Pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky je kľúčová otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia. Táto problematika je obzvlášť komplexná v prípade doktorandského štúdia, ktoré má špecifické postavenie v systéme sociálneho a zdravotného poistenia.
Historický vývoj započítavania doby štúdia
Do 31. decembra 2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 bol občanovi priznaný a vypočítaný dôchodok aj za dobu štúdia.
Od 1. januára 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Od tohto dátumu doba štúdia už nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia, pretože študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca ani samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO).
Pre ilustráciu, pani Alica, narodená v roku 1983, študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007. Z tejto doby sa jej do dôchodku započíta len doba štúdia v rokoch 2002 a 2003.
Započítavanie stredoškolského štúdia
Započítavanie stredoškolského štúdia závisí od doby povinnej školskej dochádzky v čase, keď bol občan žiakom. Povinná školská dochádzka bola v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná. Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia. Napríklad:
- Od školského roka 1961/1962 do konca školského roka 1977/1978 trvala povinná školská dochádzka deväť rokov.
- Od školského roka 1978/1979 do konca školského roka 1983/1984 sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi.
- Od školského roka 1984/1985 do konca školského roka 2007/2008 trvala povinná školská dochádzka desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 sa však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
Postavenie doktoranda v sociálnom a zdravotnom poistení
Doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu. Doktorand je študent, nie zamestnanec.
Od 1. septembra 2007 nemá doktorand v dennej forme doktorandského štúdia postavenie zamestnanca vysokej školy a vysoká škola nemá postavenie jeho zamestnávateľa. Vysoká škola mu poskytuje štipendium, ale nie je povinná za neho odvádzať poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie.
Z pohľadu Sociálnej poisťovne doktorand, ktorý absolvuje študijný program tretieho stupňa, nemá voči nej žiadne povinnosti a zo štipendia poistné neplatí. Na rozdiel od stredoškolského štúdia a vysokoškolského štúdia 1. a 2. stupňa, za ktoré si možno poistné na dôchodkové poistenie doplatiť dodatočne kedykoľvek v budúcnosti, doktorandské štúdium ako študijný program tretieho stupňa sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažuje, a preto to možné nie je.
Ak má doktorand záujem o sociálne poistenie, môže využiť len dobrovoľné poistenie a platiť si poistné sám. Na to sa však nikdy nemôže prihlásiť spätne.
Výnimky a možnosti pre doktorandov
Iná situácia nastáva, keď doktorand popri doktorandskom štúdiu pracuje (aj na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti) alebo je samostatne zárobkovo činná osoba. Vtedy už poistné platí ako každý iný zamestnanec alebo si povinnosti plní ako každá iná SZČO.
Rozhovor o témach SecTec Security Day 2026 | Prečo je prevencia dôležitá | Petr Lasek | Radware
Zdravotné poistenie
Podľa zákona č. 594/2007 Z. z., s účinnosťou od 1. januára 2008, sa doktorandi považujú za poistencov štátu. Štát platí poistné za študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme, nezískal už vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov.
Nemocenské poistenie a materské
Od 1. januára 2008 nie je obdobie dennej formy doktorandského štúdia obdobím nemocenského poistenia, čoho dôsledkom je, že doktorandovi nevzniká nárok na dávky nemocenského poistenia.
Pre doktorandky, ktoré plánujú po ukončení doktorandského štúdia materstvo, stojí za zváženie prihlásiť sa ako dobrovoľný platiteľ na nemocenské poistenie, aby si tak zabezpečili nárok na materské vo vyššej sume, ako sa poskytuje rodičovský príspevok.
Podľa § 48 ods. 1 ZSP má poistenka nárok na materské vtedy, ak v posledných 2 rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Ak túto podmienku nesplní, patrí jej rodičovský príspevok.
Dôchodkové poistenie
V prípade, že sa doktorand počas dennej formy doktorandského štúdia prihlási ako dobrovoľný platiteľ na dôchodkové poistenie, zohľadní sa mu toto obdobie na účely výpočtu starobného dôchodku.
Daňové aspekty doktorandského štúdia
Štipendium, teda príjem plynúci doktorandom z doktorandského štúdia, je podľa zákona č. 621/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2008 príjmom oslobodeným od dane z príjmov, ktorý nevstupuje do ročného zúčtovania ani do daňového priznania. Štúdium v dennej forme doktorandského štúdia sa na daňové účely, rovnako ako aj na účely sociálneho a zdravotného poistenia, považuje za 3. stupeň vysokoškolského štúdia.
Zákon o prídavku na dieťa (ZoPD) nepovažuje doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia za vyživované nezaopatrené dieťa na účely poskytovania prídavku na dieťa. Nie je tak splnená ani podmienka na uplatnenie nároku na daňový bonus, pretože za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa považuje iba vysokoškolské štúdium 1. a 2. stupňa.
Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na manžela alebo manželku sa do vlastného príjmu manžela alebo manželky nezahŕňa štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie. Ide iba o štipendium poskytované študujúcim vysokoškolského štúdia 1. a 2. stupňa, okrem externého štúdia.
Vplyv doktorandského štúdia na pracovnoprávne vzťahy
Doktorand v dennej forme doktorandského štúdia nemá od 1. septembra 2007 postavenie zamestnanca. Nevzniká mu nárok na dovolenku a na ďalšie nároky, ktoré ustanovuje Zákonník práce pre osoby zamestnané v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy.
Obdobie doktorandského štúdia má vplyv iba na ďalší pracovnoprávny vzťah, v ktorom sa toto obdobie započíta do období, ktoré ovplyvňujú nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky. Do času trvania pracovného pomeru sa podľa § 103 ods. 5 písm. e) Zákonníka práce započítava čas doktorandského štúdia.