Daň z príjmov a príspevok v nezamestnanosti: Komplexný sprievodca

Strata zamestnania je nepríjemná životná situácia. Slovenský systém sociálneho zabezpečenia v takýchto prípadoch ponúka dávky v nezamestnanosti, ktoré majú pomôcť preklenúť toto zložité obdobie. Nárok na tieto dávky je podmienený splnením určitých podmienok. Rovnako dôležité je vedieť, ako poberanie dávok v nezamestnanosti ovplyvňuje povinnosť podať daňové priznanie. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako sa poberanie dávky v nezamestnanosti prelína s daňovými povinnosťami, kedy je potrebné podať daňové priznanie a na čo si dať pozor.

Kto patrí medzi nezamestnaných a ich daňové povinnosti

Medzi nezamestnaných patria občania, ktorí boli v priebehu zdaňovacieho obdobia evidovaní na úrade práce alebo poberali dávky v hmotnej núdzi. Okrem týchto dávok mohli počas roka poberať aj zdaniteľné príjmy. Povinnosť podať daňové priznanie závisí od výšky dosiahnutých príjmov, nie od toho, či ste evidovaný na úrade práce.

Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie?

Dávky v nezamestnanosti sú príjmom oslobodeným od dane a táto dávka sa teda v daňovom priznaní nikdy neuvádza, pretože sa nepovažuje za zdaniteľný príjem. Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.

V kontexte roka 2025, daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy presiahli 2 876,90 eura. Ak bol daňovník časť roka nezamestnaný a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti (teda zo zamestnania) na území Slovenskej republiky a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2025 nepresiahol sumu 2 876,90 eur. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.

Ak bol daňovník časť roka nezamestnaný a časť roka dosahoval iba príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce presahujúce sumu 2 876,90 eur, je povinný podať daňové priznanie typu A, alebo môže písomne požiadať ktoréhokoľvek zamestnávateľa, ktorý mu v roku 2025 vyplácal zdaniteľné príjmy, o vykonanie ročného zúčtovania. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 musí byť podaná zamestnávateľovi najneskôr do 16. februára 2026. Ak daňovník dosiahol aj iné druhy príjmov, napríklad príjmy z prenájmu nehnuteľnosti alebo kapitálové príjmy, podáva daňové priznanie typu B.

Kedy nie ste povinný podať daňové priznanie?

Fyzická osoba - nepodnikateľ nemá povinnosť podať daňové priznanie, ak v roku 2025:

• dosiahla iba príjmy zo závislej činnosti (zamestnania) podľa § 5 zákona o dani z príjmov a tieto príjmy nepresiahli 2 876,90 eura,
• a zároveň jej zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie dane.

Ak chce zamestnanec, aby ročné zúčtovanie vykonal zamestnávateľ, musí o to požiadať najneskôr do 16. februára 2026. Fyzická osoba - podnikateľ nemá povinnosť podať daňové priznanie ani platiť daň, ak jej celkové zdaniteľné príjmy v roku 2025 nepresiahli 50 % z nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ktorá pre rok 2025 predstavuje sumu 5 753,79 eura, teda 2 876,90 eura. Výnimkou je situácia, keď daňovník vykáže daňovú stratu. V takom prípade je povinný podať daňové priznanie bez ohľadu na výšku príjmov. Daňové priznanie musí podať aj daňovník, ktorého na to vyzve správca dane.

Príjmy, ktoré sa nezdaňujú a neuvádzajú v daňovom priznaní

Do celkových zdaniteľných príjmov sa započítava každý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od nej oslobodený. Nezdaňujú sa napríklad:

• príjmy nadobudnuté darovaním,
• príjmy získané dedením,
• úver a pôžička,
• daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene tovaru alebo služby,
• podiely na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, resp. podiely na majetku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatené z dôvodu likvidácie spoločnosti alebo vystúpenia z tejto spoločnosti.

Okrem nich existujú určité príjmy zo závislej činnosti, ktoré nepodliehajú zdaneniu. Ide o plnenia, ktoré zamestnanec dostáva v súvislosti s pracovným pomerom, no nie sú súčasťou jeho zdaniteľného príjmu, napríklad:

• náhrady za služobné cesty a iné cestovné výdavky zamestnanca, ale len do výšky stanovenej zákonom,
• hodnota poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov (napríklad prilby, rukavice), pracovné oblečenie a hygienické prostriedky vrátane nákladov na ich údržbu, náhrady zamestnancovi za preukázané výdavky na tieto účely,
• suma, ktorú zamestnávateľ poskytne zamestnancovi ako preddavok na výdavky vynaložené v jeho mene, alebo refundácia výdavkov, ktoré zamestnanec zaplatil za zamestnávateľa z vlastných peňazí,
• rehabilitačné a rekondičné pobyty, kondičná rehabilitácia a preventívna zdravotná starostlivosť, ak spĺňajú podmienky stanovené osobitnými predpismi,
• náhrady za využívanie vlastného náradia, zariadení alebo iných predmetov pri práci,
• zamestnanci vo verejných a štátnych funkciách môžu mať nárok na náhrady výdavkov spojených s výkonom funkcie (napr. poslanecké náhrady), okrem náhrad za ušlý príjem alebo stratu času.

Všetky príjmy oslobodené od dane, ktoré sú uvedené v § 9 zákona o dani z príjmov, sa v daňovom priznaní neuvádzajú. Ide o príjmy, ktoré by inak boli predmetom zdanenia, avšak zákon presne stanovuje podmienky, za ktorých sú oslobodené od dane. Medzi príjmy oslobodené od dane patria napríklad:

• Príjem z predaja nehnuteľnosti, ak ste ju vlastnili dlhšie ako 5 rokov. Pri dedení v priamom rade (napr. po rodičoch) sa do tejto lehoty započítava aj čas, počas ktorého nehnuteľnosť vlastnila osoba, po ktorej ste ju zdedili.
• Príjem z prenájmu nehnuteľnosti je oslobodený od dane do sumy 500 eur. V daňovom priznaní sa uvádza iba suma nad túto hranicu.
• Príjem z prevodu členských práv v bytovom družstve je oslobodený, ak daňovník užíval nájomný družstevný byt aspoň 5 rokov od uzavretia nájomnej zmluvy.
• Výhry v lotériách a hazardných hrách prevádzkovaných na základe osobitného povolenia.

Podmienky nároku na dávky v nezamestnanosti

Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti iba vtedy, ak splní všetky podmienky na jej priznanie, ktoré ustanovujú zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) a zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZ“).

Hlavnou podmienkou pre získanie dávky v nezamestnanosti je, aby bol poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní). Dôležité je, aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti. Táto podmienka platí od 1. januára 2018. Predtým, do 31. decembra 2017, platila podmienka troch rokov. Na poskytnutie dávky, jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Nie je podstatné ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo určitú dobu.

Povinné a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Podľa § 19 ods. 1 ZSP je povinne poistený v nezamestnanosti zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak ZSP neustanovuje inak. Ide o zamestnanca podľa § 4 ods. 1 ZSP, ak má so zamestnávateľom právny vzťah, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej činnosti. Zárobková činnosť je, ak koordinačné nariadenia EÚ alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, neustanovujú inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti.

Vymeriavací základ zamestnanca, z ktorého platí poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnanec a jeho zamestnávateľ, tvoria príjmy zo zárobkovej činnosti s výnimkou príjmov, ktoré sa za zárobkovú činnosť podľa ZSP nepovažujú. Vymeriavací základ zamestnávateľa je zhodný s vymeriavacím základom jeho zamestnanca.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na:

• obvineného vo väzbe podľa zákona č. 221/2006 Z. z.,
• odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody podľa zákona č. 475/2005 Z. z.,
• fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť podľa § 19 ods. 2 ZSP samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“), ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt. Fyzická osoba, ktorá splní podmienky ustanovené v § 19 ods. 2 ZSP, sa môže dobrovoľne prihlásiť na platenie poistného v nezamestnanosti prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby (ďalej len „RLFO“).

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká podľa § 23 ZSP odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky prostredníctvom RLFO, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky prostredníctvom RLFO. Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 6 ZSP započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti.

Poistné na poistenie v nezamestnanosti je podľa § 143 ZSP splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

Obdobie poistenia v nezamestnanosti

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 5 ZSP nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti.

Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti počas podporného obdobia 6 mesiacov vtedy, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky, ak ZSZ neustanovuje inak. Za rok poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 7 ZSP považuje 365 dní. To znamená, že poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní.

Príklad: Ku dňu 30. 5. 2012 zamestnávateľ skončil so zamestnancom pracovný pomer uzatvorený na neurčitú dobu, výpoveďou z organizačných dôvodov. Príslušný ÚPSVR pri jeho zaraďovaní do evidencie nezamestnaných občanov zistil, že má dobu poistenia v nezamestnanosti v posledných 3 rokoch 802 dní. Tomuto zamestnancovi vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti, pretože jeho doba poistenia v nezamestnanosti je najmenej 730 dní v posledných 3 rokoch.

Príklad: Zamestnávateľ skončil dňa 23. 5. 2012 okamžite pracovný pomer so zamestnancom, ktorý hrubo porušil pracovnú disciplínu. Pracovný pomer bol uzatvorený v roku 2009 na dobu neurčitú. Dôvod skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na právo bývalého zamestnanca uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti, na jej výšku alebo dobu jej poberania. Ak skončil pracovný pomer, ktorý bol uzatvorený na neurčitú dobu a v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní, vznikne mu nárok na dávku v nezamestnanosti.

Poistenec má podľa § 105 ZSP podporné obdobie 4 mesiace vtedy, ak podľa § 104 ods. 2 ZSP skončil pracovný pomer na dobu určitú. Na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti na podporné obdobie 4 mesiace nie je postačujúca doba dobrovoľného poistenia v rozsahu najmenej 2 rokov, ale aj určité obdobie povinného poistenia v nezamestnanosti, lebo musí ísť výlučne o poistencov, ktorí boli zaradení do evidencie po skončení pracovného pomeru na dobu určitú. Zároveň na splnenie podmienky, v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie, nemôže byť preukázané poistenie v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca, napríklad nemôže ísť o poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanca v pracovnom pomere na neurčitý čas.

Príklad: Zamestnanec bol v posledných 4 rokoch zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, vždy na dobu určitú. Získal tak 780 dní poistenia v nezamestnanosti, vždy na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú. Ak tento zamestnanec skončí pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú a zaeviduje sa do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne mu nárok na dávku v nezamestnanosti počas podporného obdobia 4 mesiacov.

Príklad: Zamestnávateľ skončil výpoveďou dňa 30. 5. 2012 pracovný pomer so zamestnancom, ktorý mal s ním uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú. V posledných 4 rokoch pracoval tento zamestnanec aj na dobu určitú, aj na dobu neurčitú, mal uzatvorených viac pracovných pomerov, na základe ktorých získal obdobie poistenia v nezamestnanosti 858 dní. Doba poistenia v posledných 3 rokoch bola 701 dní, v 4. roku bol poistený 157 dní. Obdobie poistenia v nezamestnanosti 858 dní je viac ako 730 dní, bývalý zamestnanec skončil pracovný pomer na dobu určitú, ale v posudzovanom období mal v posledných 4 rokoch aj dni poistenia v nezamestnanosti z pracovného pomeru na dobu neurčitú. V takomto prípade mu nevzniká nárok na dávku v nezamestnanosti.

Obdobie poberania dávky a jej výška

Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Opätovné poberanie dávky v nezamestnanosti je možné len za splnenia podmienky odpracovania dvoch rokov (730 dní), v ktorých bolo platené poistné na poistenie v nezamestnanosti a ak zároveň platí, že predchádzajúca dávka je vyčerpaná a uplynuli dva roky od jej priznania.

Limitovaná je len maximálna dávka v nezamestnanosti a to v roku 2025 vo výške 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Výška podpory v nezamestnanosti závisí od výšky platených odvodov. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný.

Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. konštanty vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Konštanta je určená ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. V tabuľke č. 2 a č. 3 je zobrazená výška dávky v nezamestnanosti prislúchajúca za 30-dňový a 31-dňový mesiac v danom kalendárnom roku, v ktorom bol žiadateľ zaradený do evidencie úradu práce a vznikol mu nárok na dávku.

Možnosti počas poberania dávky

Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti.

Príklad: Poistenec bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca na základe pracovnej zmluvy. Jeho podporné obdobie je 6 mesiacov, ale dávku poberal iba 5 mesiacov. Zamestnávateľ s ním po 2 mesiacoch skončil pracovný pomer, preto bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. Ak bol tento poistenec v období kratšom ako 2 roky opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne mu nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Keďže dávku poberal už 5 mesiacov, po jeho opätovnom zaradení do evidencie nezamestnaných občanov mu bude dávka v nezamestnanosti vyplatená za 1 mesiac.

Za určitých podmienok môže čerstvo zamestnaný bývalý poberateľ dávky „dopoberať“ časť zostávajúcich dávok. Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a obdobie poberania dávky trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak požiada o jej vyplatenie písomne. Ak túto dávku nedoberie jednorazovo, zostáva mu nárok na dávky v nezamestnanosti, aj keď príde o zamestnanie skôr ako o dva roky. Ak si teda človek nájde prácu po mesiaci a po pol roku o túto prácu príde, zostáva mu 5 mesiacov podpory. Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať. Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej.

Dobrovoľné ukončenie pracovného pomeru a živnosť

Dôležité je, že dôvod ukončenia pracovného pomeru nemajú vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania. Hlavnou podmienkou, ktorá sa posudzuje na získanie dávky v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní) a aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti.

Na získanie nároku na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať živnosť aktívnu. Živnosť buď zrušíte alebo stačí ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.

Povinnosti poberateľa dávky a evidencia na úrade práce

Poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.

V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie. Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne „hlásiť“ na úrade práce. Cieľom je, aby človek „nezaspal“ a nezobudil sa po pol roku, keď sa už práca bude hľadať ťažko. V tomto má pomáhať aj úrad práce.

Ako požiadať o dávku?

Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorú prizná príslušná pobočka Sociálnej poisťovne (podľa trvalého pobytu osoby), po splnení všetkých podmienok na jej priznanie odo dňa zaradenia poistenca do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím 6 mesiacov alebo 4 mesiacov. Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti. Ak podmienky nároku nie sú splnené, vydá pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná. Proti všetkým prvostupňovým rozhodnutiam je prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie).

Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie. Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. O dávku v nezamestnanosti nežiadajte na oboch úradoch súčasne. K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

Príklad: Žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nepredložil žiadosť o dávku v nezamestnanosti pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta svojho trvalého pobytu, ktorým je mesto Trenčín, ale pobočke Sociálnej poisťovne, v ktorej bol evidovaný jeho zamestnávateľ a on ako zamestnanec, v meste Považská Bystrica. Keďže žiadateľ o dávku v nezamestnanosti predložil žiadosť o dávku v nezamestnanosti na miestne nepríslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, pobočka Sociálnej poisťovne v Považskej Bystrici ju bezodkladne postúpi pobočke Sociálnej poisťovne v Trenčíne. Lehota na rozhodnutie o žiadateľovej dávke v nezamestnanosti začne plynúť až od doručenia žiadosti pobočke Sociálnej poisťovne v Trenčíne, ktorá je pre tento prípad správnou pobočkou Sociálnej poisťovne, ktorá má právo rozhodovať o tejto žiadosti.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti, alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela je možné uplatniť si až v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň alebo v daňovom priznaní.

Podmienky pre uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželku/manžela zahŕňajú:

• manželka sa starala o vyživované dieťa do troch rokov veku,
• manželka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny,
• manželka je občanom so zdravotným postihnutím (je invalidná podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne) alebo občanom s ťažkým zdravotným postihnutím (má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny).

Nárok si možno uplatniť vtedy, ak daňovník žije s manželkou v spoločnej domácnosti. Nie je pritom podstatné, či manželia majú rovnakú adresu trvalého pobytu.

Evidencia na úrade práce a ďalšie aspekty

Zaevidovanie sa na úrade práce po strate zamestnania nie je povinné, no môže vám ušetriť starosti. Ak to spravíte do 10 dní, zaradia vás do evidencie od nasledujúceho dňa po skončení práce. Ak sa prihlásite neskôr, evidencia začne až dňom podania žiadosti.

Mesačná výška preddavku na zdravotné poistenie v roku 2025 je 107,25 eura, čo vychádza približne na 3,6 eura za deň. Aj krátky výpadok vás tak môže vyjsť na desiatky eur z vlastného vrecka. Viacerí experti na osobné financie preto odporúčajú mať odloženú sumu, ktorá pokryje všetky vaše výdavky na 6 mesiacov.

Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete. Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku. Evidencia na úrade práce sa nezapočítava ani do odpracovaných rokov. V prípade, že odchádzate do „riadneho“ dôchodku, táto skutočnosť vás neovplyvní. Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.

tags: #dan #z #prijmov #a #prispevok #v