Bezpečnosť nie je samozrejmosť: Komplexný pohľad na ochranu štátu a spoločnosti

Keď sa zamyslíme nad tým, čo by sme zmenili na svete, uvedomujeme si, aký obrovský a zároveň intímny je tento dotaz. Svet je plný krásy a zázrakov, ale zároveň aj nespravodlivosti a bolesti. Ako jednotlivec cítime zodpovednosť prispieť k lepšiemu a spravodlivejšiemu svetu pre všetkých.

Prvou a najdôležitejšou zmenou, ktorú by sme chceli vidieť, je globálne uznávanie a rešpektovanie ľudských práv. Aj keď sa môže zdať, že ide o samozrejmosť, realita je často iná. Právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť by nikdy nemalo byť predmetom diskusie; malo by byť garantované každému bez ohľadu na rasu, náboženstvo, pohlavie alebo sociálny status.

V súčasnosti čelíme bezprecedentným výzvam, ktoré narúšajú pocit bezpečia a stability, od vojenských konfliktov a hybridných hrozieb až po kybernetické útoky a dezinformačné kampane. V tejto dynamicky sa meniacej dobe sa diskusie o obrane a bezpečnosti stávajú naliehavejšie než kedykoľvek predtým. Na Slovensku, rovnako ako v celej Európe, sa intenzívne riešia otázky modernizácie ozbrojených síl, kybernetickej bezpečnosti a odolnosti spoločnosti voči rôznym formám ohrozenia. Je dôležité si uvedomiť, že bezpečnosť nie je samozrejmosť, ale výsledok vedomého úsilia a neustálych investícií.

Geopolitické výzvy a obranná politika

Dvanásty ročník prestížnej národnej konferencie „Naša bezpečnosť nie je samozrejmosť“, ktorá sa uskutočnila v marci v Prahe, poukázal na závažnosť aktuálnej bezpečnostnej krízy v Európe. Pretrvávajúci konflikt na Ukrajine zásadne zmenil bezpečnostnú paradigmu celého kontinentu. Ruská federácia intenzívne pokračuje v kybernetických útokoch, v premyslených dezinformačných kampaniach zameraných na polarizáciu spoločnosti a podkopávanie dôvery v demokratické inštitúcie, ako aj v činoch sabotáže. Tieto faktory spoločne vytvárajú tlak na jednotlivé štáty, aby zásadne prehodnotili svoje obranné stratégie, schopnosti, ako aj politickú vôľu brániť princípy liberálnej demokracie.

Európa čelí rastúcemu tlaku hybridných hrozieb, ktoré rozmazávajú hranice medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou. Kybernetické útoky, dezinformácie či fyzické sabotáže nepoznajú hranice a vyžadujú koordinovaný prístup medzi štátom, samosprávami, súkromným sektorom aj občianskou spoločnosťou.

Výdavky na obranu a modernizácia ozbrojených síl

Na medzinárodnej scéne rezonuje výzva staronového prezidenta USA Donalda Trumpa, aby členovia NATO vynakladali na obranu 5 percent HDP. Aj keď v roku 2024 dvadsať z 32 členov NATO vynaložilo 2 percentá HDP, tento cieľ sa stáva minimálnou ambíciou. Slovensko dá v tomto roku na obranu 2,8 miliardy eur a rovnako ako Česká republika, ktorá už niekoľko rokov zvyšuje svoje výdavky na obranu, si uvedomuje dôležitosť investícií. Generál Řehka na konferencii zdôraznil, že vyššie výdavky na obranu nie sú reakciou na konkrétnych politikov, ale reflektujú vlastné národné záujmy a potreby. Čas na prípravu sa skracuje, pričom ruská hrozba nie je hypotetická, ale veľmi konkrétna.

Ministerka obrany Jana Černochová uviedla, že „cieľ 3 % HDP nie je ambiciózny - je minimálny.“ Apelovala na posilnenie domáceho obranného priemyslu, investície do infraštruktúry, výskumu a výcviku. Udržateľná bezpečnosť si vyžaduje celospoločenský konsenzus - nielen o výške investícií, ale aj o podpore obranného priemyslu, strategických rezerv a schopnosti občanov reagovať v krízových situáciách.

Úloha Ukrajiny v európskej bezpečnosti

Ukrajina je „prvou líniou obrany našej civilizácie“, a ak má dôjsť k udržateľnému mieru, musí byť napadnutá krajina garantovane chránená. Podpora Ukrajiny nie je len aktom solidarity, ale aj investíciou do vlastnej bezpečnosti. Česká republika je lídrom v pomoci Ukrajine, a to nielen prostredníctvom muničnej iniciatívy, ale aj na politickej úrovni. Oleksandr Kamyšin, poradca prezidenta Ukrajiny, na konferencii zdôraznil, že bezpečnosť vždy niečo stojí a tieto straty sa dajú predísť, ak je krajina pripravená - politicky, vojensky aj spoločensky. Ukrajina nebojuje len za seba, ale aj za budúcnosť Európy.

Kybernetická bezpečnosť ako kľúčový prvok ochrany

Konferencia „Bezpečnosť nie je samozrejmosť 2025“, ktorá sa uskutočnila dňa 5.6.2025, otvorila jednu z najpálčivejších tém súčasnosti - kybernetickú bezpečnosť. Slovensko na začiatku roka 2025 zaznamenalo najväčší kybernetický útok, keď na niekoľko dní zostal odstavený kataster. Pred týmito druhmi útokov neboli uchránené ani iné členské štáty v EÚ. Konferencia bola naliehavým fórom na diskusiu o pripravenosti krajiny a jej sektorov čeliť podobným hrozbám.

Pripravenosť sektorov a legislatíva

Kľúčové otázky konferencie sa sústredili na pripravenosť sektorov ako doprava, energetika, zdravotníctvo a financie, ktoré prechádzajú masívnou digitalizáciou. Zároveň sa diskutovalo o nových povinnostiach, ktoré priniesol nový zákon o kybernetickej bezpečnosti. Experti zdôraznili, že kybernetická bezpečnosť už dávno nie je len IT témou, ale otázkou národnej bezpečnosti, hospodárskej stability a dôvery občanov.

Ľudský faktor a financovanie

Panelová diskusia „Najzraniteľnejším ohniskom je človek, najbolestivejšou témou rozpočet“ sa zhodla na tom, že ľudský faktor je najslabším článkom bezpečnostného reťazca. Bez dôsledného vzdelávania používateľov a zamestnancov v oblasti kyberhygieny zostávajú aj tie najpokročilejšie technologické riešenia zraniteľné. Zároveň však upozornili na nedostatočné financovanie kyberbezpečnosti, ktoré brzdí implementáciu potrebných opatrení najmä v štátnej správe.

Slovenské technologické firmy môžu byť kľúčovým partnerom štátu pri budovaní bezpečnostných riešení, najmä ak im bude umožnené aktívne sa podieľať na verejných projektoch a štátnych stratégiách. Konferencia potvrdila, že bezpečnosť dnes nie je samozrejmosťou - vyžaduje si strategický prístup, investície a najmä spoluprácu medzi štátom, súkromným sektorom a odbornou komunitou.

Kultúra a bezpečnosť: Kultúrny kompas pre Európu

Európska komisia prijala prvú celoeurópsku stratégiu pre kultúru po takmer desaťročí. Stratégia, známa ako Kultúrny kompas pre Európu, je pozitívnym a veľmi potrebným krokom vpred s jasným jazykom založeným na hodnotách, ktorý zdôrazňuje umeleckú slobodu, kultúrnu rozmanitosť, inklúziu a účasť. Uznáva vnútornú hodnotu kultúry ako samostatného sektora a stavia kultúru ako základný verejný statok. Kompas stanovuje 20 hlavných iniciatív, ako napríklad pravidelnú správu o stave kultúry na monitorovanie umeleckej slobody a ďalších kľúčových ukazovateľov, štruktúrovaný dialóg EÚ o kultúre, centrum kultúrnych údajov a Chartu umelcov EÚ na zlepšenie pracovných podmienok.

Hodnoty a štruktúra Kompasu

Kultúrny kompas potvrdzuje a zaväzuje sa k základným hodnotám umeleckej slobody, kultúrnej rozmanitosti, inklúzie a participácie v čase, keď ich už nemožno považovať za samozrejmosť. Jedným obzvlášť vítaným prvkom je uznanie, že kultúra posilňuje „sociálnu odolnosť, stabilitu a zmierenie a prispieva k našej kolektívnej bezpečnosti.“ Stratégia je usporiadaná do štyroch častí: (1) čo kultúra vytvára a podporuje - hodnoty a kultúrne práva; (2) ako ekosystém funguje a ako podporovať tvorcov; (3) synergie kultúry a jej príspevky k iným politikám EÚ; a (4) medzinárodné kultúrne vzťahy. Obsahuje aj ďalšiu kapitolu o financovaní.

Iniciatívy a implementácia

Medzi ambicióznymi iniciatívami Kompasu je systematické monitorovanie porušovania umeleckej slobody ako súčasť správy o stave kultúry, Charta umelcov EÚ a aktualizovaná Stratégia pre medzinárodné kultúrne vzťahy. Komisia tiež navrhuje stratégiu umelej inteligencie pre kultúrne a kreatívne sektory, ktorá sa zameriava na príležitosti, ale zároveň uznáva problémy s autorskými právami. Dopad stratégie bude v konečnom dôsledku závisieť od účinného vykonávania, čo si vyžaduje jasnosť v otázke financovania, najmä preto, že AgoraEU a ďalšie programy na cyklus 2028 - 2034 sú stále predmetom diskusií. Občianska spoločnosť má veľkú príležitosť zohrať aktívnu a spolupracujúcu úlohu pri realizácii a implementácii Kultúrneho kompasu.

Tabuľka: Kľúčové iniciatívy Kultúrneho kompasu a ich plánované termíny

tags: #diskusny #prispevok #bezpecnost #nieje #samozrejmost