PN, skratka pre dočasnú práceneschopnosť, znamená, že zamestnanec nemôže vykonávať svoju pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.
Keď človek ochorie a lekár mu vystaví „péenku“, okrem zdravotných obáv zvyčajne prichádza aj praktická otázka: Koľko peňazí dostanem, keď nebudem môcť pracovať? Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody.
Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie (t.j. musí byť zamestnancom alebo SZČO a platiť si odvody).
Legislatívny rámec
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podmienky nároku na nemocenskú dávku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN a na nemocenské nevzniká študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Náhrada príjmu a nemocenské dávky
Keď sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.
Náhrada príjmu pri PN: Je suma, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi počas prvých 10 kalendárnych dní jeho dočasnej práceneschopnosti namiesto mzdy. Ak ochoriete, prvých 10 dní vám platí šéf (zamestnávateľ) zo svojho vrecka (je to jeho náklad).
- Od 1. do 3. dňa PN: Zamestnávateľ platí 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) zamestnanca.
- Od 4. do 10. dňa PN: Zamestnávateľ platí 55 % denného vymeriavacieho základu.
Kolektívnou zmluvou možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ, napr. zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť, že svojim zamestnancom bude vyplácať 70 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN.
Nemocenské dávky: Od 11. dňa trvania PN má zamestnanec nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa vypláca dávku vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
Fiktívne PN a neoprávnené invalidity: Štát môže ušetriť stovky miliónov
Ochranná lehota
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky.
Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Denný vymeriavací základ (DVZ) je kľúčový parameter pri výpočte nemocenských dávok. Zjednodušene je to priemerná hrubá mzda zamestnanca na deň za predchádzajúce obdobie. Vypočítava sa z hrubej mzdy, z ktorej platia sociálne odvody. U živnostníkov a dobrovoľne poistených osôb je to vymeriavací základ.
Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, je potrebné najprv vypočítať denný vymeriavací základ (DVZ). Ten sa počíta z rozhodujúceho obdobia, ktorým je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto predchádzajúceho roka.
Pri zamestnancoch sa DVZ počíta ako:
DVZ = (Súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie za rozhodujúce obdobie) / (Počet dní rozhodujúceho obdobia)
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Vo väčšine prípadov sa berie hrubá mzda resp. vymeriavací základ z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak zamestnanec nemal v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (nemal príjem), výška materského sa určí z pravdepodobného DVZ.
Určenie rozhodujúceho obdobia
Rozhodujúce obdobie sa určí podľa toho, kedy začalo nemocenské poistenie, z ktorého sa dávka priznáva.
- Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN.
- Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. od začiatku zamestnania).
- Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. od začiatku zamestnania do dňa skončenia nemocenského poistenia).
V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365.
DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské. V praxi to znamená, že maximálne ošetrovné, resp. nemocenské získate z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy.
Príklady výpočtu DVZ a PN
Príklad 1: Celý minulý rok bez PN
Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.DVZ = (950 * 12) / 365 = 11400 / 365 = 31,23287 eur
- Od 1. do 3. dňa: 25 % z 31,23287 eur = 7,8082 eur/deň
- Od 4. do 14. dňa: 55 % z 31,23287 eur = 17,1780 eur/deň
Príklad 2: Minulý rok s prerušením PN
Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.Počet dní rozhodujúceho obdobia = 365 - 35 = 330 dní.DVZ = (950 * 12) / 330 = 11400 / 330 = 34,54545 eur
- Od 1. do 3. dňa: 25 % z 34,54545 eur = 8,6363 eur/deň
- Od 4. do 14. dňa: 55 % z 34,54545 eur = 18,9999 eur/deň
Príklad 3: Vyššia mzda a maximálny DVZ
Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.DVZ sa vypočíta: (2500 eur * 12 mesiacov) / 365 dní = 30000 / 365 = 82,1917 eur.
Maximálna suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987 eur, t.j. pri výpočte sa použije 74,4987 eur.DVZ pre výpočet dávky = 74,4987 eur
- Od 1. do 3. dňa: 25 % z 74,4987 eur = 18,6246 eur/deň
- Od 4. do 14. dňa: 55 % z 74,4987 eur = 40,9742 eur/deň
Príklad 4: Nový pracovný pomer, viac ako 90 dní poistenia
Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní (950 eur * 5 mesiacov) / 151 dní = 4750 / 151 = 31,45695 eur.
- Od 1. do 3. dňa: 25 % z 31,45695 eur = 7,8642 eur/deň
- Od 4. do 14. dňa: 55 % z 31,45695 eur = 17,3013 eur/deň
Príklad 5: Nový pracovný pomer, menej ako 90 dní poistenia a ochranná lehota
Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023, t.j. 101 dní.DVZ = (950 eur * 3 mesiace + (950 eur / 31 dní * 9 dní)) / 101 = (2850 + 275,80) / 101 = 3125,80 / 101 = 30,9485 eur.
- Od 1. do 3. dňa: 25 % z 30,9485 eur = 7,7371 eur/deň
- Od 4. do 14. dňa: 55 % z 30,9485 eur = 17,0216 eur/deň
Elektronická PN (ePN)
Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. elektronickú péenku (ePN). Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť.
Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Zamestnávateľ má možnosť sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru. To znamená, že Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré po zavedení elektronickej PN, má informácie o dátume začiatku a skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinné poskytovať tieto informácie zdravotnej poisťovni. V nadväznosti na § 24 ods. 2 ZZP sa tak ruší oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči ZP - oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca. Pozor, tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný PN na základe "papierovej" PN.ky.
Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
Ošetrovné (OČR)
Ošetrovné sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Percentuálna výška ošetrovného je 55 percent denného vymeriavacieho základu od prvého dňa. Sumy ošetrovného sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor. Výpočet OČR dávky má aj svoju maximálnu hranicu.
Maximálne denné ošetrovné je od 1. januára 2026 na úrovni 55,11 eura. Ide o klasickú dávku krátkodobého ošetrovného, ktorá sa vypláca maximálne 14 dní. Dlhodobé ošetrovné sa vypláca počas 90 dní. Za 30-dňový mesiac môže byť najviac 1 653,40 eura.
Nárok na takzvané krátkodobé ošetrovné sa uplatňuje žiadosťou o ošetrovné. Ide o dvojdielne tlačivo Sociálnej poisťovne, ktoré každému vystaví lekár pri zistení ošetrovania alebo starostlivosti. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba si musí platiť nemocenské poistenie 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku.
Zánik nároku na ošetrovné
Nárok na krátkodobé ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa, najviac uplynutím 14 dní od vzniku potreby ošetrovania (tzv. "krátkodobé ošetrovné"), alebo dňom smrti poistenca alebo ošetrovanej osoby.
Nárok na dlhodobé ošetrovné zaniká najneskôr uplynutím 90 kalendárnych dní trvania nároku na výplatu dlhodobého ošetrovného v úhrne všetkým poistencom, ktorým príslušný lekár potvrdil poskytovanie osobnej a celodennej starostlivosti (tzv. "dlhodobé ošetrovné"), alebo dňom smrti poistenca alebo ošetrovanej osoby.
Nárok na výplatu dávky zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Nárok na výplatu dávky takisto zaniká, ak poistenec prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila, alebo ak vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila.
Ak fyzická alebo právnická osoba nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.
Aktuálne štatistiky
Počet PN za 1. polrok 2024 medziročne stúpol o 3 706 prípadov. Priemerná dĺžka PN v prvom polroku 2024 bola 44,83 dní. Mnohí ľudia zistia až počas choroby, že ich nemocenské dávky sú nižšie, než predpokladali. Dôvodom bývajú neúplné odvody, chyby v údajoch alebo krátke poistenie.
Stačí nesprávny údaj o mzde a výpočet PN bude nižší. Poisťovňa vychádza z dát od zamestnávateľa, preto sa oplatí ich preveriť. Chýbajúci dátum alebo nesprávne vyplnená elektronická PN môže oneskoriť výplatu dávky. Vyžiadajte si rozhodnutie o výške dávky a skontrolujte výpočet. Najčastejšou príčinou nižšej PN sú nezaplatené odvody alebo administratívne chyby.
Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti kontrolu posudzovanie spôsobilosti na prácu a liečebný proces posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v rámci výkonu kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu.
