Kvalita života seniorov je v súčasnosti často diskutovanou témou, najmä s narastajúcim podielom staršej populácie v spoločnosti. Tento fenomén otvára priestor pre konštruktívnu diskusiu o smerovaní edukácie seniorov a potrebe jej profesionalizácie, najmä v rezidenciálnych zariadeniach. Stratou sebestačnosti alebo inštitucionalizáciou seniori naďalej zostávajú indivíduami s rôznorodými potrebami, záujmami a životnými ašpiráciami. Uspokojovanie týchto potrieb sa stáva jedným z predpokladov kvalitnejšieho života, hoci je sprevádzané viacerými obmedzeniami (zdravotné, sociálne, ekonomické a i.) a problémami.
Čo je kvalita života seniorov?
Kvalita života je multidimenzionálny pojem, ktorý má viacero významových dimenzií: materiálnu (existenciálnu), psychologickú, kultúrno-antropologickú, morálnu, sociologickú, medicínsku, estetickú a iné. Na kvalitu života seniorov možno nazerať optikou viacerých vied či vedných disciplín. Okrem pojmu kvalita života sa v odbornej literatúre stretávame aj s ďalšími súvzťažnými, prípadne synonymne chápanými pojmami ako sociálna pohoda, pocit pohody, individuálny stav pohody, sociálny blahobyt, ľudský rozvoj, životná úroveň, šťastie, zdravie, bohatstvo, spokojnosť a pod. Pohoda a spokojnosť v rôznych oblastiach života predstavujú spoločný menovateľ väčšiny definícií kvality života a sú kľúčovými zložkami indikátorov individuálnej kvality života.
Kvalitu života je možné chápať ako rozdiel medzi očakávaním a tým, čo človek v skutočnosti v živote dosiahne. Čím menší je rozdiel, tým je vyššia kvalita života. Čím menej je človek schopný dosiahnuť svoje očakávania, tým horšia je kvalita jeho života. Samotnú kvalitu života je potrebné vždy skúmať a popisovať v konkrétnych historických, ekonomických, politických, teritoriálnych, ako aj filozofických, duchovných a sociokultúrnych podmienkach. Štandardné či dokonca nadštandardné uspokojovanie materiálnych potrieb človeka nemusí v zásade predurčovať jeho skutočnú kvalitu života.
Je dôležité doceniť všetky stránky osobnosti, pretože kvalita života seniora nezávisí iba od toho, či má čo jesť, čo si obliecť a kde skloniť hlavu, ale tiež od toho, akým spôsobom napĺňa ďalšie roky svojho života, kde ich prežíva, s kým ich prežíva, ako kvalitne ich prežíva atď. Neexistuje priamoúmerná súvislosť medzi vyšším sociálno-ekonomickým postavením a úrovňou kvality života. Kvalitu života seniorov je potrebné hodnotiť z perspektívy rôznych väzieb, ktoré sú porovnateľné s hierarchiou potrieb človeka.
Faktory ovplyvňujúce kvalitu života seniorov
Existuje špecifická skupina faktorov, ktoré majú vplyv na kvalitu života človeka. Medzi ne patria:
- Vek
- Pohlavie
- Rodinná situácia
- Polymorbidita (prítomnosť viacerých ochorení súčasne)
- Dosiahnuté vzdelanie
- Hodnotový systém človeka
- Ekonomická situácia
- Kultúra a iné
- Celková spokojnosť so životom.
- Spokojnosť s parciálnymi oblasťami života (rodina, práca, bývanie, sebarealizácia a pod.).
- Hľadanie najvýznamnejších faktorov, ktoré podmieňujú vznik subjektívneho pocitu kvalitného a zmysluplného života a hľadanie vzťahu medzi danými faktormi.
Model kvality života podľa E. Heřmanovej
E. Heřmanová (2012) navrhuje štvordimenzionálny model kvality života, ktorý odráža konkrétne podmienky a výsledky života, ako aj dimenzie vonkajšieho a vnútorného pohľadu.
- Konkrétne vonkajšie podmienky: Rôzne objektívne predpoklady, životné šance, ekonomické, kultúrne, prírodné a iné zdroje, hmotné i nehmotné štruktúry, alebo regionálne sa líšiace „štartovacie pozície“, ktorými disponuje dané človekom obývané prostredie a konkrétna spoločnosť. Človek môže i nemusí využívať tieto podmienky, môže o nich vedieť alebo nevedieť a môže ich tiež inak (individuálne) vnímať a hodnotiť. Týmito podmienkami sa zaoberá ekonómia, ekológia, sociológia, politológia, história, architektúra, kulturológia, geografia a i.
- Konkrétne vnútorné podmienky: Rôzne objektívne, vrodené a/alebo získané predpoklady na prežitie rôzne kvalitného života a na uplatnenie sa jednotlivca v spoločnosti. Tieto podmienky sú predmetom záujmu psychológie, antropológie, medicíny (genetiky), etiky, ale i vied o výchove.
- Zvonka (spoločnosťou) hodnotené výsledky života jednotlivca: Vypovedajú o vzťahu spoločnosti k jednotlivcom a o ich ohodnotení. Bližšie sa týmito otázkami zaoberá filozofia, etika a ideológia.
- Hodnotenie a reflexia utvárania, prežívania a výsledkov vlastného života človekom samotným: Úzko súvisí s hodnotovou orientáciou, s individuálnymi alebo skupinovými potrebami a ich uspokojovaním. Na túto dimenziu možno nazerať optikou všeobecnej a sociálnej psychológie i sociológie.
I. Farský et al. (2007) identifikovali faktory ovplyvňujúce kvalitu života seniorov žijúcich v rezidenciálnych podmienkach, medzi ktoré patria sebahodnotenie, funkčný potenciál v societe, akceptácia zmenených životných podmienok, adaptačno-adjustačný faktor spätý s pobytom v zariadení a efektívne spracovanie straty. Mnohé z týchto oblastí možno ovplyvňovať prostredníctvom cielenej seniorskej edukácie v sociálnych zariadeniach.
Edukácia seniorov ako nástroj zlepšenia kvality života
Problematika vzdelávania starších ľudí otvára nový priestor pre konštruktívnu diskusiu o tom, akým smerom sa uberať ďalej v edukácii seniorov. Hoci sú univerzity tretieho veku populárne, možnosti edukácie pre seniorov žijúcich v sociálnych zariadeniach sú často okrajovou otázkou. Predmetom záujmu sa stáva edukácia ako konkrétny profesijný nástroj (sociálneho) andragóga, pomocou ktorého možno ovplyvniť spokojnosť seniorov s vlastným životom.
Výskum vplyvu edukácie
V rámci výskumu sa sledoval vplyv edukácie na kvalitu života seniorov, ktorí žijú v sociálnych zariadeniach. Dizertačná práca M. Zimermanovej (2012b) skúmala vplyv programu spolupráce detských domovov a zariadení pre seniorov na kvalitu života seniorov. Programy podobného druhu sú považované za nástroje medzigeneračného učenia, ktorých využitie v praxi je viacstranné, nielen vo vzťahu k deťom a seniorom, ale aj k celej spoločnosti. M. Rabušicová, L. Kamanová a K. Pevná (2011) sa bližšie zmieňujú o viacerých výhodách medzigeneračných programov pre všetky zainteresované strany.
Výsledky výskumu M. Zimermanovej ukázali, že spolupráca detí a seniorov z rezidenciálnych zariadení nezvýšila kvalitu života seniorov ani frekvenciu pozitívnych emócií. Avšak, prostredníctvom aplikovaného kooperačného programu sa znížila frekvencia negatívnych emócií a neemocionálnych stavov u seniorov. Účasť seniorov na spoločných stretnutiach s deťmi môže byť obohatením pre obe strany. Seniorom sa tak naskytá príležitosť komunikovať s deťmi, hrať sa s nimi, čítať im, pomáhať im pri domácich úlohách, chodiť s nimi na prechádzky, tráviť s nimi dni voľna, čiastočne sa o ne aj starať, odovzdávať im lásku, skúsenosti a porozumenie. Prostredníctvom aktivít podobného charakteru je možné docieliť opätovné zmobilizovanie vnútorných síl starších ľudí, a najmä ich osobnostného potenciálu. Seniori by vďaka týmto stretnutiam získali nové sociálne roly a nadobudli pocit zodpovednosti, ako aj spoločenskej a individuálnej užitočnosti.
TENTO LIEK TI NIČÍ MOZOG: Skrytá príčina rýchlej demencie u seniorov! | Silní a Zdraví
Prieskum potrieb vzdelávania seniorov v sociálnych zariadeniach
V marci 2013 sa uskutočnil prieskum v dvoch zariadeniach sociálnych služieb v Nitrianskom samosprávnom kraji. Použil sa dotazník vlastnej konštrukcie s pätnástimi položkami, pričom prvých päť bolo zameraných na získanie základných údajov o respondentoch. Celkový počet respondentov bol 50 (36 žien, 14 mužov). Cieľom prieskumu bolo zistiť, či majú seniorskí klienti potrebu ďalej sa vzdelávať a v čom vidia význam vzdelávania vo vyššom veku.
Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že len 24 % respondentov má v súčasnosti potrebu ďalej sa vzdelávať, zatiaľ čo až 72 % túto potrebu vôbec nevykazuje. Seniori odôvodňovali svoj nezáujem o vzdelávanie vysokým vekom (11 respondentov), zdravotnými dôvodmi (4 respondenti), zabúdaním (1 respondent) a absenciou tejto potreby (1 respondent).
Celkový (ne)záujem seniorov v rezidenciálnej starostlivosti o ďalšie vzdelávanie môže byť determinovaný viacerými faktormi, ako napríklad okolnosťami inštitucionalizácie, dosiahnutým stupňom vzdelania, profesijnou a inými sociálnymi rolami, prostredím, z ktorého do zariadenia prišli, životnými ašpiráciami, národnou mentalitou, samotnou osobnosťou, adaptačnou stratégiou a v neposlednom rade i zdravotným stavom seniorov.
Hodnotenie zdravotného stavu seniorov
V rámci prieskumu sa seniori tiež vyjadrili k hodnoteniu svojho súčasného zdravotného stavu.
| Hodnotenie zdravotného stavu | Počet respondentov | Percentuálny podiel (%) |
|---|---|---|
| Výborný | 0 | 0 % |
| Dobrý | 5 | 10 % |
| Uspokojivý | 20 | 40 % |
| Zlý | 25 | 50 % |
| Celkom | 50 | 100 % |
Predpokladalo sa, že „výborný“ zdravotný stav bude vnímať len malý počet respondentov alebo nikto, čo môže súvisieť s objektívnou skutočnosťou zlého zdravotného stavu seniorov a ich odkázanosti na ústavnú starostlivosť. Zdravotný stav je často diskutovanou témou medzi seniormi, ktorí sú v tejto problematike dobre zorientovaní a pripisujú jej veľký význam.
Liekový manažment a kvalita života seniorov
Kvalita života seniorov zahŕňa okrem iného aj zdravie, ktoré je určujúcim determinantom. V tomto kontexte zohráva kľúčovú úlohu efektívny liekový manažment, najmä u tých seniorov, ktorí žijú v zariadeniach sociálnych služieb alebo v domácom prostredí a sú odkázaní na pravidelné užívanie liekov.
Výzvy v liekovom manažmente u seniorov
Farmakoterapia u pacientov starších ako 65 rokov si vyžaduje individuálny prístup zohľadňujúci fyziologické zmeny súvisiace so starnutím, polymorbiditu (prítomnosť viacerých ochorení súčasne), polyfarmakoterapiu (užívanie viacerých liekov súčasne), zhoršenú adaptáciu organizmu a potenciálne nežiaduce účinky a interakcie liekov. Polypragmázia (nadmerné užívanie liekov), poddávkovanie liekov a nevhodná preskripcia predstavujú zásadné problémy v geriatrickej preskripcii.
Odborný prieskum v oblasti liekového manažmentu v rôznych zariadeniach sociálnych služieb na Slovensku zistil, že tieto zariadenia často nemajú kvalitný liekový manažment a zdravotné sestry sú pod časovým stresom pri príprave a podávaní liekov klientom. To vedie k zvýšenému riziku chýb, opätovnému užitiu lieku po ukončení liečby, plytvaniu liekov a nedostatočnej komunikácii s lekárnikmi a ošetrujúcimi lekármi. V niektorých zariadeniach príprava liekov pre 60 klientov môže trvať až 7 hodín, počas ktorých prejde sestre rukou približne 490 jednotlivých tabletiek.
Ďalším problémom je príprava liekov do umelých liekových dávkovačov na 7 dní, čo predstavuje riziko manipulácie s liekmi a straty ich terapeutickej účinnosti po 72 hodinách. V súčasnosti je v zariadeniach sociálnych služieb veľký nedostatok odborného zdravotného personálu a dochádza k tomu, že aj nekvalifikovaný personál chystá a podáva lieky, čo je vysoké riziko ohrozenia zdravotného stavu klienta.
Monitorovací Systém Dávkovania Liekov (MSDL)
V reakcii na tieto problémy bol vytvorený inovatívny projekt Monitorovací Systém Dávkovania Liekov (MSDL). Je zameraný na skvalitnenie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb na Slovensku pri príprave a podávaní liekov u dlhodobo chorých klientov, ako aj pre klientov žijúcich v ich domácom prostredí.
Ciele a prínosy MSDL
- Zlepšenie komunikácie medzi odbornými pracovníkmi v zariadeniach sociálnych služieb a s externými odbornými zdravotníckymi pracovníkmi.
- Zjednodušenie liekového auditu vedúcou sestrou.
- Zamedzenie opätovného užitiu lieku klienta po ukončení liečby.
- Zníženie chýb pri podávaní liekov.
- Kontinuálny monitoring užívania liekov.
- Zníženie alergických reakcií klientov na lieky.
- Ušetrenie času a zníženie stresu pre zdravotný personál.
- Zníženie administratívnej práce sestier.
- Bezpečné podávanie liekov klientom a bezpečný presun liekov po zariadení.
- Jednoduchá archivácia a prístup k liekovým informáciám pacienta.
- Zníženie financií zdravotných poisťovní za zaplatenie lieku, hospitalizáciu klienta a výjazdy záchranárov.
- Ušetrenie štátnych financií za likvidáciu liekov.
Výskum a overovanie MSDL
V rámci výskumného projektu MSDL sa zrealizoval seminár pre lekárnikov, sestry a praktické sestry v zariadeniach sociálnych služieb v Bratislavskom, Žilinskom a Trenčianskom kraji. Niektoré lekárne a sociálne zariadenia dostali liekový dávkovač MSDL sponzorsky na vyskúšanie. Do 1. 9. 2020 vyplnilo dotazník 296 z 316 účastníkov seminára MSDL, pričom väčšinu tvorili lekárnici, sestry, praktické sestry a opatrovatelia.
Na výskume MSDL - liekovú kartu využilo 23 sociálnych zariadení (9 v Bratislavskom kraji, 6 v Žilinskom kraji, 8 v Trenčianskom kraji), čo predstavovalo 405 klientov.
Výsledky výskumu MSDL
Prevažná väčšina účastníkov seminára MSDL ho hodnotí ako zaujímavý a získané informácie považuje za veľmi užitočné. Seminár bol hodnotený ako kvalitný, pútavý a veľmi aktuálny, s odporúčaním, aby ho absolvovali všetci pracovníci v sociálnych zariadeniach, ako aj príbuzní klientov. Na otázku, či bol MSDL-liekový manažment téma odprezentovaná zaujímavo, odpovedalo 66,89 % respondentov „veľmi zaujímavo“ a 32,77 % „úplne zaujímavo“.
Spôsob dávkovania liekov v zariadeniach ukázal, že 26,09 % zariadení využíva Petriho misku a 60,87 % umelé dávkovače liekov na 7 dní. Čas strávený sestrami pri príprave liekov pre 60 klientov bol u 65,51 % respondentov 240 minút, u 22,08 % respondentov to zaberalo „veľmi veľa času“. Na otázku, či sestry považovali tréning pri zaučení používania MSDL systému za ťažký, odpovedalo 99,31 % respondentov, že nie. Na balenie liekov pre 60 klientov do MSDL-liekovej karty potrebovali sestry v 84,13 % prípadoch 80 minút.
Sestry hodnotili balenie liekov do MSDL-liekovej karty s veľkou spokojnosťou (88,27 %). Lekárnici boli s MSDL-liekovou kartou v 79,17 % prípadoch veľmi spokojní. Až 90,12 % klientov bolo nadmieru spokojných s liekovou kartou MSDL. Na otázku, či je MSDL-lieková karta bezpečná, odpovedalo 99,33 % respondentov „samozrejme áno“. Všetci opýtaní lekárnici (100 %) by uvítali používanie MSDL-liekovej karty vo svojich zariadeniach sociálnych služieb.
Hlavné výhody MSDL
- Rýchla príprava liekov.
- S pripravenými liekmi sa nedá manipulovať.
- Jednoduchý a priehľadný liekový audit.
- Terapeutická zložka lieku neuniká, čiže liek má 100 % účinnosť.
- Minimálny vznik liekovej chyby pri príprave liekov.
- Jednoduchý prehľad naordinovaných liekov lekárom.
- Lieky môže podávať aj praktická sestra alebo opatrovateľka, keď sestra nabalí lieky do MSDL - liekovej karty.
- Bezpečnosť klienta pri pravidelnom užívaní liekov.
- U klientov je stále ponechaná samostatnosť v podávaní a užívaní liekov.
Elektronické zdravotníctvo a liekový manažment
Na Slovensku existuje eHealth - elektronická zdravotná karta pacienta, kde sa môže lekár daného pacienta rýchlo oboznámiť so zdravotným stavom pacienta a aké lieky mal predpísané v minulosti a v súčasnosti. Je to veľký pozitívny krok Slovenska, že spustilo zdravotný elektronický systém monitorovania zdravia a kontinuálnu liečbu pacienta.