Na osobnosť sociálneho pedagóga sú kladené rôznorodé požiadavky, pretože ide o odborníka, ktorý na profesionálnej úrovni rieši, intervenuje a predchádza rozmanitému systému sociálno-výchovných problémov, porúch správania či sociálnopatologických javov. To si vyžaduje nielen erudovanosť, resp. odbornú pripravenosť sociálneho pedagóga, ale kladie akcent aj na jeho osobnostné vlastnosti.
Definícia a poslanie sociálneho pedagóga
Charakteristika profesie sociálneho pedagóga u nás stále nie je jednoznačne vymedzená, stretávame sa len s jeho modelom. Napriek všetkým kladom a zásadným prínosom profesie sociálneho pedagóga, dosiaľ toto povolanie či skôr poslanie nebolo definované ako samostatná profesijná disciplína a sociálny pedagóg je často zamieňaný s ďalšími príbuznými profesiami.
Sociálny pedagóg vychádza z pojmu „sociálny“ a „pedagóg“. Slovo „pedagóg“ má grécky pôvod a znamená vychovávateľ, učiteľ. Ak zhrnieme definíciu, môžeme pojem „sociálny“ chápať ako zameraný na prácu s ľuďmi. Sociálneho pedagóga iste môžeme zaradiť do komplexu pomáhajúcich profesií.
P. Klíma (1993) uvádza, že sociálna pedagogika sa dominantne zameriava na prácu s deťmi a mladistvými, na prácu s rodinou a s marginálnymi skupinami. Parciálne - teda čiastočne - sa potom sociálna pedagogika venuje práci s dospelými a seniormi. Vzhľadom na demografické zmeny v našej spoločnosti však môžeme predpokladať, že v rámci sociálnej pedagogiky, rovnako tak v rámci iných disciplín, práca s dospelou populáciou bude stále častejšia.
B. Kraus (2000, s. 44) vníma sociálneho pedagóga ako: „odborníka pripraveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým kde prostredie jednotlivca či skupín pôsobí deštruktívnym, či nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.“
Sociálny pedagóg je odborník na sociálno-výchovnú činnosť, ktorej cieľom je zvyšovať kvalitu života žiakov a študentov prostredníctvom sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva (Bakošová 2012).
Definície profesie sociálneho pedagóga u domácich a zahraničných autorov v sebe vo veľkej miere zahŕňajú aj osobnostné charakteristiky a špecifiká, ktorými by mal sociálny pedagóg disponovať a ktoré sa transformujú do sociálno-pedagogickej práce s klientom.
Autor D. Határ C. et al. (In: Woźniak., 2007, s. 139) uvádza, že sociálny pedagóg musí mať komunikatívnosť prejavujúcu sa v ľahkosti nadväzovať kontakty, schopnosti viesť rozhovor, vytrvalosti a trpezlivosti v počúvaní, schopnosti presviedčať iných, ako aj obratnosť a diskrétnosť, identifikáciu s vykonávacou profesiou.
Opierajúc sa o spomenuté charakteristiky možno konštatovať, že: „Osobnosť sociálneho pedagóga si vyžaduje znalosť určitých pravidiel, ale i prirodzený takt, etický záujem, zodpovednosť voči ľuďom, rešpektovanie dôvernosti, profesionálnu objektivitu, úprimnosť a ľudskosť. Dôležité sú nielen odborné vedomosti a praktické skúsenosti, ale i osobné vlastnosti. Sociálny pedagóg musí byť na túto prácu dostatočne pripravený, pretože cieľom jeho práce je pomôcť deťom, dospelým, a naučiť ich, aby sa dokázali o seba postarať“ (Selická, 2000, s. 7).
Bakošová (2008) predkladá túto charakteristiku sociálne orientovaného pedagóga: „Sociálny pedagóg je odborník, ktorý je teoreticky i prakticky pripravený formou vysokoškolského štúdia - magisterského štúdia v odbore pedagogika, filozofického, pedagogického či sociálneho zamerania (predtým špecializácie, zameranie sociálna pedagogika) na sociálno-výchovnú činnosť.“
Legislatívne ukotvenie a kompetenčný profil
Pozitívne možno hodnotiť prijatie zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch z 24. júna 2009, kde sa v § 24 k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie zaradil aj sociálny pedagóg, ktorého chápe ako pedagogického zamestnanca, ktorý vykonáva pedagogickú činnosť, teda činnosť súboru pracovných činností vykonávaných priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ostatnými činnosťami s ňou súvisiacimi, ktoré zamestnávateľ ustanoví v pracovnom poriadku.
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 138/2019 Z. z.") definuje odborného zamestnanca.
Podľa § 23 písm. f) zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sociálny pedagóg vykonáva pracovnú činnosť ako odborný zamestnanec školy. Po nástupe do pracovného pomeru v školstve je odborný zamestnanec zaradený do kariérového stupňa. Kariérový stupeň vyjadruje náročnosť výkonu pracovnej činnosti odborného zamestnanca a mieru osvojenia si profesijných kompetencií.
V Pokyne ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení sa nachádza aj kompetenčný profil sociálneho pedagóga, ktorý je uvedený v prílohe č. 19 uvedeného pokynu.
Podľa § 130 ods. 3 e) zákona č. 245/2008 Z. z. je sociálny pedagóg jednou zo zložiek systému výchovného poradenstva a prevencie. Spolupracuje najmä s rodinou, školou, školským zariadením, zamestnávateľmi, orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami, pričom zložky systému výchovného poradenstva a prevencie sú organizačne a obsahovo prepojené (§ 130 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z.).
Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálnopedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálnopedagogického poradenstva, prevencie sociálnopatologických javov a reedukácie správania. Základný rozdiel medzi sociálnym pedagógom a sociálnym pracovníkom je vo všeobecnosti v cieľovej skupine. Sociálny pedagóg sa venuje cieľovej skupine detí a mládeže, sociálna práca sa však orientuje na široké spektrum cieľových skupín.
Kľúčové kompetencie sociálneho pedagóga
Kompetencia je rozsah pôsobnosti, právomoc, súhrn práv a povinností, ktoré sú zverené právnou normou určitému orgánu, organizácii alebo jednotlivcovi, ako aj schopnosť, predpoklady jednotlivca, alebo inštitúcie zvládnuť činnosť, situáciu, alebo posudzovať javy s vedomím širších súvislostí, alebo z odborného hľadiska.
Kompetencie sociálneho pedagóga sa delia na:
- výchovno-vzdelávacia kompetencia (sebavýchova, sebavzdelávanie)
- kompetencia poradenstva
- prevencie
- manažmentu
- prevýchovy
A. Výchovno-vzdelávacia kompetencia
Sociálny pedagóg je riešiteľ výskumných projektov a tvorca pedagogickej terminológie. V praxi plánuje, organizuje a metodicky usmerňuje činnosť zariadení a rieši úlohy v súlade so sociálnou politikou štátu v oblasti školstva, práce, sociálnych vecí a rodiny, vnútra, spravodlivosti a zdravotníctva. V oblasti výchovy detí a mládeže popri rodine a škole je vychovávateľ a pomocník pri rozvíjaní prosociálnosti, ľudskosti, spolucítenia, solidarity, úcty, všímavosti a iných osobnostných vlastností.
V oblasti sebavýchovy vedie osobnosť k uvedomeniu si seba, k trpezlivosti a vytrvalosti. Sám je príklad, ako zvládnuť nedostatky, vonkajšie a vnútorné podnety, ktoré tvoria prekážku sebavýchovy. V oblasti sebavzdelávania cítiť vnútornú potrebu po vzdelávaní sa interdisciplinárne a špecificky, nadobúdanie nových poznatkov je najvyššia priorita, ktorú sociálny pedagóg môže dosiahnuť. Sociálny pedagóg motivuje seba, riadi a kontroluje sa pri stanovení vlastných seba vzdelávacích cieľov.
B. Kompetencia prevýchovy
Sociálny pedagóg je vybavený vychovávateľskou kompetenciou a ľahko diagnostikuje odklon od normy, napr. sociálna, mravná a emocionálna narušenosť, delikventné správanie, kriminálne činy, drogová závislosť. Prevýchova je náročný proces.
Praktické uplatnenie a výzvy
Pracovná činnosť sociálneho pedagóga má súhrnný charakter výchovno-vzdelávacieho pôsobenia voľného času, vytvárania ponúk na hodnotné využívanie voľného času, poradenskej činnosti, diagnostiky, analýzy situácií, reedukácie, resocializácie a terénnej práce. Vekové ohraničenie takmer neexistuje, ide teda o vekové kategórie detí až seniorov.
Napriek tomu, že dominantným záujmom sociálnej pedagogiky je práca s deťmi a mládežou, neznamená to, že sociálna pedagogika nemá podiel na službách pre ostatné vekové kategórie. Špecifikom sociálnej pedagogiky, na rozdiel od iných pomáhajúcich profesií je, že sa venuje práce s ľuďmi najrôznejšieho veku, či už ide o deti, mládež, dospelé osoby stredného či vyššieho veku.
Pri komplikovaných a závažných problémoch, ktoré rieši sociálny pedagóg v rôznych sférach sa vyžaduje aj vysoká kvalita a odbornosť sociálneho pedagóga. Spoločnosť preto pre túto profesiu vyžaduje stupne vzdelávania, ktoré musia na seba nadväzovať: vyššie odborné, bakalárske, magisterské, doktorandské vzdelanie. Ponuky vzdelávania cez špecializačné kurzy a atestácie sú nevyhnutné pre jeho ďalšiu profesionalitu.
Sociálny pedagóg v praxi plánuje, organizuje a metodicky usmerňuje činnosť zariadení. Rieši úlohy v súlade so sociálnou politikou štátu v oblasti školstva, práce, sociálnych vecí a rodiny, vnútra, spravodlivosti a zdravotníctva.
Hlavnú funkciu sociálneho pedagóga možno charakterizovať v dvoch oblastiach činnosti: činnosť integračná a činnosť rozvojová. V rámci integračnej funkcie sa činnosť sociálneho pedagóga zameriava na klientov, ktorí sa nachádzajú v krízových situáciách, v psychickom, sociálnom či psycho-sociálnom ohrození a potrebujú odbornú pomoc a podporu. Pokiaľ ide o funkciu rozvoja, v takomto prípade ide „o zaistenie žiaduceho rozvoja osobnosti v smere správneho či žiaduceho životného štýlu, hodnotného a užitočného naplnenia voľného času. Tento preventívny cieľ sa týka celej ľudskej populácie, najmä detí a mládeže“ (Kraus, Poláčková, 2001, s. 48).
Viacerí autori (Emmerová 2012; Zemančíková 2014; Molentová, Čermák 2014; Redayová 2015; Stehlíková a Pašková 2018) venujúci sa problematike prevencie a intervencie problémového správania žiakov v školskom prostredí poukazujú na to, že pedagógovia nie sú kompetentní na to, aby sa plnohodnotne venovali prevencii a intervencii v rámci vymedzenej problematiky a apelujú na potrebu systematickej a multidisciplinárnej spolupráce pri prevencii a intervencii problémového správania žiakov so zapojením školského a rodinného prostredia.
Najväčším problémom pri realizácii sociálnej práce v školskom prostredí je chýbajúce jasné vymedzenie kompetencií odborných zamestnancov v školskom prostredí. Odborných zamestnancov škôl vymedzuje Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), kde sociálny pracovník ako odborný zamestnanec úplne absentuje.
Kompetencie sociálnych pracovníkov v školskom prostredí sú definované v štandardoch rôznych asociácií a organizácií, ktoré zastrešujú činnosť sociálnych pracovníkov v školskom prostredí, ako napríklad Americká asociácia školských sociálnych pracovníkov (School Social Work Association of America), Medzinárodná sieť školskej sociálnej práce (International Network for School Social Work) a Národná asociácia sociálnych pracovníkov (National Association of Social Workers), ktorá vydala štandardy pre výkon sociálnej práce v školskom prostredí.
Základným cieľom týchto štandardov je vymedziť očakávania od školských sociálnych pracovníkov a ich služieb, ich etický kódex, postupy pre obhajovanie klientových práv (Raines 2013). Od tejto vedomostnej základne sa odvíjajú aj metódy a techniky, ktoré sociálny pracovník vo svojej praxi v škole môže uplatňovať.
tags: #socialny #pedagog #kompetenciel