Rakúsko je obľúbenou destináciou pre mnohé slovenské opatrovateľky, ktoré tu nachádzajú pracovné príležitosti. S prácou v zahraničí sa však spája aj povinnosť vysporiadania daní. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o daňových povinnostiach opatrovateliek pracujúcich v Rakúsku, s dôrazom na daňové priznanie a súvisiace aspekty na Slovensku.
Pre slovenské občianky, ktoré pracujú v Rakúsku ako opatrovateľky na živnosť, je dôležité správne si vysporiadať svoje daňové povinnosti nielen v Rakúsku, ale aj na Slovensku, ak sú daňovými rezidentmi Slovenskej republiky. Daňové priznanie typu B je určené pre fyzické osoby s príjmami zo živnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Základné povinnosti opatrovateliek pracujúcich na živnosť
Opatrovateľky, ktoré vykonávajú opatrovateľskú činnosť na živnosť, majú niekoľko základných povinností, ktoré musia dodržiavať. Medzi tieto povinnosti patrí vedenie účtovníctva, platenie daní a dodržiavanie platných zákonov a nariadení.
Vedenie účtovníctva a zúčtovanie príjmov
Po ukončení účtovného roka (v Rakúsku kalendárny rok) musí každý živnostník urobiť zúčtovanie svojho celoročného príjmu. Vykonáva sa to systémom Einnahmen-Ausgaben-Rechnung podľa rakúskeho zákona o dani z príjmu - Einkommenssteuergesetz-EStG 1988. Ide o systém jednoduchého účtovníctva určeného pre malé a stredné firmy. Tento systém umožňuje jednoduché sledovanie príjmov a výdavkov, čo je nevyhnutné pre správne podanie daňového priznania. Živnostník si musí sám zostaviť ročné zúčtovanie príjmu (Einnahme-Ausgaben-Rechnung).
Každý podnikateľ si musí samozrejme viesť evidenciu svojich príjmov. Einnahmen-Ausgaben-Rechnung je súhrn príjmov a výdavkov podnikateľa za uplynulý účtovný rok - v našom prípade kalendárny rok. Reálne výdavky: Musíte odkladať a evidovať všetky bločky (cestovné lístky, poplatky agentúre, pracovné pomôcky, telefón). Ak podnikateľ použije odpočet reálnych výdavkov po predchádzajúcom uplatnení si výdavkov paušálom, je možné opätovne sa vrátiť ku paušálu až po uplynutí 5 rokov. Je potrebné mať za každý kalendárny rok spravené zúčtovanie príjmu - Einnahmen - Ausgaben Rechnung, výpočet obratu a základu dane.
Povinnosť podať daňové priznanie na Slovensku
Väčšina opatrovateliek pracujúcich v Rakúsku má trvalé bydlisko na Slovensku a pracujú na turnusy. Ich stredisko životných záujmov je tiež na Slovensku, čo znamená, že sú rezidentmi Slovenskej republiky. Preto sú povinné podať daňové priznanie na Slovensku, ak ich zdaniteľné príjmy z celosvetových zdrojov v kalendárnom roku presiahli 50 % zo sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Pre rok 2025 je to suma 2 876,90 € (podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).
Pre zdaňovacie obdobie 2025 je povinnosť podať daňové priznanie, ak celkové zdaniteľné príjmy presiahnu sumu 2 876,90 eura. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je 31. marca 2026. Povinnosť podať daňové priznanie na Slovensku má každá osoba, ktorá mala príjem či už na Slovensku, alebo v zahraničí.
Všetky uvedené podmienky sa vzťahujú iba na daňových rezidentov Slovenskej republiky. Daňovým rezidentom je osoba, ktorá má na Slovensku trvalý pobyt alebo bydlisko, alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Ak máte na Slovensku trvalý pobyt a v Rakúsku ste zarobili viac ako stanovenú hranicu (alebo sa vás týkajú ďalšie podmienky), máte povinnosť podať daňové priznanie na Slovensku, aj keď ste na Slovensku nezarobili v danom roku ani euro. V takom prípade si podáte tzv. daňové priznanie.
Podanie daňového priznania vám môže pomôcť finančne si prilepšiť formou vrátenia daní z Rakúska. Ak pracujete v Rakúsku ako zamestnanec, s vysokou pravdepodobnosťou vám mohol vzniknúť nárok na daňový preplatok. Pre vrátenie daní z Rakúska je potrebné aj slovenské daňové priznanie. Rakúsky daňový úrad vyžaduje potvrdenie o vašich celosvetových príjmoch, tzv. formulár EU/EWR (hovorovo formulár E9). Tento formulár vám vydá slovenský daňový úrad, ale iba na základe podaného slovenského daňového priznania.
Daňové priznanie v Rakúsku
Ďalšia povinnosť je podanie daňového priznania v Rakúsku. Daňové priznanie v Rakúsku je povinný podať každý opatrovateľ/ka, ktorí boli na jeho podanie vyzvaní finančným úradom, alebo ktorých príjem za uplynulý kalendárny rok presiahol určitú výšku. Pri príjme pod touto hranicou nie je povinné podávať daňové priznanie. Finančný úrad v Rakúsku môže aj v priebehu roka vyzvať daňovníka na podanie daňového priznania.
Opatrovateľky v Rakúsku sú považované za daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Výška nezdaniteľného príjmu pri neobmedzenej daňovej povinnosti bola v Rakúsku od roku 2009 vo výške 11 000 €. Výšku nezdaniteľného príjmu si u nás vždy overte. Výška nezdaniteľného príjmu sa momentálne z roka na rok navyšuje. Daňové priznanie v Rakúsku má povinnosť podať každá osoba, ktorá má čistý príjem vyšší, ako je táto nezdaniteľná časť. Dôchodkyne poberajúce rakúsky dôchodok majú taktiež zo zákona povinnosť podať daňové priznanie. Dôchodok je v Rakúsku považovaný za príjem.
Povinnosť podať daňové priznanie je spravidla do 30. apríla, pokým tento dátum nevyjde práve na víkend.
Kedy podať daňové priznanie v Rakúsku
Daňové priznanie v Rakúsku je potrebné podať, ak ste na to vyzvaní príslušným finančným úradom (§ 42 Abs. 1 Z 1 EStG 1988), t.j. v prípade dosiahnutých príjmov, ktoré automaticky podliehajú zdaneniu (§ 42 Abs. 1 EStG 1988) alebo v prípade, ak čistý príjem je vyšší ako suma nezdaniteľného príjmu za daný rok pri neobmedzenej daňovej povinnosti (§ 42 Abs. 1 EStG 1988).
Daňové priznanie v Rakúsku je povinný podať každý, ktorí boli na jeho podanie vyzvaní príslušným Finančným úradom, t.j. ak Váš čistý príjem zo živnosti presiahol za uplynulý rok, čiže za rok 2025, sumu 13.308,- €. Ak ste dosiahli príjem, ktorý podlieha zdaneniu podľa § 42 Abs.
Doklady potrebné k daňovému priznaniu v Rakúsku
K daňovému priznaniu v Rakúsku je potrebné doložiť:
- Váš príjem z opatrovania (napr. Honorarnote, alebo tabuľku príjmu) za príslušný rok.
- Kópie dokladov o zaplatených odvodoch do SVS (napr. šeky, výpisy z účtu).
- Po prípade aj kópie dokladov o zaplatenej doprave, zaplatené WKO, poplatky agentúre (ak si chcete uplatniť v daňovom priznaní skutočné výdaje).
- Ak ste poberali v Rakúsku nemocenské dávky z dobrovoľného pripoistenia (Unterstutzunggeld) je to považované za zdaniteľný príjem.
- Skutočne vynaložené výdavky na odvody na sociálne poistenie príp. alebo skutočne vynaložené výdavky, ktoré súvisia z vykonávanou činnosťou opatrovateľa.
Praktické rady pre slovenské opatrovateľky pracujúce v Rakúsku
Pre slovenské opatrovateľky, ktoré pracujú v Rakúsku na živnosť, je nevyhnutné správne si plniť daňové povinnosti nielen v Rakúsku, ale aj na Slovensku. Od 01.01.2021 je už len jedna poštová adresa pre Finanzamt: Finnazamt Österreich, Postfach 260, 1000 Wien. Po ohlásení živnosti je každý podnikateľ povinný do jedného mesiaca ohlásiť svoju podnikateľskú činnosť na príslušnom Finančnom úrade. Stačí neformálne prihlásenie buď písomnou alebo ústnou formou. Okrem toho je potrebné vyplniť dotazník pre fyzické osoby Verf24.
Na základe údajov v tomto dotazníku sa príslušný finančný úrad rozhodne, či bude živnostníkovi udelené daňové číslo - a tým pádom sa zahrnie do daňového systému, alebo zostane len v evidencii. Častou chybou pri vyplňovaní dotazníka je uvedenie vyšších príjmov ako sú vyššie uvedené sumy alebo prihlásenie sa na daň z obratu (UStG - Umsatzsteuer).
Zdaňovanie príjmov zo zahraničia: Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia
Pri zdaňovaní príjmov zo zahraničia je potrebné zohľadniť metódy zamedzenia dvojitého zdanenia:
- Metóda vyňatia príjmov: Príjem zo zahraničia sa vyjme zo základu dane na Slovensku.
- Metóda zápočtu dane: Daň zaplatená v zahraničí sa započíta na daňovú povinnosť na Slovensku.
Pri príjmoch zo zamestnania je možné uplatniť metódu vyňatia príjmov zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší. Pri príjmoch zo živnosti musí daňovník použiť metódu, ktorá je určená v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia.
V minulých rokoch do roku 2019 daňovníci k príjmom zo živnosti vykonávanej na území Rakúska uplatňovali v daňovom priznaní za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia metódu vyňatia príjmov, t. j. príjmy zo zdrojov v zahraničí boli vyňaté zo zdanenia na Slovensku. V zdaňovacom období 2020 však už nie je možné použiť metódu vyňatia príjmov. Od roku 2020 sa na príjmy zo živnosti dosiahnuté mimo územia Slovenskej republiky uplatňuje metóda zápočtu dane.
Dôležitá zmena od 1.1.2020: Medzi Rakúskom a Slovenskom platí metóda zápočtu dane. Táto metóda spočíva v tom, že daňovník daň zaplatenú v druhom zmluvnom štáte započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
Nezdaniteľné časti základu dane a daňové bonusy
Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak spĺňa podmienky uvedené v zákone. Rovnako si môže uplatniť daňový bonus na dieťa, aj keď mal len príjmy zo zdrojov v zahraničí. Príjmy opatrovateľov zo zákona podliehajú dani z príjmu. Opatrovateľka má prihlásenú živnosť, to znamená miesto svojho podnikania v Rakúsku. Preto podlieha jej príjem medzi príjmy z prevádzky.
Nezdaniteľné časti základu dane nadobúdajúce platnosť od 1. 1.
- Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka od 1.
- Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) od 1.
- Nezdaniteľná časť základu dane - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) od 1.
FR SR vydalo Informáciu k zmene metódy na zamedzenie dvojitého zdaňovania u daňových rezidentov SR podnikajúcich v Rakúsku na základe živnostenského oprávnenia pod číslom 2/MZ/2021/IM. Daňový bonus na zaplatené úroky a pomoc pri splácaní úverov na bývanie od 1. 1. V júli 2020 bola v Rakúsku odhlasovaná zmena výšky dani pri príjme medzi 11.000eur a 18.000eur. Daň sa znížila z 25% na 20%.
Daňový bonus na dieťa na Slovensku
V daňovom priznaní na Slovensku si môžete uplatniť Daňový bonus na deti, ktoré sa sústavne pripravujú na povolanie, najviac však do 25 rokov veku, ak tento daňový bonus nepoberá druhý z rodičov. Daňový bonus na vyživované dieťa si môže uplatniť daňovník na každé vyživované dieťa, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, žijúce s ním v domácnosti, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z.
Pre splnenie podmienky výšky dosiahnutých príjmov sa príjmy zo závislej činnosti a príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti spočítajú od oboch rodičov. Za splnenia podmienok a spočítania čiastkových základov dane si môže daňový bonus na vyživované dieťa uplatniť len jeden z rodičov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo ich úhrn, môže pri podaní daňového priznania k dani z príjmov navýšiť svoj základ dane o úhrn základov dane podľa § 5 a § 6 ods.
Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. Doteraz si mohli rodičia pracujúci v zahraničí (napr. v Rakúsku, Česku) uplatniť daňový bonus aj na Slovensku. Práca v zahraničí: Ak pracujete pre zahraničného zamestnávateľa a tam odvádzate dane, nespĺňate podmienku 90 % príjmov zo SR. Výnimka pre vyslaných zamestnancov: Ak ste zamestnancom slovenskej firmy, ktorá vás vyslala pracovať do zahraničia, váš príjem je stále považovaný za "zdroj v SR" a o bonus neprichádzate. Boli nastavené aj nižšie stropy pre daňový bonus. Nárok na bonus 50 € zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov. Na vysokoškolákov už bonus nedostanete. V rokoch 2025 aj 2026 prestáva platiť, že bonus dostane každý v rovnakej výške.
Ako uplatniť daňový bonus na dieťa
Výška daňového bonusu na Slovensku
Výška daňového bonusu je 140 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku; za mesiace január až apríl iba v prípade, ak sa na vyživované dieťa neposkytla dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z.
Slovensko dopadlo ešte relatívne dobre oproti iným východoeurópskym krajinám. Príplatok pre značne postihnuté dieťa (stupeň postihnutia musí byť min. 50 %) je vo výške 75 Eur. Znižuje sa aj daňový bonus na dieťa, ktorý je vo výške 58,40 Eur. Mesačné zníženie dane o 125,00 Eur sa znižuje na 80,13 Eur. Či je tento zákon v súlade s európskymi právnymi predpismi, určí až Európska komisia.
Daňové bonusy v Rakúsku
V Rakúsku existuje niekoľko daňových bonusov, ktoré si môžu uplatniť opatrovateľky:
- Daňový bonus pre poberateľov rodinných prídavkov: Volá sa to aj „Negatívna daň“.
- Alleinverdienerabseztbetrag: Bonus pre samoživiteľov rodín. Čiže nárok na tento bonus má vydatá/ženatý, partner/partnerka (ktorí žijú v spoločnej domácnosti) - ak ho nepoberá druhý z partnerov, za splnenia týchto podmienok. V prípade cudzincov musí druhý manžel/ka - parner/ka doložiť potvrdenie o výške svojho príjmu na tlačive E9 (Bescheinigung EU/EWR).
- Alleinerzieherabsetzbetrag: Bonus pre samoživiteľov detí. Nárok na tento bonus majú slobodné a rozvedené matky a otcovia, vdovy, vdovci. Tento bonus nahrádza doteraz uplatňovaný Kinderfreibetrag (440,- eur ročne) a tiež aj výdavky na opatrovanie detí-Kinderbetreuungskosten.
- Familienbonus Plus:
- Do 18. roku veku dieťaťa: Sa znižuje daň o 166,68eur mesačne (2.000,16 eur ročne), a to aj za mesec, v ktorom dieťa dovŕši 18. rok.
- Po 18. roku veku dieťaťa: Ak z dôvodu nízkeho príjmu nevznikne daňová povinnosť - bonus sa neuplatní, čiže sa nevypláca. Familienbonus Plus sa uplatňuje len za tie mesiace, za ktoré sú vyplácané rodinné prídavky. Uplatňuje sa v daňovom priznaní formulárom L1k, resp. si ho môžu dať zamestnanci uplatniť formulárom E30 počas roka u zamestnávateľa.
Nový Kinderzuschlag v Rakúsku od júla 2025: Pomoc pre rodiny s nízkym príjmom
Rakúsko pokračuje v rozširovaní sociálnych opatrení zameraných na boj proti chudobe detí. Od 1. júla 2025 vstúpila do platnosti nová úprava príspevku známeho ako Kinderzuschlag für Geringverdiener (Príplatok k prídavkom na deti pre nízkopríjmové skupiny). Ide o dodatočný finančný príspevok, ktorý sa vypláca nad rámec bežných rodinných prídavkov (Familienbeihilfe). Daňový výmer ako základ: Keďže živnostník nemá výplatnú pásku, úrad vychádza z posledného dostupného daňového výmeru. Výška príspevku je fixne stanovená na 60 EUR mesačne na každé dieťa. Cezhraničné prípady: U rodín žijúcich v SR odporúčame sledovať schránku v portáli FinanzOnline. Slováci pracujúci v Rakúsku majú na tento príspevok nárok rovnako ako domáci. Ak matka v SR nepracuje, Rakúsko je primárne zodpovedným štátom.
Daňové priznanie v Rakúsku
Podmienky pre vrátenie dane v Rakúsku
O vrátenie dane prostredníctvom podania daňového priznanie zo závislej činnosti je možné požiadať v Rakúsku spätne za posledných 5 rokov. V rámci daňového priznania si môžete uplatniť vyplatenie daňových preplatkov a bonusov, ktoré vzniknú po podaní daňového priznania.
K žiadosti o vrátenie dane je v prvom rade potrebný formulár EU/EWR (E9). Čiže daňovník pracujúci v Rakúsku si od svojho zamestnávateľa vyžiada potvrdenie o zdaniteľnej mzde (Lohnzettel), potom musí najprv daňové priznanie z príjmov z Rakúska na Slovensku a následne musí požiadať slovenský daňový úrad o vydanie potvrdenia E9. Formulár E9 slúži na zistenie všetkých príjmov daňovníka dosiahnutých v kalendárnom roku aj mimo územia Rakúska. Bez tohto formuláre nie je možné požiadať o vrátenie dane z Rakúska. Ak by sa nedoložil formulár E9, tak v rakúskom daňovom priznaní by nemusel vzniknúť preplatok, preto je dôležité ho doložiť.
V Rakúskom daňovom priznaní zo závislej činnosti si môžete základ dane znížiť o rôzne položky a tým zvýšiť preplatok. Daňový preplatok je vyplatený priamo rakúskym finančným úradom na účet klienta/daňovníka. Úhrada preplatku po podaní daňového priznania môže trvať 2-6 mesiacov, v závislosti od vyťaženosti finančného úradu.
Dôležité zmeny v rakúskych daňových zákonoch
Za posledné roky prebehli daňové zákony a zákony sociálneho zabezpečenia v Rakúsku mnohými zmenami.
Paušálne výdavky
Väčšina drobných podnikateľov v Rakúsku si uplatňuje výdavky z podnikania paušálne. Paušálne výdavky sú vo výške 12% resp. 6% pri istých druhoch živnosti. Cestovné výdavky je možné uplatniť spolu s paušálnymi len za presne určených podmienok. Na vystavenej faktúre je potrebné mať uvedenú presnú výšku príspevku na cestovanie a od vodiča, ktorému je zapojaté za dopravu, potvrdenie o výdavku na tú istú sumu.
Vo väčšine prípadov to nie je problém, pretože na faktúrach má veľa živnostníkov-opatrovateľov uvedený príspevok na cestu, akurát je potrebné si odkladať aj potvrdenia od šoférov. Takýto kombinovaný odpis zníži výšku poistenia aj o niekoľko stoviek za kal. rok. Pri výške výdavkov na dopravu vo výške 1.000eur sa zníži poistenie za daný rok o ca. 260eur. Čím vyššie výdavky na dopravu, tým väčšie zníženie poistenia. Do úvahy je ale potrebné brať aj to, že nie každý pracovník finančného úrady je oboznámený s touto zmenou a preto bude potrebné si tieto výdavky obhájiť, resp. ak Vám ich vyškrtnú podať odvolanie. To ale nie je až také komplikované, keďže ich stačí upozorniť na znenie zákona a daný paragraf ($17 EstG 1988).
Nový paušál pre drobných podnikateľov
Od roku 2020 sa zaviedol pre drobných podnikateľov aj nový paušál vo výške 45% pre firmy zaoberajúce sa výrobou a vo výške 20% pre firmy poskytujúce služby, kde patrí aj opatrovanie - Personenbetreung. Podmienkou na uplatnenie je, že obrat firmy nesmie prekročiť sumu 35.000eur. Jednorazové prekročenie obratu do 40.000eur nie je prekážkou na uplatnenie paušálu, ak v predchádzajúcom roku nebol limit 35.000eur prekročený. Takisto podnikanie nesmie byť v danom kal. Z toho vyplýva, že drobný podnikateľ má dve možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov. Buď Basispauschalierung, alebo Kleinunternehmerpauschalierung.
Zmena štruktúry finančného úradu v Rakúsku
Od 01.01.2021 sa zmenila štruktúra finančného úrad v Rakúsku. Finančné úrady boli do 31.12.2020 rozdelené podľa územných celkov a každý fungoval samostatne. Od 01.01.2021 je už len jeden finančný úrad pre celé Rakúsko. Jednotlivé pobočky ale zostali zachované ako predtým. Finančný úrad od 4. Júla 2020 zmrazil všetky daňové čísla v Rakúsku. Pre daňovníkov to znamená, že všetky daňové čísla, ktoré boli v daný deň aktuálne platné, zostávajú navždy v platnosti a už sa nebudú meniť pri zmene príslušnosti v dôsledku zmeny pôsobiska resp. zmeny miesta vykonávania živnostenskej činnosti. Od 01.01.2021 sa je naplánovaná zmena štruktúry finančného úradu v Rakúsku a už sa nebude posudzovať daňovník podľa miestnej príslušnosti, ale vznikne jeden Finančný úrad pre celé Rakúsko s príslušnými pobočkami.
Zlúčenie zdravotných poisťovní v Rakúsku
Od 01.01.2020 došlo v Rakúsku k zlúčeniu viacerých poisťovni. Pre živnostníkov bola vytvorená nová poisťovňa SVS - Sozialversicherung der Selbständigen a to zlúčením živnostenskej poisťovne SVA der gewerblichen Wirtschaft a poisťovne pre poľnohospodárov - Sozialversicherungsanstalt der Bauern. U zamestnancov došlo k zlúčeniu deviatich poisťovni a bola vytvorená jedna Österreichische Gesundheitskasse - ÖGK. Pobočky ale ostávajú v každej spolkovej republike a volajú sa podľa miesta svojho pôsobenia ako napr. Österreichische Gesundheitskasse Wien, Tirol, NÖ, OÖ….
Sachbezug (vecná dávka)
Sachbezug je vecný (nepeňažný) príjem zamestnanca. Ak zamestnancovi poskytne zamestnávateľ napr. bezplatné ubytovanie a stravu, zamestnanec získa isté zvýhodnenie od zamestnávateľa - nepeňažný prijem. Jednotlivé výhody poskytnuté zamestnávateľom sa ale pripočítavajú k príjmu zamestnanca ako peňažný prijem. Peňažnú výšku týchto poskytnutých výhod stanovuje v Rakúsku zákon - Sachbezugswerteverordnung.
Väčšina opatrovateľov ale vykonáva v Rakúsku opatrovateľskú činnosť - Personenbetreuung - na živnosť. Živnostník si odmenu za svoje služby dohaduje so svojím klientom. Za svoje služby môže požadovať ľubovoľnú sumu, na ktorú sám ohodnotí svoju prácu. Samozrejme, aby mohol vykonávať svoju prácu, musí si nájsť aj klienta, ktorí z jeho požiadavkami bude súhlasiť resp. musia nájsť spoločnú dohodu, čo sa týka odmeny za poskytnuté služby, spôsob vykonávania práce a pod. Opatrovateľ musí samozrejme dodržať zákonom stanovené povinnosti pri poskytovaní opatrovateľských služieb, ktoré mu stanovuje zákon. V rámci toho je najlepšie, ak sú podmienky odmeny za poskytnuté služby uzatvorené zmluvne- nie je to ale povinnosť.
Je teda jasné, že ak si živnostník v rakúsku dohaduje svoju odmenu za svoju prácu sám, nie je povinní automaticky priznávať do prijmú niečo, čo sa naň nevzťahuje, keďže zákon o vecných príjmoch - Sachbezugswerteverordnung sa týka zamestnaneckého pomeru a nie živnostenskej činnosti. V roku 2008 Rakúsko oficiálne umožnilo vykonávanie opatrovateľskej činnosti v Rakúsku a zverejnilo aj odporúčanie ohľadom príjmu resp. ako si počítať príjmy a odrátavať výdavky. Odporúčanie z roku 2008 bolo aktualizovane k dátumu 01.01.2021 resp. staré odporúčanie bolo odkopírované a uvedený nový dátum. Podotýkam, je to len odporúčanie, nie zákon a ani nariadenie. Viac ako toto odporúčanie, je potrebné sa riadiť znením zákona, pretože aj toto odporúčanie je neúplne a dosť zavadzajúce pre tých, ktorí nepoznajú znenie zákonov.
Sachbezug teda nie je príjmom opatrovateľa, pracujúceho v Rakúsku na živnosť, pokiaľ to sám takto nechce, resp. si to nedohodne so zmluvným partnerom, ktorým je v podstate pacient, alebo zastupujúca osoba, z ktorou sa zmluva podpisuje. Všetky platové podmienky si opatrovateľ dohaduje s pacientom resp. Ak si to niekto nevie obhájiť pred finančným úradom a chce si to dať radšej do príjmu, má možnosť si uviesť namiesto plnej sumy 196,20Eur, len sumu za stravu, čo prestavuje 8/10 z celkovej sumy, teda - 156,96Eur. V každom prípade sa každý prípad posudzuje zvlášť a živnostník - v našom prípade opatrovateľ- musí sám zhodnotiť, aké sú podmienky v mieste výkonu práce, čo všetko má k dispozícii a v akom rozsahu, a v prvom rade, či si klient uplatňuje aj výdavky vo vlastnom daňovom priznaní za poskytnuté bezplatné ubytovanie a stravu.
Ďalšie dôležité informácie pre opatrovateľky
Zdaňovanie nemocenských dávok, dôchodkov v Rakúsku
Jednotlivé štáty EÚ sa dohodli na dodržiavaní užšej spolupráce pri výmene informácii pri príjme fyzických osôb a zdaňovania príjmov t.z. že rakúske finančné úrady majú prístup k príjmov fyzických osôb v iných krajinách. Týka sa to príjmov zo závislej činnosti t.z. zamestnaneckého pomeru, z podnikania, príjmov zo životných poistiek, dôchodkov a majetkových príjmov. V rakúskom daňovom priznaní sa preto musia uvádzať aj tieto príjmy, ak sa žiada o neobmedzenú daňovú povinnosť v rakúsku, kde si daňovník uplatňuje nezdaniteľný príjem vo výške 11.000eur.
V tom prípade sa musia v rakúskom daňovom priznaní uvádzať aj príjmy zo Slovenska a iných krajín EU. V prípade obmedzenej daňovej povinnosti ma fyzická osoba v rakúsku možnosť nezdaniteľného príjmu len vo výške 2.000eur a preto dochádza k dodatočnému zdaneniu príjmov v rakúsku. Slováci z rakúskymi živnosťami sú automaticky zaradzovaný do neobmedzenej daňovej povinnosti v Rakúsku. Tí nemusia spravidla žiadať o neobmedzenú daňovú povinnosť.
U Slovákov pracujúcich v rakúsku ako zamestnanci, sa musí žiadať o neobmedzenú daňovú povinnosť v rámci podania daňového priznania prostredníctvom na to určeného formuláru. K tomu ale musia byť aj splnené podmienky podľa §1 Ods.4 EstG 1988. Podmienky sú: minimálne 90% z celkový príjmov musia byť dosiahnuté v Rakúsku, prípadne príjem z iných štátov nesmie prevyšovať sumu 11.000eur. Príjmy z krajiny trvalého bydliska sa dokladujú na formulári E9, ktorý je na stiahnutie na stránke rakúskeho finančného úradu a potvrdzuje ho daňový úrad na Slovensku.
Príjmy z iných krajín ako aj príjmy vyplatené ako napr. Tieto dávky dosiahnuté na Slovensku sa musia uvádzať v rakúskom daňovom priznaní resp. v prílohách na to určených, ako som už uviedol vyššie. Hlavne u Slovákov pracujúcich v rakúsku na zamestnanecký pomer sa tieto príjmy dôsledne kontrolujú finančným úradom a to oveľa častejšie ako v minulosti, keďže zamestnanci majú možnosť dosiahnuť často veľmi vysoké daňové preplatky.
Živnostníci si nemocenské dávky ako aj príjem z podpory pri dlhodobej chorobe musia povinne zarátať do ročného obratu, pretože tieto príjmy poisťovňa u živnostníkov nezasiela na finančný úrad ako u zamestnancov. Tieto príjmy sa považujú za prijem z podnikania. Keďže si daňovník znižuje základ dane o poistné, príjmy dosiahnuté na základe toho poistenia sa v rakúsku považujú za príjem z podnikania.
tags: #danove #povinnosti #rakusko #opatrovatelka