Odhaduje sa, že každé päťdesiate dieťa má viacnásobné zdravotné znevýhodnenie, ktoré ho limituje vo vývine a v bežnom živote. Tieto deti to majú o to ťažšie, že ony a ich rodiny sú pre štát často neviditeľné. Rodičom chýba pomoc najmä v prvých rokoch života dieťaťa. Čelia obrovským výzvam, od nedostatku informácií a podpory v rannom veku, cez finančnú záťaž spojenú s nákladnými terapiami, až po problémy s integráciou detí do vzdelávacieho systému.
Výzvy a prekážky pre rodiny s deťmi s viacnásobným postihnutím
Keď vám v pôrodnici oznámia, že vaše dieťa má zdravotné postihnutie, zrúti sa vám svet. Nasledujúce dni, týždne a mesiace riešite len jeho zdravotný stav. Chodíte na lekárske vyšetrenia, čakáte na výsledky, prenikáte do tajov liečby či podporných terapií. A na všetko ste spravidla sami. Štát sa o vaše dieťa začne zaujímať obyčajne až vtedy, keď dosiahne vek 6 rokov a týka sa ho povinná školská dochádzka. Problém je aj s materskými a základnými školami a špecializovaných zariadení pre takéto deti je žalostne málo. Okrem toho kompenzačné príspevky sú smiešne nízke a s väčšinou rodín nikto systematicky nepracuje.
Pandémia COVID-19 a jej dopad
Pandémia COVID-19 priniesla do životov mnohých z nás nečakané výzvy a obavy. Dotkla sa každého, no osobitne zraniteľné sú skupiny ako seniori, ľudia bez domova a rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím. Deti s viacnásobným postihnutím a ich rodiny čelia počas pandémie špecifickým výzvam, ktoré si vyžadujú komplexnú a koordinovanú pomoc. Medzi najzávažnejšie patria:
- Obmedzený prístup k potrebným službám: Zatvorenie špecializovaných zariadení, špeciálnych škôl, denných stacionárov a odborných ambulancií prináša rodinám enormnú záťaž v podobe 24-hodinovej starostlivosti. Neexistencia odľahčovacích služieb a obmedzené poskytovanie podporných služieb situáciu ešte zhoršujú.
- Vzdelávanie v domácom prostredí: Nedostatok odborných zamestnancov v školstve sťažuje vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Rodičia preberajú rolu terapeutov, aby pomáhali dieťaťu napredovať, no chýba im odborná podpora.
- Sociálna izolácia: Mnohí dospelí so zdravotným postihnutím, ktorí nemajú zamestnanie, využívali pred pandémiou služby rôznych zariadení sociálnych služieb a organizácií, vďaka ktorým mohli zmysluplne tráviť voľný čas. Aktuálne sú doma alebo v zariadeniach sociálnych služieb, bez možností rozvíjať predchádzajúce sociálne kontakty. To spôsobuje neistotu, mrzutosť, apatiu, smútok.
- Obava o poskytovanie špecializovanej starostlivosti: Pacienti s nervovosvalovými ochoreniami sú imobilní, pohybujú sa na vozíkoch, sú odkázaní na pomoc a intenzívnu starostlivosť viacerých špecialistov. Vzhľadom na opatrenia kvôli pandémii je tu obava o to, ako sa budú riešiť chronické problémy pacientov, nesúvisiace s koronavírusom, ale s dôsledkami ich základného alebo pridruženého ochorenia.
- Nosenie rúšok na verejnosti: Toto opatrenie môže byť problematické aj pre osoby (aj deti) s astmou, alergiou či inými chronickými respiračnými ochoreniami, osoby s epilepsiou (ohrozenie pri záchvatoch), osoby s nižšími intelektovými schopnosťami či viacnásobným postihnutím.
Včasná intervencia a systém podpory
Od roku 2014 je v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách zakotvená včasná intervencia ako nový druh sociálnej služby pre rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením alebo s ohrozeným vývinom. Od jej legislatívneho zavedenia uplynuli už vyše 3 roky, no stále nie je rozbehnutá dostatočne. Ide o to, aby rodičia dostali hneď po narodení dieťaťa, respektíve po zistení jeho diagnózy, všetky informácie o svojich možnostiach - nielen o liečbe a stimulácii vývoja dieťaťa, ale aj o možnostiach finančných kompenzácií pre ťažko zdravotne postihnuté dieťa, či o možnostiach vzdelávania v každom veku.
Včasná intervencia sa spravidla uskutočňuje terénnou formou, to znamená, že poradca navštevuje rodinu v domácom prostredí a rieši ich aktuálne problémy. Terénna forma je pre rodinu prínosnejšia ako ambulantná, lebo dieťatko nie je stresované presunmi a doma vo svojom prirodzenom prostredí sa prejavuje lepšie. Poradca včasnej intervencie rodinu pravidelne navštevuje väčšinou raz mesačne. Pomáha im, radí ako pracovať s dieťaťom, dáva im tipy, čo všetko môžu vyskúšať, zorientuje ich v sociálnych zákonoch a pracuje s rodinou ako s celkom, nielen s dieťaťom. Podstatné je, aby služby boli šité na mieru konkrétnej rodine - neexistuje žiadny všeobecný návod, lebo každé dieťa a každá rodina sú unikátne. Cieľom je podporiť rodinu tak, aby našla vnútorné zdroje na zvládnutie starostlivosti o dieťatko, aby deti so zdravotným postihnutím nekončili v ústavoch a zároveň, aby sa rodiny nerozpadávali, ani sa nedostávali do sociálnej izolácie.
Jedno z centier včasnej intervencie prevádzkuje v Bratislave nezisková organizácia Raná starostlivosť, ktorá sa zameriava na pomoc rodinám s dieťaťom so zrakovým a viacnásobným znevýhodnením. Rodinám sa snažia pomáhať rôznym spôsobom. Radia im v oblasti stimulácie vývinu dieťaťa, požičiavajú pomôcky a hračky, ktoré pomáhajú deťom pri učení a učia aj rodičov, ako s nimi pracovať, aby dieťa čo najviac napredovalo. Poskytujú sociálne poradenstvo, organizujú viacdňové pobyty a klubové stretnutia rodín, kde si môžu rodičia navzájom vymieňať skúsenosti a zdieľať svoje radosti aj starosti.
Príbeh Lindy: Ukážka komplexnej starostlivosti
Raná starostlivosť minulý rok iniciovala projekt s názvom „Spoločnou rečou”, v rámci ktorého rôzni odborníci spolu s rodičmi hľadajú optimálne možnosti, ako dieťaťu a rodičom pomôcť. Do projektu sa zapojila aj rodina so šesťročnou Lindou, ktorá má zrakové a viacnásobné znevýhodnenie. Linda má zriedkavú genetickú poruchu - Ohdov syndróm. Jeho súčasťou je viacero vrodených vývojových chýb, ktoré sa prejavujú na srdci, mozgu, má nedostatočnú činnosť štítnej žľazy, vrodené ortopedické ochorenie. Po pôrode Linda nezačala ani sama dýchať, museli ju resuscitovať, prvé tri týždne dýchala len s pomocou prístrojov. Potom to už zvládala samostatne. Až do 4 rokov ju kŕmili cez žalúdočnú sondu, ktorú mala zavedenú cez nos až do žalúdka. Mala veľké ťažkosti s prehĺtaním. Teraz sa už dokáže najesť lyžičkou, aj keď zatiaľ nie sama. Linda zatiaľ nechodí, nelozí, nerozpráva, sedieť dokáže iba s pomocou. Linda má dnes 6 rokov.
Keď mala Linda 3 roky, pokúšali sa ju prihlásiť do bežnej materskej školy. Podali prihlášky do všetkých 10 škôlok v mestskej časti, no nikam ju neprijali. S riaditeľkami sa vopred aj osobne stretli a vysvetľovali, že ju chcú integrovať iba na pár hodín týždenne, v sprievode mamy ako „osobného asistenta”. Nepomohlo. Potom sa dozvedeli, že jedna známa - tiež mama dieťaťa s viacnásobným postihnutím - pripravuje otvorenie nízkokapacitného denného centra pre takéto detičky. Keď mala Linduška 5 rokov, otvorili v Petržalke denné centrum Baobab, ktoré začala navštevovať. Kým nechodila do Baobabu, mávali rôzne terapie takmer na dennom poriadku. Navštevujú ich aj teraz, ale je ich menej a skôr sa už sústredia iba na pohybové témy - fyzioterapeut, hipoterapeut, špecialista vývinového pohybu, osteopat. Linda má totiž v Baobabe zabezpečený pestrý program, ktorý jej stimuluje všetky zmysly a okrem skupinovej práce sa jej tam venujú aj individuálne - buď niečo tvoria, alebo muzicírujú, čítajú knižky či spievajú. Nemajú však zatiaľ fyzioterapeuta a preto poobede navštevujú spomínané pohybové terapie. Pohyb je pre Lindu veľmi dôležitý. Pritom nemyslia len na to, aby sa lepšie hýbala a naučila sa chodiť.
Linda má svojho poradcu včasnej intervencie - inštruktorku zrakovej stimulácie, ktorá chodí raz za mesiac k nim domov. Venujú sa s ňou tomu, čo je pre nich aktuálne. Okrem zrakových stimulácií sa venuje aj rozvoju zmysluplnej hry s rozvíjaním komunikácie, radí, ako čo najlepšie zariadiť domácnosť tak, aby bola pre Lindu podnetná, ako jej uľahčiť orientáciu v priestore a podobne. Spolupráca odborníkov prebiehala tak, že na začiatku absolvovali s poradkyňou včasnej intervencie z Ranej starostlivosti rozhovor o denných rutinách. Medzi rutiny patrilo napríklad ranné prebúdzanie a vstávanie, hygiena, jedenie, prezliekanie, pobyt vonku, nakupovanie atď. Rozprávali sa o tom, ako konkrétne tieto činnosti s dcérkou robia, či sú s nimi spokojní, či by chceli na nich niečo zmeniť, alebo doplniť. Pre bežné dieťa alebo rodiča sú toto všetko obyčajné činnosti, nad ktorými sa veľmi nezamýšľa, všetko sa to nejako viac-menej samo vybaví, aby sa mohlo pokračovať so zaujímavejším programom, napríklad hrami, návštevou ZOO, detského ihriska a podobne. Ale pre rodinu s dieťaťom so zdravotným postihnutím niekedy tieto rutiny doslova vyplnia deň. Všetko trvá dlhšie ako so zdravým dieťaťom. A keď chce rodič stihnúť s dieťaťom aj návštevu lekára alebo terapeuta, cez deň už často vôbec neostane čas na zábavu. Preto je dôležité rozmýšľať, ako denné rutiny využiť ako príležitosť na učenie. Zapojiť do nich aj hru, objavovanie, prípadne aj krátke motorické cvičenie.
Z rozhovoru o rutinách vyšli 4 oblasti, ktoré chceli u Lindy momentálne rozvíjať. Týkali sa samostatnejšieho jedenia, možností aktívnejšie počas dňa sedieť či stáť, rozširovania vnímaného priestoru a orientácie v ňom a určili si aj taký osobný cieľ - zariadiť Linde vlastnú detskú izbu. Po rozhovore o rutinách dostali všetci terapeuti a odborníci správu o týchto cieľoch a nasledovalo spoločné úvodné stretnutie. Bolo výborné, že sa stretli priamo v Dennom centre Baobab, takže odborníci videli zázemie, v ktorom Linda trávi čas cez deň. Súčasťou Lindiných diagnóz sú aj slabšie vyvinuté očné nervy. To znamená, že má síce oči v poriadku a nepotrebuje okuliare, ale prenos obrazu z očí do mozgu je oslabený. Práve preto vyhľadali Ranú starostlivosť - aby im pomohli so stimuláciou zraku. Keď mala Linda jeden rok, ešte len začínala fixovať pohľad na nejakú hračku alebo svetielko, ako dvojročná ho už dokázala pomaly sledovať. Jej zrak sa stále zlepšuje. Posledné dva roky už ju zaujímajú aj rozprávky a začína oveľa viac kontrolovať zrakom priestor okolo seba. Vidí a rozoznáva ľudí a predmety stále na väčšiu diaľku. Je to veľmi dôležité, lebo to pre ňu môže byť aj motiváciou viac sa začať v priestore hýbať, snažiť sa za niečím presunúť, objavovať. Preto rozmýšľali, ako jej to ešte uľahčiť. Napríklad v Baobabe začala používať Malú izbu Lilli Nielsen. Ide o „domček”, v ktorom nad ňou visia rôzne bežné predmety - lyžica, hrnček, hrebeň, kúsok látky, hrkálka a pod. Tie predmety majú svoje stále umiestnenie a ona sa učí priestorovému vnímaniu. Na jednej strane je zrkadlo. Linda chytá predmety, búcha nimi o seba navzájom, kombinuje, pozerá na odraz v zrkadle. Linda chodí každý týždeň na hipoterapiu. V zime bol drevený zrub na ranči ozdobený svetelnou vianočnou výzdobou, na priečelí viseli výrazné svetelné girlandy. Hipoterapeutka to šikovne využila a trénovala s Lindou orientáciu v priestore: na rôznych miestach jazdiarne zastavovala koňa a upozorňovala Lindu, aby si všimla girlandy, raz zblízka, inokedy z diaľky, z rôznych strán a podobne. V letnej sezóne chodia jazdiť na koni aj do lesíka pri ranči. Hipoterapeutka tam rôznymi predmetmi (napr. farebnými stužkami) značí vychádzkové trasy. Linda sa neustále učí nové veci, lepšie rozumie, zdokonaľuje motoriku aj komunikáciu. Spolupráca odborníkov je nenahraditeľná. Keď sa osobne stretnú, oveľa ľahšie si vymenia informácie, navzájom sa informujú o metódach a prístupoch, ktoré používajú pri terapiách. V Lindinom prípade zorganizovali ešte jedno špeciálne stretnutie jej fyzioterapeutky a hipotrepeutky, na ktorom Linda cvičila a obe odborníčky mali možnosť spoločne konzultovať špecifické otázky jej fyzickej kondície a psychomotorického vývinu. Aj odborníci si účasť v projekte pochvaľovali. Pre rodičov to znamenalo otvorenie nových tém na spoločné rozhovory, ktoré predtým v dennom kolobehu neriešili. Manžel sa zúčastnil individuálneho plánovania cieľov aj úvodného rozhovoru o rutinách. Takže to v konečnom dôsledku pozitívne ovplyvnilo aj partnerský vzťah, pretože sa na dôležitých veciach chceli dohodnúť.
Úloha charitatívnych organizácií
Charitatívne organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu v podpore detí s viacnásobným postihnutím a ich rodín. Ich činnosť je zameraná na:
- Poskytovanie sociálnych služieb: Cirkevné charity a iné neziskové organizácie zabezpečujú prevádzku denných stacionárov, špecializovaných zariadení a poskytujú terénne sociálne služby. Pracovníci dodržiavajú všetky hygienické opatrenia, dezinfikujú priestory, používajú ochranné rúška a rukavice, aby zabezpečili bezpečné prostredie pre klientov.
- Finančnú a materiálnu pomoc: Mnohé rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím sa ocitajú v ťažkej finančnej situácii. Charitatívne organizácie im poskytujú finančnú pomoc na nákup liekov, zdravotných pomôcok a zabezpečenie základných životných potrieb.
- Psychologickú podporu: Rodičia detí so zdravotným postihnutím sú často vystavení veľkému stresu a psychickej záťaži. Charitatívne organizácie im ponúkajú psychologické poradenstvo a podporu, aby im pomohli zvládať náročnú situáciu. Nadácia Charita Agape plánuje pomáhať rodiacim aj psychologickou podporou, praktickými radami a skúsenosťami, ktoré môžu využiť pri výchove svojich detí.
- Advokačnú činnosť: Charitatívne organizácie sa zasadzujú za práva detí s viacnásobným postihnutím a ich rodín. Upozorňujú na ich potreby a snažia sa o zlepšenie ich životnej situácie.
- Vzdelávanie a osvetu: Charitatívne organizácie organizujú vzdelávacie aktivity pre rodičov, odborníkov a širokú verejnosť. Cieľom je zvýšiť povedomie o problematike viacnásobného postihnutia a zlepšiť prístup k týmto deťom a ich rodinám.
Príklady konkrétnej pomoci charitatívnych organizácií
Medzi charitatívne organizácie, ktoré poskytujú pomoc deťom s viacnásobným postihnutím, patria:
- Slovenská katolícka charita: Aktívne pomáha seniorom prostredníctvom služby "Pošli tašku seniorom" a zabezpečuje šitie ochranných rúšok, zbierky potravín a donášku nákupov pre odkázaných.
- Dom Charitas sv. Kataríny Labouré v Spišskej Novej Vsi: Poskytuje komplexnú starostlivosť seniorom a handicapovaným mladým ľuďom, ponúka im pestrý program a rôzne terapie.
- Nadácia Charita Agape: Pripravuje projekt zameraný na vytvorenie zóny podpory a starostlivosti pre deti s detskou mozgovou obrnou (DMO), poruchami autistického spektra a ďalším zdravotným znevýhodnením. Súčasťou zóny bude multisenzorická miestnosť a oxygenoterapia.
- Gréckokatolícka charita Prešov: Realizovala projekt „Komplexné sociálne služby pre deti a mladých ľudí so zdravotným postihnutím v regióne Stará Ľubovňa“, ktorý prispel k zvýšeniu nezávislosti detí a mladých ľudí so zdravotným postihnutím, skvalitneniu ich života v rodinách a ich integrácii do majoritnej spoločnosti.
Problematika vzdelávania žiakov s viacnásobným postihnutím je veľmi obsiahla. Podľa Vašeka (2001, in Vančová, 2005) je viacnásobné postihnutie multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomaticky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a vzájomným prekrývaním vzniká tzv. synergetický efekt. Cieľom odborného postupu je zvyšovanie kompetencií žiaka v oblasti sebaobsluhy a kognitívnych schopností. Špeciálny pedagóg sa snaží s dieťaťom nadviazať komunikáciu a sprostredkovať mu zážitky, skúsenosti a vnemy z vlastného tela, pomáha mu vstúpiť do procesu interakcie s okolím. Ovplyvňuje jeho emócie, ktoré sú rozhodujúce v tom, či dieťa bude ochotne prijímať stimulačné činnosti.
Terapie a aktivity
Pri Canisterapii charitatívne organizácie využívajú pozitívne pôsobenie psa domáceho na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu človeka. Kladie sa dôraz na riešenie psychologických, citových a sociálno - integračných problémov. Pôsobenie na fyzické zdravie človeka je u canisterapie druhotné, ide skôr o motiváciu k rehabilitácii a povzbudenie imunity prostredníctvom psychiky. Ide o liečebno-výchovnú metódu vysoko komunikatívneho charakteru, ktorá podporuje navodenie zmien v správaní či konaní človeka. Cieľom muzikoterapie pod vedením muzikoterapeuta je zlepšenie kvality života, kvality medziľudských vzťahov, podnecovanie osobnostného rozvoja, rozvoj sociálnych interakcií a komunikácie, sebarealizácie, sebavyjadrovania. Vyvoláva pozitívne zmeny vo všetkých rozmeroch organizmu. Sociálna rehabilitácia je zameraná na podporu samostatnosti, nezávislosti, posilňovanie návykov pri sebaobsluhe. Pracovná rehabilitácia prispieva k zlepšovaniu schopností pri zvládaní bežných denných aktivít, pracovných zručností a aktivít voľného času, osvojeniu pracovných návykov a udržaniu a rozvoju pracovných schopností klienta. Výstupom pracovnej terapie sú výrobky z dreva, hliny, papiera, textilu, skla, starostlivosť o kvetinové, zeleninové záhony alebo triedenie odpadu. Liečebná rehabilitácia zlepšuje udržanie telesného a mentálneho stavu klienta, zlepšenie rozsahu pohyblivosti, zlepšenie sebestačnosti, zabránenie zväčšovaniu svalových kontraktúr. Liečebná telesná výchova je zameraná na určité ciele ako sú fyzická a psychická záťaž, zvyšovanie svalovej sily, vytrvalosti a zlepšenie rozsahu pohyblivosti kĺbov.
Aktivity pre deti s poruchami autistického spektra (PAS) a s poruchami spracovania zmyslových podnetov, ktoré výrazne ovplyvňujú ich schopnosť učiť sa, adaptovať sa na prostredie a zvládať bežné denné situácie, sa začali realizovať od začiatku školského roka 2022/2023 za pomoci školiteľky, terapeutky z organizácie TiJa a školskej zdravotnej sestry. Tieto aktivity sa uskutočňujú v bezpečnom prostredí, v ktorom majú deti dostatok príležitostí na vlastnú činnosť a hru.
Projekt „Komplexné sociálne služby pre deti a mladých ľudí so zdravotným postihnutím v regióne Stará Ľubovňa“
Projekt „Komplexné sociálne služby pre deti a mladých ľudí so zdravotným postihnutím v regióne Stará Ľubovňa“ bol implementovaný v rámci programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce v období od januára 2012 do decembra 2016. Hlavným cieľom projektu bolo zvýšiť nezávislosť detí a mladých ľudí so zdravotným postihnutím (ZP), skvalitniť ich život v rodinách a integrovať ich do majoritnej spoločnosti. Špecifickým cieľom projektu bolo sprístupniť viacstupňové podporné nástroje pre deti a mladých ľudí so zdravotným postihnutím a ich rodiny, a tiež vytvoriť pre nich funkčnú sieť sociálnych služieb v okrese. Nenávratný finančný poskytla Švajčiarska konfederácia na základe Rámcovej dohody so Slovenskou republikou zastupovanou Úradom vlády SR. Celkový rozpočet predstavoval sumu 1 047 369 €, ktorý bol navýšený na konečnú sumu 1 154 286 €. Projekt realizovala Gréckokatolícka charita Prešov, ktorá je zriaďovateľom Domu sv. Anny. Pri implementácii projektu spolupracovali s dvomi národnými a jedným zahraničným partnerom.
Partneri projektu
- Mesto Stará Ľubovňa: Samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktoré združuje osoby s trvalým pobytom na jeho území. Mesto zastrešujúce obyvateľov, ktorým je potrebné zabezpečovať pomoc a podporu z dôvodu ich nepriaznivého zdravotného stavu je oficiálnym národným partnerom projektu. Toto inštitucionálne partnerstvo bolo len prirodzeným vyústením dlhoročnej neformálnej spolupráce s Gréckokatolíckou charitou Prešov. Mesto Stará Ľubovňa stálo aj pri vzniku Domu sv. Anny na Letnej ulici 7, pričom tieto svoje priestory prenajíma až do dnešných dní.
- Nadácia Wagerenhof Uster (Švajčiarsko): Ponúka ľuďom s mentálnym a viacnásobným postihnutím domov a pestrý životný priestor s vyše 100-ročnou skúsenosťou. Pre túto cieľovú skupinu zabezpečuje sociálny kontakt, odbornú starostlivosť, milujúce a aktívne sprevádzanie s podporou osobného rozvoja a sebestačnosti.
- Občianske združenie No a čo?: Združuje ľudí s duševnou poruchou a ich príbuzných. Podporuje túto cieľovú skupinu v aktívnom presadzovaní a uplatňovaní ich ľudských práv tak, aby rozvíjali svoje schopnosti samostatne riešiť svoje životné problémy a mohli sa zaradiť späť do spoločnosti. Občianske združenie je členom združenia Otvorme dvere, otvorme srdcia. Cieľom ich činnosti je prispievanie k zvýšeniu ochrany základných ľudských práv a zvyšovanie právneho vedomia pacientov realizáciou pacientskej advokácie na psychiatrických oddeleniach vo vybraných mestách na Slovensku. Posilňuje ľudí s duševnou poruchou a motivuje ich ku spolupráci s odborníkmi.
Výsledky a aktivity projektu
Počas trvania projektu absolvovali zamestnanci Domu sv. Anny vďaka vzájomným návštevám a pracovno-študijným cestám so švajčiarskym partnerom Stiftung Wagerenhof Uster možnosť získať nové poznatky, formy a metódy prispievajúce k zvyšovaniu kvality poskytovaných služieb. Rozšírenie kapacity zariadenia sociálnych služieb o 24 klientov oproti roku 2010. V rámci komplexných služieb klientom bola ponúknutá možnosť využitia prepravy deväť-miestnym motorovým vozidlom, čím sa odbremenili rodiny a uľahčila sa deťom a mladým cesta z okolitých dedín do zariadenia. Aktivita podporované bývanie je vhodná pre klientov v procese podporovaného zamestnávania. Počas chráneného bývania v malometrážnych bytoch sa klient pod odborným vedením tútora naučí ako viesť domácnosť, hospodáriť s financiami, starať sa o svoje zdravie a po práci si organizovať voľný čas.
Dňa 21. novembra 2016 sa uskutočnila záverečná odborná konferencia s názvom „Komplexné sociálne služby pre deti a mladých ľudí so zdravotným postihnutím v regióne Stará Ľubovňa“, ktorá bola zavŕšením 5-ročného projektu realizovaným Gréckokatolíckou charitou Prešov v zariadení Dom sv. Anny v Starej Ľubovni. Nad konferenciou prevzal záštitu veľvyslanec Švajčiarskej konfederácie v Slovenskej republike. J.E. Alexander Wittwer a osobne sa jej aj zúčastnil. Odbornú záštitu nad konferenciou prevzala Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety n.o. v Bratislave a jej zriaďovateľ a emeritný rektor Dr. h.c. mult. prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc, ktorého zastúpila doc. PhDr. Stanislava Hunyadiová, PhD. Ďalším partnerom konferencie bol Prešovský samosprávny kraj a mesto Stará Ľubovňa. Pozvanie prijal aj Mons. Ján Babjak, prešovský arcibiskup a metropolita, zahraniční partneri projektu zo Stiftung Wagerenhof Uster vo Švajčiarsku, zástupcovia švajčiarskeho veľvyslanectva na Slovensku, kancelárie Švajčiarsko-slovenskej spolupráce, predstavitelia štátnej správy, mesta Stará Ľubovňa aj starostovia obcí a miest v tomto okrese, ďalej spolupracujúce organizácie, partneri, zamestnanci i rodičia s klienti Domu sv. Anny. Program konferencie bol rozdelený do 5 blokov. Dopoludňajší program priblížil a zhodnotil realizáciu a výsledky samotného projektu, následne zahraničný partner predstavil skúsenosti a vízie zo Švajčiarska a vzájomnú spoluprácu počas projektu. Konferencia v poobedňajších hodinách bola venovaná zástupcom verejného sektora na tému spolupráce s neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb a posilňovaní zamestnanosti v okrese. Poznatky z praxe boli predstavené v závere konferencie. Okrem projektovej a odbornej časti bol program obohatený aj o osobné výpovede klientov zariadenia.
Špeciálne školy a vzdelávanie
Spojenú školu sv. Maximiliána Mária Kolbeho (SMMK) v Spišskej Novej Vsi zriadila Spišská katolícka charita 1. apríla 2014. Dnes sú organizačnými zložkami Spojenej školy Špeciálna základná škola SMMK a Praktická škola SMMK, ktorá bola do siete škôl a školských zariadení MŠVVaŠ SR zaradená 1. septembra 2004. Súčasťou školy je Centrum voľného času a Výdajná školská jedáleň. Škola poskytuje edukáciu deťom so zdravotným znevýhodnením - s mentálnym a viacnásobným postihnutím. Vnútorne sa diferencuje podľa individuálnej mentálnej úrovne žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na variant A, B a C. Výchovno-vzdelávaciu činnosť smeruje škola k príprave žiakov na život, ktorý od nich vyžaduje, aby boli schopní kriticky a tvorivo myslieť, rýchlo a účinne riešiť problémy pri zohľadnení kresťanských princípov a v rámci možností svojho zdravotného znevýhodnenia. Výchovno-vzdelávací proces žiakov v špeciálnej základnej škole prebieha podľa Školského vzdelávacieho programu zostaveného v súlade so Vzdelávacími programami pre žiakov s mentálnym postihnutím pre primárne vzdelávanie a v praktickej škole podľa Vzdelávacieho programu pre praktickú školu pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, schválenými MŠVVaŠ SR. V každej triede vyučuje triedny učiteľ a asistent učiteľa.
Ako môže prispieť spoločnosť
Každý z nás môže prispieť k zlepšeniu života detí s viacnásobným postihnutím a ich rodín. Tu sú konkrétne spôsoby:
- Podporiť charitatívne organizácie: Finančnými darmi, materiálnou pomocou alebo dobrovoľníckou činnosťou.
- Šíriť osvetu: Zdieľať informácie o problematike viacnásobného postihnutia a podporovať inklúziu týchto detí do spoločnosti.
- Prejavovať empatiu a porozumenie: Byť trpezliví a ohľaduplní k deťom s viacnásobným postihnutím a ich rodinám.
- Podporovať inkluzívne vzdelávanie: Zasadzovať sa za to, aby mali deti s viacnásobným postihnutím prístup ku kvalitnému vzdelávaniu v bežných školách.
- Vytvárať prístupné prostredie: Podporovať odstraňovanie bariér, ktoré deťom s viacnásobným postihnutím bránia v plnohodnotnom zapojení sa do života spoločnosti.
- Byť aktívni vo farnostiach: Prejavovať záujem o núdznych vo svojom okolí a aktívne sa zapájať do charitatívnych aktivít.
tags: #deti #s #viacnasobnym #postihnutim #charita