Na Slovensku prebieha intenzívna diskusia o udržateľnosti dôchodkového systému, pričom sa otvárajú témy ako zakotvenie dôchodkového veku a zmena spôsobu výpočtu a valorizácie dôchodkov. Aj napriek tomu, že minister financií Ivan Mikloš a nedávna analýza rezortu práce hovoria o nevyhnutnosti zmien, koalícia zatiaľ otvára iba diskusiu na túto tému.
Navrhované zmeny v dôchodkovom systéme
Bývalý štátny tajomník ministerstva práce a spoluautor súčasného výpočtového modelu Michal Horváth neodmieta zavedenie takzvaného demografického koeficientu do vzorca na výpočet dôchodkov. „Z odborného hľadiska je to rozumný zámer. No zmysel by mal len vtedy, keby sa uplatňoval aspoň v horizonte niekoľkých desiatok rokov. Momentálne však možno skôr očakávať, že každá nová politická garnitúra by si taký koeficient upravila po svojom,“ povedal Horváth. Zároveň pripomenul, že väzba medzi tým, koľko občan do dôchodkového systému odvedie, a tým, koľko z neho ako penzista získa, bude čím ďalej slabšia.
Rezort práce zdôrazňuje, že samotná možnosť zavedenia švédskeho výpočtu dôchodkov je stále otvorená. Súčasťou novely, ktorá sa bude schvaľovať ešte v priebehu tohto roka a jej účinnosť sa predpokladá od januára 2012, by mal byť aj nový valorizačný mechanizmus, ktorým sa dôchodky budú každoročne zvyšovať. Nový spôsob valorizácie ešte ministerstvo nepredstavilo.
Mihálov návrh nového vzorca na výpočet penzií
Podľa informácií Pravdy, Mihál uvažuje o úplne novom vzorci na výpočet penzií. V ňom by sa mal zohľadňovať pomer platiteľov odvodov a poberateľov dôchodkov. Hoci o podrobnostiach nového výpočtového modelu zatiaľ ministerstvo nehovorí, po zavedení spomínaného švédskeho modelu by penzie vyplácané z prvého piliera boli asi tým nižšie, čím viac by bolo dôchodcov a, naopak, menej tých, ktorí platia odvody. Demografi pritom práve takýto vývoj aj očakávajú, keďže už dnes sa stále znižuje počet pracujúcich vo vzťahu k dôchodcom.
Diskusia o zvyšovaní dôchodkového veku
Súčasná vláda nemá zvyšovanie dôchodkového veku zahrnuté v programovom vyhlásení a takúto zmenu ani momentálne neplánuje. Aj opozičný poslanec Braňo Ondruš (Smer) si myslí, že v tomto volebnom období kabinet dôchodkový vek určite nezvýši, keďže by mu to vzalo „politické body“. „Na začiatku ďalšieho sa však k tomu pravica možno odhodlá. Podľa Ondruša zatiaľ tlak na zvýšenie dôchodkového veku ani nie je príliš veľký. „Hoci vo vyspelejších krajinách ho už dnes majú vyšší, vyšší je tam aj vek dožitia. Takže naši ľudia čerpajú z dôchodkového systému približne rovnako dlho ako penzisti vo vyspelom zahraničí, ba často aj kratšie,“ pripomenul.
Za omnoho podstatnejší na udržateľnosť prvého piliera považuje Ondruš vývoj na trhu práce, na ktorom dnes starší ľudia majú minimálne šance uplatniť sa. Riaditeľ INEKO Peter Goliaš síce všetky úpravy smerujúce k úsporám v systéme víta, no zvýšenie dôchodkového veku aj tak považuje len za otázku času. Podľa neho by už súčasná vláda mala čo najskôr prijať zákonný rámec jeho ďalšieho dvíhania nad hranicu 62 rokov. Aj podľa Horvátha je zvýšenie dôchodkového veku aspoň na 65 rokov neodvratné, no malo by sa o ňom rozhodnúť najneskôr v roku 2015, aby nábehová krivka nemusela byť príliš strmá. „Čakať do roku 2024 je neskoro. Mali by sme sa pripraviť na zlé časy, ktoré z demografického hľadiska určite nastanú,“ odporúča.
Prekvapujúce dôsledky starnúcej populácie
Historický vývoj dôchodkového veku na Slovensku
V prvom roku účinnosti zákona o sociálnom poistení (teda v roku 2004) bol dôchodkový vek stanovený vo všeobecnosti na 62 rokov. V roku 2019 bola prijatá novela Ústavy SR a v Čl. 39 sa určil maximálny možný dôchodkový vek. V nadväznosti na to sa od 1.1.2020 v zákone o sociálnom poistení zaviedli prílohy č. 3a a č. 3b. Na základe sťažností občanov a iniciatívy poslancov, ktorí stanovenie dôchodkového veku v prílohe č. 3a pre ročníky 1957 až 1965 nepovažovali za správne, ale aj v súlade s Ústavou SR došlo od 1.11.2020 k novelizácii zákona o sociálnom poistení. Novelou sa menili prílohy č. 3a a č. 3b.
Od 1.1.2023 sa znova menila Ústava SR a v Čl. 39 sa zrušil maximálny možný dôchodkový vek. Súčasne sa menil aj zákon č. 461/2003 Z. z. Zjednodušene povedané, od 1.1.2023 sa znova dôchodkový vek naviazal na strednú dĺžku života.
Určovanie dôchodkového veku od roku 2023
Všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník zaokrúhlený na roky a kalendárne mesiace. Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa pre príslušný ročník určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c. Podľa § 293fw ZSP, dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom 1967 (teda narodeného najneskôr 31.12.1966) sa určí podľa príloh č. 3a a č. 3b. Dôchodkový vek poistenca narodeného v roku 1967 a neskôr dnes ešte nepoznáme, avšak pre rok narodenia 1967 a mladších sa dôchodkový vek určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c.
Príklad 1: Pán Juraj sa narodil 30.6.1961. Podľa prílohy č. 3a dosiahne dôchodkový vek vo veku 63 rokov a 2 mesiace.
Príklad 2: Pani Jarmila sa narodila 31.5.1962 a vychovala dve deti. Podľa prílohy č. 3a dosiahne dôchodkový vek vo veku 62 rokov a 4 mesiace.
Poznámka k určovaniu dôchodkového veku
Ak sa občan narodil 31. dňa mesiaca, ktorý má 31 dní, pričom podľa prílohy č. 3a, respektíve prílohy č. 3b mu dôchodkový vek pripadne na mesiac, ktorý má menej ako 31 dní, za deň dovŕšenia dôchodkového veku sa považuje posledný deň posledného pripočítaného mesiaca.
Predčasný starobný dôchodok a jeho podmienky
Pri priznávaní "klasického" predčasného starobného dôchodku sa zohľadňuje dôchodkový vek určený pre I. a II. pracovné kategórie (funkcie) pre občanov, ktorí spĺňajú podmienky dané podľa § 21 ods. 1 a podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. O predčasný starobný dôchodok nie je možné požiadať spätne (§ 67 ods. 4 ZSP).
Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku má aj povinne dôchodkovo poistená SZČO, ak sa za SZČO považuje z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov (§ 3 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona).
Zmeny v predčasnom starobnom dôchodku od 1. júla 2023
Od 1. júla 2023 sa ZSP upravil a podľa § 67 ods. 5 ZSP, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku má aj povinne dôchodkovo poistená SZČO, ak sa za SZČO považuje z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov = § 3 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona.
Príklad: Pán Oliver poberá predčasný starobný dôchodok od septembra 2022. V období od 1.1.2023 do 31.12.2023 má u zamestnávateľa uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, pri ktorej si uplatnil OOP. Za mesiac 8/2023 jeho odmena (bez odpočítania OOP) dosiahne v súčte od začiatku roka sumu 2450 €.
Pani Eva má priznaný a vyplácaný predčasný starobný dôchodok od 1.2.2023. Sociálna poisťovňa jej vypláca dôchodok každého 20. Pani Eva si našla zamestnanie v pracovnom pomere od 1.7.2023. Môže sa stať, že medzi vznikom a zánikom dôchodkového poistenia prejde len niekoľko dní a podľa horeuvedených pravidiel (§ 67 ods. 7 ZSP) v takom prípade sa podľa § 67 ods. 8 ZSP zúčtuje suma vyplateného predčasného starobného dôchodku za obdobie od vzniku povinného dôchodkového poistenia do zániku povinného dôchodkového poistenia so sumou dôchodku, na ktorého výplatu vznikne nárok po zániku tohto povinného dôchodkového poistenia.
tags: #vyjadrenie #pana #mihalika #o #zakotveni #dochodkoveho