Elektronická práceneschopnosť (ePN): Novinky a postup

Práceneschopnosť (PN) je stav, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako postupovať pri PN, vrátane vašich práv a povinností, a to aj v situáciách, keď sa cítite relatívne zdravý.

Čo je to PN a kedy na ňu máte nárok?

Dočasná pracovná neschopnosť nastáva, keď vám zdravotný stav neumožňuje plnohodnotne vykonávať svoje povolanie. O práceneschopnosti rozhoduje ošetrujúci lekár, ktorý zhodnotí váš zdravotný stav a určí, či ste schopný pracovať.

Dôvody pre PN

Lekár vás môže uznať za práceneschopného z dvoch hlavných dôvodov:

  • Choroba: Ak trpíte ochorením, ktoré vám bráni vo výkone práce.
  • Úraz: Ak ste utrpeli úraz, ktorý vás obmedzuje v pracovnej činnosti.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2023 sa na Slovensku zaviedla elektronická práceneschopnosť (ePN), ktorá nahrádza pôvodné papierové tlačivá. Lekár vás uzná za dočasne práceneschopného elektronicky a nevystavuje vám papierové potvrdenie.

Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.

  • PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
  • Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere” - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
  • ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
  • O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
  • Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
  • Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Práceneschopnosť (PN) vypisuje na žiadosť pacienta príslušný praktický lekár, s ktorým má poistenec - pacient uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Podmienka uzatvorenej dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacienta so všeobecným lekárom musí byť vždy splnená.

Iba v prípade neodkladného prijatia do nemocnice vystavuje PN príslušná nemocnica.

Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.

Ak vám lekár „péenku“ vystaví na papierovom tlačive, o dávku požiadate II. I. diel potvrdenia - legitimáciu dočasne práceneschopného poistenca - slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol. II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok - týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské. Pred jej odoslaním do Sociálnej poisťovne vyznačte, o ktorú dávku žiadate (nemocenské a/alebo úrazový príplatok). IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti - ak ste zamestnancom, týmto dielom si uplatníte nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ak sa do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia ePN nedostavíte na ďalšie vyšetrenie bez dohodnutia náhradného neskoršieho termínu s príslušným ošetrujúcim lekárom, ktorý určil ePN, tento deň sa považuje za deň ukončenia ePN a lekár vytvorí elektronický záznam o ukončení ePN.

Pri prvom uplatnení nároku na nemocenské/úrazový príplatok na základe elektronickej PN je poistenec povinný oznámiť do troch dní od jej vzniku číslo účtu, na ktorý sa má dávka poukazovať alebo adresu, kam žiada zaslať dávku v hotovosti. Tento účet alebo adresa sa bude používať na výplatu nemocenského a úrazového príplatku pri ePN, kým poistenec neoznámi zmenu. Oznamovať účet alebo adresu nie je povinný poistenec-zamestnanec.

Pre včasné posúdenie nároku a výplatu dávky odporúčame uviesť spôsob, akým má Sociálna poisťovňa dávku vyplatiť. Ak nenahlásite spôsob výplaty, Sociálna poisťovňa vyplatí dávku spôsobom, akým vám zamestnávateľ poskytuje mzdu.

Nie. Povinnosť oznámiť ukončenie práceneschopnosti zamestnávateľovi majú iba tí poistenci, ktorých „péenka“ nie je vystavená ako ePN, ale je v pôvodnej, papierovej podobe.

Áno, prehľad o vašej elektronickej PN nájdete vo vašom Elektronickom účte poistenca, ktorý máte zriadený v Sociálnej poisťovni. Aktivácia prístupu je jednoduchá: navštívte pobočku Sociálnej poisťovne a podpíšte Dohodu o používaní elektronických služieb.

Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť Vaše dávky) v eSlužbách.

Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.

V prípade, že vaša liečba trvá dlhšie ako 14 dní. Dávku nemocenské začína Sociálna poisťovňa vyplácať od 15. dňa práceneschopnosti. Prvých štrnásť dní hradí váš zamestnávateľ.

Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ktorý je pre chorobu, chorobu z povolania, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným.

Samotné vystavenie ePN sa automaticky považuje za žiadosť o úrazový príplatok, ak DPN vznikla z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Po uznaní práceneschopnosti prostredníctvom ePN môžete po vyšetrení ihneď odísť domov, liečiť sa, čím vám v čase ochorenia uľahčí situáciu.

V nevyhnutnom prípade môžete oprávneného lekára požiadať o vytlačenie odpisu ePN (napr. pre vlastnú potrebu, ak nie ste poistencom v Slovenskej republike a potvrdenie potrebujete pre inštitúciu sociálneho poistenia v zahraničí). Odpis ePN je vlastne papierová kópia elektronického záznamu. Má pre vás len informačný charakter a kópiu nie je potrebné predkladať Sociálnej poisťovni, ani zamestnávateľovi.

Oprávnený lekár vystavením ePN automaticky uznáva pacienta za dočasne práceneschopného zo všetkých poistných vzťahov (zárobkových činností).

V prípade, ak ePN trvá viac ako 52 týždňov, oznamuje vznik a zánik Sociálna poisťovňa SZČO.

V špecifických prípadoch (napr. ak z technických príčin nie je možné, aby príslušný ošetrujúci lekár vystavil ePN alebo iným spôsobom elektronický záznam o ePN upravil a je možné predpokladať, že technická príčina bude trvať viac ako tri kalendárne dni), vystaví vám tzv. papierové potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

V zásade je pre vás postup rovnaký ako pri zamestnancoch s tým rozdielom, že dávku nemocenské vám Sociálna poisťovňa začne vyplácať už od prvého dňa práceneschopnosti.

Po návšteve lekára a vypísaní ePN nemáte, okrem dodržiavania liečebného režimu, žiadne ďalšie povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

Výmena elektronických dokumentov sa medzi inštitúciami uskutoční elektronicky.

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.

V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu.

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca.

Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.

Ilustrácia elektronického dokumentu

Finančné zabezpečenie počas PN

Počas PN máte nárok na finančné zabezpečenie, ktoré sa skladá z dvoch častí:

  • Náhrada príjmu: Vypláca ju zamestnávateľ počas prvých 14 dní PN (po novom).
  • Nemocenské: Vypláca ho Sociálna poisťovňa od 15. dňa PN.

Kto má nárok na nemocenské dávky?

  • Povinne nemocensky poistená osoba: Zamestnanci a SZČO, ktorí platia nemocenské poistenie.
  • Dobrovoľne nemocensky poistená osoba: Osoby staršie ako 16 rokov, ktoré si platia poistné sami. Musia byť nemocensky poistení najmenej 270 dní za posledné dva roky pred nástupom na PN.
  • Osoba v ochrannej lehote: Lehota trvá 7 dní po skončení poistenia (alebo toľko dní, koľko trvalo poistenie, ak bolo kratšie ako 7 dní). V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

Výška príspevku

Výška nemocenského príspevku sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu.

Zamestnanci:

  • prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
  • štvrtý až štrnásty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
  • od pätnásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

V prípade, že si nemocenské chceme vypočítať presne, určíme si tzv. denný vymeriavací základ. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a dobrovoľne poistená osoba:

  • prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
  • od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).

Spôsob výplaty dávky

Nemocenské sa poukazuje na účet v banke alebo na adresu, ktorú ste oznámili Sociálnej poisťovni pri prvej ePN. Ak ste neoznámili spôsob výplaty, Sociálna poisťovňa vyplatí dávku spôsobom, akým vám zamestnávateľ poskytuje mzdu.

Infografika o výpočte nemocenského

Povinnosti počas PN

Počas PN máte niekoľko povinností, ktoré musíte dodržiavať:

  • Dodržiavať liečebný režim: Režim určuje ošetrujúci lekár a je zameraný na podporu liečby.
  • Zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského: V prípade zmeny adresy ju bezodkladne oznámte Sociálnej poisťovni.
  • Nezdržiavať sa požívania alkoholických nápojov a fajčenia: Je dôležité dodržiavať životosprávu, ktorá podporuje liečbu.
  • Neodstraňovať prekážky na výkon kontroly: Umožnite zamestnancovi Sociálnej poisťovne vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu.

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.

Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov: v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.

Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.

Vychádzky počas PN

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

Kontroly počas PN

Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu. Kontrola sa môže vykonať na podnet posudkového alebo ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa, ale aj inej fyzickej či právnickej osoby.

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.

Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.

Sociálna poisťovňa svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.

Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Ilustrácia kontroly dodržiavania liečebného režimu

Sankcie za porušenie liečebného režimu

Ak Sociálna poisťovňa zistí porušenie liečebného režimu, môže vám uložiť sankcie:

  • Strata nároku na výplatu nemocenskej dávky: Odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN.
  • Pokuta: Až do výšky 16 596,96 eura.

Pokiaľ kontrolóri zistia porušenie liečebného režimu, SP môže poistencovi pozastaviť vyplácanie nemocenskej dávky a môže žiadať aj jej vrátenie.

Keď prídu kontrolóri a my nie sme doma, tak si v schránke nájdeme lístok. Vtedy je potrebné sa dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Štandardná PN je ohraničená maximálne na 12 mesiacov. Pokiaľ má niekto ťažší zdravotný stav, ktorý si vyžaduje dlhšiu liečbu, je možné po 12 mesiacoch uvažovať o poberaní invalidného dôchodku.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Od januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov.

Ako postupovať, ak potrebujete PN, aj keď sa cítite zdravo?

Je dôležité si uvedomiť, že PN by mala byť využívaná len v prípade reálnych zdravotných problémov, ktoré vám bránia vo výkone práce. Zneužívanie systému PN môže mať negatívne dôsledky pre vás aj pre ostatných poistencov.

Dôvody pre PN, aj keď sa cítite relatívne zdravo

Psychické vyčerpanie: Ak ste psychicky vyčerpaný z práce, máte úzkosti alebo nespíte, navštívte psychiatra. Ten vám môže dať odporúčanie pre všeobecného lekára, ktorý vás nechá PN.

Potreba oddychu: Ak potrebujete oddych, zvážte využitie dovolenky alebo neplateného voľna.

Čo povedať lekárovi?

Povedzte lekárovi pravdu o svojom zdravotnom stave a dôvodoch, prečo potrebujete PN. Ošetrujúci lekár rozhoduje o zdravotnej indikácii vystavenia ePN.

Ilustrácia lekára a pacienta

tags: #chcem #ist #na #pn #ale #som