Sociálne zabezpečenie obyvateľstva na Slovensku, vrátane špecifického systému pre vojakov a policajtov, nie je vo svete ničím mimoriadnym. Väčšina európskych krajín disponuje podobnými osobitnými systémami pre profesie zamerané na ochranu života a majetku občanov, alebo ich sociálne zabezpečenie začleňuje do rámca štátnych zamestnancov.
Nárok na vznik výsluhového dôchodku po odslúžení najmenej 15 rokov je pomerne novým kritériom, ktoré platí od účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. v roku 2002. Pred týmto obdobím bol nárok podmienený 25-ročným trvaním zamestnania, neskôr skráteným na 20 rokov.
Cieľom výsluhového dôchodku je zabezpečiť príjem pre policajta či vojaka v situácii, keď mu vek znemožňuje vykonávať jeho náročnú prácu. Nejde o poistnú dávku, ale o dávku zabezpečovaciu. Vznikajú však diskusie a návrhy týkajúce sa súbehu poberania výsluhového dôchodku a následného príjmu zo zárobkovej činnosti, najmä ak ide o relatívne mladých ľudí odchádzajúcich zo služobného pomeru.
Minister vnútra Robert Kaliňák v minulosti naznačil možnosť zdaňovania výsluhových dôchodkov alebo zavedenia špeciálneho odvodu. Tieto návrhy vyvolali obavy a neistotu v radoch poberateľov výsluhových dávok aj aktívnych príslušníkov ozbrojených zložiek. Ministerstvo vnútra SR ako gestor zákona č. 328/2002 Z.z. však uviedlo, že doposiaľ nebol predložený žiadny oficiálny návrh zo strany Ministerstva financií SR týkajúci sa zdanenia alebo odvodov z výsluhových dôchodkov. Zároveň dementovalo informácie o navrhovaných percentuálnych podieloch zdanenia.
Je dôležité poznamenať, že po dovŕšení dôchodkového veku by zdanenie výsluhových dôchodkov pri súčasnom nezdanení starobných dôchodkov bolo porušením ústavy. Rovnako by k porušeniu ústavy mohlo dôjsť aj v prípade zdanenia výsluhových dôchodkov pred dovŕšením dôchodkového veku.
Legislatívny vývoj a iniciatívy
V médiách a na sociálnych sieťach sa objavili informácie o možných zmenách v systéme výsluhového zabezpečenia v rámci širšieho balíka konsolidačných opatrení pre rok 2025 a ďalšie roky. Tieto informácie naznačovali zmeny formou zdanenia alebo zavedenia odvodov z výsluhových dôchodkov. Ministerstvo vnútra SR však tieto informácie dementovalo a uviedlo, že nemá vedomosť o žiadnom legislatívnom návrhu, ktorý by mal za následok zmeny vo výplate výsluhových dávok.
Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV) je nezávislé občianske združenie, ktoré združuje bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb poberajúcich výsluhový alebo invalidný výsluhový dôchodok. APVV sa aktívne zapája do legislatívneho procesu a spolupracuje pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia.
Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky v spolupráci s APVV uplatnila v minulosti hromadné pripomienky k návrhom zákonov. Tieto pripomienky sa týkali napríklad požiadavky na mimoriadnu valorizáciu dávok výsluhového zabezpečenia identicky ako vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení, alebo otázky poskytovania pôct zomretým policajtom.
Návrhy ústavných zákonov a ich osud
V roku 2025 bola do Národnej rady SR doručená skupinou poslancov iniciatíva na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Návrh vyvolal neistotu a obavy u poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia. V reakcii na to boli zaslané stanoviská zdôrazňujúce potrebu súladu navrhovaného ústavného zákona s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ako aj s Ústavou SR.
Napriek tomu, že návrh bol zaradený do programu schôdze Národnej rady SR, v ďalšom čítaní sa v apríli 2025 rozhodlo o nepokračovaní v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona.
Dôchodková stratégia z roku 2026, ktorá všetko zmení (Prečo prehodnocujem odchod do dôchodku)
Aktuálne legislatívne zmeny a ich dopad
V apríli 2026 sa očakáva prerokovanie viacerých návrhov noviel zákona č. 328/2002 Z.z. v Národnej rade SR. Medzi navrhovanými zmenami sa objavujú napríklad:
- Predĺženie minimálneho trvania novovzniknutého služobného pomeru na najmenej tri roky s cieľom stabilizácie personálnej situácie.
- Zmeny v oblasti posudzovania zdravotnej spôsobilosti.
- Zvýšenie tehotenského a nové pravidlá pre materské.
- Rozšírenie nároku na vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok.
- Upresnenie podmienok preukazovania nároku na úhradu pohrebných nákladov.
- Úpravy výsluhových dôchodkov podľa judikatúry.
V súvislosti s novelou zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bol schválený aj rodičovský dôchodok. Nárok na tento dôchodok má okrem iných aj poberateľ starobného alebo invalidného dôchodku priznaného podľa starších predpisov, ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok, ako aj poberateľ výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.
V roku 2024 bola Národnou radou SR schválená novela zákona o 13. dôchodku, pričom bola akceptovaná aj hromadná pripomienka APVV týkajúca sa nároku na 13. dôchodok.
Ústavný súd SR v roku 2023 rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z.z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto stratil právne účinky. Národná rada SR mala za úlohu uviesť napadnutý predpis do súladu s ústavou.
Postup pri žiadosti o výsluhový dôchodok
Odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR je zodpovedný za konanie o dávkach podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Konanie sa začína na podnet fyzickej osoby, ktorej vznikol nárok na dávku. Žiadosť o dávku sa predkladá písomne na predpísanom tlačive v origináli, spolu s originálmi alebo overenými kópiami príloh.
V prípade žiadateľa o dávku podľa § 143h zákona č. 328/2002 Z.z. je potrebné predložiť osobitné dokumenty. Opakujúce sa dávky vypláca odbor sociálneho zabezpečenia mesačne. V prípade úmrtia poberateľa dávky, nároky prechádzajú na oprávnené osoby (manžel/manželka, deti, rodičia). Predmetom dedičstva sa stávajú, ak neexistujú tieto osoby. O vyplatenie dávky žiada jedna z oprávnených osôb za všetky oprávnené osoby spoločne alebo každá osobitne.
tags: #dan #vysluhovych #dochodcov