Kategória chránených osôb v slovenskom právnom poriadku zahŕňa rôzne skupiny obyvateľstva, ktorým je z dôvodu ich zraniteľnosti alebo špecifického postavenia poskytovaná zvýšená právna ochrana. Jednou z dôležitých skupín sú aj seniori, definovaní zákonom ako osoby nad 60 rokov. Tieto osoby sú často obeťami trestnej činnosti, a preto je ich ochrana kľúčová. Ministerstvo vnútra SR sa seniorom, ktorí spadajú do kategórie zákonom chránených osôb, venuje celoročne. Najúčinnejším prostriedkom prevencie, ktorú robia pracovníci odboru prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra SR, sú priame stretnutia a rôzne druhy aktivít, prednášky, informačné kampane. Takéto aktivity pomáhajú seniorom získať odvahu a v mnohých prípadoch sa odhodlajú nahlásiť trestný čin. Lepšia informovanosť starších generácií pomáha znižovať latenciu, ktorá však môže byť stále vysoká.
Novela Trestného zákona a zvýšená ochrana seniorov
Národná rada SR schválila 25. októbra 2016 zákon o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmito „niektorými zákonmi“ sú okrem iného v článkoch II. Trestný zákon a III. Trestný poriadok. Zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2017, priniesol významné zmeny v ochrane seniorov.
Chránená osoba - osoba vyššieho veku
Novela zabezpečuje osobe vyššieho veku, tento pojem je súčasťou osobitného kvalifikačného pojmu chránená osoba v zmysle ustanovenia § 139 písm. Trestného zákona v trestnom čine nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi § 269a. Dôvodom navrhovanej zvýšenej zákonnej ochrany osôb vyššieho veku je skutočnosť, že tieto osoby, t.j. seniori sú častými obeťami páchania uvedenej trestnej činnosti.
Okrem seniorov sa novela Trestného zákona dotkla aj iných kategórií osôb. Napríklad, novela prideľuje osobe zdravotníckeho pracovníka pri výkone zdravotníckeho povolania smerujúceho k ochrane života a zdravia štatút chránenej osoby a zabezpečuje takejto osobe vyššiu právnu ochranu. Vzhľadom na narastajúcu incidenciu prípadov, kedy sa zdravotnícki pracovníci pri výkone zdravotníckeho povolania, resp. pri záchrane života alebo ochrane zdravia stávajú obeťami nebezpečného vyhrážania, pokusov alebo dokonaných trestných činov ublíženia na zdraví, alebo obeťami inej verbálnej či fyzickej agresie zo strany ošetrovaných pacientov, ich príbuzných alebo zúčastnených osôb, sa ustanovuje nový režim zákonnej ochrany osoby zdravotníckeho pracovníka pri výkone zdravotníckeho povolania tým, že získava štatút chránenej osoby v § 139 ods. 1 písm. j).
Antidiskriminačné princípy a ochrana seniorov
V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. V spojení s uvedenou zásadou ďalej platí, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Princíp rovnosti v právach a povinnostiach a zákaz diskriminácie je bohato zakotvený tak v medzinárodnom práve, v práve EÚ, ako aj v osobitných právnych predpisoch Slovenskej republiky - predovšetkým v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Osobitný a ďalekosiahly právny význam v uvedenej problematike má taktiež judikatúra orgánov súdnej moci.
Vo všeobecnosti, zásada rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi (t. j. najmä podľa Zákonníka práce, ako aj podľa iných osobitných zákonov regulujúcich napr. sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť, prístup k tovarom a službám, vzdelávanie). Výpočet oblastí, v ktorých sa uplatní zásada rovnakého zaobchádzania, je len exemplifikatívny (dikcia „najmä v oblastiach“).
Podpora a prevencia pre seniorov
MV SR prostredníctvom odboru prevencie kriminality udržiava so seniorskými organizáciami či združeniami pre občanov so zdravotným postihnutím intenzívnu komunikáciu a spolupracuje na rôznych aktivitách. „Teší ma, že naši odborníci sa starajú aj o túto zraniteľnú skupinu občanov. MV SR má aj pre seniorov k dispozícii po celom Slovensku informačné kancelárie pre obete trestných činov (ďalej len „IK“), ktoré sú zriadené v každom kraji.
Na besedách či zážitkových workshopoch sa často dozvedáme, že seniori na základe nami sprístupnených informácií dokázali čeliť podvodníkom a nenechali sa nachytať.
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím
Pod skupinu osobitne chránených zamestnancov možno zaradiť rôznorodé skupiny zamestnancov s určitým špecifickým atribútom, z dôvodu ktorého Zákonník práce prisudzuje takejto kategórii zamestnancov zvýšenú právnu ochranu. Pod kategóriu osobitne chránených zamestnancov možno zaradiť rôznorodé skupiny zamestnancov, ktorých zvýšená právna ochrana je zdôvodnená vekom zamestnanca, jeho zdravotným či rodinným stavom, okolnosťami, za akých vykonáva prácu, či životnou situáciou, v ktorej sa nachádza.
Občan so zdravotným postihnutím je taký občan, ktorý je uznaný za invalidného občana. Osoba je invalidná, ak pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (o viac ako 40 %) v porovnaní so zdravou osobou. Konkrétnu povinnosť zamestnávateľov upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú viac ako 20 zamestnancov musia zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu zamestnancov, ktorých zamestnávajú.
Chránené pracoviská a dielne
Jedným z nástrojov štátu v tejto oblasti je podpora vytvárania chránených pracovísk a dielní. Chráneným pracoviskom je pracovisko, na ktorom pracuje občan, ktorý nevykonáva svoju prácu v chránenej dielni. Je ním napríklad aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Tieto náklady súvisia s prepravou osôb zdravotne postihnutých na miesto výkonu práce a týkajú sa predovšetkým prispôsobenia podmienok pre zamestnanca (napr. prispôsobenie pracovného prostredia, pomôcky).