Dôchodky v Európskej únii dosahujú v priemere približne tri pätiny príjmu pred odchodom do dôchodku. V mnohých krajinách EÚ však táto úroveň klesla pod 50 percent, čo dôchodcom sťažuje udržanie dôstojnej životnej úrovne. Situácia na Slovensku je však odlišná.
V roku 2023 dosahoval ukazovateľ Aggregate Replacement Ratio, ktorý zverejňuje Eurostat a hodnotí efektívnosť dôchodkových systémov, v EÚ úroveň 58 percent. Tento ukazovateľ porovnáva dôchodkový príjem osôb vo veku 65 až 74 rokov s pracovným príjmom ľudí vo veku 50 až 59 rokov, pričom nezohľadňuje ďalšie sociálne dávky. Pre Slovákov to znamená, že po odchode do dôchodku im pripadlo 62 percent príjmu z konca kariéry, čo je viac než bol európsky priemer. V praxi to znamená, že osoba, ktorá v období 50 až 59 rokov zarábala 100 eur, dostávala po odchode do dôchodku vo veku 65 až 74 rokov 58 eur v rámci priemeru EÚ, zatiaľ čo slovenský dôchodca dostal 62 eur.
V rámci EÚ sa tento pomer pohyboval od 35 eur v Chorvátsku po 78 eur v Grécku. Medzi krajiny s najvyššími dôchodkami v pomere k príjmom pred odchodom do penzie patrili ešte Španielsko (77 percent) a Taliansko (75 percent). Portugalsko tiež prekročilo priemer EÚ s úrovňou 61 percent.
Nadpriemerný výsledok slovenských dôchodcov koreluje s vývojom pomeru priemerného starobného dôchodku k priemernej mzde, ktorý prudko rastie. Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik upozorňuje, že hoci je pre zamestnancov pozitívne, že miera náhrady dôchodku voči hrubej mzde je vysoká, tento vývoj zároveň podčiarkuje neudržateľnosť slovenského dôchodkového systému.
Odborník poznamenal, že v roku 2023 sa vývoj začal otáčať a minulý rok miera náhrady výrazne vystrelila smerom nahor. "Skokový nárast náhrady je zlá správa, keďže podčiarkuje neudržateľnosť slovenského dôchodkového systému," uviedol M. Búlik. Deficit rozpočtu Sociálnej poisťovne podľa neho narástol z 1,74 miliardy eur v roku 2023 na odhadované tri miliardy eur za rok 2024. Pritom ešte v roku 2022 bol deficit 425 miliónov eur.
Tento nárast deficitu je dôsledkom neúmerne vysokej valorizácie, keď sa dôchodky zvyšovali vysoko nad úroveň inflácie. Zároveň sa uvoľňovali pravidlá pre predčasné dôchodky a pribudli aj 13. dôchodky vo výške priemerného vyplácaného dôchodku pre všetkých penzistov. Expert na financie zdôrazňuje, že takto "neúmerne štedro nastavený sociálny systém je neudržateľný". Je podľa neho isté, že bez reformy sa rýchlejšie približuje čas, kedy bude musieť štát dramaticky znížiť výšku dôchodkov. Vysoko pravdepodobne na to doplatia novo priznané dôchodky, keďže si ťažko predstaviť vládu, ktorá by siahla na už schválené penzie.
Situácia na Slovensku je v kontraste s celoeurópskym trendom, kde takmer každý šiesty dôchodca v EÚ je ohrozený chudobou, pričom miera rizika vzrástla z 12 percent v roku 2013 na 15,5 percenta o desať rokov neskôr. Aj keď slovenskí dôchodcovia v súčasnosti poberajú vyšší podiel z ich príjmu pred odchodom do dôchodku v porovnaní s priemerom EÚ, dlhodobá udržateľnosť tohto systému ostáva otázna a vyžaduje si reformné kroky.
Pri výpočte dôchodkov v rámci Európskej únie je dôležité brať do úvahy pravidlá jednotlivých krajín, v ktorých ste pracovali. Dôchodok sa zvyčajne vypláca v krajine vášho posledného pobytu alebo v krajine, v ktorej ste naposledy pracovali. Pre získanie dôchodku je potrebné dosiahnuť dôchodkový vek platný v danej krajine. Tento vek sa v jednotlivých krajinách líši. Napríklad, ak osoba pracovala v Nemecku a Portugalsku, musí splniť podmienky oboch krajín. V prípade, že obdobie práce v jednej z krajín nedosiahne minimálne požadované obdobie, dôchodok sa vypočítava pomernou časťou. Dôležité je tiež vedieť, že pravidlá sa môžu vzťahovať aj na výpočet invalidných a pozostalostných dôchodkov, pričom každá krajina môže mať vlastné posúdenie zdravotného stavu.
