitky, očarovanie vidí aj v nevšedných detailoch života.
Odsúdený k večitej žízni: Prevažujú tu odozvy symbolizmu späté zo smútkom z ťažkého detstva a čias vojny. Dominujú tu pocity nepochopenia a samoty.
Dnes milujem svoj deň: Deň je symbolom striedania času, ale aj symbolom životného kolobehu. Noc symbolizuje smútok, samotu, tmu. Deň je začiatkom optimistického vnímania sveta.
Balada o cynickom milovaní: Patrí k Smrekovým epizujúcim básňam. Má formu veršovaného dialógu ženy a muža.
Dievča od tlačiarenského stola: Vidíme, ako vitalistický básnik vníma ženu. Dievčina má ťažký život, každý deň pracuje od svitu do mrku.
Básnik hovorí o stavaní domov ako o hre, stavanie predstavuje bavenie sa, „stavanie domu je poézia“. Človek pozerá na steny, múry, budovy „s hrdosťou tvorcu“, „pozerá v spokojení, akoby na svoje deti“.
Smrek a vojna
Do pokojného prostredia Smrekovej tvorby prichádza dejinný zvrat - druhá svetová vojna. Básnik sa odmlčal v tvorení a od zbierky Zrno uplynulo deväť rokov. Kým prvá svetová vojna bola pre autora motiváciou na výhľad na lepšie časy, druhá svetová vojna bola u neho opakom. Hrôzy vojny boli neprehliadnuteľné. Jeho silný humanizmus kladie otázky a čaká odpovede, najmä na otázku „prečo?“.
Hostina a Studňa: Nová poetika
Pod vplyvom nových skúseností vychádzajú zbierky Hostina a Studňa. V zbierke Hostina sa začína prejavovať Smrekova nová poetika. Pod vplyvom druhej svetovej vojny prestáva používať svoju fantáziu, nemyslí na krásy sveta, na ženu ako múzu, na lásku, ktorá je večná. Básnik otvorenými očami vníma realitu okolo seba a ktorú sám zažíva na vlastnej koži. Básnická zbierka Hostina je protestom proti vojne, fašizmu a neľudskosti. Básnik ale naďalej verí v nápravu mravnosti ľudstva a udržaní si ľudských hodnôt. Realistické básnické gesto sa prelína s náhodnosťou slov v texte, ale vytvára jednotný celok.
Mladosť v súčasnej spoločnosti
Téma mladosti je v súčasnosti veľmi aktuálna a pomerne dôležitá. Mladí ľudia trávia svoj čas rôznymi spôsobmi a čoraz viac denne počúvame rodičov hovoriť o problémoch s dorastajúcimi deťmi.
Voľný čas mládeže
Podľa môjho názoru dobre využitý voľný čas znamená pre mladého človeka veľmi veľa. Racionálne využitý voľný čas môže z mladého človeka vytvoriť vzdelanú, kultúrne i fyzicky rozvinutú osobnosť. Voľný čas je priestorom, v ktorom si jednotlivec utvára spôsob života, ktorý mu vyhovuje. Vo využití voľného času ho ovplyvňuje niekoľko faktorov, napríklad okolie, v ktorom sa nachádza, kamaráti, s ktorými svoj voľný čas trávi, alebo aj rodičia. Voľný čas je vlastne činnosť, ktorú si môžeme slobodne vybrať. Mladí ľudia si niekedy, bohužiaľ, zvolia nesprávne využitie voľného času a potom to často oľutujú. Preto by sme mali prvé skúsenosti s využitím voľného času získať v rodine. Rodičia by mali byť naším vzorom v každom smere, pretože mladí ľudia často krát napodobňujú ich životný štýl a spôsoby správania. U mládeže je voľný čas súčasne časom, v ktorom si postupne utvára predpoklady aj na realizáciu túžob a želaní. Ak chceme, aby v živote niečo dosiahli, treba ich k tomu viesť už od detstva. Rodičia by mali sledovať záujmy svojich detí, podporovať ich a rozvíjať.
Negatívne vplyvy
Vyjsť si s priateľmi a priateľkami „do ulíc“ býva príjemným strávením voľného času. Bohužiaľ, dosť často končí posedením v kaviarni, v krčme či v bare. Veľkú časť ich voľného času zaberá pozeranie televízie. Zväčša sledujú filmy s akčným a kriminálnym obsahom, čo rozhodne vplýva na výchovu záporne. V poslednom čase sa do popredia dostáva internet. Aj tam trávia mladí ľudia veľa svojho voľného času. Mnoho, najmä starších ľudí, často kritizuje mládež, že len ťažko poznajú význam slova kniha. Sú však mladí ľudia naozaj takí, že ich zaujíma iba zábava a na knihy už úplne zabudli? Alebo si len nevedia nájsť čas? Odpoveď na túto otázku je veľmi individuálna. Nemôžeme predsa celú mládež hodiť do jedného vreca a tvrdiť, že nečíta knihy. No určite však prevažujú tí, ktorí si na ne nevedia nájsť čas alebo im nemôžu prísť akosi na chuť. Ale keď sa vám raz dostane do rúk kniha, ktorá vás skutočne zaujme, určite sa od nej neodlepíte, aj keby ste neviem ako knihy nenávideli. Je to už raz tak. Kniha vás strhne do svojho príbehu ako silný prúd rieky a stane sa vášňou, ktorá sa nedá ovládnuť. A potom si poviete: ,,Čo ak sú aj ostatné knihy takéto dobré?" Knihy nás veľa naučia a obohatia náš život, preto by im mali najmä mladí ľudia venovať viac pozornosti. Každý, kto nečíta knihy, sa raz možno stane ich milovníkom. Ale len pokiaľ nájde takú, ktorá ho bude naozaj zaujímať. Možno knihy vo veľkom nahradili aj filmy. Mnohí z mladých si radšej pozrú film, akoby mali oveľa viac hodín stráviť čítaním knihy. Nemali by sme však toľko času venovať pozeraniu filmov, pretože tie nám nikdy nedajú to, čo nám dávajú knihy. Ako sa vraví: ,,Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť. Nemilovať múdrosť však znamená stávať sa hlupákom." A myslím si, že nikto z nás sa hlupákom stať nechce.
Čo znamená byť mladým?
Toto je ťažká, ale naopak veľmi zaujímavá a pre každého z nás individuálna otázka. Čo je to byť mladým? Je to obdobie odkedy sa narodíme po vek napríklad 30 rokov? Podľa mňa sa mladosť nedá a asi sa ani nikdy nebude dať definovať. Niekto sa môže cítiť mladým, aj keď má päťdesiat, pretože život mu ukazuje stále nové a nové možnosti ako ho prežiť, a niekto, kto má dvadsať, sa naopak môže cítiť starý, lebo možno práve jeho osud trestal a tieto roky boli pre neho veľmi ťažkými.
Pre mňa mladosť znamená krásne obdobie, v ktorom je stále niečo po prvýkrát. Začína sa to prvým otvorením očí, prvým slovom, prvým krokom, ktorý spravíme, prvým dňom stráveným v školskej lavici, prvou láskou alebo aj prvým bozkom. Je to obdobie, kedy si my mladí, myslíme, že svet je iba náš a môžeme všetko. Často krát sa s vami staršími hádame, lebo si myslíme, že iba náš názor je ten správny. Avšak mám pocit, že niekedy nám aj závidíte našu mladosť, obdobie, ktoré je pre nás v podstate bezstarostné a aspoň nachvíľku sa vo vás prebudí pocit mladosti, zatúžite prežívať znova tie veci, ktoré prežívame my teraz.
Toto obdobie ale prináša so sebou aj mnoho nástrah a pokušení. Hádam sa nezmýlim, ak poviem, že každému z nás sa dostala do ruky už cigareta, fľaška s alkoholom, alebo v horšom prípade aj nejaká droga. Je to už len na nás, či tomu podľahneme, alebo len vyskúšame a povieme: „Ďakujem, ja nechcem.“, pretože práve mladosť je našou akoby skúškou do ďalšieho života, tu sa učíme byť zodpovednými, stávajú sa z nás dospelí ľudia. A riadiť sa podľa hesla “veď mladý som iba raz“ nie je vždy veľmi správne, aj keď väčšina z nás si to často krát povie a nerozmýšľame nad iným, možno dokonca jednoduchším riešením.
Krása mladosti
Ľudská krása je veľmi relatívna. No zamysleli ste sa už niekedy, v čom spočíva?! Nejde len o vzhľad alebo charakterové vlastnosti človeka. Stačí jeden pohľad do očí, či už modrých, zelených alebo hnedých a hneď ju uvidíte. Mladosť. Skrýva sa v každom z nás, bez ohľadu na vek. Nezáleží, či ste dieťa, alebo práve prežívate svoj zlatý vek. Máte ju v duši a aj keď na ňu občas zabúdate, práve ona vás podrží i v ťažkých chvíľach.
Pod pojmom mladosť si zároveň predstavíme aj isté obdobie života. Hovorí sa, že sú to najkrajšie roky, ktoré si zapamätáme naveky. Bude sa od nich odvíjať aj naša ďalšia cesta. Začíname si uvedomovať vlastnú zodpovednosť a pomaly rozhodujeme o svojom budúcom zamestnaní. Zároveň sa bezhlavo púšťame do rôznych bláznovstiev. Máme pocit, že žijeme v krásnej rozprávke, ktorá nepozná lož, sklamanie, či pretvárku. No neskôr zistíme, že nie je všetko ružové a život nám prináša aj nepríjemné prekvapenia. Je však na nás, ako sa s nimi popasujeme. Stretávame sa s prvou láskou, ktorá býva často tá najkrajšia. Priateľstvá nadobudnuté v mladosti majú hlbokú podstatu. Je predsa krásne mať pocit, že vo veľkom svete, nie sme sami. A keď sú putá naozaj silné, budú nás títo strážni anjeli sprevádzať celým životom. Roky nám pomaly ubiehajú.
Hodnota života v mladosti
Mladosť je veľmi zaujímavé obdobie nášho života. Otvárajú sa nám nové možnosti, často robíme šialené veci, ale takto to v mladosti chodí. Sme ešte neskúsení a tak majú s nami rodičia kopu práce, aby nás vychovali. Veľa mladých ľudí chce byť dospelými, ale prečo si nevychutnať toto obdobie, veď ak sa staneme dospelými, tak zas budeme spomínať na našu mladosť.
Je ťažké uvedomiť si v takomto mladom veku hodnoty života. Podľa môjho názoru by si každý mal stanoviť svoj životný cieľ a všetko preto urobiť, aby ho dosiahol. Táto cesta nebude vôbec ľahká, ale musíme si veriť, že to dokážeme. Hlavnou črtou životnej cesty je úprimný záujem o druhých ľudí. Pri každom našom páde sa musíme postaviť a pokračovať s ešte väčšou chuťou.
Najťažšie je v živote asi strata nášho blízkeho, vtedy si uvedomíme, že akí sú pre nás dôležití ľudia, ktorí nám pomáhajú. Dôležité v živote je aj mať svoj sen, cieľ, ktorý chceme dosiahnuť, ibaže občas je ťažké, či už len stanoviť si ho. Jeden citát znie takto: „Život je hodnotný tým, čo z neho spravíme“. Myslím, že tento citát hovorí úplnú pravdu. Pre niekoho je dôležitá práca alebo zábava. Ale niečo nás všetkých spája, že každý chce byť šťastný a všetci si toto šťastie dosahujú iným spôsobom. Človek má byť otvorený a citlivý a tešiť sa zo sveta a ľudí okolo seba. Najväčšou hodnotou je to, že nám život dali a našou úlohou je len vychutnať si ho naplno. Nechápem ľudí, ktorí si kazia a skracujú svoj život pitím alkoholu, fajčením alebo užívaním omamných látok.
Lesk a bieda študentského života
Chcel by som sa pripojiť k diskusii a vyjadriť svoj názor na tému „Lesk a bieda nášho študentského života“, ktorá je iste pre vás i pre mňa veľmi zaujímavá. Podľa mojej mienky sú výhody a nevýhody študentského života odlišné u každého študenta. Závisia hlavne od rodičov a materiálneho zabezpečenia. Dôležitá je škola, ktorú žiak navštevuje a aj vek zohráva významnú úlohu. Nepochybne sa v nich však odráža prístup študenta k povinnostiam, škole a životu. Sú študenti, pre ktorých je celý svet gombička. Patria tam najmä bohaté, rozmaznané deti podnikateľov a inak vysoko postavených rodičov. Ak si niečo doma „zaspievajú“, majú to okamžite ako na podnose. Preto si mnohí z nich myslia, že to tak bude stále. Nemôžeme však hádzať všetkých do jedného vreca. Tí, ktorí majú dobrú výchovu a sú oboznámení s problémami v dospelom svete skoro odmalička, zodpovednejšie pristupujú k všetkým úlohám. Ich zoznam výhod a nevýhod sa výrazne mení a niektoré položky v ňom nadobúdajú iný význam. Mnohí študenti si myslia, že ich život bude jednoduchší, voľnejší a zábavnejší, keď vyrastú a dospejú. Mýlia sa však. Málokto si spomenie, ako sme nenávideli chodenie do materskej škôlky a tešili sa na nástup do školy. Potom sme to však oľutovali. Mysleli sme si, že učivo na základnej škole je príliš ťažké a učitelia chcú od nás príliš veľa. Keď sa nad tým teraz zamyslíme, mnohí by sa radi vrátili k starému dobrému učivu, ktoré sa skôr podobalo rozprávkam. A tak to je aj teraz. Krásu terajšieho študentského života si uvedomíme až, keď budeme starší. Ľudia hovoria, že teraz prežívame najkrajšie roky svojho života. Možno to hovoria preto, lebo si z celého školského života na toto obdobie spomínajú najlepšie. A možno preto, lebo je to pravda. Čím budeme starší, bude zoznam výhod rásť, zoznam nevýhod však bude rásť mnohokrát rýchlejšie.
Je ľahké byť mladým?
Vážená pani profesorka, milí spolužiaci! Nedá nám, aby sme nezareagovali na to, čo tu zaznelo na otázku, či je ľahké byť mladým. Obávame sa, že nemôžeme súhlasiť s názorom človeka v predchádzajúcej diskusii, ktorý si myslí, že byť mladým je ľahké. Jeho výrok znie: "Mladosť je schopnosť vedieť začať." Nemyslíte si, že tento výrok výborne charakterizuje našu mladosť, a zároveň našu budúcnosť? Keď sa mladých ľudí spýtame, čo pre nich znamená mladosť, každý nám odpovie niečo úplne iné.
Pre niekoho mladosť znamená zábava s priateľmi, pre iného sú to diskotéky, pre ďalšieho chaty, kde je bez rodičov a môže si naplno užívať život plný alkoholu, cigariet a drog. Všetci by sme si mali svoju mladosť vážiť a využiť ju čo najlepšie, pretože sa už nikdy nevráti. Keď si to tak uvedomíme, je to časť nášho života, na ktorú by sme mali všetci v starobe spomínať. Mladosť je predsa nádherný čas hľadania si miesta v tomto našom veľkom svete, je to čas, kedy si nájdeme svoje vysnívané povolanie, či partnera.
Naozaj radi by sme sa tiež vyjadrili k otázke, či je dnešná mládež iná ako v minulosti. Myslíme si, že mládež v dnešnej dobe v porovnaní s minulosťou je trochu rozdielna. V dnešnej dobe sú mladí ľudia veľmi odvážny, majú veľa rečí, celé dni sedia pred počítačom alebo televíziou. Skoro vôbec nepomáhajú svojim rodičom. V minulosti by toto rodičia svojim deťom netolerovali. Vždy museli pomáhať svojim rodičom, boli stále vonku, nemali počítač a vôbec im to nechýbalo. Naši starí rodičia majú skúsenosti, vzdelanie, ba dokonca aj historickú pamäť. Takmer všetci starí ľudia si o nás myslia, že sme len nevychovaná generácia bez disciplíny a budúcnosti. Všetci sme sa zhodli na názore, že odkedy sú tieto siete, tak svet mladých ľudí sa úplne zmenil. Deti už nechodia tak často von, pretože stále sedia len pri počítači. Prestali robiť veci, ktoré robievali úplne bežne, napríklad boli vonku alebo čítali knižky. Tieto veci sme si uvedomili aj my, a preto sme sa ich rozhodli zmeniť. Už netrávime toľko času pri počítači a viete čo? Je nám tak lepšie! Lenže keď vám máme pravdu povedať, keby nám toto niekto povedal pred pár mesiacmi, určite by sme mu neverili a vysmiali by sme ho, ako si vôbec niečo také môže myslieť. Ale teraz s odstupom času už vieme, že ten človek by mal pravdu. Tak teraz vás tu prosíme, aby ste sa nad tým naozaj dobre zamysleli. Čo keby ste to spolu s nami aspoň skúsili? Predsa sa len tak nehovorí, že za skúšku nič nedáte. "Mladosť je nádherná - nie je väčší zločin, než ničiť ju v deťoch," tento výrok jedného dňa povedal G. B. Shaw. Myslíme si, že tento výrok je úplne pravdivý. A čo si myslíte vy? Keď sa pozrieme všade okolo nás, vidíme veľa detí, pre ktoré mladosť znamená všetko, no vidíme aj deti, ktoré si svoju mladosť nevážia. Sme mladí, krásni, smelí, drzí, ale stále sme to my, my decká plné života a ideálov. Máme veľké skutky, veľa síl, no občas až priveľmi málo rozumu. Byť mladý pre nás znamená voľnosť, ľahkosť, no aj nerozvážnosť a niekedy až hlúposť. Ľahko podľahneme depresiám, alkoholu, cigaretám, no najhoršie na tom je, že častokrát aj drogám. Drogy, najhoršie čo môže byť medzi mladými ľuďmi, nás nútia byť veľmi agresívnymi. Smutné je, že kvôli nim sa vzdávame svojich domovov, svojich rodičov, ba dokonca aj svojich životných snov. Pomocou nich sa snažíme oslobodiť, urobiť niečo zakázané, niečo nové. Keď na ulici vidíme nadrogovaného tínedžera, vtedy si všetci uvedomíme aj tú zlú stránku mladosti. Stáva sa to čoraz častejšie a je to veľmi smutné, ale je to voľba každého človeka, ako bude prežívať svoj život. Myslíme si, že druhá možnosť je omnoho lepšia. Chceme sa stať osobnosťami, ale na to musíme vynaložiť veľa úsilia.
