Práceneschopnosť (PN) je stav, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. V takýchto prípadoch slovenská legislatíva upravuje náhradu príjmu, aby zamestnanec nebol úplne bez finančných prostriedkov. Tento článok sa zameriava na náhradu príjmu pri PN pre zamestnancov pracujúcich na dohodu, ktorí nemajú nemocenské poistenie.
Čo je práceneschopnosť (PN)?
PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2023 plne nahradilo elektronickou formou. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, pretože inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Legislatíva upravujúca náhradu príjmu pri PN
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. V prípade, že vznikne nárok aj na nemocenské dávky, zamestnávateľ má povinnosť zaslať potrebné doklady na Sociálnu poisťovňu.
Kto nemá nárok na náhradu príjmu a nemocenské?
Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Náhrada príjmu od zamestnávateľa vs. nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne
Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 kalendárnych dní PN. Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN.
| Obdobie PN | Poskytovateľ | Výška náhrady/dávky |
|---|---|---|
| 1. - 3. deň | Zamestnávateľ | 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) |
| 4. - 10. deň | Zamestnávateľ | 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) |
| Od 11. dňa do 52. týždňa | Sociálna poisťovňa | 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) |
Výška náhrady príjmu počas PN
Počas dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu nasledovne:
- 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
- 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Kolektívnou zmluvou môže byť nárok na náhradu príjmu navýšený (napr. nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN).
Nemocenské dávky
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Denný vymeriavací základ (DVZ)
Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
# 023 Prvých 10 minút, ktoré rozhodujú - širokokomplexová tachykardia na urgente - Jozef Salmáš
Príklady výpočtu náhrady príjmu
Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov výpočtu náhrady príjmu pre zamestnancov s nemocenským poistením:
Príklad 1
Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.
- Náhrada za 1. až 3. deň: Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: vypočíta sa denný vymeriavací základ a z neho 25 %.
- Náhrada za 4. až 10. deň: Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: vypočíta sa denný vymeriavací základ a z neho 55 %.
Príklad 2
Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.
- Zamestnanec dostane bude od 1. do 3. dňa PN: vypočíta sa denný vymeriavací základ (pričom sa zohľadní prerušenie poistenia) a z neho 25 %.
- Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: vypočíta sa denný vymeriavací základ (pričom sa zohľadní prerušenie poistenia) a z neho 55 %.
Dohoda o pracovnej činnosti
Dohoda o pracovnej činnosti je druhom dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré upravuje § 223 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo zabezpečenie potrieb vo výnimočných prípadoch uzavrieť s fyzickou osobou dohodu, ktorá je vykonávaná mimo pracovného pomeru. Medzi takéto dohody zaraďujeme jednak dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti či dohodu o brigádnickej práci študenta.
Podmienky dohody o pracovnej činnosti
- Na základe tejto dohody je možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.
- Pri tomto druhu pracovnej činnosti neplatí tzv. skúšobná doba.
- Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na dobu určitú, najviac na 12 mesiacov.
- Forma dohody o pracovnej činnosti musí byť uzatvorená písomne. Nedodržanie písomnej formy má za následok neplatnosť dohody.
- Spôsob skončenia dohody je možné dohodnúť zmluvne. Inak je možné dohodu o vykonaní práce ukončiť dohodou alebo klasicky výpoveďou aj bez uvedenia dôvodu s 15 dňovou výpovednou dobou, ktorá začína plynúť dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila. Od takejto dohody je možné aj odstúpiť.
Odmeňovanie pri dohode o pracovnej činnosti
Odmeňovanie prác vykonávaných na základe dohody o pracovnej činnosti musí rešpektovať § 119 ods. 1 o minimálnej mzde. Minimálna mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších právnych predpisov.
Napríklad, zamestnanec na dohodu má dohodnutú odmenu za hodinu práce v sume 4 €. Keďže od 1. 1. 2023 došlo k nárastu minimálnej mzdy na 4,023 € za hodinu, je potrebné predmetný nárast premietnuť do nejakého „dodatku“ k dohode, resp. zamestnávateľ je povinný zamestnancovi na dohodu poskytovať odmenu za každú hodinu práce najmenej v sume ustanovenej minimálnej mzdy. Samotná skutočnosť, že suma minimálnej mzdy sa dostane nad úroveň dohodnutej odmeny, nevyvoláva potrebu vypracovávania „dodatku“ k existujúcej dohode, resp. novej dohody.
Nemocenské poistenie pri dohodách
Vyplácanie nemocenských dávok sa líši v závislosti od toho, či ide o osobu, ktorá pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom alebo príjmom nepravidelným. Len osoby, ktoré pracujú na dohody o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom sú nemocensky poistené. Takýmto osobám v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti vznikne nárok na nemocenské dávky.
Dohoda s pravidelným príjmom
Ak má dohodár pravidelný príjem, posudzuje sa ako zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. V takom prípade má nárok na náhradu príjmu pri PN a aj na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne. Poistné za zamestnanca odvádza zamestnávateľ.
Dohoda s nepravidelným príjmom
Ak má dohodár nepravidelný príjem, je zamestnancom len na účely dôchodkového poistenia. Do 31. 12. 2022 platilo, že poistné z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom sa vykázalo a platilo až pri skončení dohody. Od 1. 1. 2023 sa novelizovalo ustanovenie § 139b zákona č. 461/2003 Z. z. V prípade, ak zamestnanec pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s nepravidelným príjmom a stane sa práceneschopným, nemá nárok na žiadnu náhradu príjmu počas trvania PN. Zamestnávateľ v takomto prípade neposkytuje náhradu príjmu a Sociálna poisťovňa nevypláca nemocenské dávky.
Povinnosti zamestnávateľa
- Zamestnávateľ je povinný evidovať absenciu zamestnanca z dôvodu PN.
- Zamestnávateľ je povinný prihlásiť a odhlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne v zmysle platnej legislatívy.
- Na tlačive „Registračný list FO“ pred vznikom dôchodkového poistenia zamestnanca, najneskôr pred začatím výkonu činnosti.
- Na tlačive „Registračný list FO“ do ôsmich dní od skončenia právneho vzťahu z dohody o brigádnickej práci študentov.
- Na tlačive „Registračný list FO“ - zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol.
Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ochranná lehota
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú).