Dnes je moderným a zaujímavým spôsobom zarábania príjmov živnosť, resp. samostatná zárobková činnosť. Súčasne je stále viac aktuálna kombinácia zamestnanca a živnosti popri zamestnaní. Táto forma práce ponúka isté výhody, ale prináša aj špecifické povinnosti a pravidlá, najmä pokiaľ ide o sociálne a zdravotné odvody a výpočet dôchodku.
Zamestnanec a viacero pracovných pomerov
Zamestnanec môže mať uzatvorených aj niekoľko pracovných pomerov, či už na plný alebo skrátený pracovný úväzok. Každý pracovný pomer sa posudzuje samostatne. Zákonník práce však viaže možnosť uzatvorenia dvoch alebo viacerých pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa na druh práce - pre ďalší pracovný pomer sa vyžaduje splnenie podmienky, že musí ísť o činnosti spočívajúce v prácach iného druhu (§ 50 Zákonníka práce). V súvislosti s maximálnou výškou vymeriavacieho základu sa maximálna suma určuje z úhrnu príjmov zo všetkých pracovných pomerov zamestnanca. U zamestnávateľa sa vymeriavací základ posudzuje za každý pracovný pomer samostatne. Z tohto dôvodu by zamestnávateľ mal byť informovaný o tom, že zamestnanec má viac súbežných zamestnaní.
Každý pracovný pomer zamestnanca sa považuje za samostatné poistenie. Z tohto dôvodu je potrebné každý pracovný pomer prihlasovať do Registra poistencov Sociálnej poisťovne zvlášť, a to aj v prípade, že súbeh pracovných pomerov je uzatvorený u jedného zamestnávateľa.
Zamestnanec a živnosť popri zamestnaní
O niečo zaujímavejšia je aj kombinácia zamestnanec a živnosť popri zamestnaní. Zamestnanec, ktorý popri zamestnaní vykonáva zárobkovú činnosť, nevzniká hneď povinnosť platiť sociálne odvody. Živnostník si daň zníži vďaka výhodným paušálnym výdavkom, nejakú dobu nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne, väčšinou nemusí viesť účtovníctvo a vyprodukuje menej agendy ako štandardný zamestnanec.
Výhodou mať živnosť „popri zamestnaní“ sú možné úľavy na zdravotných odvodoch a tak trochu aj fakt, že živnostník si svoje príjmy môže optimalizovať sám a nevidí mu do nich zamestnávateľ. Ak zamestnanec/SZČO vykonáva činnosť vo dvoch alebo viacerých členských štátoch Európskej únie, pri určovaní uplatniteľnej legislatívy platia osobitné pravidlá [článok 13 nariadenia č. 883/2004].
Sociálne odvody
Povinnosť platiť sociálne odvody sa posudzuje až na základe výšky príjmov zo živnosti a to k 1.7. (resp. k 1.10.) roka nasledujúceho po podaní daňového priznania za predošlý rok. Povinnosť platiť sociálne odvody závisí od výšky príjmov - ak jeho podnikateľské aktívne príjmy za rok 2023 presiahli hranicu 7 824 EUR, začína platiť odvody od júla/októbra 2024, inak nie. Takto sa príjem testuje každý rok a ak ho podlezie, odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. V opačnom prípade mu Sociálna poisťovňa odvody vypočíta podľa posledného uzavretého daňového priznania (resp. základu dane).
V porovnaní s čistými živnostníkmi majú živnostníci „popri“ zásadnú výhodu: ak je vypočítané poistné nižšie, ako zákonné minimum, platia iba poistné vypočítané podľa skutočne dosiahnutých príjmov.
Zdravotné odvody
Živnostník, ktorý je zároveň aj zamestnaný, je zdravotne poistený u zamestnávateľa. Po uzavretí roka mu zdravotná poisťovňa ešte raz prepočíta jeho príjmy, vypočíta celkové ročné odvody a prípadne vyrubí aj rozdiel medzi už zaplatenými preddavkami a touto celkovou sumou. Celkové ročné odvody však nemôžu klesnúť pod zákonné minimum - a tým je pre rok 2024 suma 1173,60 EUR. Keďže neplatil preddavky, nedoplatok zaplatí jednorázovo.
Daňové priznanie
V prípade súbehu živnosti a pracovného pomeru nemôže daňovník požiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane svojho zamestnávateľa a má povinnosť podať vlastné daňové priznanie (typu B), v ktorom sumarizuje všetky svoje príjmy - t. j. aj príjem z podnikania a rovnako aj príjem zo zamestnania.
Môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku (manžela) či dôchodkové sporenie - nezdaniteľné časti však majú svoje obmedzenia: od určitého základu dane sa postupne znižujú, nezdaniteľná časť na manželku je závislá aj od mesiacov, počas ktorých sa manželka stará o dieťa resp. čerpá rodičovskú dovolenku. Je tu však jeden rozdiel: v zamestnaní mu vo väčšine prípadov na základe podpísaného vyhlásenia uplatňuje zamestnávateľ mesačnú časť celoročnej nezdaniteľnej mzdy na neho ako daňovníka a teda o túto sumu mu znižuje mesačnú zrazenú daň. Ak sa pri príjmoch zo zamestnania „vyčerpá“ celá suma tejto úľavy, od príjmov z podnikania už nebude čo odpočítať. V každom prípade sa všetky príjmy ešte raz zosumarizujú v daňovom priznaní a uplatnia sa ešte raz aj daňové úľavy.
Daňová poradkyňa: Fiktívnych živnostníkov odhaľujú v utajení
Práca popri dôchodku
Popri poberaní starobného dôchodku môže zamestnanec pracovať bez akéhokoľvek obmedzenia (s výnimkou predčasného starobného dôchodku). Práca popri predčasnom starobnom dôchodku je ale špecifická tým, že žiadateľ o penziu nesmie byť dôchodkovo poistený (čiže v deň, kedy sa zamestnanec rozhodne požiadať o predčasný starobný dôchodok musí mať ukončený pracovný pomer, prácu na živnosť alebo prácu na dohodu).
Avšak po priznaní penzie sa môže zamestnať, no len na dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce, pričom jej príjem za kalendárny rok nesmie presiahnuť 2 400 eur (v roku 2024). Dôchodca si môže uplatniť odvodovú úľavu a to tak, že si určí jednu dohodu, z ktorej nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie, a to vôbec, ak príjem z dohody za kalendárny mesiac nepresahuje 200 eur alebo v zníženom rozsahu, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z danej dohody presiahne 200 eur (v roku 2024). Poistné na dôchodkové poistenie v takom prípade platí zamestnanec len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a sumou 200 eur. Ak má dôchodca uzatvorených viacero dohôd o pracovnej činnosti, poistné na dôchodkové poistenie zo všetkých ostatných dohôd platí už v plnom rozsahu.
| Typ dôchodku | Možnosti práce | Obmedzenia príjmu | Odvodová úľava (dôchodkové poistenie) |
|---|---|---|---|
| Starobný dôchodok | Neobmedzene (TPP, živnosť, dohody) | Žiadne | Nevzťahuje sa |
| Predčasný starobný dôchodok | Len dohody o pracovnej činnosti/vykonaní práce | Max. 2 400 EUR ročne (2024) | Možná úľava z jednej dohody do 200 EUR mesačne |
Dôležité právne normy
Zákon 461/2003 Z. z. definuje zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti ako fyzickú osobu v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný alebo nepravidelný mesačný príjem. Samostatne zárobkovo činná osoba je podľa tohto zákona fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti. Poistenec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia.
Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Pre samostatne zárobkovo činnú osobu vzniká povinné poistenie od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon zárobkovej činnosti.
Dobrovoľné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie alebo poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie a zaniká dňom odhlásenia sa z neho.