Cielené kríženie psov a legislatíva: Prečo je zakázané a aké sú riziká?

Kríženie psov je komplexná téma, ktorá zahŕňa historické, genetické, zdravotné a etické aspekty. V súčasnosti je cielené kríženie psov vysoko kontroverznou témou, ktorá rozdeľuje kynologickú komunitu. Na jednej strane stoja chovatelia s preukazom pôvodu (PP), ktorí prísne dodržiavajú štandardy plemien a sledujú zdravotné a genetické predispozície svojich psov. Na druhej strane sú majitelia psov bez PP, ktorí tvrdia, že chovatelia s PP sú sektou, ktorá spôsobuje, že psi sú čoraz náchylnejší na choroby a ich majitelia až nezdravo rozhodujú o psích životoch. V tomto článku sa pozrieme na dôvody, prečo je kríženie psov niekedy zakázané, aké sú riziká spojené s takýmto konaním a aké sú alternatívy pre zodpovedných chovateľov.

Definície pojmov

Pre lepšie pochopenie problematiky je dôležité definovať základné pojmy:

• Chov: Cielená plemenitba, ktorá rešpektuje zásady genetického zdravia jedinca aj populácie. Chov nesmie byť na úkor zdravia. Podlieha kontrole vedúcich orgánov, pod ktorými je chovateľská stanica zaregistrovaná. Základnou chovateľskou normou je plemenný štandard FCI. Šteňatá z chovu musia byť veterinárne vakcinované, odčervené, tetované alebo čipované, prihlásené k príslušnému plemennému klubu a skontrolované poradcom chovu. Chovateľ kladie dôraz na socializáciu.
• Množenie: Bezcieľna a nepremyslená produkcia šteniat, ktorá nepodlieha kontrole. Veterinárne úkony sú vykonávané len na vyžiadanie majiteľa suky. Nikto nekontroluje prostredie, v ktorom šteniatka vyrastajú, ani či je vrh tetovaný/čipovaný. Socializácia často neprebieha, najmä ak je vo vrhu veľa šteniat. U množiteľov nikdy nemáte záruku rodičov kupovaného šteňaťa. Množenie zaručuje zisk, majitelia vrhov neodvádzajú dane ani odvody klubu.
• Preukaz pôvodu (PP): PP je rodný list psíka. Vystaví ho plemenná kniha uznaná FCI každému šteňaťu vo vrhu. Ak vám niekto tvrdí, že podľa pravidiel klubu nemohlo práve jeho šteňa dostať PP, klame. Toto pravidlo bolo zrušené už pred pomerne dlhou dobou. Ak by niektorý klub podobné ustanovenie dal do svojich normatívov, bude za nedodržanie všeobecne platných predpisov postihovaný. Šteňa môže byť neštandardné, čo bude zaznamenané v PP, a takéto zviera nesmie byť ďalej použité v chove a je tak aj predávané, väčšinou so zľavou.

História kríženia psov

Kríženie psov má dlhú históriu, ktorá siaha až do obdobia, keď človek začal domestikovať vlkov. V priebehu storočí sa krížením rôznych plemien psov dosiahli špecifické vlastnosti a schopnosti, ktoré boli užitočné pre rôzne účely, ako napríklad stráženie, lov alebo pasenie. Napríklad, belgický ovčiak malinois, krátkosrstá varianta, vznikol v meste Mechelen. Chovatelia sa sústredili na kvalitného pracovného psa so súmerným vzhľadom, pričom farba srsti bola druhoradá. Dnes je malinois hojne využívaný ako policajný či záchranársky pes. Podobne, plemeno doberman bolo vyšľachtené okolo roku 1870 a na jeho vyšľachtenie boli použité rôzne plemená. Chovateľ neviedol presné záznamy, takže nie je isté, aké plemená boli použité.

Genetické riziká kríženia

Kríženie psov môže priniesť so sebou aj genetické riziká. Ak sa krížia jedince s rovnakými genetickými predispozíciami na určité choroby, potomstvo môže mať zvýšené riziko vzniku týchto chorôb.

Merle gén a jeho riziká

Jedným z príkladov genetického rizika je merle gén. Merle sfarbenie samo o sebe nie je farba psa, ale závisí od ďalších génov. Kríženie dvoch merle jedincov je v Českej a Slovenskej republike zakázané z dôvodu vysokého rizika zdravotných problémov u potomstva, najmä hluchoty a slepoty. Šteniatka narodené z takého kríženia sa nazývajú "double merle" a často trpia vážnymi zdravotnými problémami. Ak má pes gén merle, majiteľ by mal dať urobiť testy, aby sa predišlo nevedomému kríženiu s iným merle jedincom.

Zdravotné komplikácie a kríženie bez preukazu pôvodu (PP)

Kríženie psov bez preukazu pôvodu (PP) je často spojené s vyšším rizikom zdravotných problémov u potomstva. Dôvodom je, že pri takomto krížení nie je zaručená genetická čistota a zdravie rodičov. Množitelia, ktorí sa zameriavajú na zisk a nie na zdravie psov, často krížia príbuzných jedincov alebo jedince s genetickými predispozíciami na určité choroby. V roku 2020 bolo zaznamenané najväčšie množstvo narodených hendikepovaných šteniat z bez PP chovu. Medzi tieto šteniatka patrili jedince s hluchotou, slepotou, epilepsiou, srdcovými vadami a inými zdravotnými problémami.

Etické aspekty kríženia a alternatívy pre zodpovedných chovateľov

Okrem genetických a zdravotných rizík je potrebné zvážiť aj etické aspekty kríženia psov. Zodpovední chovatelia sa snažia zachovať a zlepšovať plemenné štandardy, zdravie a povahu psov. Pre zodpovedných chovateľov existujú alternatívy ku kríženiu, ktoré umožňujú zachovať a zlepšovať plemená psov bez zbytočných rizík. Medzi tieto alternatívy patrí:

• Výber zdravých a geneticky testovaných jedincov: Pred zaradením psa do chovu je dôležité vykonať genetické testy na vylúčenie dedičných chorôb.
• Dodržiavanie plemenných štandardov: Chovatelia by sa mali snažiť dodržiavať plemenné štandardy a zachovávať typické vlastnosti plemena.
• Spolupráca s inými chovateľmi: Spolupráca s inými chovateľmi umožňuje výmenu genetického materiálu a znižuje riziko príbuzenskej plemenitby.
• Podpora výskumu a vzdelávania: Podpora výskumu v oblasti genetiky psov a vzdelávanie chovateľov o zodpovednom chove sú kľúčové pre zlepšenie zdravia a kvality života psov.

Legislatíva a sprísňovanie podmienok chovu psov

Legislatíva týkajúca sa chovu spoločenských zvierat, najmä tzv. množiarní psov, sa sprísni. Návrh by sa mal dostať do parlamentu asi na jar 2026. „Na základe mnohých negatívnych skúseností s majiteľmi množiarní budeme musieť prísť s úpravou viacerých legislatívnych opatrení. Budú sa musieť definovať pravidlá a podmienky pre chovné zariadenia a množiarne. Zaviesť by sa podľa jeho slov mal napríklad trest zákazu chovu a držby zvierat. „Doteraz neplatí, že ak je chovateľ odsúdený, že nemôže následne ďalej chovať. Krádež živého zvieraťa napríklad nie je definovaná ako trestný čin,“ priblížil. Zavedie sa nová skutková podstata trestného činu s názvom ‚chov zvierat v nevhodných podmienkach‘. Legislatíva musí úplne zakázať chov nepapierových psov na obchodovanie.

Sprísnenie držania nebezpečných psov

Sprísniť držanie nebezpečných psov, ktoré z dôvodu svojho doterajšieho správania môžu pri útoku na človeka alebo zviera ohroziť vážnym spôsobom jeho zdravie alebo život, je cieľom novely zákona o podmienkach držania psov, ktorú poslanci NR SR posunuli do druhého čítania. Podľa dôvodovej správy ich aktivitu v tejto oblasti vyvolala akútna potreba riešenia nárastu nebezpečných útokov psov, ktoré mali za následok vážne ublíženie na zdraví alebo smrť človeka. Novela preto zavádza pre držiteľov nebezpečných psov sprísnené podmienky chovu, držania a vodenia psa. Odborné činnosti súvisiace s plnením týchto podmienok majú zabezpečovať odborníci a organizácie z oblasti kynológie, ktoré výkonom týchto činností poverí Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ak teda právna norma prejde v navrhovanej podobe, tak držať alebo vodiť nebezpečného psa bude môcť len osoba odborne spôsobilá na jeho ovládanie. Odborná spôsobilosť sa má preukazovať dokladom o absolvovaní kynologického školenia. Novela poslancov Smeru-SD zároveň počíta s tým, že nebezpečného psa bude možné chovať len v chovnom priestore alebo zariadení na chov alebo držať ho v priestore, ktorý tento pes stráži, a to len na základe schválenia tohto priestoru alebo zariadenia poverenou osobou. Kým v súčasnosti platí, že nebezpečný pes je taký, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný a nepoužil sa v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi, po novom má byť nebezpečný aj pes, ktorý nekontrolovane alebo na povel zaútočí na iné zviera. Právna norma zároveň zakazuje vstup so psom na miesta, kde je zvyčajná prítomnosť detí, najmä miest slúžiacich na športové aktivity, hru a vzdelávanie. Výnimku zo zákazu bude mať pes so špeciálnym výcvikom.

Kontroverzie v legislatíve o krížencoch

V návrhu zákona sa píše, ak sa nebezpečným stane čistokrvný pes, jeho majiteľ je povinný do 30 dní predložiť osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Keď sa nebezpečným stane kríženec, má sa automaticky odobrať majiteľovi k utrateniu. Podľa riaditeľa odboru legislatívy Pavla Ňuňuka, 56 percent útokov psov spravia krížence. Pritom samotná kynologická jednota priznáva, že štatistiky nemajú vypovedaciu hodnotu, pretože nevychádzajú z toho, aká je populácia. Občianske združenie Jeden meter to považuje za diskrimináciu. Daniela Košecká z tohto združenia hovorí: „Pre čistokrvného psa existuje ešte šanca na to, že môže dožiť relatívne teda na vodítku a s náhubkom, ale pre kríženca už také isté správanie znamená rozsudok smrti.“ Miroslava Brtková z občianskeho združenia Jeden meter dodáva, že riešením tohto problému by mohlo byť postihovanie majiteľov a nie ich psov.

Kontrola chovných zariadení

Veterinárni lekári vykonali na základe podnetu v obci Budča neohlásenú kontrolu registrovaného chovného zariadenia pre spoločenské zvieratá. V tomto zariadení sa chovajú psy za účelom predaja a exportu. V čase kontroly sa na uvedenom mieste nachádzalo 186 psov, z toho 27 samcov, 104 samíc a 55 šteniatok závislých na matke. Psi v interiéri neboli socializované a niektoré vykazovali poruchy správania sa z dôvodu, že sú neustále zatvorené. Zvieratá boli identifikované mikročipom, zaevidované v Centrálnom registri spoločenských zvierat s platnou vakcináciou proti besnote. Veterinárni inšpektori skontrolovali aj veterinárne preukazy/pasy zvierat aj sprievodné doklady a podmienky chovu psov v chovnom zariadení. Stav zvierat kontroluje zmluvný súkromný veterinárny lekár. V chove sa nachádzali plemená ako kokeršpaniel, pudel, labrador, jazvečík, husky, ale aj rasy Yorkshire teriér, Bernský salašnícky pes, retríver a podobne. Veterinárni inšpektori zistili nedostatky v exteriéri chovného zariadenia. Psom chýbal prístrešok a boli vystavené vplyvom vonkajšieho prostredia. Nevhodné podlahy, roztrhnuté pletivo aj ostré plechy rovnako ohrozovali ich bezpečnosť počas voľného pohybu. Chovateľovi boli uložené opatrenia v súlade s platnou legislatívou a 32 psov bolo z nevyhovujúcich podmienok zhabaných. Zhabanie a umiestnenie zvierat sa realizovalo aj vďaka spolupráci s občianskymi združeniami. Zariadenie je v súčasnosti monitorované veterinárnymi inšpektormi RVPS Zvolen. Dobré životné podmienky a zdravie zvierat sú a budú pre nás prioritou. Na kontroly sa budú zameriavať všetky RVPS naprieč Slovenskom. Chovný priestor je miesto, ktoré zvieratá roky neopustia, nie sú venčené ani vypúšťané mimo svojich kotercov. Zo spoločenských zvierat pri takýchto chovoch vznikajú zvieratá „hospodárske“. Na podmienkach ich chovu už nie je nič spoločenské. Dokonca aj hospodárske zvieratá sú vypúšťané na pastviny, nepoznajú len 4 steny.

Zákon č. 282/2002 Z. z. o niektorých podmienkach držania psov

Tento zákon upravuje niektoré podmienky držania psov a nevzťahuje sa na služobné psy. Definuje pojmy ako zvláštny pes (používaný bezpečnostnými službami, horskou službou, pri záchranných prácach, so špeciálnym výcvikom), nebezpečný pes (každý pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi), a voľný pohyb psa (pohyb psa bez vôdzky mimo chovného priestoru). Každý pes držaný nepretržite viac ako 90 dní na území Slovenskej republiky podlieha evidencii psov, ktorú vedie obec. Držiteľ psa je povinný prihlásiť psa do evidencie a nahlásiť zmeny. Obec vydá evidenčnú známku psa. Vodiť psa mimo chovného priestoru môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať. Vodiť nebezpečného psa na verejnom priestranstve môže len osoba plne spôsobilá na právne úkony a pes musí mať náhubok. Za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na sprevádzanie psom so špeciálnym výcvikom má právo byť sprevádzaná psom na verejne prístupných miestach. Obec môže všeobecne záväzným nariadením vymedziť miesta, kde je voľný pohyb psa zakázaný alebo vstup so psom zakázaný. Ak pes znečistí verejné priestranstvo výkalmi, ten, kto psa vedie, je povinný výkaly bezprostredne odstrániť. Zákon tiež stanovuje priestupky a pokuty za ich porušenie.

Chovateľstvo s PP verzus množenie

Hlavný rozdiel medzi chovom s preukazom pôvodu a množením spočíva v zodpovednosti a kontrole. Chovateľ s PP vynakladá značné prostriedky a čas na to, aby zabezpečil zdravé a geneticky čisté potomstvo. Cena "papierových" šteniat odráža tieto náklady, ktoré zahŕňajú krycie poplatky, veterinárne vyšetrenia, genetické testy, krmivo, čipovanie, očkovanie a socializáciu. Množenie, naopak, je bezcieľna produkcia šteniat, kde sa zameriava na zisk a ignorujú sa zdravotné a genetické riziká. "Čistokrvné šteňa bez PP" je zavádzajúce označenie, pretože bez preukazu pôvodu nemožno doložiť jeho pôvod. Rodičia šteniat bez PP často nie sú testovaní na genetické choroby, čo vedie k vyššej pravdepodobnosti výskytu dedičných chorôb u potomstva.

Akita Inu: Príklad plemena ohrozeného neodborným množením

Ako príklad plemena, ktorému hrozí znehodnotenie neodborným množením, môžeme uviesť Akita Inu. Objavuje sa stále viac jedincov bez preukazu pôvodu, ktorí sa neodborným množením začínajú čím ďalej, tým viac kvalitatívne približovať štandardu, avšak, bohužiaľ, nie je možné zaradiť ich do chovu, pretože nespĺňajú základné podmienky pre ďalší rozvoj plemena. V súčasnosti čelíme viacerým faktorom, ktoré k tejto situácii negatívne prispievajú. V prvom rade treba úprimne povedať, že jedným z najdôležitejších faktorov pri kúpe psa je, prirodzene, cenová dostupnosť, ktorú spĺňajú najmä psy bez PP. Psy s PP sú totiž často o 200 - 500 % drahšie, pretože cena v zásade odzrkadľuje aj náklady, ktoré pri zodpovednom chove prudko rastú. Druhým problémom je nedostatočná informovanosť verejnosti o špecifikách daného plemena. To, čo treba vytvoriť, je prepojenie medzi majiteľmi a chovateľmi a priateľské posúvanie informácií, skúseností a vedomostí navzájom. Akity patria medzi najstaršie cielene chované plemená na zemi. Pre správne fungovanie stránky povoľte Javascript vo Vašom prehliadači. Starostlivosť o srsť akít je tvrdý oriešok pre majiteľa, ktorí ich rozmaznávajú doma. Akity pĺznu dvakrát do roka, pri kefovanie zistíte, že máte zrazu miesto medvedíka Nahácký, ale po pár týždňoch je zase všetko dorastenej. Inak akity majú samočistiaci srsť, takže vyzerajú stále čistučké. Psa kúpeme spravidla len pred výstavou. Ich chlpy postrádajú charakteristický psí zápach. Nie je potreba žiadna špeciálna úprava ako trimovanie, ani dokonca strihanie. Stačí naozaj len prečesať. Na pohyb akity nie sú práve veľmi náročné. Majú rady prechádzky a hry, skrátka všetko, čo každý iný pes. Pokiaľ ale máte plány na profesionálne pretekanie napr. V agility či coursingu, radšej na to zabudnite. Akita sa rada rozhoduje o všetkom sama a nebude zrovna nadšená zo skákanie cez prekážky. Iste sa nájdu aj výnimky, ale väčšina akít u aktivít vydržia len chvíľu a robia ju svojím tempom.

tags: #cielene #krizenie #psov #je #zakazane