Príspevok na čistenie pracovného odevu: Daňové a legislatívne aspekty na Slovensku

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci sú kľúčové aspekty, ktoré zamestnávatelia musia neustále zabezpečovať. Jedným z dôležitých prvkov je poskytovanie a udržiavanie vhodných pracovných odevov. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty príspevkov na čistenie pracovného odevu, pričom zohľadňuje legislatívu Slovenskej republiky.

Legislatívny rámec

Zamestnávateľ je povinný v rozsahu svojej pôsobnosti sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci. Na tento účel musí vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Povinnosti zamestnávateľa v tejto oblasti vyplývajú pre zamestnávateľov z § 147 Zákonníka práce.

Táto všeobecná právna povinnosť je ďalej osobitne upravená najmä v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) a v zákone č. 355/2007 Z. z. Zákon o BOZP sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry. Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je podľa § 6 ods. 11 zákona o BOZP povinný znášať zamestnávateľ. Tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.

Daňová uznateľnosť výdavkov

Legislatíva na Slovensku definuje daňový výdavok konkr. § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. ako náklad na dosiahnutie príjmov, ktorý má subjekt riadne zaúčtovaný vo svojom účtovníctve. Podľa tohto ustanovenia daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14 ZDP, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ďalšie podmienky pre uznanie výdavkov na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov do daňových výdavkov zamestnávateľa sú osobitne upravené v § 19 ods. 2 písm. c) ZDP. V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP náklady vynaložené na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v rozsahu povinností ustanovených pre zamestnávateľa týmto osobitným predpisom sú aj daňovo uznanými nákladmi.

Osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP)

Povinnosť zamestnávateľa bezplatne poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky vyplýva z § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP. Minimálne požiadavky na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov ustanovuje nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Podľa § 2 ods. 5 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pracovný odev alebo pracovnú obuv ako osobný ochranný pracovný prostriedok, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako šesť mesiacov. Povinnosťou zamestnávateľa je udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave [§ 6 ods. 2 písm. e) zákona o BOZP]. To zahŕňa aj ich čistenie, opravu a výmenu.

Výdavky zamestnávateľa vynaložené na osobné ochranné pracovné prostriedky alebo v súvislosti s nimi sú daňovo uznanými výdavkami v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP. Z hľadiska zamestnanca nie je podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP hodnota osobných ochranných pracovných prostriedkov poskytnutých v súlade so zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave u žiaka oslobodená od dane.

Príklad 1: OOPP v stavebníctve

Firma, ktorá podniká v stavebníctve, poskytuje svojim zamestnancom na základe interného zoznamu osobných ochranných pracovných prostriedkov ochrannú prilbu, ochrannú obuv, ochranné rukavice a ochranný odev. V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP uvedené náklady zamestnávateľa sú daňovo uznaným nákladom. U zamestnanca tieto plnenia nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP.

Pracovný odev a jednotné pracovné ošatenie

Povinnosť zamestnávateľa bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv vyplýva z § 6 ods. 3 písm. c) zákona o BOZP. Uvedená úprava nadväzuje na § 6 ods. 3 písm. c) Zákona o BOZP. Podľa § 2 ods. 5 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pracovný odev alebo pracovnú obuv ako osobný ochranný pracovný prostriedok, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako šesť mesiacov.

Pokyn Ministerstva financií SR

V záujme zabezpečenia jednotného postupu pri posudzovaní výdavkov (nákladov) vynaložených na pracovné ošatenie zamestnancov z hľadiska dane z príjmov vydalo Ministerstvo financií SR pokyn č. 4753/1998-62 publikovaný vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998. Citovaný pokyn sa v znení oznámenia MF SR č. 22058/2000-72 publikovaného vo Finančnom spravodajcovi č. 14/2000 síce vzťahoval na už neúčinný zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, avšak z dôvodu právnej absencie sa jeho ustanovenia primerane uplatňujú aj za účinnosti súčasného zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Podmienky pre daňovú uznateľnosť

Preukaznosť výdavkov na pracovné ošatenie zamestnancov na účely vyčíslenia základu dane z príjmov je potrebné zabezpečiť dôslednou operatívnou evidenciou. Zamestnávateľ musí v súlade s § 5 cit. nariadenia vlády na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vypracovať zoznam poskytovaného pracovného ošatenia, v ktorom podľa kritérií v § 4 cit. nariadenia vlády určí podmienky jeho používania a najmä dobu používania.

Ako výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov je možné posúdiť aj rovnošaty, ktorých povinnosť nosenia pri výkone zamestnania alebo služobného pomeru vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Podobne i v týchto prípadoch musí byť výška výdavku na účely vyčíslenia základu dane z príjmov preukázateľne zdokladovaná.

Pri posudzovaní výdavkov (nákladov) vynaložených na jednotné pracovné ošatenie zamestnancov v ostatných prípadoch, kedy takáto povinnosť nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, je potrebné zohľadniť prevádzkovú úlohu takéhoto ošatenia (potreba vizuálneho odlíšenia zamestnanca od zákazníka), reklamnú a propagačnú funkciu, tradíciu a podobne. Za takéto oblečenie je možné považovať napríklad jednotné oblečenie pracovníkov v obchode, reštauráciách, cestovných kanceláriách, bankách, poisťovniach, ktorí prichádzajú do bezprostredného pracovného kontaktu s klientom a podobne.

Predpokladom na zahrnutie výdavkov na jednotné pracovné ošatenie do daňových výdavkov podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP je, že zamestnávateľ vo svojom internom predpise ustanoví rozsah a ďalšie podmienky na poskytovanie jednotného pracovného ošatenia, vymedzí charakter a podobu jednotného pracovného ošatenia a jeho súčasti, pričom ho trvale a viditeľne označí identifikačnými znakmi zamestnávateľa, aby sa vylúčila zameniteľnosť s bežným oblečením (napr. vyšitie loga, umiestnenie znaku na rukáve). V prípade dodržania vyššie ustanovených podmienok výdavky vynaložené na udržovanie jednotného pracovného ošatenia je možné považovať za výdavky (náklady) zamestnávateľa vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP.

Daňové hľadisko u zamestnanca

V prípade, že ide o nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté na ochranné osobné prostriedky a aj pracovné oblečenie vrátane všetkých udržiavacích procesov, a ak ide o jasne preukázateľné výdavky, ktoré boli na tieto účely vynaložené, tie nie sú predmetom dane. Podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP sa za príjem zo závislej činnosti nepovažuje (nie je predmetom dane) nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytnutého pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy). Predpokladom uplatnenia tohto ustanovenia je, že pracovné oblečenie je poskytnuté v súlade s osobitnými predpismi.

Predmetom zdanenia u zamestnanca nie sú ani plnenia na udržiavanie pracovného ošatenia. Nezdaňujú sa tiež peňažné plnenia poskytnuté zamestnancovi na tento účel, ak preukáže výdavky alebo ak sú mu poskytnuté v paušálnej sume v súlade s § 5 ods. 6 ZDP. Podľa tohto ustanovenia predmetom dane nie sú ani vybrané plnenia, ktoré zamestnávateľ paušalizoval. Medzi tieto plnenia sú zaradené aj plnenia uvedené v § 5 ods. 5 písm. b) ZDP, t. j. nepeňažné plnenia vo výške hodnoty poskytovaného pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy).

Príspevok na čistenie pracovného odevu

Zamestnávateľ môže zamestnancom uhradiť náklady na čistenie pracovného odevu, a to buď priamo, alebo formou paušálnej náhrady. Pri výpočte tejto sumy je nutné vychádzať z podmienok, ktoré sú priemerné v danej lokalite. Výšku je nutné teda na základe tohto výpočtu určiť. Zamestnávateľ v prípade určenia paušálnych súm musí sledovať, či nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých určil paušálnu náhradu.

Príklad 2: Paušálna náhrada za čistenie

Zamestnávateľ vypláca zamestnancom mesačne paušálnu peňažnú náhradu za čistenie pracovného odevu. Zamestnávateľ má vypracovanú kalkuláciu nákladov na vyčistenie odevov podľa periodicity čistenia a výšky výdavkov účtovaných podnikmi poskytujúcimi takéto služby. Táto náhrada nie je u zamestnancov predmetom dane podľa ustanovenia § 5 ods. 5 písm. b) ZDP a u zamestnávateľa ide o uznaný daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP.

Príklad 3: Jednotné ošatenie s reklamnou funkciou

Spoločnosť kúpila obleky pre zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na výstavách. Úlohou pracovníkov je inštalácia expozície, prezentácia výrobkov a poskytovanie informácií. V danom prípade je zrejmé, že jednotné ošatenie zamestnancov, ktorí prezentujú výrobky firmy na výstavách, má reklamnú a propagačnú funkciu. Náklady na takéto ošatenie sú daňovo uznaným nákladom, ak sa splnia požiadavky vyplývajúce z bodu c) pokynu MF SR č. 4753/1998-2 uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998. Pri splnení uvedených podmienok nie je poskytnuté ošatenie u zamestnanca predmetom dane, a to podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa

Okrem poskytovania a čistenia pracovných odevov má zamestnávateľ aj ďalšie povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Medzi ne patrí napríklad:

• Pitný režim: Povinnosť bezplatne zabezpečovať zamestnancom podľa vnútorného predpisu pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, ukladá zamestnávateľom § 6 ods. 3 písm. b) zákona o BOZP. Nadväzne podľa § 37 ods. 2 písm. e) zákona o ochrane zdravia je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre zamestnancov pitný režim pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom za podmienok bližšie uvedených vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 544/2007 Z. z. Náklady zamestnávateľa spojené so zabezpečením pitného režimu svojich zamestnancov, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP.
• Rekondičné pobyty: Rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou navrhne zamestnávateľ v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby a po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Náklady na rekondičné pobyty je povinný uhrádzať zamestnávateľ. Vyplýva to z § 11 ods. 17 zákona o BOZP. Ak sú rekondičné pobyty hradené v súlade s týmto ustanovením, sú u zamestnávateľa v plnom rozsahu uznaným daňovým výdavkom, a to podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP. U zamestnancov hodnota poskytovaných rekondičných pobytov a rehabilitačných pobytov nie je predmetom dane, ak sú poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, a to podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP.

Príklad 4: Pitný režim

Spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom v letných mesiacoch bezplatne minerálku. Ide o zamestnancov pracujúcich v administratívnej budove spoločnosti, kde je prístup k pitnej vode z vodovodu. Poskytovanie minerálnej vody zo strany spoločnosti je jej dobrovoľné plnenie. Náklady na nákup minerálnej vody nie sú teda daňovo uznaným výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP. Aj keď u zamestnávateľa nepôjde o uznaný daňový výdavok, u zamestnanca sa hodnota tohto nepeňažného plnenia považuje za oslobodený príjem podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Príklad 5: Rekondičný pobyt

Zamestnávateľ zabezpečil týždňový rekondičný pobyt pre zamestnancov vykonávajúcich vybrané povolania, ktorým vyplýva povinnosť zúčastniť sa rekondičného pobytu z § 11 ods. 11 zákona o BOZP. Náklady spojené s rekondičným pobytom zamestnancov, ktorým povinnosť zúčastniť sa rekondičného pobytu vyplýva z osobitného predpisu, uhradené zamestnávateľom sú uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP, u zamestnancov sú príjmom zo závislej činnosti oslobodeným od dane podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP. Náklady spojené s rekondičným pobytom administratívnych pracovníkov uhradené zamestnávateľom sú u tohto zamestnávateľa dobrovoľným plnením, t. j. nedaňovým výdavkom, pretože títo pracovníci nevykonávajú povolania patriace do vybraných povolaní, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť im rekondičné pobyty.

Prehľad právnych predpisov

tags: #prispevok #na #cistenie #pracovneho #odevu