Plánovanie odchodu do dôchodku je pre mnohých Slovákov jednou z najdôležitejších finančných otázok života. V kontexte slovenského dôchodkového systému nejde len o čas strávený fyzicky v práci, ale o obdobia, počas ktorých bolo za vás (alebo ste si sami) platené odvody na dôchodkové poistenie. Od roku 2023 rezonuje najmä možnosť odchodu do penzie po 40 odpracovaných rokoch.
Čo sa počíta do dôchodkového poistenia a čo nie?
Medzi ľuďmi sa často skloňuje pojem „odpracované roky“ ako hlavné meradlo nároku na starobnú penziu. V praxi však Sociálna poisťovňa nepočíta dni, ktoré ste strávili fyzicky v práci, ale tie, za ktoré bolo zaplatené dôchodkové poistenie. Reálne odpracovaný čas vyjadruje obdobie, kedy ste vykonávali nejakú činnosť - či už ako zamestnanec, dohodár alebo podnikateľ. Problém nastáva, ak toto obdobie nie je pokryté odvodmi. Typickým príkladom je „práca načierno“ alebo práca na niektoré typy dohôd v minulosti, z ktorých sa dôchodkové poistenie neodvádzalo. Na druhej strane, obdobie dôchodkového poistenia zahŕňa všetky dni, kedy bolo do systému zaplatené poistné. Sem patria nielen obdobia štandardného zamestnania, ale aj takzvané náhradné doby. Ide o časy, kedy ste reálne nepracovali, no štát za vás platil odvody (napríklad počas vojenskej služby do roku 2004 alebo počas starostlivosti o dieťa).
Obdobia, ktoré sa započítavajú do dôchodku:
- čas poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2003, ak nebol získaný počas trvania pracovného pomeru,
- obdobia, za ktoré bolo poistné doplatené dodatočne (napr. pri prerušení poistenia alebo počas štúdia po 16. roku života), ako aj obdobia získané pred 1. januárom 2004,
- štúdium na strednej alebo vysokej škole do 31. decembra 2003 sa započítava do výpočtu dôchodku. Toto štúdium sa zohľadní každému, kto v tom čase študoval, avšak je potrebné ho preukázať príslušnými dokladmi.
Obdobia, ktoré sa nezapočítavajú do dôchodku (po 31. decembri 2003):
- Obdobie, kedy ste boli evidovaní na úrade práce (či už s podporou alebo bez nej), sa do 40 rokov nezahrnie. Ak ste nezamestnaný, čas, počas ktorého ste evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto sa nezapočítava do dôchodku. Počas evidencie štát za nezamestnaného hradí iba zdravotné poistenie, nie však dôchodkové.
- Od 1. januára 2004 sa štúdium už nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a pri výpočte dôchodku sa automaticky nezohľadňuje. Študent si však môže po dovŕšení 16 rokov platiť dobrovoľné poistné, čím sa mu toto obdobie do dôchodku započíta.
- Doby práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny (OČR) alebo poberania invalidného dôchodku, ak tieto doby neboli získané počas trvania pracovného pomeru, resp. boli získané po 31. decembri 2003.
- Doba dodatočného doplatenia poistného: Ak si spätne doplatíte poistné za školu alebo nezamestnanosť, pri 40 rokoch vám to nepomôže (tieto roky sa započítajú len pre výšku dôchodku, nie pre splnenie podmienky „odpracovania“).
Výnimky pre obdobie nezamestnanosti:
- Ak bola osoba nezamestnaná v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, do dôchodkového poistenia sa započítava len tá časť evidencie na úrade práce, počas ktorej poberala podporu v nezamestnanosti.
- Ak nezamestnanosť nastala pred 1. januárom 2001, započítava sa celé obdobie evidencie na úrade práce.
Dôchodkový vek a jeho zmeny
Od 1. januára 2021 sa zmenila právna úprava dôchodkového veku. Dôchodkový vek, platný po 31. decembri 2020, je uvedený v prehľadnej tabuľke, ktorá je prílohou zákona o sociálnom poistení.
Odborom sa podarilo v roku 2019 presadiť maximálny vek odchodu do dôchodku, a to na úroveň najviac 64 rokov u mužov. Pretože, ak by nebol zmenený systém určovania dôchodkového veku, ktorý sa začal uplatňovať od 1. januára 2017 podľa strednej dĺžky dožitia, súčasné deti by išli do dôchodku vo veku 70 rokov a viac. Zmenené podmienky boli v roku 2019 premietnuté aj do Ústavy Slovenskej republiky. Bohužiaľ, koncom roku 2020 bola z podnetu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, opäť v núdzovom stave, v Národnej rade Slovenskej republiky pozmenená Ústava Slovenskej republiky, v ktorej sa s účinnosťou od 1. januára 2023 vypustil strop odchodu do dôchodku.
Z verejne dostupných informácii je zrejmé, že v roku 2020 sa stredná dĺžka života novorodenca mužského pohlavia znížila zo 74,3 na 73,1 roka, v prípade žien z 80,8 na 80,1 roka. Z pohľadu Konfederácie odborových zväzov je prioritou, aby bol zavedený v systéme dôchodkového zabezpečenia maximálny vek odchodu do starobného dôchodku a tento by sa už ďalej nepredlžoval (t.j. maximálne 64 rokov, resp. nižší podľa počtu vychovaných detí).
Aký bude dôchodok v roku 2060?
Kto má nárok na dávku v nezamestnanosti?
Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti je uhrádzaná dávka v nezamestnanosti.
Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti máte, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.). Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná. Dávka sa poskytuje počas podporného obdobia v nezamestnanosti.
Osoby, ktoré sa nezapočítavajú do evidencie uchádzačov o zamestnanie:
Osoba nemôže byť zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak:
- je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu (zákon č. 601/2003 Z. z.),
- vykonáva osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu (zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu (zákon č. 601/2003 Z. z.),
- vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu (zákon č. 378/2015 Z. z.),
- je zaradený do aktívnych záloh, vykonáva pravidelné cvičenie alebo plní úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu (zákon č. 570/2005 Z. z.),
- vykonáva pracovnú povinnosť podľa zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z.,
- vykonáva funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, funkciu poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, funkciu člena komisie obecného zastupiteľstva alebo funkciu člena komisie zastupiteľstva samosprávneho kraja, ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu (zákon č. 601/2003 Z. z.).
Rodinné dávky a medzinárodná koordinácia
Klientske centrum odborov už tretí rok pomáha ľuďom, ktorí majú problémy v zamestnaní, s ktorými si nevedia sami poradiť. Radí v oblasti pracovného práva, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovného prostredia a v mnohých ďalších oblastiach, s ktorými sa zamestnanci stretávajú. V oblasti rodinných dávok sa často stretávajú s otázkami týkajúcimi sa medzinárodnej koordinácie, najmä ak rodičia pracujú v rôznych členských štátoch EÚ.
Kto vypláca rodinné dávky v medzinárodných situáciách?
- Nezamestnaný rodič v SR, druhý rodič pracuje v EÚ: Ak poberáte dávku v nezamestnanosti na Slovensku, matka dieťaťa pracuje v inom členskom štáte a bydlisko detí je v jednom z týchto dvoch štátov, primárnym štátom na výplatu rodinných dávok bude štát bydliska detí. V prípade, že nemáte nárok na dávku v nezamestnanosti, rodinné dávky bude prednostne vyplácať krajina, v ktorej matka dieťaťa vykonáva zárobkovú činnosť.
- Nezamestnaná matka poberajúca materské v SR, otec pracuje v EÚ: Obdobie poberania peňažnej dávky v materstve je postavené na úroveň zamestnania. V období, počas ktorého poberáte dávku v materstve a otec dieťaťa pracuje v inom členskom štáte, bude rodinné dávky prednostne vyplácať tá krajina, kde je bydlisko dieťaťa. Ak dieťa žije na Slovensku, primárne bude dávky vyplácať Slovenská republika. V štáte, v ktorom vykonáva zárobkovú činnosť otec dieťaťa, môžete požiadať o vyrovnávaciu dávku. Ak je bydlisko dieťaťa v štáte, v ktorom pracuje otec dieťaťa, rodinné dávky bude vyplácať tento štát. Slovenská republika bude sekundárne kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok.
- Dôchodca ako jediný zdroj príjmu rodiny: Ak poberáte dôchodok, druhý rodič dieťaťa je nezamestnaný, nepoberá dôchodok, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, ani na materské, a tento dôchodok je jediný zdroj príjmu, primárnym štátom na výplatu rodinných dávok bude štát, v ktorom poberáte dôchodok. V prípade, ak poberáte dôchodok v jednom štáte a vykonávate zamestnanie v inom štáte EÚ, nárok na rodinné dávky máte v štáte zamestnania.
- Obaja manželia pracujú v rôznych členských štátoch EÚ, deti majú bydlisko v treťom členskom štáte: Rodinné dávky bude vyplácať jeden zo štátov zamestnania, a to ten, ktorý vypláca dávky vo vyššej sume.
- Konateľ spoločnosti v SR, matka dieťaťa zamestnaná v inom členskom štáte: Ak ste osobou v postavení konateľa a nemáte právo na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, nemožno vás považovať za zamestnanca. V tomto prípade vás budú posudzovať ako neaktívnu nezamestnanú osobu, bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Rodinné dávky bude vyplácať štát, v ktorom matka dieťaťa vykonáva zárobkovú činnosť. Ak ste osobou v postavení konateľa a máte právo na príjem, zamestnávateľ má povinnosť prihlásiť vás do registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne, čím nadobudnete postavenie zamestnanca. V tomto prípade bude rodinné dávky primárne vyplácať tá krajina, v ktorej je bydlisko dieťaťa.
- Prerušená živnosť z dôvodu starostlivosti o dieťa v SR, otec pracuje v EÚ, dieťa žije v SR: Ak máte prerušenú živnosť z dôvodu starostlivosti o dieťa, podľa Rozhodnutia F1 o výklade článku 68 nariadenia (ES) č. 883/2004 o súbehu rodinných dávok, pre posúdenie nároku na rodinné dávky sa toto obdobie považuje za obdobie vykonávania samostatne zárobkovej činnosti. V prípade, že máte prerušený výkon živnosti na Slovensku a s dieťaťom žijete na Slovensku, Slovenská republika je primárne kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok.
- Rozvedená matka s dieťaťom v SR, otec zamestnaný v inom členskom štáte: Vášmu spoločnému dieťaťu vzniká nárok na vyrovnávaciu dávku k prídavku na dieťa v členskom štáte, kde otec dieťaťa vykonáva zárobkovú činnosť.
Overenie dôchodkového poistenia a budúcnosť dôchodkového systému
Zjednodušene povedané: na to, aby ste v roku 2026 získali nárok na starobný dôchodok, musíte mať aspoň 15 rokov poistenia. Spoliehať sa na to, že „však som robil celý život“, sa nevypláca. Archívy firiem zanikajú, dochádza k chybám v nahlasovaní údajov a spomienky môžu klamať. Preto je potrebné overiť si vašu osobnú situáciu čo najskôr. Ideálnym nástrojom je Elektronický účet poistenca (EUP) na portáli Sociálnej poisťovne. Tam si môžete skontrolovať, či sú všetky vaše zamestnania správne zaevidované a či váš zamestnávateľ skutočne odvádzal to, čo mal.
Spoliehať sa v dnešnej dobe výhradne na štátny dôchodok (1. pilier) je stratégia, ktorá so sebou nesie značné riziká. Hlavným problémom je demografická kríza. Počet dôchodcov narastá, zatiaľ čo počet ľudí v produktívnom veku klesá. Miera náhrady, čo je percento z vášho posledného príjmu, ktoré dostanete ako dôchodok, sa môže v budúcnosti výrazne znižovať. Dôchodková kalkulačka na portáli Finančný Kompas je skvelým nástrojom na to, aby ste získali reálny obraz o svojej budúcnosti.