Analýza deficitu dôchodkového fondu 2060: Hlboké schodky a potreba radikálnych zmien

Reforma dôchodkového systému na Slovensku vytvára v dohľadnej budúcnosti obrovské schodky. Vplyvom už vykonaných reforiem klesnú dôchodky dnes ešte pracujúcim státisícom ľudí mesačne o desiatky až stovky eur. Táto reforma nebola posledná, a preto sa treba pripraviť na ďalšie znižovanie dôchodkov. Penzijný systém by mal byť prehodnotený od základov, pretože len parametrické zmeny už nebudú stačiť.

Zásadná dôchodková reforma bola schválená v rekordnom čase. Nový parlament a vláda to dokázali za cenu porušovania legislatívnych pravidiel, ale hlavne bez znalosti dlhodobých dopadov reformy. Reforma bola prijatá krátkozrakým silovým spôsobom. Zhruba o tretinu zníži výdavky vlády na dotovanie deficitnej Sociálnej poisťovne v nasledujúcich 10 rokoch. To, čo ale príde potom, zdá sa, súčasnú vládu nezaujíma. Malo by to ale zaujímať všetkých mladých pracujúcich. Tzv. Husákove deti nielenže budú platiť vyššie odvody, ale veľmi pravdepodobne za to dostanú nízke dôchodky.

Vývoj deficitu dôchodkového systému a jeho príčiny

Deficit slovenských verejných financií by sa mohol do roku 2060 prehĺbiť o 6,4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ako vysvetľuje Ministerstvo financií (MF) SR v Programe stability SR na roky 2011 až 2014, môže sa tak stať pod vplyvom starnutia populácie a poklesu verejných príjmov. Tento výsledok výpočtu podľa rezortu už zohľadňuje zavedenie kapitalizačného dôchodkového piliera. Stále sa však v ňom počíta s vekom odchodu do dôchodku 62 rokov či kombinovanou valorizáciou dôchodkových dávok podľa vývoja miezd a inflácie. Tieto ukazovatele by sa ale mali podľa plánov Slovenska aj Európskej únie (EÚ) meniť.

I napriek „reformnému“ úsiliu, postavenom hlavne na zvýšení odvodov, vyzerá dlhodobá bilancia penzijného systému tragicky. Podľa grafu sa deficit dostane na poctivých 6% HDP v rokoch 2050 - 2060. Dnešný deficit pri započítaní „veľkého“ druhého piliera dosahuje 2,5%. Neskôr však aj tieto efekty preválcuje nepriaznivá demografia. Nastavenie prvého piliera (vrátane schválenej novely) v prostredí starnúcej populácie povedie k rastu podielu výdavkov na dôchodky, v roku 2060 by mal priebežný pilier prerozdeľovať 13% HDP, v súčasnosti je to 8%. V tomto období sa penzijný systém zmení na schému, v ktorej jeden pracujúci bude musieť zaplatiť dôchodok jednému dôchodcovi, voľne by sa dala nazvať „Zaplať si svojho dôchodcu“.

Box 1: Zaplať si svojho dôchodcu

Pre ilustráciu tohto stavu si zoberme priemernú mzdu a priemerný dôchodok - ako by vyzerala bilancia dnešného pracujúceho, keby si musel platiť svojho dôchodcu. Aby „zaplatil svojho dôchodcu“ s priemerným dôchodkom 375 eur, musí odviesť ďalších takmer 200 eur, pričom jeho daň z príjmu predstavuje zhruba 74 eur. Chýbajúcich cca 120 eur teda musí zaplatiť na ostatných daniach. Ak minie celú svoju čistú mzdu 619 eur, doplatí zhruba potrebné množstvo daní na DPH, dôchodca svoj dôchodok dostane. Potiaľto bilancia sedí. Ale z čoho bude financované školstvo, dávka v hmotnej núdzi, cesty, zdravotné odvody detí a dôchodcov? (Daň z príjmov právnických osôb predstavuje len 10% daňovo-odvodových príjmov, gro príjmov štátu platia priamo pracujúci).

Prvý pilier: Sľuby bez garancií a nivelizácia dôchodkov

Charakteristickým znakom I. piliera sa tak stávajú neustále zmeny, garancie neexistujú. Občan sa dostáva do komplikovanej situácie, keď hľadanie optimálnej stratégie dôchodkového zabezpečenia musí začať odhadovaním politických rizík a možných budúcich zmien v oboch pilieroch. Nestabilita začína byť typickou vlastnosťou. Dobrou ilustráciou je doterajšia a pravdepodobne aj budúca nivelizácia dôchodkov.

Ak sa verejnosť a politická trieda nechcú vzdať „bezpečného, spoľahlivého“ priebežného piliera, ktorý garantuje výšku dôchodkov, pracujúci sa musia pripraviť na nivelizáciu (vyrovnávanie) dôchodkov. To, čo schválil parlament, je len začiatok. O nízkej dôveryhodnosti priebežného penzijného systému vypovedá jeho historický vývoj. Ešte na konci roku 2007 parlament a zákon pracujúcim sľubovali, že od roku 2015 by mal dôchodca za odvody z trojnásobku priemernej mzdy dostať trojnásobný dôchodok oproti človeku s odvodmi z priemernej mzdy. Potom prvá Ficova vláda zdvihla limit odvodov na 4 násobok (okrem poistenia v nezamestnanosti a práceneschopnosti). Druhá Ficova vláda ešte pritvrdila a za 5 násobok odvodov bude ponúkať maximálne 2,3 násobný dôchodok. Zvyšovanie solidarity pri priznávaní dôchodku znamená znižovanie mesačného dôchodku v rozsahu desiatok až stoviek eur, v závislosti od príjmu, ako ilustruje nasledujúca tabuľka.

Nivelizácia dôchodkov: Ako sa mení výška mesačného dôchodku

Nedotkne sa len bohatých, dotkne sa každého zamestnanca so mzdou vyššou ako 1,25 násobok priemernej mzdy. Ilustratívny prepočet zjednodušene predpokladá rovnaké mzdy, aj priemernú mzdy počas 40 rokov, to však nemá vplyv na jeho výpovednú hodnotu.

Vzhľadom na predpoklad schodku na úrovni 6% HDP v období od roku 2050 (čo je v súčasnosti takmer celoročný výnos najsilnejšej dane - DPH!), je veľmi pravdepodobné, že schodok prvého piliera bude podobnou metódou znižovaný opäť. Znižovať vysoké dôchodky kvôli ústavným obmedzeniam ale nie je možné donekonečna. Preto je pravdepodobné, že v budúcnosti bude znižovaný aj dôchodok človeka s priemernou mzdou, nielen tie vysoké. Pripravte sa na to, že o dvadsať - tridsať rokov sa na súčasný dôchodkový systém budeme pozerať ako na štedrý.

Box 2: Sľuby nahradili sľuby a tie nahradia ďalšie sľuby...

Stabilitu nastavenia dôchodkového systému slovenské parlamenty a vlády dosiaľ garantovať nedokázali. Nestabilita sa dotýka predovšetkým zamestnancov s príjmom nad 1 000 eur, ktorým za posledných 5 rokov vzrástlo odvodové zaťaženie a klesli nároky na dôchodky. Zvýšenie odvodových stropov podstatne zvýši čistú daň, t.j. objem odvodov, z ktorých nevzniká nárok na dôchodok. Podľa prepočtov Ministerstva financií SR zverejnených v Návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2013 dosiahne táto čistá daň 167 mil. eur v roku 2013. Aby bolo porovnanie klesajúcich sľubov a zvyšujúcich sa odvodov dostatočne ilustratívne, v nasledujúca tabuľka uvádzame, ako sa vyvíjalo odvodové zaťaženie pracujúceho s príjmom 3 500 eur.

V poslednom riadku je prepočítaný dôchodok takého pracujúceho, ktorý 40 rokov prispieval do systému. V priebehu 5 rokov mu reformy znížili predpokladanú výšku mesačného dôchodku o 238 eur. Jeho čistá mzda klesla o 137 eur, pričom náklady zamestnávateľa vzrástli o 412 eur (spolu tak odvedie štátu o 549 eur viac, pričom dostane o 238 eur nižší dôchodok). Tento príklad ilustruje nestabilitu (absenciu garancií) priebežného penzijného systému.

Odporúčania pre budúcnosť dôchodkového systému

Priebežný zásluhový systém je pre Slovensko nevhodný. Za neporiadok tiež možno považovať neustále transfery z prebytkových fondov Sociálnej poisťovne do dôchodkového fondu, či existenciu Rezervného fondu solidarity, ktorý nikdy nebol rezervný. Pravidelné zmene a znižovanie nárokov zvyšujú neprehľadnosť a nepredvídateľnosť systému.

Návrh opatrení pre prvý pilier:

• Spustiť diskusiu o zmysluplnosti poistnej formy dôchodkového systému, v ktorom dochádza a bude dochádzať k nivelizácii dôchodkov a posúdiť prechod na dávkový, z daní financovaný systém.
• Vek odchodu do dôchodku posúvať od roku 2013 tempom 3 mesiace ročne, po dosiahnutí 65 rokov prehodnotiť potrebnosť a rýchlosť zvyšovania.
• Valorizáciu dôchodkov naviazať na dôchodcovskú infláciu okamžite. Rozsah valorizácie ohraničiť absolútnym rastom vybratej sumy odvodov.

Prvým návrhom je paradigmatická zmena, zrušenie poistno-odvodového princípu, ktorý dnes sľubuje veľmi ťažko splniteľné. Z nášho pohľadu sa najlepším riešením zdá byť postupný návrat k dávkovému (nie poistnému) systému, ktorý nebude falošne simulovať poistný charakter a zásluhovosť, ale bude priznávať občanom bez majetku a príjmov solidárnu dávku garantujúcu prežitie. Zásluhovosť na Slovensku nemotivuje k plateniu odvodov, čo dokazuje okrem iného preferencia práce na živnosť alebo na dohodu. Na vyšší štandard by si každý mal našetriť sám.

Keďže však vieme, že ani predchádzajúca koalícia a už vôbec nie súčasná vláda nie je ochotná o takom niečom uvažovať, navrhujeme tiež politicky diskutovateľné úpravy súčasného systému, ktoré nepovedú k tak vysokému deficitu a teda zmiernia dopady súčasného systému na budúce väčšinou ešte nežijúce generácie (ktorým dnes plánujeme 6% schodok). Cieľom je teda nastaviť priebežný systém tak, aby aj v horizonte 40- 50 rokov negeneroval taký výrazný deficit, ako je tomu po práve schválenej novele, keďže na rozdiel od súčasnej vlády vieme, že nie súčasný, ale budúci deficit je rozhodujúci problém. Súčasní dôchodcovia z pohľadu vývoja tohto problému nie sú podstatní. Podstatní sú súčasní pracujúci, ktorým sa sľubuje nesplniteľné.

Vek odchodu do dôchodku a valorizácia

Zvyšovať vek odchodu do dôchodku je potrebné od zajtra. Neexistuje žiadna legislatívna prekážka, prečo by vek odchodu do dôchodku nemohol byť zvyšovaný od zajtra. Naopak, na okamžité predlžovanie veku odchodu do dôchodku existuje dôvodov dosť - doba dožitia = doba poberania dôchodku sa u mužov aj žien od prijatia Kaníkovej reformy zvýšila o viac ako rok. Z tohto dôvodu je aj navrhovaný rast o zhruba 50 dní ročne neadekvátne pomalý. Lotyši budú zvyšovať vek odchodu do dôchodku na 65 rokov tempom 3 mesiace ročne. Česi o dva mesiace a pre dnešných tridsiatnikov nebude platiť 65 ale rovno 67 rokov. Pri posune o 3 mesiace ročne by 65ka platila na Slovensku za 12 rokov. Samozrejme, zjednodušenie zamestnávania a flexibilita trhu práce je tu nevyhnutnou komplementárnou podmienkou, aby bolo vytvorené prostredie, kde ľahko vznikajú nové pracovné miesta.

Zrušiť valorizáciu o pevnú sumu, zaviesť valorizáciu o dôchodcovskú infláciu od zajtra a rozsah valorizácie dôchodkov ohraničiť rastom odvodových príjmov. Valorizácia o pevnú sumu predstavuje transfer zdrojov od „bohatých“ dôchodcov smerom k mase s nižšími dôchodkami. Parlament tak pristúpil k reálnemu 5 rokov trvajúcemu znižovaniu časti dôchodkov (hoci to tak nenazýva). Ide o jeden z najzávažnejších krokov (merané politickou priechodnosťou) úpravy dôchodkového systému. Bohužiaľ, tieto zdroje nie sú použité na znižovanie deficitu penzijného systému, ale na neadresné zvyšovanie nižších dôchodkov. Bez analýzy. Bez nastavenia cieľa požadovanej dôchodkovej distribúcie (čo je ideálom tejto vlády - všetci dôchodcovia s rovnakým dôchodkom?). Vládu nezaujíma, či nízky dôchodok vznikol nečinnosťou, neochotou pracovať, alebo vplyvom zdravotných komplikácií.

Rovnako postupný päťročný prechod na dôchodcovskú infláciu nemá žiadne opodstatnenie. Diera v Sociálnej poisťovni dosahuje 1,8 mld. eur. Desaťtisícom zamestnancov vzrastú odvody o stovky eur, státisícom o desiatky eur. Okamžitý nábeh na dôchodcovskú infláciu by spomalil valorizáciu dôchodkov v jednotkách eur. Nemožno teda hovoriť o asociálnom opatrení, keďže nedochádza k zmrazeniu dôchodkov, ale zachovaniu ich kúpyschopnosti.

Diskusia o valorizácii je podstatná, ale naviazanie na konkrétnu štatistickú veličinu je menej dôležité ako skutočnosť, že valorizácia nie je nijako limitovaná rastom odvodov, ktoré zaplatia pracujúci. Ak pracujúca generácia čelí vysokej nezamestnanosti, ak priemerná mzda nerastie, ak prirodzene klesá počet pracujúcich, alebo ak vláda nie je ochotná zvyšovať odvody, jednoducho ak nerastú odvodové príjmy, z čoho sa majú valorizovať dôchodky? Je možné zvyšovať príjmy dôchodcov, keď pracujúca populácia vyššie príjmy nemá? To je obrátená stránka priebežného systému, na ktorú sa tak často a rado zabúda. Priebežný systém majú všetci radi, keď na jedného dôchodcu pracuje 5 ľudí. No keď sa karta obráti, tak dôchodcovia zabúdajú na to, že je to pracujúca masa, kto podmieňuje ich blahobyt, nie vláda. A že počas pracovného života platili vysoké odvody, a teraz im má kúpna sila klesať? Áno, priebežný systém má charakter pyramídovej hry, keďže dôchodky súčasných pracujúcich nebudú vyplácané z výnosov ich odvodov, ale z odvodov dnes ešte nežijúcich nových účastníkov tejto hry. Škrtenie súčasných aj budúcich pracujúcich vysokými odvodmi a daňami je pílenie si konára pod vlastným zadkom.

Druhý pilier: Dôležitá súčasť riešenia

Znižovanie odvodov do II. piliera zvyšuje súčasné príjmy do prvého piliera, ale zároveň zvyšuje tlak na budúce výdavky z prvého piliera. Vyššia zamestnanosť, produktivita a vyšší ekonomický rast sú nielen jediným udržateľným zdrojom rastu životnej úrovne obyvateľov, môžu aj výrazne napomôcť udržateľnosti dôchodkového systému a celkovej konsolidácii verejných financií.

Potreba dlhodobej udržateľnosti verejných financií má podľa rezortu Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) ekonomický aj morálny rozmer spočívajúci v medzigeneračnej spravodlivosti. Prostredníctvom verejných rozpočtov sa totiž zdroje prerozdeľujú nielen medzi skupinami obyvateľstva, ale aj medzi generáciami.

tags: #deficit #dochodkoveho #fondu #2060